Banking Services And Opartions (sk)

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Obsah Úvod________________________________________________________________3 1. SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike ..............................4 1.1. Účastníci systému, postavenie, funkcie_______________________________________8 1.2. Platobné nástroje_______________________________________________________9 1.3. Identifikačné kódy pre tuzemský platobný styk_______________________________10 1.4. Poplatky v platobnom systéme SIPS_______________________________________11 1.5. Technické a organizačné zabezpečenie SIPS_________________________________11 1.6. Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS_____________________13 1.7. Dohľad nad platobným stykom v SR_______________________________________14 1.8. Rozhodcovský súd_____________________________________________________16

2. Systémy RTGS ako súčasť TARGETu - poplatky..................................................19 3. Systém TARGET......................................................................................................20 3.1. Prevádzkové hodiny TARGETu___________________________________________22

4. Systém TARGET 2...................................................................................................23 4.1. Prechod na nový systém_________________________________________________24

5. SWIFT - Society for Worldwide Interbank Finnancial Telecomunication ........25 5.1. Dilema SWIFT________________________________________________________26

6. Medzinárodný platobný styk...................................................................................26 6.1. Clearingový platobný styk_______________________________________________28 6.2. Formy medzinárodného platobného styku___________________________________29 6.3. Nostro a loro účty______________________________________________________30

7. SEPA - Single Euro Payments Area ......................................................................31 7.1. Fázy SEPA___________________________________________________________33 7.2. SEPA úhrardy a SEPA inkasá_____________________________________________34

8. Záver........................................................................................................................35 9. Použitá literatúra.....................................................................................................37 10. Internetové odkazy................................................................................................37 Základné pojmy______________________________________________________39

1

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR

2

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Úvod Platobný styk v SR upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Podľa tohto zákona Národná banka Slovenska riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku. Súčasný právny rámec pre oblasť platobného styku a platobných systémov vymedzuje a upravuje práva a povinnosti bánk a ďalších inštitúcií pôsobiacich na Slovensku. Hlavnú úlohu pri riadení a koordinácii platobného styku má Národná banka Slovenska. K zákonu o platobnom styku vydáva Národná banka Slovenska opatrenie o konštantných symboloch používaných v platobnom styku a opatrenia o hláseniach, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinní predkladať

vydavatelia

platobných

prostriedkov

elektronických

peňazí

a

prevádzkovatelia platobných systémov. Národná banka Slovenska ako centrálna banka vykonáva zúčtovacie operácie a platobný styk Slovenskej republiky. Cieľom zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo uzákonenie neexistujúcej komplexnej právnej úpravy platobného styku a zároveň zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právnymi normami Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na platobný styk. Zákon o platobnom styku je účinný od 1. januára 2003. Hotovostný platobný styk – predpokladá presun platidiel od jedného subjektu k druhému a to i bez účasti bánk. Najčastejšie sa využíva pri neobchodných (osobných) priamych platbách v hotovosti (nákup v maloobchode). Nevýhody hotovostného platobného styku: - potreba držania väčšieho množstva peňazí (možnosť krádeže), - zdĺhavý spôsob platby, - nákladovosť (trezor) Výhody hotovostného platobného styku: - istota zaplatenia pre predávajúceho Bezhotovostný platobný styk - je možné realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich systémov pre vedenie účtov klientov, vykonávanie platobného styku a zúčtovania na týchto účtoch. Bezhotovostný platobný styk je taký, pri ktorom sa nepoužívajú peniaze v hotovosti ale vo forme depozitných (bankových) peňazí. Predpokladá sa, že platiteľ i príjemca má otvorený účet v banke, ktorá na ňom realizuje platby a potrebný zostatok na účte. 3

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Výhody: - rýchlosť a operatívnosť (zrýchľujú obeh bankových peňazí prevodom z účtu na účet) - hospodárnosť, racionálnosť a úspornosť (odpadáva manipulácia s peniazmi, vklady v bankách sú úročené a prinášajú úrok) - bezpečnosť a istota (lúpeže, straty, zničenie) Nevýhody: - môže byť zdĺhavý a môže dôjsť k nezaplateniu Kombinovaný platobný styk - sa používa na spojenie hotovostného a bezhotovostného platenia v jednej hospodárskej operácií. 1.SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike  Od 1. januára 2003 nastala v medzibankovom platobnom systéme v Slovenskej republike významná zmena. Prevádzku platobného systému prevzala Národná banka Slovenska od Bankového zúčtovacieho centra Slovenska, a.s., ktoré zabezpečovalo prevádzku medzibankového platobného systému SIPS od roku 1993. Národná banka Slovenska sa tak stala prevádzkovateľom, a zároveň zúčtovacím agentom medzibankového platobného systému SIPS (z angl. Slovak Interbank Payment System). Dôvodom tejto zmeny bola snaha Národnej banky Slovenska zvýšiť efektívnosť

a bezpečnosť

platobného

systému

s využitím

najmodernejších

informačných technológií ako základ pre vybudovanie systému RTGS (z angl. Real Time Gross Settlement) v podmienkach Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom bola cenová politika, založená na princípe plnej návratnosti nákladov za poskytované služby, čo v konečnom dôsledku znamenalo zníženie poplatkov za prevody pre účastníkov platobného systému SIPS. Táto snaha bola podporená aj rozhodnutím akcionárov Bankového zúčtovacieho centra Slovenska, a.s. Medzibankový platobný systém SIPS je jediný platobný systém v Slovenskej republike určený na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb. Systém spracováva všetky platby bez ohľadu na ich hodnotu. Národná banka Slovenska vybudovala medzibankový platobný systém SIPS vlastnými zdrojmi, pri zachovaní efektívnosti vynaložených nákladov. Je možné konštatovať, že od začiatku svojej prevádzky platobný systém SIPS funguje spoľahlivo k plnej spokojnosti jeho účastníkov. Účasť v platobnom systéme SIPS je založená na rovnakom prístupe ku každému 4

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR účastníkovi. Žiadny účastník nie je diskriminovaný, s každým účastníkom má Národná banka Slovenska uzatvorenú rovnakú zmluvu, všetky pripravované zmeny v platobnom systéme sú vždy vopred prerokované s účastníkmi na spoločných pracovných stretnutiach. Medzibankový platobný systém SIPS Architektúra toku dát v medzibankovom platobnom systému SIPS má tvar V. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom čase. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha kontinuálne počas dňa na účtoch vedených v Národnej banke Slovenska. Technicky sú informácie o stave účtov poskytované účastníkom v 5 minútových intervaloch. Obrázok 1

Spracovanie a zúčtovanie platieb je plne automatizované, prenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – prostredníctvom komunikačného systému s názvom BIPS (z angl. Basic Interface for Payment System). Platby vstupujú do spracovania vo forme klíringových súborov vytvorených v domácom štandarde, pre ktorý sa používa názov klíringová veta. Medzibankový platobný systém SIPS pracuje v 24 hodinovom cykle, ktorý sa nazýva klíringový deň. Systém SIPS počas tohto cyklu priebežne prijíma vstupné klíringové súbory od účastníkov, spracováva ich a aktualizuje stavy na účtoch peňažných rezerv vedených v Národnej banke Slovenska. Za úplnosť a obsah údajov zodpovedajú účastníci. Systém SIPS vykonáva formálne kontroly štruktúry vstupných údajov. Platby sú spracovávané a zúčtovávané na princípoch FIFO (z angl. First in First out) v rámci vopred stanovených priorít. Pri každej platbe systém kontroluje, či odosielateľ 5

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR platby má na účte v Národnej banke Slovenska dostatočné peňažné prostriedky na jej krytie. Ak áno, platba je okamžite spracovaná a zúčtovaná. Ak nie, platba sa zaradí do čakacieho radu, z ktorého je potom uvoľnená až po dosiahnutí dostatočného množstva peňažných prostriedkov na jej krytie alebo pri splnení podmienok pre jej zúčtovanie v rámci klírovacieho algoritmu. Platby, na krytie ktorých nie sú na konci dňa dostatočné peňažné prostriedky na účte účastníka v Národnej banke Slovenska, sú účastníkovi vrátené ako nespracované z dôvodu nedostatku likvidity. Do 31.12.2003 debetný zostatok na účtoch účastníkov v Národnej banke Slovenska nebol povolený, platby boli spracovávané a zúčtovávané len do výšky kreditného zostatku. Od 1.1.2004 je plánované, aby účastníci, ktorí spadajú pod režim povinných minimálnych rezerv, možnosť požiadať o vnútrodenný úver. Vnútrodenný úver je splatný len v rámci jedného prevádzkového dňa systému SIPS a musí byť zabezpečený

cennými

papiermi,

ktoré

sú

evidované

v centrálnom

registri

krátkodobých cenných papierov vedenom Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska poskytne účastníkovi úver na základe jeho faxovej žiadosti o poskytnutie vnútrodenného úveru. Žiadosť obsahuje zároveň návrh na registráciu záložného práva na cenné papiere. Ak je na majetkovom účte účastníka dostatočné množstvo cenných papierov, Národná banka Slovenska vykoná registráciu záložného práva a poskytne účastníkovi vnútrodenný úver nastavením debetného limitu na jeho účte. Žiadosť o poskytnutie vnútrodenného úveru zasiela účastník Národnej banke Slovenska spravidla v piatok, pričom nastavený debetný limit na účte účastníka platí na obdobie nasledujúceho kalendárneho týždňa. Poskytovanie vnútrodenných úverov je legislatívne zabezpečené Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. 6/2003 z 12.decembra 2003 o podmienkach a postupe poskytovania vnútrodenného úveru účastníkom platobného systému SIPS. Priebežné uvoľňovanie platieb z čakacieho radu zabezpečuje klírovací algoritmus. Klírovací algoritmus umožňuje spracovať a zúčtovať skupiny platieb viacerých účastníkov, ktoré by síce samostatne z dôvodu nedostatku likvidity nemohli byť spracované, ale po ich vzájomnom započítaní ani jeden z účastníkov neprekročí povolený zostatok na účte v Národnej banke Slovenska. Klírovací algoritmus sa iniciuje automaticky počas dňa po každom prijatom vstupnom klíringovom súbore. V procese uzatvárania účtovného dňa sa záverečným klírovaním spracujú všetky platby, ktoré je možné vykonať. Zúčtovací systém nevráti po uzavretí účtovného dňa 6

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR žiadnu platbu, ktorej hodnota je menšia ako záverečný disponibilný zostatok účastníka. Platby, ktoré nie je možné ani po záverečnom klírovaní zúčtovať z dôvodu nedostatku likvidity účastníka, sú vrátené účastníkovi, ktorý ich poslal do systému. Po uzávierke dňa sa výstupy, ktoré sú tiež vo forme klíringových súborov, zasielajú účastníkom systému SIPS prostredníctvom systému BIPS rovnako ako výpisy z účtov peňažných rezerv. Základné typy platieb, s ktorými systém pracuje sú úhrada a inkaso. Platby sa ďalej členia na normálne a prioritné. Normálne platby je možné charakterizovať ako „maloobjemové“ platby, spravidla ide o štandardné medzibankové a klientske platby, ktoré majú z hľadiska spracovania nízku prioritu. Prioritné platby je možné charakterizovať ako „veľkoobjemové“ platby, spravidla ide o platby medzibankového peňažného trhu, teda platby mimoriadneho ekonomického významu. Prioritné platby majú z hľadiska spracovania najvyššiu prioritu, čo znamená, že sú v medzibankovom platobnom systéme zúčtované prednostne. Čas prenosu prioritnej platby od účastníka do Národnej banky Slovenska je cca 3 až 5 minút. V prípade, že na účte odosielateľa v Národnej banke Slovenska je dostatok peňažných prostriedkov na krytie prioritnej platby, prioritná platba je zúčtovaná v priebehu nasledujúcich niekoľkých minút v závislosti od počtu platieb, ktoré sú v danom okamihu pripravené na spracovanie v medzibankovom platobnom systéme SIPS. Po spracovaní a zúčtovaní každej jednotlivej prioritnej platby je odosielateľovi aj príjemcovi prioritnej platby prostredníctvom systému BIPS zaslaná záväzná potvrdenka, ktorá obsahuje všetky údaje potrebné na identifikáciu prioritnej platby. Platobný styk medzi bankami Spracovanie medzibankových platieb vykonávalo do 31. decembra 2002 Bankové zúčtovacie centrum Slovenska (BZCS), ktoré bolo jediným prevádzkovateľom medzibankového platobného systému v Slovenskej republike a zároveň plnilo funkciu klíringového centra. BZCS vzniklo v roku 1992 ako súčasť vytvárania podmienok pre medzibankové platby v Slovenskej republike po rozdelení bývalej ČSFR na dva nezávislé štáty. BZCS začalo svoju prevádzku 8. februára 1993 (t. j. v deň, keď bola slovenská koruna zavedená ako národná mena) ako jediné klíringové centrum pre všetky domáce medzibankové platby. BZCS nebolo organizačnou jednotkou Národnej banky Slovenska. Založili ho banky ako akciovú spoločnosť a väčšinovým akcionárom bola Národná banka Slovenska. 7

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Počas roka 2002 nastali v oblasti medzibankového platobného styku výrazné zmeny. Valné zhromaždenie akcionárov BZCS v januári 2002 rozhodlo, že BZCS ako prevádzkovateľ medzibankového platobného systému ukončí svoju činnosť k 31. decembru 2002. Od 1. januára 2003 sa prevádzkovateľom nového medzibankového platobného systému SIPS stala Národná banka Slovenska. Projekt zavedenia nového medzibankového platobného systému SIPS prebiehal v niekoľkých etapách a končil paralelnou prevádzkou, ktorá prebiehala od októbra do decembra 2002, a to súbežne v BZCS a NBS. V rámci paralelnej prevádzky boli všetky údaje medzibankového platobného styku spracovávané tak v BZCS, ako aj v NBS. Medzibankový platobný systém SIPS je v súčasnosti jediný platobný systém v Slovenskej republike určený na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb. Medzibankový platobný systém SIPS nerozlišuje platby veľkej a malej hodnoty. Základné typy platieb, s ktorými medzibankový platobný systém pracuje sú príkaz na úhradu a príkaz na inkaso. Spracovanie a zúčtovanie platieb je plne automatizované a prenos údajov medzi NBS a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne v elektronickej forme. 1.1.Účastníci systému, postavenie, funkcie Účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sú Národná banka Slovenska, banky, pobočky zahraničných bánk, Eximbanka a dvaja nepriami účastníci (nebankové subjekty: Autorizačné centrum Slovenska, a. s. a Burza cenných papierov Bratislava, a. s.). Účastníkov medzibankového platobného systému SIPS je možné rozdeliť na priamych a nepriamych. Banky, pobočky zahraničných bánk a iné finančné inštitúcie sú priamymi účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS. Priami účastníci majú v Národnej banke Slovenska vedený vlastný účet na zúčtovanie platieb realizovaných prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS. U bánk a pobočiek zahraničných bánk tento účet slúži tiež na sledovanie a vyhodnocovanie stanovených

povinných

minimálnych

rezerv.

Priami

účastníci

vykonávajú

prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS vlastné platby a platby svojich klientov. Nepriamymi účastníkmi systému SIPS sa rozumejú subjekty pôsobiace v medzibankovom platobnom styku ako tzv. tretie strany. Sú nimi nebankové subjekty, ktoré nemajú v Národnej banke Slovenska vedený účet na 8

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR zúčtovanie platieb. Tieto subjekty zabezpečujú v medzibankovom platobnom systéme SIPS vybrané činnosti delegované priamymi účastníkmi alebo činnosti vyplývajúce z osobitného predpisu, spravidla zákona. Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS zabezpečuje finančné vysporiadanie obchodov s cennými papiermi. Nebankové subjekty sú oprávnené debetovať a kreditovať účty priamych účastníkov medzibankového platobného systému SIPS, avšak na základe ich predchádzajúceho písomného súhlasu. Prístup účastníkov do medzibankového platobného systému SIPS koordinuje a riadi Národná banka Slovenska v súlade so zákonom o platobnom styku. Cieľom testovania je overiť schopnosť žiadateľa vykonávať a zabezpečovať prostredníctvom platobného systému SIPS všetky činnosti účastníka platobného systému v súlade so zákonom o platobnom styku a pravidlami systému SIPS. Po úspešnom ukončení testovania, Národná banka Slovenska vydá súhlas na vstup a účasť žiadateľa v platobnom systéme. Žiadateľ sa stáva účastníkom platobného systému po splnení podmienok pre účasť v platobnom systéme, na základe čoho s ním Národná banka Slovenska uzatvorí zmluvu o platobnom systéme SIPS a pridelí mu identifikačné kódy pre tuzemský platobný styk. Zoznam identifikačných kódov vydáva Národná banka Slovenska vo forme prevodníka identifikačných kódov, ktorý aktualizuje v prípade zmien účastníkov. Prevodník identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk, zoznam platobných systémov a ich účastníkov, rovnako ako prístupové pravidlá do medzibankového platobného systému SIPS, sú verejne prístupné prostredníctvom internetovej stránky Národnej banky Slovenska. 1.2.Platobné nástroje Medzi najpoužívanejšie nástroje bezhotovostného platobného styku patria úhrady a elektronické platobné prostriedky. Z elektronických platobných prostriedkov sú najviac využívané platobné prostriedky diaľkového prístupu, a to najmä bankové platobné karty a v neposlednej miere aj platobné aplikácie elektronického bankovníctva, ktoré umožňujú klientom banky čerpať peňažné prostriedky z bankového účtu prostredníctvom elektronických komunikačných médií (napr. internet banking, home banking alebo telefónne aplikácie). Takmer 83% z celkového 9

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR počtu bankových platobných kariet v obehu predstavujú medzinárodné bankové platobné karty a 17% domáce bankové platobné karty. 1.3.Identifikačné kódy pre tuzemský platobný styk Národná banka Slovenska vydáva jedinečný kód každému účastníkovi v platobného systému. Je to časť čísla účtu, potrebných pre vykonanie tuzemského platobného styku. Bankové spojenie pozostáva z čísla účtu a z identifikačného kódu. Číslo účtu obsahuje maximálne 16 číslic a identifikačný kód pozostáva zo štyroch číslic. Národná banka Slovenska vedie a pravidelne aktualizuje zoznam identifikačných kódov bánk - tzv. Prevodník identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk – a distribuuje ho všetkým účastníkom medzibankového platobného systému. Tuzemské bankové spojenie pozostáva z čísla účtu a identifikačného kódu pre tuzemský platobný styk, ktorý môže byť numerický alebo alfabetický. IBAN je formát čísla účtu stanovený štandardom, ktorý vydal ECBS (European Committee for Banking Standards), je založený na medzinárodnej norme ISO. Štandard stanovuje štruktúru IBAN-u pre výskyt v elektronickom prostredí a pre výskyt na papierových médiách. Každá krajina Európskeho spoločenstva povinnosť stanoviť národnú dĺžku a štruktúru IBAN-u určením pozícií, na ktorých je kód banky (identifikačný kód), predčíslie a základné číslo účtu. Národný formát čísla účtu IBAN má mať fixnú dĺžku. Účelom IBAN-u je umožniť automatické spracovanie cezhraničných platieb. Zadávaním IBAN-u sa má dosiahnuť vyššia správnosť spracovávaných dát a zníženie chybovosti. V prípade Slovenskej republiky sa formát medzinárodného bankového čísla účtu IBAN stanovil na 24 pozícií (znakov), pričom počet znakov môže byť maximálne 34. Štruktúra IBAN-u je nasledovná: •

prvé 2 znaky tvoria kód krajiny,

•

druhá časť IBAN-u obsahuje kontrolnú číslicu (2 číslice)

•

posledná časť obsahuje domáce bankové spojenie, tzv. BBAN (Basic Bank Account Number), ktorým je v prípade Slovenskej republiky identifikačný kód (4 číslice), predčíslie účtu (najviac 6 číslic) a základné číslo účtu (najviac 10 číslic). Predčíslie a základné číslo účtu sa dopĺňa vodiacimi nulami zľava na plný počet číslic (spolu najviac 16 číslic).

10

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 1.4.Poplatky v platobnom systéme SIPS Cenová politika Národnej banky Slovenska je zameraná na plnú návratnosť nákladov za služby poskytované prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS. Každý poplatok uvedený v sadzobníku je podložený cenovou kalkuláciou, ktorá vychádza z ceny obstarania medzibankového platobného systému SIPS a reálnych nákladov na jeho prevádzku. Poplatky sú rozdelené do troch základných okruhov: a. transakčné poplatky, b. mesačné poplatky, c. jednorazové poplatky. Jednorazové a mesačné poplatky predstavujú fixné náklady účastníka za pripojenie do platobného systému a využívanie prenosových liniek, ktoré nezávisia od počtu transakcií realizovaných prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS. Výška transakčných poplatkov závisí od počtu platieb zaslaných do Národnej banky Slovenska na spracovanie a zúčtovanie. Je stanovený základný poplatok za jednu vstupnú položku, ktorý je následne násobený príslušným koeficientom podľa typu platby (normálna, prioritná) a času, kedy platba vstúpila do systému. Základný poplatok za spracovanie jednej vstupnej položky je 0,25 Sk. Pre normálne platby sa rozlišujú tri časové pásma: Časové pásmo

Koeficient zvýšenia

Poplatok v Sk

od 15.30 h do 10.00 h nasledujúceho dňa

1

0,25

od 10.00 h do 11.00 h

5

1,25

od 11.00 h do 11.30 h

10

2,5

Koeficient zvýšenia

Poplatok v Sk

od 15.30 h do 11.30 h nasledujúceho dňa

15

3,75

od 11.30 h do 13.30 h

25

6,25

Pre prioritné platby sa rozlišujú dve časové pásma: Časové pásmo

Každá platba je spoplatnená len raz, Národná banka Slovenska neúčtuje poplatky za výstupné položky. 1.5.Technické a organizačné zabezpečenie SIPS Medzibankový platobný systém SIPS je navrhnutý tak, aby poskytoval spoľahlivú a dôveryhodnú platformu pre prevádzku medzibankového platobného systému v Slovenskej republike. Pri jeho návrhu boli zohľadnené zásady informačnej 11

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR bezpečnosti a použité overené kryptografické algoritmy. Bezpečnosť medzibankového platobného systému SIPS je založená na vysokom stupni ochrany dát vo všetkých fázach ich spracovania a zúčtovania, ako aj počas ich prenosu medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS. Platobný systém SIPS pozostáva z troch základných častí: •

systém prenosu údajov BIPS,

•

dátová sieť UNIVERZAL-NET

•

zúčtovací systém.

Pri prenose dát sa integrita a autentickosť dát overuje prostredníctvom digitálneho podpisu. Spracovanie a zúčtovanie platieb je plne automatizované, prenos medzi účastníkmi sa uskutočňuje v elektronickej forme prostredníctvom komunikačného systému BIPS a dátovej siete UNIVERZAL-NET. Komunikačný systém BIPS je špeciálny systém určený na prenos a ochranu údajov v rámci systému SIPS. Pozostáva z centrálneho BIPS uzla, ktorý je umiestnený v Národnej banke Slovenska a z BIPS uzlov na strane jednotlivých účastníkov. Každý účastník ešte využíva viacero pracovných staníc (terminálov), ktoré komunikujú z BIPS uzlom účastníka. Systém BIPS poskytuje účastníkom funkcie na: •

vstup a výstup údajov,

•

prenos údajov medzi účastníkom a zúčtovacím centrom,

•

prenos monitorovacích informácií, informácií o spracovaní údajov a stave účtu účastníka v zúčtovacom centre,

•

ochranu spracovávaných údajov,

•

prevádzkovanie kľúčového hospodárstva pre potreby systému SIPS.

Prepojenie BIPS uzla účastníkov a BIPS uzla zúčtovacieho centra je zabezpečené sieťou UNIVERZAL-NET. Je to privátna dátová sieť vybudovaná a prevádzkovaná pre potreby Národnej banky Slovenska a je určená na obojsmerný prenos údajov výhradne medzi prevádzkovateľom platobného systému a jeho účastníkmi. Zúčtovací systém je jednoúčelový systém určený na vykonávanie zúčtovania prevodných príkazov v rámci Slovenskej republiky. Zabezpečuje hlavne nasledujúce funkcie: •

prenos údajov medzi zúčtovacím systémom a systémom BIPS,

•

formálnu kontrolu vstupných údajov 12

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR priebežné spracovanie a zúčtovanie typov klíringových položiek (napríklad

•

príkazy na úhradu, príkazy a výzvy na inkasá, príkazy z tretej strany), pričom prenos súborov a spracovanie klíringových položiek sa riadi prioritami, stanovovanie určených kreditných alebo debetných zostatkov na účtoch

•

jednotlivých účastníkov MPS, •

organizáciu čakacích radov platieb,

•

inicializáciu spustenia optimalizačných klírovacích procedúr pre odstránenie prípadného gridlock-u v systéme a uvoľnenie platieb z čakacích radov,

•

monitorovacie informácie o stave spracovania súborov účastníka,

•

monitorovacie informácie o pozícii účastníka v zúčtovacom procese (stav účtu, objem účastníkových debetných a kreditných položiek, na ktoré, má resp. nemá dostatok likvidity),

•

generovanie výstupných údajov,

•

prenos údajov do účtovného systému Národnej banky Slovenska,

•

spracovanie poplatkov,

•

archiváciu všetkých spracovaných transakcií.

Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na servere SIPS. Nastavovanie parametrov spracovania, monitorovanie a správa servera sa vykonáva prostredníctvom Terminálu SIPS. Výstupné údaje zo servera SIPS idú do centrálneho uzla BIPS a odtiaľ sú posielané na jednotlivé uzly BIPS u účastníkov.

1.6.Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS DEŇ Čas

K-1 13.3 0

15

15.30

K 17

24

07

11.30

13 13.30

13

V 15

15.30

17

24

24

K+1 07 11.30

13 13.30

15

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR údržba APS

Prevádzkový deň

údržba APS

D

D+1

D+1

Príjem vstupných údajov normálnych platieb cez BIPS Príjem vstupných údajov prioritných platieb cez BIPS Príjem vstupných údajov pri núdzovom prenose údajov PS Príjem vstupných údajov prioritných platieb typu „obchody s NBS“ do D cez BIPS Informácie o výsledku kontroly vstupných údajov (chybové správy) Spracovanie vstupných údajov v systéme SIPS Monitorovanie stavu účtu Zasielanie potvrdeniek a vytvorenie výstupných súborov zo spracovania prioritných platieb Preberanie výstupných súborov zo spracovania prioritných platieb pri núdzovom prenose Vytvorenie výstupných súborov normálnych platieb Preberanie výsledkov spracovania účastníkom1) Preberanie výsledkov spracovania účastníkom pri núdzovom prenose údajov PS Oznamovanie rozdielov týkajúcich sa výsledkov spracovania Čas

13.3 0

15

15.30

17

24

07

11.30

13 13.30

15

15.30

17

24

24

07 11.30

13 13.30

15

Legenda: D - Prevádzkový deň K - Pracovný deň V - Voľný deň 7:00 - 13:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania prioritných platieb za prevádzkový deň D (ak účastník preberá výsledky spracovania prioritných platieb priebežne) od 15:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania normálnych platieb za prevádzkový deň D

1.7.Dohľad nad platobným stykom v SR Dôležitou činnosťou centrálnej banky v platobnom styku je vykonávanie dohľadu nad platobným stykom. Banková rada Národnej banky Slovenska schválila v auguste 2003 materiál „Hlavné ciele a nástroje dohľadu nad platobnými systémami v podmienkach Slovenskej republiky“, ktorý pojednáva o dohľade nad platobným systémom Slovenskej republiky. Dokument upravuje hlavné oblasti a nástroje vykonávania dohľadu nad platobnými systémami, tzv. oversightu, pričom je potrebné zdôrazniť, že oblasť „oversightu“ je oblasť platobného styku, ktorá je vo vývoji a je 14

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR predmetom častých diskusií na rôznych medzinárodných fórach, ako aj na rokovaniach pracovných skupín zriadených v rámci Európskej centrálnej banky a medzinárodných finančných inštitúcií. Dohľad nad platobnými systémami je úloha centrálnej banky, principiálne zameraná na zabezpečenie plynulého fungovania platobných systémov. Cieľom dohľadu je ochrániť finančný systém pred systémovým rizikom, rizikom úverovým, likvidným, prevádzkovým, atď., ako aj posilniť efektívnosť a bezpečnosť platobných systémov. Dohľad nad platobnými systémami je cielený na systémy (napr. medzibankové platobné systémy), nie na individuálnych účastníkov. Ide hlavne o systémovo dôležité platobné systémy. Tiež zahŕňa dohľad nad platobnými nástrojmi. Národná banka Slovenska má v rámci dohľadu nad platobnými systémami tri základné ciele: 1. udržiavať stabilitu platobného systému – identifikovať potenciálne riziká, ktorým je vystavený platobný systém a podniknúť kroky k ich eliminácií a získaniu kontroly nad nimi, 2. zabezpečiť bezpečné a plynulé fungovanie platobného systému, systému zúčtovania cenných papierov, 3. zabezpečiť dôveru verejnosti v platobné nástroje, ktoré sú používané. Za účelom dosiahnutia týchto cieľov používa Národná banka Slovenska predovšetkým nasledovné nástroje výkonu dohľadu nad platobnými systémami: •

vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a bezpečného fungovania platobného styku

•

zosúlaďovanie existujúcej infraštruktúry platobného styku s medzinárodnými princípmi a štandardmi platnými pre platobné systémy a systémy zúčtovania cenných papierov

•

prevádzkovanie platobného systému SIPS – určovanie pravidiel, ktorými sa riadi, funkcií, ktoré poskytuje užívateľom, kritéria účasti v systéme atď.

•

pravidelné pracovné stretnutia so zástupcami bankového sektora resp. inými autoritami, ktorých činnosť súvisí s platobnými systémami

•

zber a vyhodnocovanie štatistických údajov

•

pôsobí ako katalyzátor zmien

•

morálne vplývanie.

15

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 1.8.Rozhodcovský súd Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vznikol dňa 1. júla 2003. Podnetom na jeho zriadenie bol zákon č. 510/2002 o platobnom styku, ktorý ukladá bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd, ktorý bude mať právomoc rozhodovať spory v platobnom styku. Rozhodovanie týchto sporov zabezpečuje Komora pre rozhodovanie sporov z platobného styku. Dňa 1.januára 2004 sa na základe rozhodnutia Slovenskej bankovej asociácie SRS rozrástol o Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych vzťahov. SRS po svojom vzniku nadviazala medzinárodné kontakty so svojimi partnermi v zahraničí. V máji 2004 nadviazala spoluprácu so zástupcom Finančního arbitra v ČR, v júni 2005 sa zúčastnila na medzinárodnom stretnutí členov FIN-NET, ktorá zastrešuje národné organizácie v oblasti finančných služieb, ktoré umožňujú vysporiadanie sťažností mimosúdnou cestou. Asociácia bánk Slovenska Asociácia bánk Slovenska (ABS) je profesionálnym združením obchodných bánk. Hlavným poslaním ABS je vytvorenie koordinačného centra pre ochranu spoločných záujmov svojich členov a vytváranie zdravého ekonomického a právneho prostredia pre účinnú spoluprácu medzi komerčnými bankami a Národnou bankou Slovenska, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ďalšími finančnými a vládnymi inštitúciami. Strategickým cieľom ABS je harmonizácia legislatívy krajiny s Európskymi a globálnymi normami. ABS je členom Európskej bankovej federácie. Zákon o platobnom styku definuje právnu úpravu ochrany klienta ako spotrebiteľa vo vzťahu k bankovým subjektom a tiež právnu úpravu ochrany platobných systémov pred rizikami, ktoré vyplývajú z prípadnej nesolventnosti účastníkov platobného systému zúčastňujúcich sa na činnosti tohto platobného systému. Súčasťou zákona o platobnom styku sú aj ustanovenia o reklamáciách a riešení sporov, ktoré umožňujú operatívne riešiť spory z platobného styku mimosúdnou cestou, prostredníctvom stáleho

rozhodcovského

súdu.

Rozhodcovský

súd

v súlade

so

zákonom

o rozhodcovskom konaní rozhoduje nezávislými rozhodcami v rozhodcovskom konaní spory vzniknuté z obchodnoprávnych vzťahov alebo občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

16

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Rozhodcovský súd má dve komory: a) Komoru pre rozhodovanie sporov z platobného styku, b) Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Rozhodcovský súd je príslušný rozhodovať a) spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi 1. vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, 2. vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov, b) spory z iných obchodnoprávnych vzťahov alebo občianskoprávnych vzťahov ako z platobného styku, ktoré vznikli medzi bankami, pobočkami zahraničných bánk, Národnou bankou Slovenska a ďalšími osobami navzájom, ďalej medzi bankami a ich klientmi a tiež spory medzi inými fyzickými a právnickými osobami navzájom: 1. zo záväzkovoprávnych vzťahov, 2. z vecnoprávnych vzťahov k hnuteľným veciam alebo majetkových práv k cenným papierom, 3. právnych vzťahov súvisiacich so záložným právom k právam alebo cenným papierom, 4. z iných majetkových práv s výnimkou majetkových práv Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a vyrovnacieho konania. Sadzobník poplatkov rozhodcovského konania o sporoch z platobného styku 1. Za podanie návrhu na rozhodnutie sporu z platobného

bez poplatku

styku 2. Za návrh na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia 17

1.000,- Sk

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 3. Za námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu 3 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej 500,- Sk a najviac 100.000,- Sk 4.

Za preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom 3 % z

hodnoty predmetu sporu , najmenej 500,- Sk a najviac 100.000,- Sk 5.

Za zaznamenanie uzavretého zmieru formou rozhodcovského rozsudku

3 % z hodnoty predmetu sporu, najmenej 500,- Sk a najviac 100.000,- Sk

6.

Za vyhotovenie fotokópií listín zo spisu, za každú

30,- Sk

aj začatú stranu 7.

Za vyhotovenie rovnopisu rozhodcovského

100,- Sk

rozhodnutia, za každú aj začatú stranu Účastníci rozhodcovského konania •

Zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania.

•

Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

•

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnoprávne postavenie.

Každému účastníkovi

rozhodcovského konania sa

poskytne

rovnoprávna možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. •

Ak je účastník rozhodcovského konania právnická osoba, tak v rozhodcovskom konaní koná štatutárnym orgánom alebo koná za ňu zástupca.

•

Účastník rozhodcovského konania sa môže dať v konaní pred Rozhodcovským súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. 18

•

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, tak koná každý z nich sám za seba.

•

Ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, tak platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie a na uzavretie zmieru je v tomto prípade potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

•

Okrem účastníkov rozhodcovského konania sa môže konania zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na výsledku rozhodcovského konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodne Rozhodcovský súd, ak rozhodca, alebo rozhodcovia neboli ešte ustanovení, tak rozhodne Predsedníctvo len na základe návrhu jedného z účastníkov rozhodcovského konania, ktorého má vedľajší účastník v konaní podporovať.

•

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník rozhodcovského konania. Koná však sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v rozhodcovskom konaní podporuje, tak ich Rozhodcovský súd posúdi po zvážení všetkých okolností. K skutkovým údajom vedľajšieho účastníka môžu rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom hlavného účastníka. 2.Systémy RTGS ako súčasť TARGETu ­ poplatky

POPLATKY ZA DOMÁCE PLATBY Cena domácich prevodov RTGS v eurách sa určujú na vnútroštátnej úrovni s ohľadom na zásady úhrady nákladov, transparentnosti a nediskriminácie, pričom sa berie do úvahy skutočnosť, že cena za domáce a cezhraničné platby v eurách by mala byť zhruba v tom istom rozsahu, aby neovplyvňovala jednotnosť peňažného trhu. Národné systémy RTGS oznamujú svoju štruktúru poplatkov ECB, všetkým ostatným zúčastneným NCB, účastníkom národných systémov RTGS a ostatným záujemcom. Metodiky na určenie nákladov národných systémov RTGS sa zosúladia na zodpovedajúcu úroveň.

19

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR POPLATKY ZA CEZHRANIČNÉ PLATBY Poplatok (bez DPH), ktorý sa účtuje za cezhraničné platby prostredníctvom TARGETu medzi priamymi účastníkmi, je založený na počte transakcií poslaných účastníkom v rámci jedného systému RTGS podľa zostupnej škály. Zostupná škála je nasledovná: — 1,75 EUR za každú z prvých 100 transakcií za mesiac, — 1,00 EUR za každú z ďalších 900 transakcií za mesiac, — 0,80 EUR za každú ďalšiu transakciu prevyšujúcu 1 000 transakcií za mesiac. Na účely uplatňovania zostupného sadzobníka platobný objem, ktorý sa má brať do úvahy, je počet transakcií zadaných tým istým právnym subjektom v rámci jediného systému RTGS alebo platobných transakcií zadaných rozdielnymi subjektami na vykonanie prostredníctvom toho istého zúčtovacieho účtu. Žiadne poplatky sa neúčtujú za prevody medzi NCB, t. j. pokiaľ NCB/ECB koná vo vlastnom mene. Štruktúra poplatkov za cezhraničné platby TARGET-u nepokrýva náklady telekomunikačného spojenia medzi posielajúcim a národným systémom RTGS, v ktorom je posielajúci účastníkom. Národné systémy RTGS nemôžu účtovať žiadny poplatok za konverziu prevodných príkazov z národných menových jednotiek na jednotku euro alebo naopak. Systémy RTGS môžu účtovať osobitné poplatky za dodatočné služby, ktoré môžu poskytovať (napr. zadávanie papierových platobných pokynov). Možnosť uplatňovania rozdielnych poplatkov v závislosti od času vykonávania platobných príkazov sa bude posudzovať na základe skúsenosti získanej počas fungovania systému. 3.Systém TARGET Súčasný systém TARGET je „systém systémov“, ktorý tvoria národné systémy hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS) 16 členských krajín EÚ, platobný mechanizmus ECB (EPM) a spojovací mechanizmus, ktorý umožňuje spracovávanie platieb medzi týmito prepojenými systémami. V roku 2005 prispel TARGET k ďalšej integrácii eurového peňažného trhu, a keďže sa úverové operácie Eurosystému spracúvajú prostredníctvom tohto systému, naďalej zohrával významnú úlohu v plynulom implementovaní jednotnej menovej politiky. Keďže systém TARGET poskytuje služby v oblasti zúčtovania prostriedkov vedených na účtoch v centrálnej banke v reálnom čase a má široké trhové pokrytie, s výhodou sa využíva aj v prípade 20

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR rôznych iných platieb. V roku 2005 systém TARGET fungoval plynulo a úspešne a naďalej pokračoval rastúci trend počtu zúčtovaných platieb veľkej hodnoty v eurách cez tento systém. Z celkového objemu platieb veľkej hodnoty v eurách sa v roku 2005 uskutočnilo 89 % prostredníctvom systému TARGET. Systém TARGET slúži na prevody finančných prostriedkov v eurách medzi prepojenými bankami, a to bez horného alebo dolného obmedzenia hodnoty platby. Takéto prevody sa môžu uskutočňovať medzi bankami v jednom členskom štáte (vnútroštátny platobný styk) aj medzi bankami v rôznych členských štátoch (platobný styk medzi členskými štátmi). Prieskum uskutočnený v roku 2005 ukázal, že k 31. decembru 2004 bolo v systéme TARGET 10 564 účastníkov. Celkovo možno prostredníctvom systému TARGET pomocou bankového identifikačného kódu adresovať platby približne 53 000 inštitúciám, najmä pobočkám účastníkov. Okrem pripojenia prostredníctvom prepojenia alebo dvojstranného spojenia by sa vzhľadom na budúce zriadenie systému TARGET 2 mala ako prechodné opatrenie sprístupniť tretia forma pripojenia k TARGET-u. NCB bez vlastného systému RTGS by sa mal umožniť prístup k súčasnej infraštruktúre TARGET-u prostredníctvom diaľkovej účasti na systéme RTGS inej NCB. Opis TARGET-u 1. Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase je systémom hrubého zúčtovania v reálnom čase pre euro. TARGET sa skladá z národných systémov RTGS, platobného mechanizmu ECB a prepojenia. Systémy RTGS sa môžu k TARGET-u pripojiť prostredníctvom prepojenia alebo prostredníctvom dvojstranného spojenia. 2. Systémy RTGS nezúčastnených členských štátov sa k TARGET-u môžu pripojiť, pokiaľ takéto systémy RTGS spĺňajú minimálne spoločné vlastnosti a sú schopné spracovávať euro spolu so svojou národnou menou. Akékoľvek pripojenie systému RTGS nezúčastneného členského štátu k TARGET-u podlieha dohode, v ktorej príslušné národné centrálne banky súhlasia s dodržiavaním pravidiel a postupov pre TARGET. TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer) je systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre platby v eurách, ktorý prevádzkuje Eurosystém. Slúži na vysporiadanie operácií centrálnych bánk, veľké medzibankové prevody v eurách a ďalšie platby v eurách. Zabezpečuje spracovanie platieb v reálnom 21

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR čase, zúčtovanie v peniazoch centrálnych bánk a okamžitú konečnosť zúčtovania. Skladá sa z navzájom prepojených národných systémov hrubého zúčtovania v reálnom čase (RTGS) a platobného mechanizmu ECB (EPM). Je to decentralizovaný platobný systém, pozostávajúci z národných RTGS systémov („real-time gross settlement systems“, tj. systémy hrubého zúčtovania v reálnom čase) a z platobného mechanizmu Európskej centrálnej banky, ktoré sú navzájom prepojené tzv. Interlinkingom (mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb v EUR. TARGET je v prevádzke od začiatku hospodárskej a menovej únie v roku 1999 a jeho denný obrat predstavuje okolo 1 700 mld. EUR. Systém TARGET bol vyvinutý, aby: • zabezpečil bezpečný a spoľahlivý mechanizmus na zúčtovanie platieb v eurách na báze RTGS, • zvýšil efektívnosť zahraničných platieb v eurách, a predovšetkým aby • spĺňal potreby menovej politiky ECB a podporoval integráciu eurového peňažného trhu. Čas medzi odpísaním prostriedkov z účtu zasielajúceho účastníka a pripísaním prostriedkov na účet príjemcu trvá iba niekoľko minút, resp. sekúnd. Do systému TARGET sa môžu (ale nemusia) zapojiť aj členské štáty EÚ, ktoré ešte nezaviedli euro. 3.1.Prevádzkové hodiny TARGETu TARGET, a teda aj NCB a národné systémy RTGS zúčastnené na TARGET-e alebo k nemu pripojené, uplatňujú tieto pravidlá pre prevádzkovú dobu. 1. Referenčným časom pre TARGET je „čas Európskej centrálnej banky“ vymedzený ako miestny čas v mieste sídla ECB. 2. TARGET bude mať jednotné prevádzkové hodiny od 7.00 do 18.00 hod. 3. Predčasné otvorenie pred 7.00 hod. sa môže uskutočniť po zaslaní predchádzajúceho oznámenia Európskej centrálnej banke: i)

z domácich dôvodov (napr. kvôli uľahčeniu zúčtovaniu obchodov s cennými papiermi, vyrovnaniu zostatkov čistých zúčtovacích systémov alebo zúčtovaniu iných domácich transakcií, ako sú napr. dávkové transakcie dodané z NCB do systémov RTGS počas noci) alebo

22

ii)

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR z dôvodov, ktoré sa týkajú ESCB (napr. v dňoch, keď sa očakávajú výnimočné objemy platieb, alebo nazníženie rizika devízového zúčtovania pri spracovaní eurovej strany devízových obchodov týkajúcich sa ázijských mien).

4. Ukončenie zasielania klientských platieb je jednu hodinu pred bežným zatváracím časom TARGET-u; zostávajúci čas sa využije iba na medzibankové platby (tak domáce, ako aj cezhraničné na prevod likvidity medzi účastníkmi. O ukončení zasielania domácich platieb o 17.00 hod. rozhodne každá NCB v spolupráci so svojím bankovým sektorom. Okrem toho NCB môžu pokračovať v spracovaní domácich klientských platieb, ktoré boli v poradí o 17.00 hod. 4.Systém TARGET 2 Eurosystém v súčasnosti pracuje na vytvorení systému TARGET2 – ďalšej generácie systému TARGET. Nový systém by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2007 a vďaka harmonizovanej a centralizovanej technickej infraštruktúre by mal dosahovať ešte vyššiu úroveň bezpečnosti a efektívnosti. Systém TARGET2 bude všetkým zúčastneným bankám poskytovať rovnako kvalitné služby, funkcie a rozhrania, ako aj jednotnú cenovú štruktúru. Dňa 8. februára 2005 uverejnila ECB prvú správu o pokroku, ktorý sa dosiahol vo vývoji systému TARGET2. Táto správa obsahovala informácie o rozhodnutí Rady guvernérov z decembra 2004 o službách systému TARGET2, všeobecnom cenovom rámci hlavných služieb a o migrácii do tohto systému. Správa obsahovala aj celkový prehľad o plánovaní tohto projektu. Druhá správa o dosiahnutom pokroku bola uverejnená 21. októbra 2005. Obsahovala rozhodnutia Rady guvernérov, najmä vo vzťahu k plánovanému začiatku prevádzky systému TARGET2, ďalej dátumy jednotlivých migračných okien a ceny za služby združovania likvidity a pomocné zúčtovanie v systéme. Načrtla aj návrh cien za hlavné služby TARGET2, ktorý sa pred definitívnym rozhodnutím ešte prerokuje s bankovou komunitou. A nakoniec správa podrobne informuje o časovom rozvrhu dennej prevádzky TARGET2 a o ďalšej práci na riešení nepredvídaných situácií. Hlavné prípravné práce uskutočnené v roku 2005 sa týkali dokončovania funkčných špecifikácií. Dočasná verzia užívateľských špecifikácií (User Detailed Functional Specifications – UDFS) sa dokončila koncom augusta 2005, v úzkej spolupráci s komunitou používateľov 23

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR systému TARGET. Očakáva sa, že všetky účastnícke centrálne banky systému TARGET2 spolu so svojimi národnými bankovými komunitami začnú systém využívať do mája 2008. Predpokladaný návrh cien za hlavné služby má dva hlavné ciele. Po prvé by mal zabezpečiť čo najširší prístup k systému, čo znamená, že by nemal odrádzať menšie inštitúcie od priamej účasti v systéme. Po druhé by ceny mali byť atraktívne pre veľkých účastníkov, ktorí majú na transakciách súčasného systému TARGET veľmi veľký podiel. Systém TARGET, ktorý začal fungovať hneď od počiatku III. fázy budovania Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), teda od roku 1999, vznikol na základe existujúcich národných RGTS systémov, ktoré sú len minimálne harmonizované. Napriek nesporným pozitívam jeho zavedenia, dňa 24. októbra 2002 Rada guvernérov ECB rozhodla vzhľadom k rozvoju európskeho finančného trhu a vzhľadom na potrebu rýchlej adaptácie sa na vývoj po rozšírení Európskej únie a Eurosystému o dlhodobej stratégii vývoja systému TARGET. Nová generácia systému TARGET (TARGET2) má podľa tohto rozhodnutia: •

poskytovať harmonizované základné služby, ktoré by mali lepšie zodpovedať požiadavkám užívateľov

•

garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú návratnosť, jednotková cena má byť založená na najefektívnejšom systéme, tj. systéme s najnižšími nákladmi na jednotku (po štyroch rokoch od začiatku prevádzkovania systému TARGET2 bude nutné zrušiť všetky dotácie presahujúce akceptovateľný faktor verejného záujmu)

•

rýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývoju po rozšírení Európskej únie a Eurosystému.

Spustenie systému TARGET2 do prevádzky je plánované k 19.11.2007. 4.1.Prechod na nový systém Cieľom je zabezpečiť hladký prechod zo súčasného systému TARGET na nový systém TARGET2 pre všetkých účastníkov (centrálne banky, finančné inštitúcie a pridružené systémy). Eurosystém si zvolil model postupného prechodu po skupinách krajín, v rámci ktorého budú môcť používatelia systému TARGET prejsť na SSP v niekoľkých vlnách v rôznych vopred stanovených termínoch. V každej vlne sa uskutoční prechod jednej skupiny centrálnych bánk a ich príslušných národných 24

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR bankových komunít. Prechod bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých budú súbežne fungovať komponenty systému TARGET1 i platforma SSP. Obdobie prechodu na nový systém bude trvať maximálne jeden rok, pričom sa predbežne počíta s tým, že prechod by mal prebehnúť rýchlejšie. Eurosystém jednotlivé krajiny rozdelí do skupín podľa obchodných potrieb. Cenová politika počas obdobia prechodu bude určená po stanovení jednotlivých skupín krajín a jej cieľom bude zabezpečiť maximálnu neutralitu voči používateľom. 5.SWIFT ­ Society for Worldwide Interbank  Finnancial Telecomunication  SWIFT - (Society for Worldwide Interbank

Financial Telecomunication S. C –

Spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) - Je jednou z najnovších prenosových techník, ktorá sa začala využívať v medzinárodnom platobnom styku. Zabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový prenos správ medzi bankami. Po organizačnej a právnej stránke je SWIFT družstvo, ktoré bolo založené 239 bankami z 15 krajín podľa belgických zákonov. Registrované je v Bruseli. Riadi ho valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo zástupcov členských bánk a schádza sa raz do roka. Valné zhromaždenie volí riaditeľstvo. Majetok družstva je vlastníctvom členských bánk. Má dve centrály - Leiden (Hol.) a New York. Výhody SWIFT-u: istota, rýchlosť, bezpečnosť a hospodárnosť SWIFT plní tieto úlohy: -

realizuje rýchly elektronicky automatizovaný bezdokladový prenos správ medzi bankami

-

zabezpečuje 24-hodinové využitie pracovného času na prenos správ

-

zabezpečuje systém proti technickým poruchám a neoprávnenému prístupu iných osôb alebo organizácií, okrem priamych účastníkov

-

zabezpečuje používanie štandardných formátov správ

-

zabezpečuje univerzálny jazyk pre všetkých účastníkov na prenos správ, vrátane ich jednotnosti, úspornosti, prehľadnosti a efektívnosti

Predpokladá sa, že v najbližších rokoch sa SWIFT stane hlavným spôsobom prenosu údajov v medzinárodnom platobnom styku. Tento systém je schopný spracovať vyše 1300000 správ denne. Vysiela a prijíma tieto správy: systémové správy, priame úhrady, bankové prevody, arbitrážne a pôžičkové operácie, dokumentárne inkasá a akreditívy, cenné papiere a ďalšie. 25

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 5.1.Dilema SWIFT Pracovná skupina EK obvinila najväčší systém medzibankového zúčtovania SWIFT z porušovania bankového tajomstva v systéme SWIFT tvrdia, že nemôžu splniť požiadavky EK bez toho, aby porušili americké zákony. SWIFT je monopolným dodávateľom na trhu medzibankového zúčtovania a 8000 bánk je nútených zmieriť sa z tým, že údaje o transakciách sa poskytujú americkej tajnej službe. Denne SWIFT robí asi 11 miliónov operácií s priemernou dennou hodnotou šesť biliónov dolárov. Dve tretiny pripadajú na Európu. SWIFT vysvetľuje svoje správanie tým, že sa podriadil americkým zákonom. SWIFT uviedol, že sa ocitol medzi dvomi zákonodarstvami - americkým a európskym. V súlade s americkými zákonmi o boji proti terorizmu je povinný poskytovať informácie o prevodoch, čo je v protiklade s európskym zákonodarstvom. Avšak poskytuje informácie len o niektorých kategóriách transakcií a USA ich môžu využiť len po začatí vyšetrovania. Ak prestane USA informácie poskytovať, môže sa dostať na súd a hrozí mu zavretie amerických filiálok. Len SWIFT má dostatočne veľa partnerov, prostredníctvom ktorých sa dajú zúčtovať operácie s akoukoľvek bankou. Iné systémy sú menej spoľahlivé a s sú náročnejšie na obsluhu. 6.Medzinárodný platobný styk Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným inštitúciám. So vzrastom objemu a zložitosti medzinárodných finančných operácií rastú možnosti vzniku nedorozumení, stúpajú nároky na kvalitu a pružnosť realizácie platieb. Banky v platobnom styku so zahraničím vystupujú ako peňažné ústavy dodávateľov alebo odberateľov. Na obidvoch stranách vykonávajú súbor operácií, pri ktorých sa stávajú partnermi iných bánk alebo klientov. Pri týchto bankových činnostiach banka používa platobné a zabezpečovacie nástroje a realizuje variabilné formy financovania.

26

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Platobný styk môžeme rozdeliť na: 1. platobný styk hotovostný, ktorého obsah tvoria presuny peňazí vo forme zákonných platidiel 2. platobný styk bezhotovostný, ktorým sa realizuje peňažný transfer prostredníctvom bankových (bezhotovostných) peňazí. Sú to len zápisy na účtoch. 3. kombinovaný platobný styk Štruktúru medzinárodného platobného styku tvoria: •

systémy platobného styku

•

formy platobného styku,

•

platobné prostriedky,

•

technika platobného styku

Systémy platobného styku – rozlišujeme dva základné typy systémov: •

Nezmluvný platobný styk v konvertibilných menách umožňuje voľný transfer platieb z krajiny do krajiny prostredníctvom voľne vymeniteľných mien. Priebeh nie je vymedzený nijakými zmluvnými úpravami medzištátneho ani podobného charakteru. Môže nastať ak napríklad vývozca vyvezie tovar do štátu alebo oblasti s voľne vymeniteľnou menou a vyprodukuje určitú sumu v tejto voľne vymeniteľnej mene, ktorú použije na nákup tovarov v krajine, kam tovar vyviezol alebo na prevod do inej alebo vlastnej krajiny. Prípadne môže dovozca nakúpiť tovar v cudzine a dá príkaz svojej banke na jeho úhradu

•

Zmluvný

platobný

styk,

ktorého

spôsob

uskutočnenia

je

uvedený

v medzištátnych a medzibankových alebo iných dohodách, resp. je upravený záväznými ustanoveniami. Sú to napríklad obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné dohody a iné. Patrí sem aj clearingový platobný styk upravený na základe clearingových platobných dohôd, ktorý môže nadobudnúť viacero foriem podľa počtu zúčastnených strán: jednostranný, dvojstranný, mnohostranný. Formy platobného styku sú organizačné, metodické a technické úpravy platenia, ktoré sa používajú pri jednotlivých platbách. Rozlišujeme: •

dokumentárne platby

•

nedokumentárne (hladké) platby 27

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 6.1.Clearingový platobný styk Každá banka má svoj účet v zúčtovacom centre, na tento účet prichádzajú všetky platby od iných bánk a aj odchádzajú všetky platby do iných bánk - z tohto účtu sa uhrádzajú všetky platby iným bankám - bilaterálny klíring- keď platby a odvádzanie dát sa realizuje len cez zúčtovacie centrum - multilaterálny klíring - banky si odovzdávajú podklady na zúčtovanie medzi sebou a zúčtovacie centrum vykoná platbu Clearingový platobný styk sa uskutočňuje v rámci zmluvného platobného styku, a to na základe clearingových platobných dohôd. Jeho podstatou je vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov jednotlivých subjektov zmluvných strán, ale nie priamo medzi subjektami, ale vzájomným započítavaním, respektíve zúčtovaním pohľadávok a záväzkov na medzištátnej úrovni, zásadne bez použitia devíz, valút a zlata. Toto vzájomné zúčtovávanie sa uskutočňuje na clearingových účtoch, ktoré na ten účel vedú spravidla ceduľové alebo nimi poverené banky. Z tejto metodiky platenia systémom clearingu možno odvodiť tieto zásady: - ústredné banky, resp. nimi poverené clearingové banky uhradzujú vývozcom svojej krajiny faktúry za vývoz tovaru na ťarchu clearingového účtu krajiny dovozcu - prostriedky na platenie týchto vývozných operácií sa zhromažďujú tak, že domáci dovozcovia uhradzujú v prospech clearingového účtu sumy faktúr za tovar dovezený z partnerskej krajiny a - ústredné banky, resp. nimi poverené clearingové banky uspokojujú svojich vývozcov zásadne len do výšky takto zložených súm. Tým vzniká závažný problém tzv. clearingovej špičky. Clearingová špička, resp. konečný zostatok clearingu, sa môže teoreticky vyrovnávať zlatom, vo voľných menách alebo tovarom. Ďalšou možnosťou je prevod zostatku do ďalšieho obdobia, resp. na novú clearingovú dohodu. Princíp clearingu sa začal využívať začiatkom 30-tych rokov tohto storočia. V období 2. sv. vojny sa uplatňoval výlučne bilaterálny clearing, po nej sa začal rozvíjať systém mnohostranného clearingu.

28

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Clearingové dohody obsahujú tieto ustanovenia: -

zúčtovacia mena

-

platobné tituly, teda druhy platieb, na ktoré sa bude dohoda vzťahovať

-

zriadenie clearingových účtov

-

ohraničenie výšky medzného úveru

-

úrokovanie, alebo vylúčenie úrokovania clearingových účtov

-

clearingové banky, ktoré budú viesť clearingové účty zúčastnených strán

-

spôsob likvidácie zostatkov na clearingových účtoch

Rozdiel clearingu a zúčtovania Clearing je proces prenosu, priraďovania a potvrdzovania platobných príkazov a určenia konečnej pozície na vysporiadanie (buď na základe jednotlivých transakcií alebo súboru transakcií). Zúčtovanie je prevod prostriedkov medzi platcom a príjemcom platby (a medzi bankou platcu a bankou príjemcu). 6.2.Formy medzinárodného platobného styku V medzinárodnom platobnom styku sa používajú prevažne bezhotovostné formy platenia, platenie v hotovosti sa uskutočňuje zriedkavo. Poznáme tieto formy platenia: 1. dokumentárne platby, ktorých realizácia je podmienená predložením presne stanovených dokumentov. Platenie dokumentárnym akreditívom patrí relatívne medzi najbezpečnejšie formy medzinárodného platobného styku. Akreditív je spôsobilý sprostredkovať platenie pri veľkých geografických vzdialenostiach medzi dodávateľom a odberateľom pri relatívne vysokej miere zabezpečenia záujmov oboch partnerov, najmä však dodávateľa, resp. vývozcu. Významnú úlohu tu zohráva banka, ktorá chráni záujmy oboch partnerov tým, že kontrokuje, či obaja partneri dodržiavajú dohodnuté podmienky o odoslaní a prevzatí tovaru a o platení. Banka vykonáva tieto úlohy na základe obchodných a platobných dokumentov. Dokumentárne inkaso Jeho podstata spočíva v tom, že predávajúci (vývozca) dostane príslušnú sumu za vyvezený tovar od kupujúceho (dovozcu) vtedy, deď mu predloží dohodnuté dokumenty, spravidla prostredníctvom banky, ktoré dovozcu oprávňujú disponovať s dodaným tovarom. 29

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Banková záruka je takou formou zabezpečenia pohľadávky, pri ktorej sa banka ako ručiteľ zaväzuje uspokojiť veriteľa v prípade, že by hlavný dlžník nebol schopný splniť svoj záväzok. Poskytnutie záruky sa uskutočňuje vo forme záručného listu, ktorý obsahuje údaje o druhu, výške a podmienkach hlavného záväzku, o dobe platnosti záruky atď. 2. hladké platby, pri ktorých sa nevyžaduje predloženie osobitne určených dokumentov. Nedokumentárne platby nie sú viazané na žiadne obchodné dokumenty. Používajú sa pri obchodných i neobchodných platbách. Priame úhrady - hladké platby – najjednoduchší spôsob, ale z pohľadu platiaceho aj najrizikovejší. Úhrada prostriedkov sa neviaže na vzájomné plnenie alebo predloženie dokumentov. Hlavné dôvody na použitie hladkej platby sú: ·

Vzájomná dôvera obchodných partnerov

·

Dôvera v platobnú schopnosť a ochotu importéra

·

Stabilné hospodárske a politické pomery v krajine importéra

·

Nemožnosť alebo komplikovanosť použitia dokumentárnej platby

·

Tradičné používanie hladkej platby v niektorých odvetviach

·

Ušetrenie nákladov a času

Pri priamych úhradách importér zadá platobný príkaz svojej banke, ktorá sa spojí s bankou exportéra a vzájomne si zúčtujú platby. Používajú sa aj v zahraničnom obchode, ale najmä pri neobchodných platbách. Pri obchodných iba vtedy, ak si partneri dôverujú, lebo neexistuje záruka proti neplateniu. Pre exportéra je výhodná, lebo inkasuje ešte pred dodaním tovaru. Najčastejšie sa využíva v týchto formách: platba vopred, za dodané tovary, poistné, vzájomné platby banka–banka (v SR sa podľa zákona úhrada vopred nemôže realizovať). 6.3.Nostro a loro účty Platby sa uskutočňujú pomocou bankového prevodu, ktorý môže byť daný listom, telefónom, ďalekopisom, telegramom alebo terminálmi. Závisí to od potreby rýchleho uskutočnenia platby a od vzdialenosti medzi platiteľom a príjemcom platby. Základom týchto bankových prevodov sú vzájomné dohody medzi domácou bankou a zahraničnými bankami, ktoré upravujú nielen všeobecné podmienky spolupráce, ale 30

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR aj operatívno-technické otázky prevodov. Účty, ktoré vedie domáca banka pre zahraničnú banku, sa nazývajú loro účty. Spravidla sa vedú v domácej mene. Účty, ktoré vedie zahraničná banka pre domácu banku, sa nazývajú nostro účty. Sú spravidla vedené v zahraničnej mene. 7.SEPA ­ Single Euro Payments Area1  SEPA - Je integrovaný trh služieb retailového platobného styku. Je to oblasť v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Cieľom SEPA je prispieť k európskej integrácii vytvorením konkurenčného a inovatívneho trhu služieb retailového platobného styku v eurozóne, ktorý prinesie vyššiu úroveň služieb, efektívnejšie produkty a cenovo výhodnejšie možnosti realizácie platieb. Projekt SEPA predstavuje ďalší významný krok na ceste k užšej európskej integrácii. SEPA umožní klientom realizovať bezhotovostné platby v eurách v prospech príjemcov na akomkoľvek mieste v eurozóne z jedného bankového účtu pomocou jednotného súboru platobných nástrojov. Všetky retailové platby v eurách sa tak stanú „domácimi“ platbami a v rámci eurozóny už medzi domácimi a cezhraničnými platbami nebude žiadny rozdiel. Smernica o platobnom styku vytvárajúca právny rámec pre zriadenie jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) je praktickým pokrokom pri integrácii finančných trhov. Cieľom SEPA, ktorého hlavnými produktmi sú najmä platobné karty, samotné platby a inkasá, je posilniť konkurenciu vo finančnom sektore, znížiť náklady a zvýšiť možnosti výberu pre zákazníkov. Bude to znamenať možnosť uskutočňovať cezhraničné prevody, či platby rovnako jednoducho, bezpečne a s rovnakými nákladmi ako pri vnútroštátnych transakciách. Bude tak možné používať akúkoľvek kreditnú alebo debetnú kartu mimo svojej krajiny a takisto môcť autorizovať priame debety po celej únii z jediného účtu. V prípade elektronických prevodov budú musieť byť od roku 2012 peniaze na účte príjemcu nasledujúci deň, u ostatných prevodov o ďalší deň neskôr. Nové pravidlá zabezpečia priestor pre konkurenciu, a tým celoplošný a celoeurópsky tlak na znižovanie poplatkov. Základným princípom nového systému bude, že nebudú môcť byť rozdiely medzi 1

ECB: Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA). Frankfurt 2006 31

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR tuzemskými poplatkami a poplatkami za transfery, ktoré sa budú robiť cezhranične. Klienti bánk budú môcť uskutočňovať finančné operácie na základe jednotných štandardov. V súčasnosti sa v každom členskom štáte aplikujú vlastné pravidlá. Ak Európsky parlament, nové pravidlá schváli, do platnosti by mohli vstúpiť 1. novembra 2009. Nová legislatíva môže podľa Európskej komisie zrušením zbytočných poplatkov ušetriť európskemu hospodárstvu 50-100 miliárd EUR ročne. Za základné bankové služby v jednotlivých krajinách sa platí v priemere 34-252 EUR ročne na osobu. Stále sporná je lehota jednotlivých prevodov i dohľad nad tzv. nebankovými inštitúciami. Realizácia zámeru bude ďalším významným krokom k vytvoreniu skutočne jednotného trhu členských štátov EÚ. Kým väčšina členských štátov EÚ v tejto otázke presadzuje zásadu "rovnaké podmienky pre všetky transakcie", Veľká Británia, Fínsko a viaceré stredoeurópske a východoeurópske štáty sú za nižší stupeň regulácie, keď finančné služby neposkytuje "klasický" bankový subjekt. V otázke lehôt sa črtá dohoda na prevode v rámci dvoch dní, hoci Európsky parlament sa uzniesol, že prevod má trvať len deň. Európski finančníci a politici už intenzívne diskutujú aj o ďalšom jednotnom systéme, ktorý sa bude týkať obchodovania s cennými papiermi. Pod názvom T2S (Target 2 Securities) upraví inú významnú časťfinančného trhu. Vytvorí predpoklady, aby aj v tejto oblasti v prospech celého spoločenstva zanikol monopol jednotlivých štátov. Ekonomika eurozóny zatiaľ v plnej miere nevyužíva všetky výhody menovej únie. Zákazníci sa pri realizovaní retailových platieb v eurách do ostatných krajín eurozóny stretávajú s komplikáciami, pretože ich spracovanie často trvá dlhšie. Kým sa táto situácia nezmení, euro nemožno považovať za plne funkčnú jednotnú menu. Napriek zavedeniu eura v roku 1999 a vyvinutiu systému TARGET – spoločného systému pre platby veľkých hodnôt v eurách – sa elektronické platby malej hodnoty (t. j. retailové platby) v rôznych krajinách eurozóny aj naďalej spracovávajú odlišným spôsobom. Množstvo a rozmanitosť rôznych platobných nástrojov, štandardov a infraštruktúr na spracovanie retailových platieb sa od zavedenia eura v podstate nezmenili. V takomto prostredí preto podniky, ktoré realizujú veľké množstvo cezhraničných platieb, musia mať otvorené bankové účty v mnohých krajinách, v ktorých obchodujú, aby tak mohli efektívne riadiť realizáciu svojich platieb. Táto fragmentácia však ovplyvňuje aj domáce platby v eurách, pretože brzdí inovácie a konkurenciu na úrovni eurozóny. Na účastníkov platobného styku sa okrem toho v závislosti od krajiny pôvodu môžu 32

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR vzťahovať odlišné pravidlá a požiadavky. Vďaka vytvoreniu jednotného rámca bude možné ponúkať inovatívne platobné riešenia všetkým bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín. V roku 2003 ECB a Európsky výbor pre platobný styk (EPC) pripravili spoločný seminár zameraný na SEPA (z angl. Single Euro Payment Area), ktorého sa zúčastnila aj Národná banka Slovenska. Cieľom tohto stretnutia bolo prezentovať postavenie a úlohy EPC v oblasti SEPA (Single Euro Payment Area), ako aj postupné integrovanie pristupujúcich krajín do štruktúr tohto výboru a do procesu súvisiaceho s vytvorením SEPA. 7.1.Fázy SEPA Prvá fáza – fáza plánovania – sa začala v roku 2004 a v súčasnosti je takmer dokončená. V tejto fáze prebiehali práce na návrhu nových schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné karty a platobnej infraštruktúry. Zároveň sa vyvíjali potrebné štandardy a boli špecifikované bezpečnostné požiadavky. Druhá fáza – fáza implementácie – sa začala v polovici roka 2006 a bude trvať až do konca roka 2007. Táto fáza projektu sa bude venovať príprave na zavedenie nových nástrojov, štandardov a infraštruktúr SEPA. Zároveň bude prebiehať testovanie. Na tejto fáze sa budú podieľať národné orgány zodpovedné za implementáciu a migráciu, ktoré boli vytvorené v každej krajine eurozóny. Ich úlohou bude monitorovať prípravy rôznych účastníkov platobného systému na spustenie SEPA. Medzi účastníkov systému patrí množstvo rôznych subjektov, ako napríklad banky, operátori infraštruktúr, orgány verejnej správy, podniky a ďalší používatelia. Posledná fáza bude fázou migrácie, počas ktorej budú národné platobné schémy fungovať súbežne s novými systémami SEPA. Zákazníci budú mať k dispozícii „staré“ národné nástroje i nové nástroje SEPA, pričom platobné infraštruktúry budú spracovávať platby uskutočnené oboma typmi nástrojov. Cieľom je dosiahnuť, aby trh postupne samovoľne prešiel na nástroje SEPA, a aby do konca roka 2010 došlo k migrácii podstatnej časti transakcií.

33

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR

Zdroj: ECB: Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA). Frankfurt 2006 7.2.SEPA úhrardy a SEPA inkasá SEPA ÚHRADY Schéma SEPA úhrady (SEPA credit transfer – SCT) je schéma medzibankových platieb, ktorá definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre úhrady v eurách. Schéma definuje jednotnú úroveň služieb a časový rámec, ktorý stanovuje, dokedy musia byť zúčastnené finančné inštitúcie pripravené prevádzkovať minimálne systém SCT. Charakteristika schémy SCT: •

dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA – dostupní sú všetci zákazníci,

•

na účet príjemcu sa pripíše plná suma,

•

výška platby nie je obmedzená,

•

maximálny čas zúčtovania sú tri pracovné dni1),

•

schéma je oddelená od spracovateľskej infraštruktúry,

•

na identifikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC,

•

odmietnuté a vrátené platby sa riadia komplexným súborom pravidiel.

Úhrada - platba, ktorú iniciuje platca. V prípade úhrady sa platobný príkaz odošle banke platcu (banke odosielateľa), ktorá prostriedky prevedie banke príjemcu platby, a to pravdepodobne prostredníctvom viacerých sprostredkovateľov. SEPA INKASÁ Schéma SEPA inkasá (SEPA direct debit – SDD) je schéma medzibankových platieb, ktorá definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre inkasá v eurách. Schéma definuje jednotnú úroveň služieb a časový rámec, ktorý stanovuje, dokedy musia byť

34

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR zúčastnené finančné inštitúcie pripravené vystupovať minimálne v pozícii banky dlžníka. Dva modely SDD Nová schéma SDD bude pozostávať z dvoch rôznych modelov. V prvom modeli dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb priamo veriteľovi. V druhom modeli ho odovzdáva priamo banke veriteľa. Charakteristika schémy SDD: •

dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA – inkasá je možné realizovať v prospech akéhokoľvek príjemcu,

•

systém pokrýva opakované i jednorazové platby v eurách,

•

maximálny čas zúčtovania je päť pracovných dní pre prvú platbu a dva pracovné dni pre opakované platby2),

•

ponúka oddelenie schémy od spracovateľskej infraštruktúry,

•

na identifikáciu účtov sa používajú kódy IBAN a BIC,

•

odmietnuté a vrátené platby sa riadia komplexným súborom pravidiel.

Inkaso - Prevod, ktorý iniciuje príjemca platby prostredníctvom svojej banky na základe dohody medzi príjemcom a platcom (odosielateľom). Inkasá sa často používajú na opakované platby (napríklad za služby spojené s domácnosťou). V tomto prípade musí príjemca na realizáciu platieb najskôr získať oprávnenie platcu. Inkasá sa dajú použiť aj na jednorazové platby, platca však musí autorizovať každú jednotlivú platbu. 8.Záver Súčasťou finančných vzťahov je platobný styk. Rozvinutá ekonomika si vyžaduje rozmanitý platobný styk. Pritom sa kladie dôraz na racionálnosť a efektívnosť platieb – t. j. rýchlosť platieb, úsporu nákladov a bezpečnosť majetku vlastníka. Platobný styk a zúčtovanie je jednou z najrozšírenejších činností bánk. NBS vykonáva od roku 2003 aj výkon dohľadu nad platobnými systémami a platobným stykom. V našej seminárnej práci sme sa snažili priblížiť problematiku platobného styku v SR a poukázať aj na nové systémy ako napr. SEPA, ktoré sa nás budú v blízkej budúcnosti týkať, keďže sa dá očakávať prijatie Eura k 1. 1. 2009 a teda vstup do EMÚ. 35

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR

36

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR 9.Použitá literatúra ECB: Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA). Frankfurt 2006 ECB: Európsky systém centrálnych bánk. Frankfurt 2006 ECB: Správa o stave vývoja systému TARGET 2. Frankfurt 2005 ECB: Štatistika ECB - stručný prehľad. Frankfurt 2005 ECB: The European Central Bank - history, role and functions. Frankfurt 2006 ECB: The Monetary Policy of the ECB. Frankfurt 2006 ECB: Usmernenie ECB o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase - (ECB/2005/16). Frankfurt 2005 ECB: Usmernenie ECB ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2005/16 o transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase - (ECB/2006/11). Frankfurt 2006 ECB: Výročná správa 2005. Frankfurt 2006 HOLIČKA, P.: Reforma medzibanového systému Slovenskej republiky. BIATEC, ročník 9, 11/2001, Bratislava 2001 HORVÁTOVÁ, E.: Ekonomické a legislatívne podmienky operácií KB v SR. Ekonóm, Bratislava 2004 HORVÁTOVÁ, E.: Operácie komerčných bánk. Ekonóm, Bratislava 2004 NBS: SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike, Bratislava 2004 NBS: Výročná správa 2005, Bratislava 2006 NINÁČOVÁ, V.: Platobný styk a platobná schopnosť. Ekonóm, Bratislava 2001 Rozhodcovský súd stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk Štatút stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk Zákon NR SR č. 510/2002 o platobnom styku 10.Internetové odkazy http://www.nbs.sk

http://www.finance.sk

http://www.ecb.int

http://www.oecd.org

http://www.efinancie.sk

http://www.finance.gov.sk

http://www.europeanpaymentscouncil.

http://www.financnik.sk

eu/index.cfm 37

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR

38

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR Základné pojmy Európska platobná rada (EPC – European Payments Council) – organizácia, ktorá združuje bankové asociácie Európskej únie. IBAN (International Bank Account Number) – medzinárodný formát bankového čísla účtu, ktoré umožňuje jednoznačnú identifikáciu klienta a automatizované spracovanie platby (v súčasnosti predovšetkým cezhraničných platieb). V podmienkach Slovenskej republiky IBAN obsahuje 24 alpha-numerických znakov (kód krajiny ISO, kontrolné číslo a číslo účtu vrátane kódu banky). Inštitúcia elektronických peňazí – iná právnická osoba ako banka, zahraničná banka a Národná banka Slovenska, ak má podľa zákona o platobnom styku udelené povolenie na elektronickopeňažnú činnosť. Jedno bankové povolenie – Zahraničné banky, zahraničné finančné inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí môžu vykonávať bankové činnosti na území iných členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade so Smernicou č. 2000/12/ES Európskeho parlamentu a rady o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií, ak oprávnenie na ich vykonávanie bolo týmto subjektom udelené v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Tieto subjekty môžu poskytovať svoje služby buď prostredníctvom založenia pobočky alebo voľným poskytovaním cezhraničných bankových služieb (tzv. cross-border services). Jednodňový refinančný obchod NBS – operácia, ktorú môžu zmluvné strany (banky) využívať na získanie jednodňového úveru od centrálnej banky, založením akceptovateľných aktív. Úroková sadzba na refinančné obchody je jedna z kľúčových úrokových sadzieb NBS. Jednodňový sterilizačný obchod NBS – operácia, ktorú môžu zmluvné strany (banky) využívať na uloženie jednodňových vkladov v centrálnej banke. Úroková sadzba na sterilizačné obchody je jedna z kľúčových úrokových sadzieb NBS. RTGS (Real Time Gross Settlement) – systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase. SEPA (Single Euro Payments Area) – Jednotná oblasť platieb v eurách, cieľom ktorej je vytvorenie jednotného vnútorného trhu pre oblasť platobného styku v eurách. 39

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR SIPS – medzibankový platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska. STEP2 –

celoeurópsky automatizovaný clearingový systém prevádzkovaný

spoločnosťou

Euro

Banking Association

Clearing,

určený

na

spracovanie

cezhraničných platieb v eurách. TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer) – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase. Je to systém hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase (RTGS) v eurách. Ide o decentralizovaný systém, ktorý tvorí 15 národných systémov RTGS, platobný mechanizmus ECB a mechanizmus prepojenia. TARGET2 – nová generácia systému TARGET, v ktorej sa súčasná decentralizovaná technická štruktúra nahradí jednotnou zdieľanou platformou. Národné systémy RTGS - tie systémy RTGS, ktoré tvoria súčasť TARGET-u Platobný mechanizmus ECB - platobný systém vytvorený v rámci ECB a spojený s TARGET-om na účely uskutočňovania platieb medzi účtami vedenými v ECB a platbami prostredníctvom TARGET-u medzi účtami vedenými v ECB a NCB, Účastníci, priami účastníci RTGS- subjekty, ktoré majú priamy prístup k národnému systému RTGS a majú účet RTGS v príslušnej NCB (alebo v prípade platobného mechanizmu ECB v ECB), pričom medzi nich patria aj takéto NCB alebo ECB Cezhraničné platby - platby, ktoré sa uskutočňujú alebo sa majú uskutočňovať medzi dvoma národnými systémami RTGS alebo medzi národným systémom RTGS a platobným mechanizmom ECB Vnútrodenný úver - úver poskytovaný a splácaný v období kratšom než jeden pracovný deň Účet RTGS - účet (alebo v rozsahu povolenom v súlade s príslušnými pravidlami RTGS akákoľvek skupina konsolidovaných účtov za podmienok, že všetci majitelia takéhoto účtu v prípade neplnenia ručia spoločne a nerozdielne voči systému RTGS) vedený na meno účastníka v účtovných knihách niektorej NCB alebo ECB na účely vykonávania domácich a/alebo cezhraničných platieb Vzdialený účastník - inštitúcia usadená v krajine EHP, ktorá sa priamo zúčastňuje na národnom systéme RTGS (iného) členského štátu EÚ (ďalej len „hostiteľský členský štát“) a na tento účel má v NCB hostiteľského členského štátu otvorený účet RTGS v

40

Seminárna práca z predmetu Bankové služby a operácie Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach SR eurách na svoje vlastné meno bez toho, aby musela mať v hostiteľskom členskom štáte zriadenú svoju pobočku

41