Banking Services And Opartions - Presentation (sk)

Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach Slovenskej republiky

Mária Kršková Radovan Kavický

Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave FIN 1, 16. apríl 2007 (Bratislava)

 Platobný styk v SR upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Podľa tohto zákona Národná banka Slovenska riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku.  Cieľom zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo uzákonenie komplexnej právnej úpravy platobného styku a zároveň zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právnymi normami Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na platobný styk. Zákon o platobnom styku je účinný od 1. januára 2003.  K zákonu o platobnom styku vydáva Národná banka Slovenska opatrenie o konštantných symboloch používaných v platobnom styku a opatrenia o hláseniach, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinní predkladať vydavatelia platobných

Hotovostný platobný styk  predpokladá presun platidiel od

    

jedného subjektu k druhému a to i bez účasti bánk. Najčastejšie sa využíva pri neobchodných (osobných) priamych platbách v hotovosti (nákup v maloobchode). Nevýhody hotovostného platobného styku: - potreba držania väčšieho množstva peňazí - zdĺhavý spôsob platby, - nákladovosť) Výhody hotovostného platobného styku:

Bezhotovostný platobný styk  je možné realizovať výlučne prostredníctvom bánk, ich

     

systémov pre vedenie účtov klientov. Bezhotovostný platobný styk je taký, pri ktorom sa nepoužívajú peniaze v hotovosti ale vo forme depozitných (bankových) peňazí. Predpokladá sa, že platiteľ i príjemca má otvorený účet v banke, ktorá na ňom realizuje platby a potrebný zostatok na účte. Výhody: - rýchlosť a operatívnosť (zrýchľujú obeh bankových peňazí prevodom z účtu na účet) - hospodárnosť, racionálnosť a úspornosť (odpadáva manipulácia s peniazmi, vklady v bankách sú úročené) - bezpečnosť a istota Nevýhody: - môže byť zdĺhavý a môže dôjsť k nezaplateniu Kombinovaný platobný styk - sa používa na spojenie hotovostného a bezhotovostného platenia v jednej hospodárskej operácií.

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike SIPS - Slovak Interbank Payment System  Od 1. januára 2003 nastala v medzibankovom platobnom systéme v Slovenskej republike významná zmena. Prevádzku platobného systému prevzala Národná banka Slovenska od Bankového zúčtovacieho centra Slovenska (BZCS), ktoré zabezpečovalo prevádzku medzibankového platobného systému SIPS od roku 1993.  Dôvodom tejto zmeny bola snaha Národnej banky Slovenska zvýšiť efektívnosť a bezpečnosť platobného systému s využitím najmodernejších informačných technológií ako základ pre vybudovanie systému RTGS (Real Time Gross Settlement)

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike

 Medzibankový platobný systém SIPS je jediný

platobný systém v Slovenskej republike určený na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb.  Spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha na princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby spĺňajú princípy hrubého zúčtovania v reálnom čase.  Medzibankový platobný systém SIPS pracuje v 24 hodinovom cykle, ktorý sa nazýva klíringový deň. Systém SIPS počas tohto cyklu priebežne prijíma vstupné klíringové súbory od účastníkov, spracováva ich a aktualizuje stavy na účtoch peňažných rezerv vedených v Národnej banke Slovenska.  Technicky sú informácie o stave účtov poskytované účastníkom v 5 minútových



SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike Architektúra toku dát

v medzibankovom platobnom systému SIPS má tvar písmena V.  Spracovanie a zúčtovanie platieb je plne automatizované  Platby sú spracovávané a zúčtovávané na princípoch FIFO (First In First Out). Pri každej platbe systém kontroluje, či odosielateľ platby má na účte  v Národnej Prenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska banke a účastníkmi platobného systému SIPS sa Slovenskamedzibankového dostatočné uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – peňažné prostriedky na jej prostredníctvom komunikačného systému BIPS krytie. (Basic Interface for Payment System)

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike  Platobný systém SIPS pozostáva z troch základných     

častí: - systém prenosu údajov BIPS, - dátová sieť UNIVERZAL-NET - zúčtovací systém. Pri prenose dát sa integrita a autentickosť dát overuje prostredníctvom digitálneho podpisu. Prenos údajov medzi Národnou bankou Slovenska a účastníkmi medzibankového platobného systému SIPS sa uskutočňuje výhradne v elektronickej forme – prostredníctvom komunikačného systému BIPS (Basic Interface for Payment System) a dátovej siete UNIVERZAL-NET. Komunikačný systém BIPS je špeciálny systém určený na prenos a ochranu údajov v rámci systému SIPS. Pozostáva z centrálneho BIPS uzla, ktorý je umiestnený v Národnej banke Slovenska a z BIPS uzlov na strane jednotlivých účastníkov. Každý

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike  Platby sa členia na normálne a prioritné.  Normálne platby je možné charakterizovať ako

„maloobjemové“ platby, spravidla ide o štandardné medzibankové a klientske platby, ktoré majú z hľadiska spracovania nízku prioritu.  Prioritné platby je možné charakterizovať ako „veľkoobjemové“ platby, spravidla ide o platby medzibankového peňažného trhu, teda platby mimoriadneho ekonomického významu. Prioritné platby majú z hľadiska spracovania najvyššiu prioritu, čo znamená, že sú v medzibankovom platobnom systéme zúčtované prednostne.  Priami účastníci vykonávajú prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS vlastné platby a platby svojich klientov.  Nepriamymi účastníkmi systému SIPS sa rozumejú subjekty pôsobiace v medzibankovom platobnom styku ako tzv. tretie strany. Sú nimi nebankové

Transakcie medzibankového platobného systému SIPS (objem v mil. Sk) Dátum

Klientske prevody

Medzibankové prevody

Prevody z tretej strany

Spolu

01.03.

25 378,535

223 659,619

104,672

249 142,826

02.03.

27 708,816

185 626,793

108,422

213 444,030

05.03.

16 700,256

189 780,333

273,184

206 753,773

06.03.

18 461,159

155 577,728

106,409

174 145,296

07.03.

21 135,010

400 020,855

109,938

421 265,803

08.03.

18 331,221

209 302,965

111,254

227 745,440

09.03.

17 136,131

234 132,411

130,271

251 398,813

12.03.

19 009,025

293 260,061

347,491

312 616,578

13.03.

17 848,603

233 760,638

139,770

251 749,010

14.03.

20 000,281

620 915,433

139,192

641 054,905

15.03.

28 797,453

388 606,377

145,137

417 548,967

16.03.

21 438,484

333 535,365

143,130

355 116,978

19.03.

16 266,062

409 592,298

350,665

426 209,026

20.03.

23 940,840

352 169,300

122,484

376 232,624

21.03.

31 820,893

636 069,861

110,961

668 001,714

22.03.

19 805,398

710 119,652

117,188

730 042,238

23.03.

16 533,055

585 398,245

112,242

602 043,542

26.03.

26 199,894

552 535,585

303,907

579 039,386

27.03.

47 616,249

578 949,913

111,786

626 677,948

28.03.

32 100,284

971 587,005

94,270

1 003 781,560

29.03.

23 862,285

593 359,324

93,004

617 314,613

Priemer

23 337,616

421 807,608

155,970

445 301,194

Podiel

5,24%

94,72%

0,04%

100,00%

Spolu Vysvetlivky:

490 089,934

8 857 959,761

3 275,377

9 351 325,070

- minimálna hodnota v danom období - maximálna hodnota v danom období

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike  Do 31.12.2003 debetný zostatok na účtoch

účastníkov v Národnej banke Slovenska nebol povolený, platby boli spracovávané a zúčtovávané len do výšky kreditného zostatku.  Od 1.1.2004 je plánované, aby účastníci, ktorí spadajú pod režim povinných minimálnych rezerv, možnosť požiadať o vnútrodenný úver. Vnútrodenný úver je splatný len v rámci jedného prevádzkového dňa systému SIPS a musí byť zabezpečený cennými papiermi, ktoré sú evidované v centrálnom registri krátkodobých cenných papierov vedenom Národnou bankou Slovenska.  Národná banka Slovenska vydáva jedinečný kód každému účastníkovi v platobného systému. Je to časť čísla účtu, potrebných pre vykonanie tuzemského platobného styku. Bankové spojenie pozostáva z čísla účtu a z identifikačného kódu. Číslo účtu

SIPS - Medzibankový platobný systém v Slovenskej republike  IBAN je formát čísla účtu stanovený štandardom, ktorý 



   

vydal ECBS (European Committee for Banking Standards), je založený na medzinárodnej norme ISO. Každá krajina Európskeho spoločenstva povinnosť stanoviť národnú dĺžku a štruktúru IBAN-u určením pozícií, na ktorých je kód banky (identifikačný kód), predčíslie a základné číslo účtu. Národný formát čísla účtu IBAN má mať fixnú dĺžku. V prípade Slovenskej republiky sa formát medzinárodného bankového čísla účtu IBAN stanovil na 24 pozícií (znakov), pričom počet znakov môže byť maximálne 34. Štruktúra IBAN-u je nasledovná: prvé 2 znaky tvoria kód krajiny, druhá časť IBAN-u obsahuje kontrolnú číslicu (2 číslice) posledná časť obsahuje domáce bankové spojenie, BBAN (Basic Bank Account Number), ktorým je v prípade Slovenskej republiky identifikačný kód (4 číslice), predčíslie účtu (najviac 6 číslic) a základné číslo účtu

Poplatky v platobnom systéme SIPS  Cenová politika Národnej banky Slovenska je     

 

zameraná na plnú návratnosť nákladov za služby poskytované prostredníctvom medzibankového platobného systému SIPS. Poplatky sú rozdelené do troch základných okruhov: - transakčné poplatky, - mesačné poplatky, - jednorazové poplatky. Jednorazové a mesačné poplatky predstavujú fixné náklady účastníka za pripojenie do platobného systému a využívanie prenosových liniek, ktoré nezávisia od počtu transakcií realizovaných prostredníctvom SIPS. Výška transakčných poplatkov závisí od počtu platieb zaslaných do Národnej banky Slovenska na spracovanie a zúčtovanie. Je stanovený základný poplatok za jednu vstupnú položku, ktorý je následne násobený príslušným koeficientom podľa typu platby (normálna, prioritná)

Poplatky v platobnom systéme SIPS  Pre normálne platby sa rozlišujú tri časové pásma: Časové pásmo

Koeficient zvýšenia

Poplatok v Sk

od 15.30 h do 10.00 h nasledujúceho dňa

1

0,25

od 10.00 h do 11.00 h

5

1,25

od 11.00 h do 11.30 h

10

2,5

 Pre prioritné platby sa rozlišujú dve časové pásma:

Časové pásmo

Koeficient zvýšenia

Poplatok v Sk

od 15.30 h do 11.30 h nasledujúceho dňa

15

3,75

od 11.30 h do 13.30 h

25

6,25

 Každá platba je spoplatnená len raz, Národná banka Slovenska neúčtuje poplatky za výstupné položky.

Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS DEŇ

K-1

V

K

K+1

Časový harmonogram prevádzky platobného systému SIPS

Čas

13.30    15 15.30     17     24     07

   11.30    13

 13.30    15 15.30      17      24    24    07

údržba

Prevádzkový deň Príjem vstupných údajov normálnych platieb cez

11.30    13  13.30    15

údržba

APS

APS

D

D+1

D+1

BIPS Príjem vstupných údajov prioritných platieb cez BIPS Príjem vstupných údajov pri núdzovom prenose údajov PS Príjem vstupných údajov prioritných platieb typu „obchody s NBS“ do D cez BIPS Informácie o výsledku kontroly vstupných údajov (chybové správy) Spracovanie vstupných údajov v systéme SIPS Monitorovanie stavu účtu Zasielanie potvrdeniek a vytvorenie výstupných súborov zo spracovania prioritných platieb Preberanie výstupných súborov zo spracovania prioritných platieb pri núdzovom prenose Vytvorenie výstupných súborov normálnych platieb Preberanie výsledkov spracovania účastníkom1) Preberanie výsledkov spracovania účastníkom pri núdzovom prenose údajov PS Oznamovanie rozdielov týkajúcich sa výsledkov spracovania Čas

13.30    15 15.30

17

24

7

11.30    13

13.30    15 15.30

Legenda: D - Prevádzkový deň K - Pracovný deň V - Voľný deň 7:00 - 13:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania prioritných platieb za prevádzkový deň D  od 15:30 dňa K preberanie výsledkov spracovania normálnych platieb za prevádzkový deň D

17

24

24

7

11.30    13 13.30    15

 

 



Dohľad nad platobným stykom v Slovenskej republike Dôležitou činnosťou centrálnej banky v platobnom

styku je vykonávanie dohľadu nad platobným stykom. Cieľom dohľadu je ochrániť finančný systém pred systémovým rizikom, rizikom úverovým, likvidným, prevádzkovým, atď., ako aj posilniť efektívnosť a bezpečnosť platobných systémov. Dohľad nad platobnými systémami je cielený na systémy (napr. medzibankové platobné systémy), nie na individuálnych účastníkov. Ide hlavne o systémovo dôležité platobné systémy. Tiež zahŕňa dohľad nad platobnými nástrojmi. Národná banka Slovenska má v rámci dohľadu nad platobnými systémami tri základné ciele: - udržiavať stabilitu platobného systému – identifikovať potenciálne riziká, ktorým je vystavený platobný systém a podniknúť kroky k ich eliminácií a získaniu kontroly nad nimi, - zabezpečiť bezpečné a plynulé fungovanie



       

Rozhodovanie sporov v platobnom styku Rozhodcovský súd Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie

vznikol dňa 1. júla 2003. Podnetom na jeho zriadenie bol zákon č. 510/2002 o platobnom styku, ktorý ukladá bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd, ktorý bude mať právomoc rozhodovať spory v platobnom styku. Rozhodcovský súd má dve komory: Komoru pre rozhodovanie sporov z platobného styku, Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a vyrovnacieho konania.

Rozhodovanie sporov v platobnom styku Rozhodcovský súd Rozhodcovský súd je príslušný rozhodovať

  a) spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi  1. vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní 



  

prevodov peňažných prostriedkov, 2. vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov, b) spory z iných obchodnoprávnych vzťahov alebo občianskoprávnych vzťahov ako z platobného styku, ktoré vznikli medzi bankami, pobočkami zahraničných bánk, Národnou bankou Slovenska a ďalšími osobami navzájom, ďalej medzi bankami a ich klientmi a tiež spory medzi inými fyzickými a právnickými osobami navzájom: 1. zo záväzkovoprávnych vzťahov, 2. z vecnoprávnych vzťahov k hnuteľným veciam alebo majetkových práv k cenným papierom, 3. právnych vzťahov súvisiacich so záložným právom k právam alebo cenným papierom,

Systém TARGET  TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross  

    

Settlement Express Transfer ) je systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre platby v eurách, ktorý prevádzkuje Eurosystém. Slúži na vysporiadanie operácií centrálnych bánk, veľké medzibankové prevody v eurách a ďalšie platby v eurách. Skladá sa z navzájom prepojených národných systémov RTGS a platobného mechanizmu ECB (EPM). ktoré sú navzájom prepojené tzv. Interlinkingom (mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb v EUR. TARGET je v prevádzke od začiatku hospodárskej a menovej únie v roku 1999 a jeho denný obrat predstavuje okolo 1 700 mld. EUR. Systém TARGET bol vyvinutý, aby: - zabezpečil bezpečný a spoľahlivý mechanizmus na zúčtovanie platieb v eurách - zvýšil efektívnosť zahraničných platieb v eurách, a aby - spĺňal potreby menovej politiky ECB a podporoval

Systém TARGET 2  Eurosystém v súčasnosti pracuje na vytvorení systému 

   



TARGET2 – ďalšej generácie systému TARGET. Nový systém by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2007 a vďaka harmonizovanej a centralizovanej technickej infraštruktúre by mal dosahovať ešte vyššiu úroveň bezpečnosti a efektívnosti. Systém TARGET2 bude všetkým zúčastneným bankám poskytovať rovnako kvalitné služby, funkcie a rozhrania, ako aj jednotnú cenovú štruktúru. Nová generácia systému TARGET (TARGET2) má poskytovať harmonizované základné služby, ktoré by mali lepšie zodpovedať požiadavkám užívateľov garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú návratnosť, jednotková cena má byť založená na najefektívnejšom systéme, tj. systéme s najnižšími nákladmi na jednotku (po štyroch rokoch od začiatku prevádzkovania systému TARGET2 bude nutné zrušiť všetky dotácie presahujúce akceptovateľný faktor verejného záujmu) rýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývoju po rozšírení

SWIFT

 SWIFT - (Society for Worldwide Interbank Financial   

   

Telecomunication – Spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú telekomunikáciu) Zabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový prenos správ medzi bankami. Po organizačnej a právnej stránke je SWIFT družstvo, ktoré bolo založené 239 bankami z 15 krajín podľa belgických zákonov. Registrované je v Bruseli. Riadi ho valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo zástupcov členských bánk a schádza sa raz do roka. Valné zhromaždenie volí riaditeľstvo. Majetok družstva je vlastníctvom členských bánk. Má dve centrály - Leiden (Hol.) a New York. SWIFT plní tieto úlohy: realizuje rýchly elektronicky automatizovaný bezdokladový prenos správ medzi bankami zabezpečuje 24-hodinové využitie pracovného času na prenos správ zabezpečuje systém proti technickým poruchám a neoprávnenému prístupu iných osôb alebo organizácií, okrem priamych účastníkov



       

Medzinárodný platobný styk Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným inštitúciám. V medzinárodnom platobnom styku sa používajú prevažne bezhotovostné formy platenia, platenie v hotovosti sa uskutočňuje zriedkavo. V medzinárodnom platobnom styku poznáme tieto formy platenia : - dokumentárne platby, ktorých realizácia je podmienená predložením presne stanovených dokumentov. Patri sem napríklad: Platenie dokumentárnym akreditívom Dokumentárne inkaso Banková záruka - hladké platby, pri ktorých sa nevyžaduje predloženie osobitne určených dokumentov. Používajú sa pri obchodných i neobchodných platbách. Je to najjednoduchší spôsob, ale z pohľadu platiaceho aj

Medzinárodný platobný styk – nostro a loro účty

 Účty, ktoré vedie domáca banka pre zahraničnú

banku, sa nazývajú loro účty. Spravidla sa vedú v domácej mene.  Účty, ktoré vedie zahraničná banka pre domácu banku, sa nazývajú nostro účty. Sú spravidla vedené v zahraničnej mene.  Platby sa uskutočňujú pomocou bankového prevodu, ktorý môže byť daný listom, telefónom, ďalekopisom, telegramom alebo terminálmi.  Základom týchto bankových prevodov sú vzájomné dohody medzi domácou bankou a zahraničnými bankami, ktoré upravujú nielen

SEPA - Single Euro Payments Area SEPA (Single Euro Payment Area)

  Projekt SEPA predstavuje ďalší významný krok na ceste k 







užšej európskej integrácii. SEPA umožní klientom realizovať bezhotovostné platby v eurách v prospech príjemcov na akomkoľvek mieste v eurozóne z jedného bankového účtu pomocou jednotného súboru platobných nástrojov. Všetky retailové platby v eurách sa tak stanú „domácimi“ platbami a v rámci eurozóny už medzi domácimi a cezhraničnými platbami nebude žiadny rozdiel. Je to oblasť v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Cieľom SEPA je prispieť k európskej integrácii vytvorením konkurenčného a inovatívneho trhu služieb

SEPA – Fázy SEPA

 Prvá fáza – fáza plánovania – v súčasnosti je takmer

dokončená. Práce na návrhu nových schém úhrad a inkás a rámcov pre platobné karty a platobnej infraštruktúry.  Druhá fáza – fáza implementácie – Bude trvať až do konca roka 2007. Bude sa venovať príprave na zavedenie nových nástrojov, štandardov a infraštruktúr SEPA. Bude prebiehať testovanie. Monitorovať prípravy rôznych účastníkov platobného systému na spustenie SEPA.  Posledná fáza bude fázou migrácie, Národné platobné schémy budú fungovať súbežne s novými systémami SEPA. Zákazníci budú mať k dispozícii „staré“ národné nástroje i nové nástroje SEPA. Cieľom je dosiahnuť, aby trh postupne samovoľne prešiel na nástroje SEPA, a aby do konca roka 2010 došlo k migrácii podstatnej časti transakcií.



SEPA - Single Euro Payments Area Ekonomika eurozóny zatiaľ nevyužíva

všetky výhody menovej únie.  Zákazníci sa stretávajú s komplikáciami, pretože ich spracovanie často trvá dlhšie.  Kým sa táto situácia nezmení, euro nemožno považovať za plne funkčnú jednotnú menu. Napriek zavedeniu eura v roku 1999 sa elektronické platby malej hodnoty (t. j. retailové platby) v rôznych krajinách eurozóny aj naďalej V takomto prostredí preto podniky, ktoré realizujú veľké množstvo spracovávajú odlišným spôsobom. cezhraničných platieb, musia mať otvorené bankové účty v mnohých krajinách, v ktorých obchodujú, aby tak mohli efektívne riadiť realizáciu svojich platieb. Táto fragmentácia brzdí inovácie a konkurenciu na úrovni eurozóny. Na účastníkov platobného styku sa okrem toho môžu vzťahovať odlišné pravidlá a požiadavky. Vďaka vytvoreniu jednotného rámca bude možné ponúkať inovatívne platobné riešenia všetkým bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín. Európski finančníci a politici už intenzívne diskutujú aj o ďalšom jednotnom systéme, ktorý sa bude týkať obchodovania s cennými papiermi. Pod názvom T2S (Target 2 Securities) upraví inú významnú časť finančného trhu. Vytvorí predpoklady, aby aj v tejto oblasti v prospech celého spoločenstva zanikol monopol

Ďakujeme za pozornosť.

Sú nejaké otázky?  Ak vieme, radi odpovieme.