Už som asi starý k.k.t
Vychádzal som z jedného nášho mestského rýchlobčerstvenia (nie, nie, tento článok nejde haniť McDonald, na to som dosť silná osobnosť :-) ). Cestu k východu mi chatilo asi päť mladých dievčat vo veku od dvanásť do štrnásť rokov (odhad môže byť skreslený, pretože dnešná mlaď fyzicky ako aj duševne dospieva omnoho rýchlejšie ako moja či odo mňa staršia generácia). Ale skôr mali menej ako viac. Nemohol som prejsť, mojich 187 centimetrov nebol pravdepodobne dostatočný dôvod, aby ma zaregistrovali a nebodaj ešte aj pustili. Stál som sa nechtiac svedkom riešenia ich osobnej záležitosti. Dievčence, odpustite mi, nechcel som, ale nedalo sa nepočúvať. – Pičuj do neho, pretože on ťa neprestane jebať! – dávala jedna adolescentná dievčina do oprotistojacej kamarátke. – Presne tak, musíš to neho jebať, lebo on je kokot, nedá ti pokoj, – pritakávala tretia. – Veď do neho neustále pičujem, ale on je prijebaný! – bránila sa obeť. Stále sa mi nedostávalo možnosti dozvedieť sa pravý dôvod problému, pretože tie deti sa dorozumievali výhradne cez tri slová. Chcel som ich poprosiť, nech ma pustia, ale skamenel som. Nie od zvedavosti – bol som paralyzovaný ich slovníkom. – On nie je kokot, on je prakokot! – uvolnila atmosféru prvá... Cely clanok na: http://baricak.blog.sme.sk/c/173997/Uz-som-asi-stary-kkt.html