Tahak Nhp

Monetárna politika Základnými nositeľmi HP : vláda a centrálna banka. Vláda sa snaží stabilizovať' ekon. najmä rozpočtovou politikou. Centrálna banka stabilizuje ekon. pomocou MP, jej vplyvom na ponuku peňazí, úrokovú mieru a menový kurz. MP je veľmi dôležitý nástroj HP prostredníctvom, ktorého hospodárske centrum (vláda, centrálna banka) riadi peňažné a úverové zabezpečenie ekonomiky a usiluje sa o splnenie základných cieľov HP. Sú to ekon. rast, stabilitu meny, rast zamestnanosti, zahraničnoobchodnej rovnováhy. Hlavným nástrojom monetárnej politiky sú peniaze. Peniaze možno aktívne využívať vtedy, ak existuje dobre fungujúci systém bánk a finančný trh. Finančný trh - je to ucelený systém inštitúcií, ekonomických nástrojov a vzťahov, ktoré usmerňujú pohyb, rozdeľovanie a znovurozdeľovanie finančných prostriedkov, najmä peňazí z cenných papierov medzi jednotlivé hospodárske subjekty a to na základe ponuky a dopytu. Bankový systém v každom štáte má inú podobu. Člení sa na Centrálnu (emisnú) banku a Obchodné banky (komerčné, úverové, investičné, hypotečné a iné druhy bánk). Centrálna banka a jej postavenie je ovplyvnené stupňom závislosti od vlády. Čím viac je centrálna banka vláde podriadená, tým hrozí väčšie nebezpečenstvo, že vláda ju využije z hľadiska volebného cyklu a uprednostní svoje ciele pred inými cieľmi, dôležitými pre zdravý vývoj ekonomiky. Úlohy NBS - určuje menovú pol, vydáva peniaze, realizuje fin operácie vlády, riadi peňažný obeh, poskytuje úvery ostatným bankám, vykonáva dohľad nad bankovou čin a stará sa o účelný rozvoj bank systému SR. Najvyšší orgán NBS je banková rada(8 členov). Výkonný orgán je direktórium NBS. Nástroje MP - priame(administratívne, selektívne, direktívne) stanovenie investičných limitov, regulácia spotrebiteľského úveru, správa o úveroch nad stanovený limit. nepriame(trhové, ekon., všeobecné) - povinné minimálne rezervy, operácie na fin trhoch, regulácia diskontnej sadzby(predstavuje ÚM, za kt. emisná banka poskytuje obchodným bankám úvery, tiež slúži ako miera minimálnej úrovne výnosu kapitálu). Nominálna ÚM - je tá, kt. platí banka klientovi za vklad, alebo platí klient za úver Reálna ÚM = Nominálna ÚM - inflácia Expanzívna MP - je založená na zvýšení ponuky peňazí. Čím sa zníži ich cena, dochádza k poklesu ÚM, čím sa dostáva viac peňazí do ekon. rast : Mp, I, AD, Ln, HDP pokles : i Reštriktívna MP - vychádza z princípu obmedzovania prísunu peňazí do ekon. Priamo zvýšením diskontnej sadzby centrálna banka vyvoláva v ekon. stav zdraženia peňazí, čím odrádza investorov. Spôsobuje pokles ekon. rastu. Rozpočtová politika RP sa považuje za najdôležitejší nástroj, ktorým vláda reguluje fin vzťahy medzi štátom, štátnymi i inými orgánmi, zabezpečujúcimi realizáciu vybraných funkcií štátu a zámery vládnej politiky v sociálnej a hospodárskej sfére na jednej strane a ekon. subjektami a zamestnaným obyvateľstvom na strane druhej. Cieľom RP je nenávratným spôsobom rozdeľovať a znovurozdeľovať národný dôchodok a zároveň zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. RP vlády využívajú na zabezpečenie zdrojov potrebných k fin rozhodujúcich funkcií štátu. Najdôležitejším nástrojom RP je štátny rozpočet ako súčasť fin hosp. štátu. Fin hosp. štátu zahrňuje vzťahy, kt. upravuje : štátny rozpočet, rozpočty miest a obcí, rozpočty verejnoprávnych inštitúcií, špeciálne fondy, financie štátnych a súkromných firiem. ŠR - je centralizovaný fond fin prostriedkov, ktoré sa vytvárajú zo zdrojov prerozdelenia HDP. ŠR sa skladá z : Príjmov(Daňové a Nedaňové príjmy, Úvery) Výdavkov - Štátne v. bežné - mzdy a platy, poistné a príspevky zamestnávateľa, tovary a služby, bežné transfery, kapitálové - obstaranie kapitálových aktív, kapitálové transfery úverové. Výdavky = Obrana a bezpečnosť, Soc., Výdavky na hosp. rozvoj, Splácanie štátneho dlhu, Rozpočty miest a obcí. Daňové - priame a nepriame dane, clo, poplatky, dane z výnosov z majetku, pokuty a penále. Dane - nevyvolávajú substitučné efekty, ale iba znižujú použiteľný dôchodok právnických osôb a domácností. Rozpočtové pravidlá upravujú : postavenie, funkciu a zostavenie ŠR, štátneho záverečného účtu, postavenie rozp obcí, použitie prostriedkov ŠR a rozpočtu obcí. Daň a clo - je povinná platba, ktorú právnické a fyzické osoby odvádzajú do rozpočtov v určenej výške a lehote. Príjmy závisia od konkrétnej situácie v ekon. a vzťahov : vývoj HDP, úroveň inflácie, nezam vývoj zahranično-obchodných vzťahov a saldo ZO, vývoj miezd a spotreby, stabilita meny, úroveň valutových rezerv a pod. Rozpočtové rezervy - vlády, podpredsedu vlády, na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Fondu zamestnanosti SR, na štátne záruky za BÚ podnikateľom. Schodok ŠR - ak sú zdroje ŠR nižšie ako výdavky. Typy - cyklický a štrukturálny. Cyklický deficit - vzniká hlavne preto, že príjmy sa automaticky prispôsobujú stavu ekon. Vo fáze recesie každý percentuálny bod rastu miery nezamestnanosti znižuje daňové príjmy a zvyšuje štátne výdavky. Štrukturálny schodok - vždy sa spája so zvýšením výdavkov na štrukturálne zmeny spojené s výdavkami na fin rozsiahlych projektov, kt. majú následne privolať zásadné zmeny v štruktúre odvetvia, resp. v medziodvetvovej štruktúre. ŠS sa líši od cyklického deficitu hlavne preto, že ak je cieľavedome riadený, vytvára predpoklady pre výrazne zvýšenie dynamiky ekon., ako aj zvýšenie jej efektívnosti. Schodok ŠR môže byť krytý : zo zdrojov vlastnej ekon. alebo zahraničnými zdrojmi. Z vlastných zdrojov : emisia peňazí - najnevhodnejšia forma krytia, len v krajnom prípade pôžička od bankovej sústavy - buď majetkom alebo CP predajom štátnych pokladničných poukážok - najčastejšia forma je predaj CP Zo zahraničných zdrojov prichádzajú do úvahy pôžičky od : zahraničných obchodných bánk, nadnárodných inštitúcií ako MMF, SB, vlád, kt. disponujú prebytkom ŠR Štátny dlh - vzniká ak rozpočet je opakovane deficitný. Chápe sa ako celková suma peňazí v určitej mene, kt. štát dlhuje iným hosp. subjektom domácim alebo zahraničným. Delí sa na dve časti : splátky istiny a splátky úrokov. Nástroje RP : automatické(zabudované) stabilizátory, zámerné(cielené) opatrenia Automatické : zmeny daňových sadzieb, podpora v nezamestnanosti, subvencie k cenám, štátny výkup poľnohosp. produktov, dotácie bytovému hosp. Zámerné : zmeny v daňových sadzbách, v objeme rozpočtových položiek, v štruktúre výdavkov ŠR, verejné práce, projekty verejnoprospešných prác. Multiplikátor štátnych výdavkov - udáva o koľko sa zvýši HDP, ak sa štátne výdavky zvýšia o jednotku. Daňový multiplikátor - udáva o koľko vzrastie HDP, ak sa dane znížia o jednotku. Funkcie ŠR : rozdeľovacia, alokačná, stabilizačná Typy RP : expanzívna - je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb, ale hlavne so štátnymi investíciami do rozvojových a štrukturálnych projektov. reštriktívna - je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Investičná pasca - je stav v ekon., keď investičný dopyt nie je elastický k úrokom, t.z. úrok nereaguje na zmeny v investičnom dopyte. Pasca Likvidity - sa vyskytuje vtedy, keď peňažný dopyt motivovaný špekuláciami je úplne elastický voči úrokom. Investície možno vytláčať z ekon. pomocou rôznych nástrojov ako sú : rast ÚM, zmeny v správaní úspor, obmedzovanie verejných prác a rozvojových projektov, zvýšením cla na dovoz investičných statkov, prekážkami v príleve zahraničného kapitálu. Zahranično-obchodná politika - reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, kt. prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia. Otvorenosť ekon. zvyšuje ich vyspelosť. Pre každú ekon. je vhodné produkovať pri nízkych nákladoch a dovážať to, čo nie je schopná vyrobiť len pri vyšších nákladoch ako môže nakúpiť. Takýto prístup umožňuje využiť komparatívne výhody. Formy prelievania kapitálu - Investície a Medzinárodné pôžičky Investície - predstavujú ďalší zdroj do vlastnej ekon., ale súčastne aj odlev efektu v podobe podielu na zisku formou tantiém a dividend alebo celým radom iných foriem. Medzinárodné pôžičky - sú závislé na ÚM. Ich splácanie, ak konkrétne subjekty nemajú dostatok vlastných zdrojov, predstavuje nároky na

platobnú bilanciu. Každá ekon. musí disponovať vlastnou stratégiou pre medzinárodný kapitálový pohyb. ZO plní funkcie - dynamizuje ekon., možnosť získania technicky dokonalejších výrobkov (konkurencia vytvorená svetovým trhom núti domácich výrobcov k : špecializácii, zvyšovaniu kvality, zvyšovaniu tech úrovne národnej produktivity aplikáciou najnovších poznatkov svetovej vedy), zdroj informácií, je najobjektívnejším kritériom pre overenie užitočnosti produkcie, pružnosti. Typy ZO pol : protekcionistická a liberálna Protekcionistická - je char širokým využívaním rôznych nástrojov k ochrane vlastnej ekon. a jej záujmov. Využíva nástroje ako sú : clá, dovozné prirážky, kvóty, rôzne obmedzenia, zákazy vlády. Ekon. opatrenia : využívanie štátnych príspevkov, záruky vlády na úvery, dotácie pre vlastnú produkciu. Mimoekon. opatrenia : priame zákazy a príkazy nedovážať alebo vyvážať určitý sortiment, opatrenia na ochranu zdravia a životného prostredia. Na zdôvodnenie P pol využíva argumenty (ekon. a nekon.) Ekon. argumenty : Odvetné clá - využívajú sa ako forma sebaobrany krajiny, proti inej krajine, kt. zaviedla dovozné clo. Obmedzenie dovozu(dočasné obmedzenie dovozu) vzniká v dôsledku sťažností určitých odvetví, kt. sú nepriaznivo ovplyvnené zahraničnou konkurenciou. Protidumpingové clo - sa zavádza vtedy, ak dovoz sa realizuje pri nižších cenách ako sú priemerné ceny domácich výrobcov. Odveta za nečestné obchodné praktiky - sa využíva vtedy, keď iné krajiny diskriminujú alebo neprípustne obmedzujú dovoz. Nekon. argumenty - rešpektovanie prednostných politických záujmov, potreba ochrany domácich vedeckých zdrojov. Liberálna - umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu. Má za následok : zvýšenie konkurencie, zvýšenie dopytu, zvýšenie spotreby, zníženie ceny, zníženie objemu domácej výroby, vyradenie výrobcov neschopných konkurencie. Nástroje ZO politiky : Kvóty pre vyvážaný alebo dovážaný tovar - určujú max objem dovážaného alebo vyvážaného tovaru určitej komodity, kt. stanoví vláda pre jednotlivé krajiny alebo vlastných výrobcov. Stanovia sa buď v absolútnom objeme v tech jednotkách(kusy, tony), podielom % na celkovej spotrebe, podielom na výrobnej kapacite. Clo - predstavuje určitú formu dane, kt. je zdrojom príjmu ŠR. Clo zvyšuje cenu tovaru a tým aj náklady na dovoz pre domácich výrobcov a spotrebiteľov. Poznáme 2 druhy cla. Prohybičné - je také vysoké, že úplne znemožní každý dovoz. Dopad tohto cla na ekon. : vylúči sa zahraničná konkurencia, zvýši sa objem domácej výroby, zvýši sa zamestnanosť, zníži sa objem spotreby, prudko vzrastú ceny, zníži sa úroveň produktivity práce, výsledok je zníženie efektívnosti ekon. Neprohybičné - je nižšie, poškodzuje obchod, ale ho neobmedz. Úloha Dovozného cla - je zvýšiť cenu, znížiť objem dovozu a podporiť rast domácej výroby. Subvencie - poskytuje vláda k úhrade nákladov alebo ako stratu zisku, ak je štátnym záujmom realizovať vývoz určitej komodity a dosahované ceny sú nižšie ako náklady. Dovozná prirážka - predstavuje zvýšenie cla. Musí dať súhlas WTO. Mimocolné bariéry - predstavujú rôzne druhy prekážok s cieľom chrániť určité odvetvia výroby alebo spotrebiteľov. Vývozné dotácie - poskytuje vláda domácim výrobcom v záujme podpory vývozu z fondov stimulujúcich zahraničný obchod. Efekt vývozu a dovozu : Vývozný multiplikátor - udáva o koľko sa zvýši objem produktu, ak sa export zvýši o jednot Dovozný multiplikátor -udáva aký je prírastok dovozu, ak sa zvýši reálny produkt o jednot. Menová politika - predstavuje ďalší nástroj hosp. pol. Využíva menu a jej atribúty na ovplyvňovanie hosp. života. Subjektom MP je emisná banka, kt. spolupracuje ministerstvom fin pri riešení menových otázok. Mena - zákonom stanovená peňažná sústava platná na území štátu. MP NBS sleduje : stabilitu meny, úsilie o rast devízových rezerv, udržanie inflácie pomocou monetárnych nástrojov na ekon. želateľnej úrovni, dosiahnutie plnej konvertibility meny. Základnou úlohou MP NBS je zabezpečenie menovej stability. Čistá inflácia - je definovaná ako cenový prírastok trhových služieb a obchodovateľných tovarov bez potravín. Menový vývoj - je výsledkom MP, kt. bežne charakterizuje : - menové ciele (vývoj inflácie, vývoj devízových rezerv) - menové inštrumentárium (peňažnú zásobu, úvery, úrokové miery) - menové prostredie (rozpočtové hosp., platobná bilancia, zahraničné úvery, dlhová služba, v eriteľskodlžnícka pozícia sektorov ekon.)

Menový vývoj char. : Peňažná zásoba - sa vyjadruje agregátom M2, kt. zahrňuje peniaze M1, čiže obeživo mimo bánk a neterm. vklady a kvázipeniaze, kde patria term. vklady a vklady v cudzej mene. Vývoj úverov, Vývoj ÚM Vývoj devízových rezerv - na ich pozitívny rast pôsobia inkasa za vývoz tovarov a služieb, čerpanie pôžičiek, prijmi z investovania NBS na svetových trhoch, zvýšenie objemu prijatých depozít, výnosy z aktív, predaja aktív a prijaté úroky. Negatívne na rast pôsobia - splátky istiny pôžičiek od MMF, pasívne saldo devízového fixingu NBS, splátky dlhovej služby NBS, splátky poplatkov MMF, ostatné výdavky NBS. Vývoj inflácie - vyjadruje sa indexom spotrebiteľských cien. Cieľom MP NBS je dosiahnuť jednočíslicovú infláciu (0-9). V SR na vývoj pôsobí : stabilita daňového systému, rozpočtová disciplína, uvoľnenie pôsobenia niektorých opatrení v oblasti regulovaných cien, utlmenie rastu nákladov živej práce, zvýšenie cien základných energetických vstupov, úprava niektorých garantovaných cien, zvýšenie poplatkov, náklady vynaložené na poistenie. Rozpočtové hosp. a vnútorná zadĺženosť vlády schodok ŠR spôsobuje rast zadĺženosti vlády. Vláda na splácanie dlhu vydáva CP, kt. skupujú obchodné banky. Platobná bilancia - predstavuje makroekon. nástroj, kt. súhrne vyjadruje všetky medzinárodné transakcie realizované ekon. v určitom časovom období. Dlhová služba NBS a vlády SR - Hrubý devízový dlh - predstavuje zadĺženosť vlády a NBS. Po pripočítaní zadĺženia bankového sektora a podnikateľských subjektov, hovoríme o celkovej hrubej zadĺženosti SR. Nástroje MP

MP využíva časť nástrojov spoločne s MonetárnouP a druhú časť tvoria vlastné zdroje. K spoločným zdrojom patria : Úverové limity Úroková pol - ÚM je MonetP chápaná ako cena peňazí, kt. sa reguluje ponuka a dopyt po peniazoch na domácom trhu. MP využíva ÚM na regulovanie pohybu peňazí v záujme udržania úrovne meny. Povinné rezervy - sú min rezervy, kt. vo svojej právomoci predpisuje NBS obchodným bankám. NBS rozlišuje nasledujúce min rezervy : z primárnych vkladov, term depozít, neterm depozít a depozít stavebných sporiteľní. Refinančné plánovanie - v rámci refin úverovania NBS poskytuje : Redistribučné úvery : klasický - s úrokovou sadzbou mierne vyššou ako je diskontná sadzba, zvýhodnený - kde úroková sadzba je nižšia ako diskontná sadzba. Realizuje zmenkové obchody - eskont zmeniek na podporu exportu, reeskont poľ. zmeniek. Štátne pokladničné poukážky - využívajú sa na : operatívny nástroj fin deficitu ŠR, nástroj na riadenie likvidity obchodných bánk prostredníctvom : sekundárnych nákupov a predajov, REPO obchodov (je taký druh obchodu, kt. je podmienený dohodou o spätnom odkúpení pokladničných poukážok). Pokladničné poukážky NBS - využívajú sa ako nástroj na riadenie likvidity obch. bánk. Vzájomné vzťahy ekonomík- Sú určité odchýlky vo vzájomných vzťahoch medzi ekonomikami,ak sa využíva pevn al.plávajúci menový kurz.Při pevných men.kurzoch jednotka meny ekonomiky sa mení za jednotku meny inej ekonomiky v stáloém pomere-malá ekonomika nemá možnosť ovplyvniť úroveň svetových cien-môže dovážať a vyvážať za svetové ceny všetku produkciu,kt.umožňuje získať komparat.výhody.Pre systém plávajúcich men.kurzov platia iné vzťahy.Ilustrovať to možno na vzájomnom vzťahu 2ekonomík.Vo východiskovom období predpokladáme vyrovnanú plat.bilanciu.Následkom rozdielneho vývoja sa zrýchli ER meny ekonomiky.Při nezmenenom sklone k dovozu sa presúva väčšie množstvo meny do inej ekonomiky.Tým sa znižuje D po pen.danej ekonomiky.V dôsledku toho dôjde k poklesu kurzu meny vo vzťahu k cudzej méně. Kurzová a devízová politika Menový kurz - je cenou meny zahraničnej krajiny vyjadrenej v domácej mene. Určenie menových kurzov - pevný(fixný), kt. určí emisná banka alebo vláda, poprípade vzájomne a v dlhšom časovom období nemení. - pružný menový kurz - je závislí na úrovni ponuky a dopytu po príslušnej mene. Typy : voľne plávajúci - kde kurz ovplyvňuje vývoj ponuky a dopytu, bez zásahu emisnej banky. regulovaný plávajúci - kt. sa pohybuje v rámci záväzného rozpätia, tzv. fluktuačného pásma, stanoveného emisnou bankou. Devízový trh - je taký trh, na kt. objektom obchodnej výmeny sú peniaze rôznych krajín. Práve tu sa určuje menový kurz. Realizuje sa na : maloobchodnej úrovni(špecializované firmy a banky), špecializované fin burzy v hlavných centrách bankovej sústavy štátu. Znehodnotenie meny - pokles ceny vyjadrenej v jednej alebo vo všetkých ostatných menách Zhodnotenie meny - rast ceny meny vyjadrenej v inej mene. Devalvácia - dochádza, ak emisná banka jednorázovo zníži oficiálny menový kurz, vo vzťahu k iným menám. Ak sa zvýši oficiálne kurz, dochádza k Revalvácii. Platobná bilancia - predstavuje makroekon. nástroj, kt. súhrne vyjadruje všetky medzinárodné transakcie realizované ekon. v určitom časovom období. Zostavuje sa v domácich a konvertibilných menách. Skladá sa z : bežného účtu platobnej bilancie a kapitálového účtu. Zachytáva všetky medzinárodne transakcie, kt. domácnosti, firmy a štát realizovali. 4 možnosti : kúpa a predaj tovarov a služieb, finančné aktíva do a zo zahraničia, zaslanie alebo príjem darov do a zo zahraničia. Každá transakcia, kt. vedie k platbe do ekon. zo zahraničia sa označuje ako kredit(+). Debet (-) je zase každá transakcia, ktorá vedie k platbe z domácej ekon. do zahraničia. Bežný účet PB - zachytáva vzťahy zahraničného obchodu, platby za vývoz a dovoz. Bilancia je aktívna, ak platby zo zahraničia za vyvezený tovar a služby sú vyššie ako platby do zahraničia za dovezený tovar a služby. Pasívna - je bilancia, ak dovoz prevyšuje vývoz. Kapitálový účet - vyjadruje pohyb kapitálu medzi ekon. Ide hlavne o priame investície, ako je nákup aktív, výstavba nových kapacít na vlastnom území alebo nákup CP, ako sú obligácie (štátne aj súkromné), akcie a pod., vlastnými ekon. subjektami. Okrem toho zachytáva ako pôžičky, tak aj úvery, čiže odráža úroveň zadĺženosti alebo poskytnutie pôžičiek, či úverov. Aktívny - je ak prísun kapitálu do ekon. prevyšuje jeho výdaj za sledované obdobie. Ak sú vzťahy obrátené, potom ide o deficit kapitálového účtu. Medzinárodný finančný systém tvoria ho : GATT, bretton - woodsky systém menových kurzov, MMF a SB. Makroekonomické rámce HP Rast blahobytu sa dá vyjadriť ako - sústavné zabezpečenie ekon. a sociálnej pozície členov spoločnosti na vyššej úrovni v porovnaní so súčasným stavom. Základné parametre blahobytu : rast HDP, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, stabilita a nestabilita cien (inflácia). HDP - sa považuje za najdôležitejší parameter vývoja ekon.(ostatné tvorba hrubého fixného kapitálu, agregátny dopyt, zamestnanosť a nezamestnanosť, inflácia, valutové rezervy, saldo platobnej bilancie, výsledok hospodárenia ŠR a pod.). Postup ŠÚ SR pre výpočet HDP : Hrubá produkcia - tvoria ju výrobky a služby, kt. v priebehu daného obdobia vyrobili alebo poskytli rezidenské jednotky. Pozostáva z : produkcia trhových výrobkov a služieb, netrhových služieb, spotrebnej dane a zisku z vlastníctva zásob Medzispotreba - je vymedzená ako spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok v rámci externých nákupov, spotreba nakupovaných služieb, spotreba materiálu a energie a ostatných neskladovateľných dodávok a služieb od sesterských závodných jednotiek, ďalej manká a škody. Pridaná hodnota - sa zistí odpočtom medzispotreby od hrubej produkcie. HDP - v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti rezidentných jednotiek. Je to tá časť hrubej produkcie, kt. vchádza do konečnej spotreby, čiže už neslúži k výrobe ďalších výrobkov. ŠÚ SR využíva k výpočtu HDP : Výrobnú metódu - súčet pridanej hodnoty za celú ekon., imputovanej produkcie bank. služieb DPH, a čistých daní na dovoz(vytvorený HDP). Spotrebnú metódu - súčet konečnej spotreby domácnosti, neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, spotreby štátnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu a dovozu výrobkov a služieb. Metódu toku produktov domácnosti - je súčet spotreby domácností, tvorby hrubého fixného kapitálu, nákupy vlády a saldo vývozu a dovozu. Metóda toku dôchodkov HDP - súčet hrubé mzdy, nájomné a renta, úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých org., hrubý zisk malých org., nepriame dne. Hospodársky rast - sa vyjadruje ako miera alebo tempo rastu nominálneho či reálneho HDP alebo ako tempo rastu nominálneho či reálneho HDP na obyvateľa. Ukazovateľ rastu HDP je vyjadrený v stálych cenách. Fázy Hosp. Cyklov : Oživenie - prechod z úpadku, ak sa objavia prvé príznaky rastu. Expanzia - je náročná na investovanie, char. vysokým rastom agregátneho dopytu, zamestnanosti, cien i HDP. Recesia - výrazný pokles dopytu, rastú nepredajné zásoby spotrebného i investičného tovaru, pokles ziskovosti firiem, znížená platobná schopnosť, zhoršený prístup k úverom a zvýšený rozsah úpadkov firiem. Depresia - hlbší pokles tempa rastu, kt. sa blíži k nulovému rastu, rýchli rast cyklickej nezamestnanosti, nevyužívanie kapacít a rozšíreniu likvidácie firiem. Investičný multiplikátor - vyjadruje celkový dôchodkový efekt prírastku investícií. Vzťah medzi rastom HDP a vyvolanými investíciami vyjadruje akcelerátor. Akcelerátor je funkciou technologickej zmeny kapitálu, kt. sa realizuje novými investíciami, udáva koľko investícií je potrebných na zvýšenie produktu o jednotku. Ponuková HP - sa sústreďuje na jediný cieľ, a to podporu podnikania tak, že sa odstránia všetky prekážky tvorby čo najliberálnejšieho trhového prostredia. Spájala sa s daňovou reformou a dereguláciou cien. Daňové opatrenia : zníženie daňového zaťaženia, vylúčenie dvojitého zdanenia, uprednostnenie zdanenia spotreby pomocou DPH a spotrebnými daňami pred zdanením zisku. Deregulačné opatrenia : obmedzenie vládnych intervencií do útlmových odvetví, zníženie dotácií do cien verejných statkov. Dôchodková pol. - zameraná na boj proti inflácií, s priamym dopadom do miezd. Môže mať podoby : kooperatívna(ak účinne pracuje tripartita), indikatívna (ak sociálni partneri v požiadavkách sa vzájomne rešpektujú), imperatívna (ak je narušený konsenz). Tri typy prístupov ako hosp. prax reaguje na zvýšené mzdové požiadavky : využívanie rôznych neformálnych foriem nátlaku na subjekty ekon., mzdová a cenová regulácia, mzdové a cenové moratórium.

Dopytová hosp. pol. - je založená na udržaní primeraného dopytu za aktívnej pomoci vládnych výdavkov. Vychádza z učenia Keynesa o potrebe podpory spotreby. Vytváranie pracovných miest vyžaduje výrazné investičné aktivity. K tomu sú potrebné : lacné úvery, zahraničný kapitál, investičná angažovanosť vlády. Nezamestnanosť - je sprievodným znakom trhovej ekon. Formy nezamestnanosti : frikčná, prirodzená, cyklická, štrukturálna. Miera ekon. aktivity vyjadruje stupeň využitia pracovného potenciálu ekon. Inflácia - rozumie sa zvyšovanie hladiny priemernej úrovne cien všetkých tovarov a služieb v priebehu dlhšieho obdobia. Preto sa inflácia najčastejšie char. ako znehodnotenie peňažnej jednotky, resp. trvalé znižovanie kúpnej sily peňazí. Ceny sa zvyšujú z týchto dôvodov : zvyšovanie hodnoty toho istého tovaru, prevahy dopytu nad ponukou, zvýšenie ceny vstupov, vstupu nových výrobkov na trh. Rast cenovej hladiny sa nazýva inflácia a pokles cenovej hladiny sa nazýva deflácia. K meraniu inflácie sa používajú rôzne druhy indexov. Najznámejší je index spotrebiteľských cien, kt. vyjadruje zmenu výdavkov na nákup presne určeného spotrebného koša tovarov a služieb vo vzťahu k zvolenému východiskovému roku. Spotrebný kôš tovarov a služieb je medzinárodná jednotka merajúca spotrebné výdavky domácností. Typy inflácie : otvorená a brzdená. Formy inflácie : mierna, postupná, hyperinflácia. Inflácia ťahaná dopytom - Agregátny dopyt rýchlo rastie až nad výrobný potenciál ekon. a cenová hladina prudko vzrastá. Je proces, kt. obnovuje rovnováhu, vytvára predstavu ako keby agregátny dopyt „ťahal“ ceny agregátnej ponuky. Inflácia tlačená nákladmi - spôsobuje zvýšenie nákladov. Tento typ je vyvolaný zvyšovaním cien vstupov, teda materiálov, surovín, miezd a pod. Nastáva aj vtedy, keď neexistuje nadmerný agregátny dopyt, kt. je spojený s inflačnou medzerou. Stagflácia - je osobitým prejavom inflácie, kt. sa spája s rastom nezamestnanosti. Inflačná medzera - je rozdiel medzi medzi skutočným a potenciálnym HNP. Je to krátkodobý stav a po určitom čase nastáva návrat na úroveň potenciálneho produktu. Je situácia, keď domácnosti, firmy a vláda majú záujem spotrebovať viac t.j. väčší HDP ako je ekon. schopná dlhodobo vytvárať. Deflačná medzera - je ak rozdiel medzi potenciálnym a skutočným HDP a skutočný je nižší ako potenciálny. K takému stavu v ekon. dochádza, keď pod. subjekty nie sú ochotné investovať v takom rozsahu, kt. by zaistil plné využitie úspor, kt. sa vytvárajú pri potenciálnom HDP. Protimonopolná politika Nástroje - dozor nad zneužitím dominantného postavenia, kontrola fúzií, protikartelové zákonodarstvo, opatrenia proti nečetnej súťaži. Postupy pri ich dodržaní sú upravené - zákonnými normami a nariadeniami, zriadením gestorských inštitúcií na ochranu hosp. súťaže. Gestorské inštitúcie - Protimonopolný úrad SR pre oblasť ochrany podnikateľov, Min. hosp. SR pre oblasť ochrany spotrebiteľov. Hodnotenie úrovne konkurencie sa realizuje na základe 3 kritérií : trhovej štruktúry, trh. chovania, trh. výkonu. Tieto kritériá sa dajú vyjadriť pomocou : cien, nákladov, zisku, intenzity inovácií a tiež informáciami o zásobovaní trhu. Zdroje obmedzovania konkurencie : kartely, cenová diskriminácia, zlučovanie(fúzie), štátne intervencie a cenová regulácia, nečestná súťaž. Sociálna politika - je súčasťou hospodárskej politiky každej ekonomiky. Skúma a ovplyvňuje postavenie a správanie ľudí, ich uplatnenie v praxi. Hlavným cieľom je ovplyvňovanie, prípadne zlepšovanie životných podmienok ľudí, kt. je realizované predovšetkým hosp.pol. opatreniami. Zabezpečiť, aby sa čo najmenej občanov dostalo do situácie, kedy potrebujú podporu zo strany štátu. Vo všeobecnosti pod soc. pol. sa chápe súbor opatrení, kt. smerujú : k zlepšeniu základných životných podmienok obyv. ako celku, k zabezpečeniu soc. zmieru v rámci daných ekon. a pol. možností danej ekon. Základné funkcie : Ochranná(soc. sieť), rozdeľovacia(dôchodkov) a znovurozdeľovacia, homogenizačná(rovnosť), stimulačná(jej zámerom je podpora žiaduceho(želaného)soc. trvania či správania jedincov a soc. skupín), preventívna(odstránenie nežiadúcich soc. situá.) Hosp. pol. ovplyvňuje soc. : príjmovou a dôchodkovou pol., sústavou daní, rozdeľovanie ŠR, štrukturálnou pol., nepriamo ovplyvňovaní životnej úrovne občanov cez mieru inflácie. Subjekty soc. pol. : štát a jeho orgány, zamestnávatelia, + obce, občianske iniciatívy, cirkvi Praktická soc. pol. disponuje dvoma zákl. typmi nástrojov : konkrétnym programom (plán) a kolektívnym vyjednávaním. Princíp subsidiarity - sa opiera o názor, aby každý jednotlivec pomohol najprv sám sebe. Štát má pre túto takzvanú samopomoc vytvárať podmienky a na sociálnu scénu má vstupovať až potom, keď všetky ostatné možnosti a varianty sa vyčerpali. Princíp participácie -znamená, že v dem. spoločnosti musí byť každému členovi spol. daná možnosť participovať na jej fungovaní. Vybrané problémy soc. pol. : 1. Štátna rodinná pol. : štátne soc. dávky, dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky nemocenského poistenia, dávky a služby soc. starostlivosti, iné dávky. 2. Zdravotná pol. , 3. Bytová pol. - systém rozdeľovania bytov : prídelový, tržný Základné oblasti aktívnej sociálnej politiky : 1. Politika zamesmanosti : - regulácia ponuky (služby zamestnanosti, rekvalifikácia) - regulácia dopytu (podpora pod., vytváranie nových pracovných miest, daňová a odvodová politika. mzdová politika) 2. Politika v oblasti vzdelávania - školská politika (príprava kvalifikovaných pracovníkov) 3. Sociálne a pracovné zákonodarstvo - zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní 4. Rodinná politika a zdravotná starostlivosť starostlivosť' o matku a dieťa - lekárska starostlivosť, - životné prostredie Príjmová, dôchodková a cenová politika Príjmová pol. - môže byť zameraná predovšetkým na : ovplyvňovanie celkového dopytu, znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov, stabilizáciu cenovej hladiny. Nástroje (184) : dohoda sociálnych partnerov o ročnom prírastku miezd a platov(Generálnou dohodou), priamu vládnu reguláciu miezd a cien(štátnych zamestnancov), daňové sadzby, hlavne progresívnym zdanením príjmov fyzických a právnických osôb, priznanie alebo nepriznanie daňových úľav. + minimálna mzda a cenová regulácia (187) Ekon. disponuje zdrojmi príjmov (185) - mzdy, zisky, daňami, nájomným, úrokmi, poplatkami, pokutami, penále. Podnikatelia príjmy : zisk, úrok, nájomné, prijaté penále. Domácnosti : mzdy, úrokmi, nájomným. Nástroje P a D pol. možno zhrnúť do troch skupín, ako nástroje regulácie príjmov : pod. subjektov, rozpočtových a príspevkových org., domácností. Spôsoby cenovej regulácie (190) : úradne určené ceny, vecné usmerňovanie cien

Cenová pol. (192): je súbor opatrení štátu, ale aj firmy v oblasti cien realizovaných prostred. cenovej stratégie. K súboru opatrení CP patria : zásady pre uplatňovanie dynamiky cien, využívanie cien (nízkych alebo vysokých) pri realizácii zámerov obchodnej pol. firmy alebo hosp. pol. štátu. Trhová cena (194)- je najlepším indikátorom, schopným koordinovať zložitý systém úsilia výrobcov aj spotrebiteľov v dnešnom hosp. Funkcie cenového systému (194)- prenos informácií, vytváranie podnetu pre výrobcu aj spotrebiteľa, distribuovanie dôchodkov. Cenovo strategické ciele (196) Nástroje CP, kt. vláda využíva pri rozvoji hosp. pol. štátu (198): cenová regulácia a kontrola.

a spoločnosti je štátom zabezpečená vhodnými opatreniami,pre kt.boli vhodné nástroje a lehoty času tak,jako tieto úlohy vznikajú a vyžadujú riešenie.Praktickým výrazom snáh o koordináciu hosp.politických opatrení medzi subjektami politiky a ekonomike je návrh uplatňovať teóriu racionálnych očakávaní. Neoliberalizmus Súčasná situácia v hosp.-politických koncepciách je poznačená heterogénnosťou.nadobúda charakter neoliberálnych koncepcií.Formuje sa približne od polovice80.rokov v trhových ekonomikách vyspelých krajín světa.Ich požiadavkou a úlohou sa stalo vybudovať trhový systém bez výraznejších zásahov štátnej regulácie a intervencií.K tomu je třeba vykonať dereguláciu ekonomiky.Trhový systém by mal fungovať v prostredí únosnej inflácie a při udržaní vonkajšej rovnováhy,kt.zabezpečuje dostatok tvorby devízových rezerv.K hlavným pravidlám a kritériám tohoto systému patrí: dosiahnuť stabilitu meny a nízku infláciu,konštantné tempo rastu peň.masy v obehu,vyrovnaný ŠR,zadlženosť štátu nesmie presiahnuť určitý podiel-60%HDP,držať nízke úr.miery Postavenie a predmet HP

Stabilizačná politika Príčiny ekon. cyklu : 1.krit. - je to, či ide o impulzy, šoky, poruchy náhodné, jednorázové, alebo naopak sústavné. 2.krit. - či ide o endogénne(vnútorné) alebo exogénne(vonkajšie). 3.krit. je to či sa prejavia na strane dopytu alebo ponuky. (227 - 228) Ciele SP : ekon. rast, plná zamestnanosť, cenová stabilita, vonkajšia rovnováha. Nástroje : Rozpočtová pol.(stabilizátory a zámerné opatrenia), Monetárnu pol.(C. banka), Dôchodkovú pol.(mzdová a cenová regulácia), ZO pol. (rovnováha so zahraničím) Typy rovnováhy (230): stabilná, indiferentná labilná Časové oneskorenie SP (232): poznávacie, rozhodovacie, realizačné, účinnostné. Štruktúrna politika - má podporovať a zabezpečovať pozitívnu reštrukturalizáciu ekon. a pôsobenie štruktúrnych zmien na zvyšovanie ekon. rastu tak, aby sa dosahovali ciele ekon. a štruktúrneho rozvoja. Podľa obsahového zam. a orientácie (242): výrobkovo a faktorovo Iné : tradičnú a systémovo orientovanú, Iné : defenzívna a ofenzívna Ciele ŠP : by sa mali zamerať na realizáciu reštrukturalizačných procesov a dosiahnutie takej štruktúry ekon. kt. by zabezpečovala sústavný a dlhodobý ekon. rast a dosahovala vyššiu výkonnosť a efektívnosť. Nástroje : nástroje rozpočtovej pol., peňažno-úverové nástroje a menové nástroje, nástroje ZO pol., opatrenia na vytvorenie podmienok a podporu vstupu zahr. kap. Politika trhu práce a zamestnanosti Trh práce - predstavuje súčasť pravidiel, systémových predpokladov, inštitucionálnych podmienok a mechanizmu fungovania dopytu a ponuky pracovných síl v špecifických podmienkach prechodu na trhové hosp. Na trhu vystupujú : domácnosti, podniky a štát. Hlavné faktory, kt. ovplyvňujú ponuku práce : veľkosť populácie, produktivita práce, priemerný počet hodín odpracovaných za určité obdobie, práceschopné obyv., ale aj preferencie obyv. vo väzbe práca a voľný čas. (251) V rámci pol. trhu práce sa realizujú a financujú dve jej časti. Prvou je pasívna pol. trhu práce - najmä podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za časť evidovaných nezamestnaných. Druhou sú aktívne opatrenia trhu práce - zamerané na podporu zaradenia evidovaného nezam. do vhodného zam., prípadne na udržanie zam. tvorbou nových prac. príležitostí. Inštitucionálne zabezpečenie trhu práce : Min. práce, soc. vecí a rodiny a Nár. úrad práce. Nástroje Aktívnej pol. trhu práce : rekvalifikácia, podpora : vytvárania nových prac. miest, zamestnávania osobitých skupín občanov, na udržanie prac. miest, vypracovania projektov na oživenie zam., zam. občanov so zmenenou prac. schopnosťou (255) Politika zamestnanosti - je súčasťou hosp. pol. štátu a prostredníctvom sústavy makroekon. regulátorov sa snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Chápeme ju v 2 rovinách : a) Makroekon. - PZ je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezam., pôsobí plošne na strane dopytu po práci a jej programy závisia od celk. systémového zamerania hosp. pol. b) Regionálna - PZ rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce, zohľadňuje regionálne aspekty nezam. a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Miera nezam. - je determinovaná : existenciou nepružných miezd, nedostatkom inf. o existujúcich prac. miestach, nízkou mobilitou pracovníkov . (261) EÚ - Amsterdamská a Maastrichtská zmluva 3 piliere : 1. Zmluva o EHS, o EURATOM, o ESUO, 2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná pol., 3. Spolupráca v justícii a vnútorných záležitostiach. Rada ministrov(Rada) - je hlavným rozhodovacím orgánom Únie (316) Rada stálych zástupcov (COREPER) - pomocný orgán Rady ministrov (316) Európska rada - označuje pravidelné summity najvyšších predstaviteľov štátov a vlád EÚ Európsky parlament - má právomoc vydávať právne predpisy(zákonodarná), právomoc peňaženky(rozpočtová), právomoc demokratického dohľadu(kontrolná). (319-320) Európsky súdny dvor - je najvyšším súdom EÚ, dozerá na uplatňovanie práva EÚ. (322) Dvor audítorov (účtovný dvor) - jeho úlohou je kontrola fin. hosp. EÚ a ochrana záujmov európs kych poplat níkov. (322) Ekonomický a sociálny výbor (ECOSOC) - je najdôležitejším poradným orgánom Rady ministrov a Európskej komisie. (322) Výbor regiónov - je relatívne nový poradný orgán Rady a Komisie, zriadený zmluvou o EÚ. Európsky ombudsman - (323), Európska centrálna banka (323-324) Európska investičná banka (EIB) - rozvoj menej rozvinutých regiónov, modernizácia alebo konverzia podnikov, projekty spoločného záujmu niekoľkých členských štátov. (323) Príjmy Únie (329) - colné výnosy, poľnohospodárske vyrovnávacie dávky, časť DPH, príspevok jednotlivých členských krajín stanovený ako podiel na ich HDP. Výdavky Únie (336) Reštriktívna monetárna politika Vychádza z príncípu obmedzovania prísunu peň.do ekonomiky jako reakcia na obmedzenie peň.v ekonomike dochádza k rastu úr.miery.CB vyvoláva v ekonomike stav zdraženia peň.priamo zvýšením diskontnej sadzby,čím odrádza investorov od realizácie menej efektívnych programov.Vyúsťuje do poklesu ekon.rastu.Ak sa zníží prísun peň.do ekonomiky,dochádza k rastu úr.miery a poklesu produkcie.Pokles produkcie je väčší jako rast úr.miery.Z krátkodobého hľadiska-zvýšená P peň.aktivizuje voľné rozvojové zdroje.To umožňuje rozšíriť P,takže dochádza k vyššiemu využitiu kapacít-rastu zamestnanosti,stabilite alebo miernemu zvýšeniu cien,efektívnemu využitiu prostriedkov s nižšou úrovňou efektívnosti.Z dlhod.hľadiska-sa zvyšuje tempo ER.Dôsledky politiky z krátkodobého hľ.prejavujú sa v poklese úrovne reálneho produktu,zam. A využitia výr.kapacít a v zmene cenovej úrovne.Z dlhod.hľ.nemení úroveň reálneho produktu a zam.Zníži sa rovnovážna úroveň cien úmerne tomu,jako sa zníži množstvo peň.v obehu. Európsky a angloamerický směr HP Európsky-chápe HP jako činnosť konštitutívnu.Buduje širšie systémové vzťahy a akceptuje určité systémové opatrenia,kt.presadzuje v prijímaných rozhodnutiach.Dbá na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku.Kontinentálny smer rozvoja HP je pestovaný predovšetkým v nemecku,švajč,švéd,holand,dánsku...Krajiny východnej Európy i SR majú záujem rozvíjať moderné komplexné skúsenosti a prax vyspelých systémov HP. Angloamerický-vychádza zo snahy rýchlo odpovedať na výkyvy hosp.vývoja,kt.sa permanentne prejavujú na národohosp.úrovni vplyvom významnej činnosti jednotlivých subjektov.Tento směr chápe HP jako krátkod.tzv.konjunkturálnu politiku,kt.hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej miere.Stabilita ekonomiky

Postavenie-Ekonomické činnosti ľudí sú zamerané na uspokojenie materiálnych potrieb.Prínosom a cieľom vedeckého skúmania týchto činností a ich foriem je zvýšenie racionality a efektívnosti vynakladanej práce.Teoretickým skúmaním systému sa zaoberajú hlavne mikroekonomia-venuje pozornosť jednotlivým hosp.subjektom.Skúma a vysvetľuje zákonitosti soc.správania sa individuálneho ekon.subjektu na trhu.Makroekonomia-zaoberá sa pôsobením a fungovaním ekonomiky jako celku.Skúma a vysvetľuje pozitívne a negatívne dôsledky výkonu a správania sa jednotlivých ekon.subjektov na trhu.Skúma otázky fungovania ekon.celku štátu,rovnovážny vývoj ekonomiky,celkový D a P TaS.Osobitné miesto v sústave ekon.vied zaujíma aj HP.Jako teória má mnoho spoločných znakov s makro a mikro.teoriou z ktorých vychádza při svojom skúmaní.Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politic.a mocenských vzťahov a foriem.Politika je verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov.Postavenie HP sa nachádza na hranici medzi ekonomiou,právom a politikou.Poznáva zákonitosti súladu ekonomie a politiky a poskytuje praktické návody. Předmět HP-vzťahy hospodárske a politické.HP vyjadruje určitú formu existencie vzťahov trhu a štátu.Preto NP berie do úvahy komplexné inštitucionálne podmienky. Nástroje ochrany ŽP Ekologická pol.je organizovanie,kontrola a účasť na realizácii určitej koncepcie ochrany a tvorby ŽP štátnymi orgánmi,ako aj odborných a občianskych zoskupení v jestvujúcich prírodných,historickokultúrnych,politicko sociálnych a hospodárskych podmienkach krajiny a v podmienkach prijatých MNdohovorov.Nástroje:stimulačné a reštriktívne.Hosp.nástroje samotné nezabezpečia ochranu ŽP.Musia popri nich pôsobiť normatívne nástroje,vrátane zákazov ekologicky škodlivých činností.Vzájomné pôsobenie hosp.nástrojov,voľba ich optimálnej kombinácie závisí na osobitnostiach oblastí ŽP a starostlivosti oň.Sústava hosp.nástrojov sa opiera o zásady:platnosť nástrojov na celom území štátu,zodpovednosť poškodzovateľa za znečistenie prostredia,zabezpečenie zmeny podn.hodnotenia výnosnosti hosp.činností,zabezpečiť aby prevaha aktivít na ochranu ŽP bola zabezpečená hosp.subjektami,nezastupiteľnosť ekologickej funkcie štátu má spoívať v jeho úlhe garanta za žiadúcu kvalitu prostredia,jestvujúci veľký vnútorný ekologický dlh v podmienkach SR vyžaduje priamu pomoc štátu v jeho postupnom odstránení,hos.nástroje ekologickej pol.treba programovo uspôsobovať zodpovedajúcemu stavu ŽP.Proekologické hosp.nástroje možno deliť podľa ich pôvodného určenia na:štandardnédane,clá,úvery,úroky,dotácie,ceny a osobitné ekologicky zamerané hosp.nástroje.Sústava daní je ekologicky použiteľná podľa jednotlivých druhov daní následovne:pri DPH,zavedenie spotrebnej dane,DzP umožňujú stimulovať ekologicky žiaduce správanie,cestná daň,daň z nehnuteľností je nástrojom na ochranu pôdy,dedičská a darovacia daň.Poplatky za znečistenie ovzdušia a vody,ukladanie zneškodňovanie odpadu,ostatné registrované emisie Protekcionistická politika Je charakteristická širokým využívaním rôznych nástrojov k ochrane vlastnej ekonomiky a jej záujmov.Na zdôvodnenie tejto politiky sa využívajú eko ekonomické tak aj mimoiekonom.argumenty.K jej presadeniu sa využívajú také nástroje,ako sú clá,dovozné prirážky,kvóty,ako aj rôzne iné obmedzenia,až po zákazy vlády,kt.často presahujú do tzv.obchodných vojen.K ekon.opatreniam patrí ešte využívanie štátnych príspevkov,záruky vlády,dotácie pre vlastnú produkciu...Z mimoek.opatrení sú to prísne zákazy a príkazy nedovážať al.nevyvážať určitý sortiment na ochranu zdravia ŽP.Sem patrí aj agitácia na kúpu výrobkov domácej produkcie,kt.sa veľmi často využíva vo viacerých krajiných s rozdielnou intenzitou.Hlavne v prípadoch,keď konkurencia zahr.výroby ohrozuje existenciu vlastnej výroby a spôsobuje neúnosný nárast nezam.Je to na ochranu produkcie s nižšou konkurenčnou schopnosťou.Táto politika v menej vyspelých ekonomikách vedie k autarkcii.Ochrana autarkciou vedie k vzniku monopolou,v záujme vyradiť zahr.konkurenciu. Vzájomné vzťahy medzi sociálnou a HP Rozdiely v sociálnom ladení HP v tej-ktorej krajine súvisia s politickou situáciou a váhou soc.partnerov,politických strán a odborov,v demokratických krajinách i s hodnotovou orientáciou a postojmi obyvateľstva.Intenzitu soc.orientácie HP nemožno presne kvantifikovať,obvykle sa posudzuje podľa rozsahu štátnyh intervencií do soc.oblasti,kt.je možné čiastočne vyjadriť štátnymi výdavkami na soc.účely.V jednotlivých krajinách boli a sú zásahy štátu do prac.vzťahov,do soc.zabezpečenia a soc.ochrany rôzne.Sú tiež v rôznej miere dotované štátnymi a inými verejnými organizáciami.V poslednom desaťročí sa vo všetkých vyspelých krajinách zvyšovala úroveň soc.služieb postupne prebiehajúcich nové funkcie,kt.skôr neexistovali.Napriek mnohým rozdielom vo vývoji soc.politiky,ako aj jej kontinuity,je možné v tomto vývoji postrehnúť ručitú periodizáciu,kt.sa v zhoduje s hlavnými etapami zmien HP. V 50-60.r.v podmienkach rýchleho hosp.rastu a prevahy keynesovskej koncepcie HP sa šírenie uznávali a uplatňovali myšlienky soc.štátu,soc.trhového hospodárstva.Štát sa považoval za hlavného garanta prístupu ľudí k vzdelávaniu,zdravotnej starostlivosti,poskytovaniu soc.ochrany v starobe a v nezam.Prívlastok sociálne trhové hospodárstvo i naďalej spájajú nemeckí autori so soc.istotami,s tým,že každý človek nie je schopný podať výkony,kt.sa uplatňujú na trhu a preto musí štát zabráňovať nespravodlivostiam a chrániť znevýhodnených najmä matky,deti,starých a chorých.Dôležitou oblasťou,kde sa silnejšie prejavili nové črty uplatňovanej hosp.a soc.politiky,bola politika na trhu práce.Najmä v tejto

oblasti sa začal v 80.r.presadzovať aktívny prístup,tzv.aktívna politika zamestnanosti,kt.vychádzala z toho,že vysoká a dlhotrvajúca nezam.nie je nutnou podmienkou prosperity a naopak. Etapy formovania HP 1.ETAPA-A.Smith-klasická ekonómia-pre trhová systém je potrebné odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl.Ak sa odstránia všetky zvýhodňujúce al.obmedzujúce systémy,nastolí sa sám od seba jednoduchý systém prirdzenej slobody.V tomto systéme má štát významnú úlohu len pri týchto povinnostiach:ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom stabilita,udržiavať spravodlivosť vnútri krajiny rovnosť,budovať a udržiavať také verejné zariadenie,o kt.nemá záujem jednotlivec,pretože sa nevyplácajú efektívnosť. 2.ETAPA-Keynespotreba rozširovania funkcií vlády,hovorí o potrebných zásahoch štátu do ekonomiky.Vychádza z mocenských pozícií štátu,kt.má možnosť a schopnosť ochrániť a stabilizovať dkonomický systém.Keynesianska pol.je ako hosp.pol makroekonomickou politikou.Rieši makroek.problémy,nezam,peňazí a rozdelenia bohatstva,nie tvorbu bohatstva.Subjekty trhu však s výhradami a pesimizmom prijímali keynesiánsku štátnu pol.Pretože sa nezaoberala otázkami ako zvýš.efektívnosť vynaložených zdrojov a vytvoriť vyšší zisk.Naopak zaoberala sa problémom ako nahradiť zníženú mieru hraničnej efektívnosti K spôsobenú príkazovým znížením úr.miery,zodpovedajúcim zväčšovaním masy K,aby sa dosiahla plná zam. 3.ETAPA-po skončení2.sv.vojny-napriek viacerým nevýhodám a nedostatkomsa keynesiánska pol.realizovala v mnohých krajinách Európy a v Amerike.jej uplatnením vo 2rozdielnych podmienkach vznikajú 2nové významné teoretické a praktické smery HP.Angloamerický a európsky.Aj japonsko prispelo k hosp.systému. Realizácia štruktúrnych zmien 2 zákl.smery štátnej štruktúrnej pol.a štrukt.zmien NH. Tradičná-spočíva na priamych zásahoch štátu,ako pomoc problémovým odvetviam či výrobám a stimulácia nových perspektívnych výrob.Nedostatky spočívajú v obmedzenosti pôsobenia trhového mechanizmu,čo v konečnom dôsledku pôsobí neefektívne.Netradičná-systémovo orientovanú štruk.pol.spočivajúcu na množine možných prístupov.3truktúrna pol.a jej realizácia súvisí s alokáciou zdrojov v ekonomike.Efektívnosť a jej zabezpeč.v ekon.si v súčasnosti vyžaduje systémovo riešiť proexportné proinovačné zameranie štruktúrnych zmien v ekonomike.Z hľadiska efektívnosti v ekon.je dôležité spätné pôsobonie vývozu a dovozu na rozvoj vnútornej štruktúry ekonomiky prostredníctvom moderných technológií,zvyšujúcich konkurencieschopnosť vlastných výrobkov na svetových trhoch a priemernú efektívnosť celej ekonomiky.na presadenie štátnej štruktúrnej pol.sa spravidla využíva forma ucelených programov štruktúrnych zmien.tieto programy zameriavajú na útlm preukázateľne ekonomicky neefektívnych a ekologicky závadných výrob a technológií.Mimo zákl.rozvojových programov jestvujú ďalšie podnikat.a efektínostne nádejné rozvojové smery.V SR je najvýznamnejším problémom súčasnej štruktúrnej pol.zvládnutie zložitých technológií a rastúci podiel nemateriálnych služieb.Technológie sa stávajú predmetom MN transferu najmä týmito zložkami:vedeckotech.poznatkami,rozširovaním vynálezov,nákup invest.celkov prostr.medzištátnej tech.pomoci. Integračné procesy Proces,kt.začal po2.sv.vojne a viedol ku vzniku celého radu MN organizácií hosp.a polit.charakteru možno zo súčasného pohľadu hodnotiť ako pozitívny.HP patrí do vnútornej právomoci štátu,ale potreby rozvíjania MN hosp.vzťahov vyvolali veľké množstvo problémov.Preto sú zriaďované MN orgány a organizácie,kt.konajú v mene zúčastnených štátov.V povojnovom období v MN meradle dochádza k snahám koordinovať HP a formovať prvky MN HP.Pri rozvíjaní MN hosp.stykov sa presadzovali najmä na zač.obdobia tieto tendencie:tendencia smerujúca k vytváraniu MN inštitúcií,resp.organizácií nadnárodnému tymu s perspektívou plného prevzatia zvrchovaných práv členských štátov,tendencia smerujúca k riešeniu problémov svetového hospodárstva MN dohovormi a vytváraním MN hosp.org.medzištátneho typu.Činnosť týchto dohovorov a organizácií sa opiera o zvrchovanosť účastníckych štátov a tiež sa realizuje prostredníctvom zvrchovanosti.Tieto inštitúcie možno klasifikovať napr:podľa teritoriálneho záberu(globálnaOSN,MMF, regionálna-OECD),podľa vecného zamerania(univerzálnehosp.a soc.rada OSN,odborné-IBRD,odvetvové-OPEC,FAQ),ako f formy-orgány OSN,špecializované agencie,integrač.organiz.,medzivládne org.,nevládne org.Tendencia pružne združovanie štátov rep.ich predstaviteľov bez pevnejšieho rámca(G7).Tendencia aktivít MN a multinacionálnych korporácií,MN združení... Demokratické prvky HP Rozvinutý trhový mech.vyžaduje demokratic.HP.Táto je založená na plnej suverenite výrobcov a spotrebiteľov.Čím viac sa trhové ekon.modernizujú,ým viac využívajú motiváciu na vyvolávanie tvorivej aktivity ekon.partnerov.Vzájomná spolupráca má jednak limitujúce podmienky a tiež dochádza k jej zdokonaľovaniu.Limitujúce podmienky:podnikateľská kultúra a etika-podnikatelia sa usilujú max.dosiahnutie jednostranných výhod,musia pritom dodržiavať spol.konsenz,etická stránka podnikateľskej činnosti.Ochrana ŽPpodnikatelia často prekračujú normy ochrany ŽP,čo im umožňuje získať vyšší zisk na úkor spoločnosti. Spoločnosť musí brániť samu seba preto takéto porušenia vedú k ukončeniu podnik.činnosti.Práva preto HP disponuje mechanizmami,kt.bránia tomu,aby dochádzalo k devastovaniu ŽP na základe voľného pôsobenia trhového mech.Efektívny rozvoj ekonomiky je podmienený demokratizáciou.Zdokonaľovanie sa realizuje posilňovaním demokratic.úlohy vlády.Vláda je závislá na dôvere parlamentu.Musí rešpektovať zákl.princípy demokracie.Dodržiavanie demokr.princípov je zrejmé z programu vlády,existujú ohraničenia:realizácia cieľov HP je dlhodobejšia než funkčné obdobie,vláda musí rešpektovať výšku zdrojov,kt.poskytuje ŠR,vláda je nútená riešiť soc.problémy na úkor ekonomických,úroveň zam.,miera inflácie,zvyšovať úr.soc.sl.vrstiev. Zmena ekon.štruktúry a úloha štátu v hosp.procese Podstata štruktúrnej politiky spočíva vo vytváraní vhodných ekon.podmienok pre reštrukturalizáciu ekonomiky pri využití nástrojov,ako sú záruky vlády na b.úver,vládne záruky na exportný úver,daňové úľavy pre perspektívne odvetvia,výroby a regióny,vládne dotácie na báze konkurzov a pod.Mala by vychádzať z komparatívnych výhod príslušnej ekonomiky,teda z podmienok jej efektívneho zapojovania do MN deľby práce.Štát tak vystupuje nielen ako nositeľ krátk.stabilizačných programov ale aj dlhod.programov ekon.rozvoja krajiny.Úloha štátu v transformačnom období vyplýva z potreby makroek.stabilizácie a mikroek.adaptácie,demonopolizácie ekonomiky,zabezpečenia dostatočných ekon.istôt a príjmov obyv.k udržaniu soc.stability v krajine.Štát je však aj projktantom a implementátorom vlastných transformačných krokov.Nástrojmi rýchlej stabilizácie,prekonávanie ekon.zaostalosti a minimalizácia nutných spoloč.N spätých s transformač.procesom je reštriktívna rozpočt.pol.štátu,reštrikt.menová pol,daňovaá a dôchodková pol.Medzi zákl.nástroje mikroek.adaptácie patrí stanovenie priateľnej miery reštrikcií tak,aby sa počet skrachovaných podnikov nedostal na hranicu,kt by bránila vývoj proti zámerom ekon.transformácie.Ďalším nástrojom je finančná pomoc podnikom.Zákl.trhovej ekonomiky je konkurenčné prostredie.Ochrana konkurenice-prijatie protimonopolného zákona,uplatnenie účinných nástrojov,chrániacich sporiteľov proti neodôvodnenému rastu cien. Definícia HP HP je samostatná vedecká disciplína,sústava teoret.a prakt.poznatkov o spôsoboch budovania a fungovania hosp.polit.systému.Hosp.polit.systém je sústava nástrojov,metód,cieľov a inštitúcií a opatrení ekonom.a polit.subjektov zameraná na zvyšovanie účinnosti trhového systému,na odstraňovanie negatívnych tendencií a dôsledkov trhu.Obsahom je sústava teoretických a praktických poznatkov o vlastnostiach objektu.Objektom je fungovanie hosp.systému.Úlohou HP je zvyšovať tvorbu materiálneho bohatstva spoločnosti efektívnejším využívaním disponibilných faktorov ekonomiky.Čiže snaží sa minimalizovať N a ...produkt.Forma objektu skúmania HP je sústava nástrojov,metód inštitúcií a ekon.prostriedkov,kt.systém pôsobí na svoje okolie a vytvára prostredie na splnenie úlohy a účelových funkcií systému.Ciele hosp.polodstraňovať negatívne tendencie a dôsledky trhu orientovaného hlavne na ekon.rast a menovú stabilitu,problém inflácie,problém nezam.,neefektívnosť vonkajších ekon.vzťahov a pod.

Rating -vonkajšie hodnotenie.Budúca prosperita,podmieňujúca prílev K,sa opiera o ratingové hodnotenie,kt.možno považovať za isté hodnotenie stupňa makroek.situácie.Ratingom sa vyjadruje ocenenie úveryschopnosti dlžnika vo vzťahu k jeho záväzkom.Rating ukazuje na pravdepodobnosť nesplnenia záväzku dlžnikomKaždý štát získava svj ratingový stupeň prostredníctvom hodnotenia úverovej dôveryhodnosti CB.Rating tak ukazuje,do akej miery je CB schopná splácať úroky a istinu obligácií,kt.vydáva a aká je miera CB sprístupniť devízové rezervy na splácanie zahr.zadlženia.Metodológia,kt.ratingové spol.používajú,pozostáva z 2 zákl.komponentov,ktorými sú hodnotenie politic.a ekonom.rizika.Politic.riziká vyplývajú z politic.systému,soc.prostredia a MN vzťahov príslušnej krajiny.Ekonomické vyplývajú z vývoja platobnej bilancie,konkurencieschopnosti...