Konferencia Elo

Autor: Matej Bada, Úrad geodézie a kartografie SR Usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku

Úvod

Pozemkové vlastníctvo je jedným z rozhodujúcich spoloèenských fenoménov so

zásadným významom pre hospodársky rozvoj spoloènosti v každej krajine tak v minulosti ako aj dnes. Vývoj spoloèensko – politických

vz•ahov v jednotlivých

krajinách má svoje odlišnosti, ktoré majú priamy dopad aj na pozemkové vlastníctvo.

Vývoj v tejto oblasti na Slovensku bol ovplyvnený jeho príslušnos•ou k bývalej Rakúsko-uhorskej monarchii a v povojnových rokoch ku krajinám tzv. východného bloku. Obe tieto historické etapy výrazne poznamenali pozemkové vlastníctvo na

Slovensku, ktoré dnes ako jedna z krajín európskeho spoloèenstva musí pružne reagova• na súèasné požiadavky smerujúce k urýchleniu hospodárskeho rozvoja spoloènosti, s cie¾om postupne dosiahnu• životnú úroveò spoloèenstva.

vyspelých krajín

1. Historické pozemkové evidencie Historické pozemkové evidencie, ktoré od 11. storoèia vznikali na území Slovenska

boli nástrojom na sledovanie držby, vz•ahu k vlastníctvu a na zabezpeèenie daní, výnosov èi iných dávok pre vrchnos•. Boli to zemské dosky, urbáre a mestské knihy. Ich spoloènou èrtou je, že pozostávali len so súpisov pozemkov a majetkov, bez geometrických meraní a zobrazení pozemkov, neexistovala jednotná norma pre ich zakladanie a systém pre ich aktualizáciu. Až v

roku 1850 sa zaèal v Uhorsku budova• stabilný kataster. Vychádzal z

vedeckých

základov,

bol

geometrickým

zobrazením

všetkých

pozemkov

v katastrálnej obci (mapy v mierke 1: 2 880). Vymeriavanie parciel – katastrálne mapovanie sa vykonávalo metódou meraèského stola alebo priamym meraním,

ktorému predchádzala katastrálna trigonometrická triangulácia (budovanie siete pevných bodov). Katastrálne mapovanie bolo základom pre vytvorenie pozemkového

katastra. V roku 1874 uplatòovaním zákona è. 90 o založení pozemkových kníh bolo

rozhodnuté, že pozemkové hárky pozemkového katastra budú tvori• základ pre

vyhotovenie vložiek verejných kníh - pozemkových kníh a železniènej knihy. Pozemková kniha a pozemkový kataster tvorili dlhé obdobie v histórií nášho územia systém

spojených

nehnute¾ností.

evidenèných

nástrojov,

ktorý

dnes

nazývame

kataster

Pozemkový kataster slúžil predovšetkým na daòové úèely. Súèas•ou pozemkového katastra boli meraèský operát, písomný operát, zbierka listín a úhrnné výkazy.

Predmetom merania boli hranice katastrálnych území, hranice držby, užívania, hranice druhov pozemkov v rámci jednej držby, budovy a stavebné miesta. Pri meraní sa zis•oval držite¾ pozemku, vý•ažok a bonitná trieda. Hlavné atribúty pozemkového katastra boli plošná výmera, druh pozemku a hodnota pozemku.

Pozemková kniha slúžila na majetkovo-právne úèely. Evidovali sa v nej vlastnícke

práva k všetkým nehnute¾nostiam okrem tzv. verejného majetku, ktoré boli oznaèované ako neknihovaný majetok (námestia, cesty, jarky a pod.). Základom pre evidovanie bolo „pozemkové teleso“, teda jedna alebo viac nehnute¾ností, ktoré tvorili hospodársky

a právny

celok

jedného

alebo

viacerých

spoluvlastníkov.

Pozemkovoknižná vložka oznaèená samostatným èíslom sa skladala z èastí A, B a C

a obsahovala jedno alebo viac pozemkovoknižných telies. List A obsahoval majetkovú podstatu, list B vlastníkov a list C •archy. Súèas•ou pozemkovej knihy

bola pozemkovoknižná mapa. V niektorých katastrálnych územiach na tento úèel slúžila kópia alebo odtlaèok katastrálnej mapy. Zápisy vykonané v pozemkovej knihe

a v pozemkovom katastri boli pod¾a predpisov udržiavané v súlade do roku 1950.

Právne listiny, na základe ktorých boli vykonané zápisy do pozemkovej knihy

(pozemkovoknižných vložiek) sú súèas•ou tzv. zbierky listín k príslušnej pozemkovej knihe.

V tomto období boli na Slovensku na 1721 katastrálnych územiach tzv. staré

pozemkové knihy a na 1918 katastrálnych územiach tzv. nové pozemkové knihy. Staré pozemkové knihy obsahovali pozemkovoknižné zápisnice alebo protokoly, ktoré boli vyhotovené na základe miestneho prešetrovania a priznania. Výmera v nich

bola

vyjadrená

v katastrálnych

jutrách

a štvorcových

siahách.

Nové

pozemkové knihy boli opatrené pozemkovo-knižnými vložkami, výmera bola

vyjadrená v hektároch, ároch a štvorcových metroch, (niekedy aj v katastrálnych jutrách a štvorcových siahách).

2. Evidencia nehnute¾ností po roku 1949 Spoloèenské zmeny po februári 1948 mali vplyv aj na evidenèné systémy pozemkov.

Presadzovali sa snahy potlaèi• vlastnícke práva. V roku 1951 bola zrušená povinnos• evidencie pozemkov v pozemkových knihách. Pozemkové knihy spravovali príslušné

okresné súdy ale bez dopåòania aktuálnych zmien vo vložkách (okrem zápisov práv v prospech štátu a zápisov na osobitnú žiados•). Vlastnícke právo vznikalo

a preukazovalo sa právoplatnou právnou listinou. Aj do pozemkového katastra sa prestali premieta• zmeny.

V roku 1964 boli oddelenia okresných súdov zrušené a kompetencie evidovania

právnych vz•ahov v pozemkovo-knižných vložkách prešli do pôsobnosti orgánov geodézie. Zákon è. 22/1964 o evidencií nehnute¾ností zlúèil evidovanie užívacích a právnych vz•ahov k nehnute¾nostiam. Pre evidenciu právnych vz•ahov sa zaèali

zaklada• listy vlastníctva. Pozemky v spoloènom alebo náhradnom užívaní (združené

do väèších celkov) sa na listoch vlastníctva evidovali len zjednodušenou formou, preto znaèná èas• práv ostala deklarovaná len v právnych listinách (dedièských rozhodnutiach, prídelových listinách, ...), v pozemkových knihách a železniènej knihe. 3. Stav vlastníctva nehnute¾ností na Slovensku po roku 1990 Stav vlastníctva nehnute¾ností v závere 80-tych rokov na Slovensku nebol dobrý. Systém evidenèných nástrojov sa v dôsledku politických a spoloèenských premien

nerealizoval úplne a komplexne. Nefunkènos• systému evidovania nehnute¾ností a vlastníckych práv bola dôsledkom najmä týchto skutoèností: -

Vlastnícke práva evidované v pozemkovej knihe nekorešpondovali so skutoèným

právnym stavom (zrušený princíp konštitutívnosti zápisov (1951-1964) do pozemkovej knihy; na polovici územia nebol založený operát pozemkového katastra; znaèná èas• katastrálneho operátu nebola vložkárskym konaním

premietnutá v pozemkovej knihe; èas• komasácií neprešla vložkárskym konaním;

376 operátov pozemkovej knihy a pozemkového katastra bolo v období vojny znièených; prídelové listiny, výmery o prídeloch, konfiškácie a i. neboli do pozemkovej knihy premietnuté).

-

Systém uhorského dedièského práva spôsobil vysoký stupeò rozdrobenosti nehnute¾ností, vysoký poètom vlastníkov a ve¾ký poètom spoluvlastníckych podielov, ktorých reálna hodnota je èasto krát menšia ako 1 m2.

-

Evidovanie vlastníckeho práva formou listov vlastníctva od 1.4. 1964 (zákon è. 22/1964 o evidencií nehnute¾ností) bolo len èiastoèné, neúplné. Združené

pozemky do honov po¾nohospodárskych organizácií a zlúèené pozemky do iných väèších celkov sa evidovali spravidla len poznámkou na liste vlastníctva alebo vôbec a bez geometrickej definície parciel v teréne. -

Nebol zrealizovaný prevod a prechod vlastníckych práv k pozemkom, na ktorých boli postavené cesty, železnice, umelé vodné toky a nádrže, komplexná bytová výstavba, a i.

-

Preferovali sa

užívacie

vz•ahy

ku

kolektivizovaným

formám

využívania

po¾nohospodárskej a lesnej pôdy, oddelilo sa vlastníctvo od užívania a vedomie vlastníka o jeho vlastníckom práve sa utlmovalo.

Po roku 1989 sa zaèal budova• funkèný systém spravovania nehnute¾ností. Bola

prijatá širšia škála právnych predpisov s cie¾om napráva• krivdy minulosti

a reformova• ekonomiku štátu (privatizácie, majetkové reštitúcie, pozemkové úpravy, prevody majetku štátu na obce, predaj bytov, ..). Nedostatky evidovania vlastníckych

práv ku všetkým pozemkom sa riešili zakladaním evidencie právnych vz•ahov k pôvodným nehnute¾nostiam z údajov pozemkovej knihy. Pre každé katastrálne

územie, a v prípade potreby aj pre jeho èas•, z existujúcich operátov bol vybraný

jeden, pod¾a ktorého sa zakladala evidencia vlastníckych práv k pôvodným nehnute¾nostiam.

Tzv.

„urèený operát“ v najväèšej miere

spåòa

podmienku

zobrazenia pôvodných nehnute¾ností v meraèskej èasti operátu a príslušných údajov (parcelné èíslo, výmera, druh pozemku) v písomnej èasti operátu. Je to najvhodnejší operát na identifikáciu pôvodných pozemkov v danom katastrálnom území, obsahuje písomnú aj grafickú èas•.

Úplnos• údajov o pôvodných nehnute¾nostiach a vlastníkoch sa zistila identifikáciou pôvodnej nehnute¾nosti, teda porovnaním údajov uvádzaných v pozemkovoknižnej

vložke, zápisnici, protokole alebo v listine s údajmi obsiahnutými v urèenom operáte. Spravidla to bola identifikácia stavu pozemkovoknižného na stav pozemkového katastra. Tento postup však neupravoval riešenia v prípadoch nedoložených

právnych vz•ahov a navyše nadmieru èerpá kapacity orgánov miestnej štátnej správy na úseku katastra.

V roku 1991 bol prijatý zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových

úradoch,

pozemkovom

fonde

a o pozemkových

spoloèenstvách [1]. Mal za cie¾ v èo najkratšom èase prostredníctvom pozemkových úprav, obnovi• výkon vlastníckych práv a usporiada• pozemkové vlastníctvo v Slovenskej republike. Tento postup sa tiež ukázal ako nereálny (vzh¾adom na

neaktuálne a nedoložené údaje o vlastníckych a iných právach k pozemkom, existujúci nesúlad medzi súborom popisných a geodetických informácií katastra

a nesúlad so skutoèným stavom v teréne) a to z h¾adiska èasového i finanèného. H¾adal sa nový, rýchlejší a právne relevantný spôsob evidencie vlastníckych práv.

Dòa 1.1.1993 nadobudol úèinnos• zákon è.265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnute¾nostiam, ktorý nahradil registráciu zmlúv štátnym notárstvom

rozhodovaním o povolení vkladu do katastra. K tomuto dátumu sa

pozemková a železnièná kniha stali súèas•ou katastrálneho operátu. Zámerom

zákona bolo predís• registrácii zmlúv, ktoré vychádzali z neaktuálnych údajov o právach k nehnute¾nostiam evidovaných v pozemkovej a železniènej knihe (bez

identifikácie na údaje katastra a skutoèný stav v teréne). Nesúlad zmlúv z údajmi katastra bol prekážkou ich evidovaniu v katastri.

4. Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva Vláda SR schválila v roku 1993 Koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva

v SR [2] (ïalej len „koncepcia“), ktorá stanovila zásady ako komplexne zapísa• právne vz•ahy najmä k pôvodným pozemkom do katastra, a tak vytvori• jeden evidenèný systém pre všetky pozemky, ku ktorým existujú vlastnícke práva alebo iné práva.

V zmysle koncepcie sa v roku 1994 komerèným subjektom zadávalo v rámci 1. etapy pozemkových úprav spracovanie tzv. registrov pôvodného stavu a zjednodušených

registrov pôvodného stavu. Tieto registre obsahovali zistených vlastníkov, ktorí

vstupovali do pozemkových úprav. Súèasne sa zistilo, že k znaènej èasti pozemkov v obvode pozemkových úprav neboli doložené vlastnícke a iné práva (chýbajúce dedièské rozhodnutia a iné listiny o držbe a pod.), k niektorým pozemkom neboli zistení vlastníci (chýbajúce èasti pozemkovej knihy), boli zistené duplicity vlastníctva

a iné. Aby bolo možné pokraèova• v pozemkových úpravách v roku 1995 bol prijatý zákon è. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového

vlastníctva k pozemkom (ïalej len „zákon“) [3] a jeho vykonávacia vyhláška [4].Tieto právne predpisy doplnili chýbajúce právne akty a otvorili nové možnosti na právne usporiada• pozemkové vlastníctvo na Slovensku.

Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom 1. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vz•ahov k nim Pod¾a zákona [3] sa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vz•ahov k nim (ïalej len „konanie“) zis•ujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych

vz•ahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schva¾uje register obnovenej

evidencie pozemkov (ïalej len „register“). Konanie sa uskutoèòuje pre každú obec. Ak obec tvorí viac katastrálnych území, register sa zostavuje pre každé katastrálne územie osobitne.

Zákona rieši vecne aj formálne preukazovanie vlastníctva k pozemkom štandardnými

ako aj osobitnými postupmi, z výpovedí svedkov a iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

Predmetom konania sú pod¾a zákona pozemky v katastrálnom území (okrem

pozemkov vo vojenských obvodoch) vymedzené plošne vlastníckymi vz•ahmi alebo držbou, ktoré ešte nie sú vpísané na liste vlastníctva alebo sú evidované len neúplne.

1.1 Èlenenie katastrálnych území pod¾a urèeného operátu Zákon rozdelil katastrálne územia pod¾a kvality technického operátu na pä• kategórií:

a) operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy (43% územia SR),

b) operát pozemkového vlastníctva sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikova• (24% územia SR),

c) operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikova• (24% územia SR),

d) operát vyhotovený na základe komasácie nepotvrdil súd, ale úèastníci komasaèného konania vstúpili do držby (6% územia SR),

e) operát pozemkovej knihy nie je k dispozícii (3% územia SR), Vecne príslušným správnym orgánom na konanie v katastrálnych územiach kategórie pod¾a písm. a) a b) (v rozsahu 2318 kat. území) je správa katastra a v katastrálnych územiach uvedených v písm. c) až e) (v rozsahu 1199 kat. území) je obvodný pozemkový úrad .

Katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoèní konanie, schva¾uje

vláda

SR

v harmonograme

konaní

na

návrh

pôdohospodárstva, resp. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

Ministerstva

1.2 Komisia v obci Správny orgán príslušný na konanie zriaïuje pre každú obec komisiu, ako doèasný a iniciatívny orgán. Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi, s úèastníkmi konania, so spracovate¾om registra, plní aj koordinaènú funkciu s využitím znalostí miestnych

pomerov, zabezpeèuje a zhromažïuje podklady potrebné na zostavenie registra. Komisia nemá rozhodovaciu právomoc. Zaniká uplynutím 3. rokov od zápisu registra do katastra nehnute¾ností.

Komisia má spravidla 7 èlenov a pracuje pod¾a schváleného rokovacieho poriadku. Èlenmi sú: zástupca správy katastra, obvodného pozemkového úradu, Slovenského pozemkového fondu, organizácie lesného hospodárstva, zástupca vyslaný obcou a zástupcovia vlastníkov a držite¾ov.

1.3 Podklady na zostavenie návrhu registra Správny orgán vyhláškou v obci oznámi zaèatie konanie o obnove evidencie. V oznámení sa zverejní urèený operát, èasový postup konania a vyzve na predkladanie listín. V oznámení je aj pouèenie vlastníctva osobitným postupom (vydržaním).

o možnostiach preukazovania

Podklady na zostavenie návrhu registra sa získavajú z geodetických dokumentácií a zo štátnych archívov. Ide najmä o technické a právne podklady.

Za právne podklady sa považujú údaje z pozemkovej knihy, listov vlastníctva, zbierky listín, iných právnych listín a z dôkazov získaných pri prešetrovaní v obci.

Technické podklady sa získavajú z operátov KN, z bývalého pozemkového katastra, prípadne zo skorších evidencií.

Ak hranica katastrálneho územia alebo hranica zastavaného územia obce delí

pôvodné pozemky, vyhotovuje sa na ich rozdelenie záznam zmien na podklade kartometrického merania na príslušnom mapovom podklade. Obdobne sa postupuje

ak pôvodné pozemky sú rozdelené hranicami druhov pozemkov pod¾a platnej katastrálnej mapy. Ak sú pôvodné nehnute¾nosti delené napr. líniovými stavbami, ktorých vlastníctvo je evidované na listoch vlastníctva, pôvodné pozemky sa rozdelia a oznaèia samostatnými parcelnými èíslami. 2 Tvorba registra 2.1 Zostavenie návrhu registra Zmyslom registra obnovenej evidencie pozemkov je sústredi• pokia¾ možno všetky údaje o pozemkoch v celom katastrálnom území a o právnych vz•ahov k nim.

V konaní sa zis•ujú údaje, pomocou ktorých sa evidujú pozemky a právne vz•ahy k nim v katastri, najmä geometrické a polohové urèenie pozemku, jeho výmera a druh pozemku, z právnych vz•ahov je to vlastnícke právo (právo správy) vrátane identifikaèných znakov vlastníka (meno/názov, miesto trvalého pobytu/sídlo, rodné èíslo/identifikaèné èíslo organizácie, a i.). Tieto údaje tvoria písomnú a grafickú èas• registra. Postupy na zostavenie registra stanovuje metodický návod [5]. 2.2 Bonitované pôdno-ekologické jednotky Bonitované pôdno-ekologické jednotky (ïalej len „BPEJ“) sú èíselné kódy, ktoré vyjadrujú

pôdno-klimatické

a ochrany pôdy poskytne

vlastnosti

pôdy.

Výskumný

ústav

pôdoznalectva

mapy BPEJ na spracovanie registra. Sú urèované pre

pozemky s druhom pozemku orná pôda, chme¾nica, vinica, ovocný sad a trvalý trávny porast. Zápisom registra do katastra sa BPEJ stávajú jeho súèas•ou. 2.3 Písomná èas• registra Písomná èas• registra obsahuje predpísané súpisy pozemkov a rozhodnutie o schválení registra. Ïalej sú to rôzne výkazy, zoznamy, výpisy, zrovnávacie zostavenia, písomnosti komisie a súhrnná správa.

Súpisy pozemkov sa vyhotovia tak, že k parcele sa uvedú vlastníci (fyzické

a právnické osoby) aj s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi. Výsledky písomnej èasti registra sú najmä :

a) súpis pozemkov, ktoré boli predmetom konania

b) súpis pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu/sídlo sú známe

c) súpis pozemkov, ktorých vlastník je známi, ale ktorého miesto trvalého pobytu/sídlo nie je známe

d) súpis pozemkov, ktorých vlastník nie je známi 2.4 Grafická èas• registra Grafická èas• registra obsahuje: a) zobrazenie

stavu

katastra,

zastavaného územia obce,

s

hranicu

katastrálneho

územia,

hranicou

b) zobrazenie stavu pôvodných nehnute¾ností alebo ich èasti pod¾a mapy urèeného

operátu, s hranicou katastrálneho územia, hranicou zastavaného územia obce, hranicami parciel s parcelnými èíslami a znaèkami druhov pozemkov pôvodných nehnute¾ností a stavieb, ktoré po prevzatí výsledkov registra do katastra budú tvori• tzv. „register E“, obr. 1;

c) hraníc a reálov a kódov BPEJ vo vektorovom tvare, obr. 1;

stav mapy UO

stav katastrálnej mapy

stav mapy BPEJ

Obr. 1 – Ukážka grafickej èasti registra d) stavu vzájomnej identifikácie parciel mapy UO a katastrálnej mapy vo vektorovom tvare.

Obsahom grafickej èasti sú aj záznamy podrobného merania zmien ak boli vyhotovené

Vo vektorizovaných katastrálnych mapách a mapách UO sa zobrazia parcely v pôvodnom tvare, bez zmeny výmer. Môže by• vykonané len doplòovanie chýbajúcich hraníc alebo zmenených hraníc.

Výsledkom grafickej èasti registra je aj farebná sútlaè stavu katastrálnej mapy, mapy urèeného oparátu a BPEJ.

2.5 Súlad grafickej a písomnej èasti registra Za súlad grafickej a písomnej èasti registra sa považuje stav, keï: -

v grafickej èasti registra sú uvedené všetky parcelné èísla všetkých parciel, ktoré sú predmetom registra a parciel zahrnutých do rozsahu spracovania registra;

-

rozdiel výmer parciel z urèeného operátu a parciel evidovaných v katastri (písomných) a kontrolných výmer (grafických) je v dovolených odchýlkach.

Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kontrolovanej výmery a mierky mapy, v ktorej sa vyhotovuje grafická èas• registra.

2.6 Nadobudnutie vlastníctva vydržaním Zákon v umožòuje v rámci konania uplatni• nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním. Správny orgán na návrh úèastníka konania rozhodnutím potvrdí, že navrhovate¾ nadobudol vlastníctvo k pozemku ak sú splnené zákonom stanovené

podmienky. Ak správny orgán na návrh zistí údaje odporujúce skutoènostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedèenie o vydržaní, alebo protokol a zoznam

o prechode vlastníctva zo štátu na obec, rozhodnutím potvrdí vlastníctvo štátu alebo nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou.

2.7 Etapy preberania údajov registra a zápis do katastra Celý procesný postup zostavovania registra obnovenej evidencie pozemkov je špeciálny druh správneho konania používajúci v modifikovanej podobe katastrálne konanie a konanie o pozemkových úpravách, so spoloènou úpravou zis•ovania

podkladov pre rozhodnutie, prerokovanie registra a jeho schválenie. Správny orgán

vydá rozhodnutie o schválení registra, ktoré je listinou na jeho zápis v katastri. Rozhodnutie v zmysle platnej metodiky [5] vydá správny orgán ak kontroly zapísate¾nosti registra do katastra chyby.

vykonané osobitným programom nevykazujú

Automatizované preberanie údajov registra do KN je zárukou, aby správne a úplné

údaje (popisné aj grafické) doplnili doteraz platný katastrálny operát o právne vz•ahy a nahradili analógové mapy digitálnymi.

Preberanie údajov registra do katastra prebieha v nieko¾kých etapách: -

kontrola údajov písomnej a grafickej èasti registra : Kontroluje sa formálna správnos•

údajov,

prípustnos•

hodnôt

údajov,

kontrola

logických

a významových vz•ahov na údaje katastra údajov písomnej a grafickej èasti

registra, súlad výskytu parciel. Vykoná sa výpoèet grafických - kontrolných výmer, -

kontrola zapísate¾nosti registra do katastra : Kontroluje sa dodržanie dovolených odchýlok vo výmerách, prièom sa rozhoduje o tom, ktoré výmery písomné alebo grafické budú pre parcely registra E zapísané do katastra, .

-

príprava na zápis : Údaje sa automatizovane rozèleòujú do vlastníckych skupín, pre nové listy vlastníctva, aktualizujú sa existujúce listy vlastníctva, obnovujú sa údaje o pôvodných pozemkoch v „registri E“,

-

zápis údajov registra do katastra sa vykoná automatizovane.

Preberanie údajov registra do katastra sa uzavrie vytlaèením originálov listov vlastníctva, registra E, prièom musia by• dodržané nasledovné zásady:

- všetky parcely z vlastníckej skupiny sa vpíšu na jeden list vlastníctva.

- rovnaké tituly nadobudnutia pre vlastníka sa zlúèia, aby sa rovnaké tituly z viacerých parciel neopakovali.

- pri aktualizácií listov vlastníctva vlastníckymi vz•ahmi z registra ostávajú pôvodné poznámky na liste vlastníctva nezmenené.

- ak sa všetky údaje o nehnute¾nosti prepíšu na nové listy vlastníctva, pôvodný list vlastníctva sa zruší.

2.8 Nakladanie s pozemkami „nezistených vlastníkov“ Do kategórie

pozemkov s nezistenými vlastníkmi patria pod¾a zákona pozemky,

ktorých vlastník nie je známi a pozemky, ktorých vlastník je známi ale miesto jeho trvalého pobytu/sídlo nie je známe. Vlastníkov týchto pozemkov v konaní pod¾a zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond(zložený pod¾a zákona o pozemkových úpravách...). Fond okrem správy po¾nohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu

zabezpeèuje aj po¾nohospodárske využitie pozemkov nezistených vlastníkov ich prenajímaním.

2.9 Prechod pozemkov nezistených vlastníkov do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva obcí

V zmysle zákona dòom 1.9.2005 (10 rokov od úèinnosti zákona) prejdú pozemky

nezistených vlastníkov, ktoré sú najmenej jeden kalendárny rok zapísané v katastri (zápisom registra) do majetku štátu ako opustené a do jedného roka do majetku obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzajú. Tento termín bol na návrh

generálnej prokuratúry podaný ústavnému súdu SR na zaèatie konania o súlade

s ústavou SR. Ústavný súd vyhovel návrhu generálnej prokuratúry a do rozhodnutia o veci pozastavil úèinnos• predmetného ustanovenia zákona o prechode pozemkov nezistených vlastníkov na štát, resp. obce. Dôvody, ktoré viedli generálnu

prokuratúry k podaniu návrhu sa opierajú o skutoènos•, že obèan má právo vlastni•, nejde o opustenie vlastníctva jednostranným rozhodnutím vlastníka, nejde o

„vyvlastnenie“ vo verejnom záujme a ïalšie argumenty, ktoré sú v rozpore so zásadami demokracie.

3. Stav obnovy evidencie pozemkov a zostavovania registrov Konanie o obnove evidencie pozemkov a zostavovanie registrov je nároèná úloha vyžadujúca kvalifikovaný prístup správneho orgánu i komerèného zhotovite¾a registra, súèinnos• obce, vlastníkov a správcov pozemkov. Náklady spojené s jej realizáciou a tým aj tempo postupu prác je závislé od predovšetkým od prostriedkov

každoroène vyèlenených v štátnom rozpoète na túto úlohu. Úèastnícky poplatok (100

Sk) a poplatok za pozemok v konaní pod¾a výmery je viac menej symbolický, aby vzbudil záujem vlastníka o samotné konanie. Objem týchto poplatkov sa premieta do

nákladov obce na konanie, prácu komisie a poštovné. Trovy konania v priemernom

katastrálnom území predstavujú èiastku 2,5 mil. Sk. Nízky objem prostriedkov vyèlenených v štátnom rozpoète neumožòuje rýchlejšie tempo konaní a ukonèenie úlohy sa odïa¾uje napriek jej spoloèenskej dôležitosti. K 30.9.2005 je úloha ukonèená v 51 % katastrálnych území a ak budú práce postupova• doterajším

tempom ukonèenie úlohy sa odsunie až do roku 2023. Predpokladáme, že s týmto stavom vláda SR nemôže by• spokojná a v najbližšom období nájde spôsob lepšieho financovania tejto úlohy. 3.1 Význam registrov Registre výrazne ovplyvòujú skladbu, kvalitu a obsah údajov katastra s pozitívnym dopadom na všetkých používate¾ov informácií katastra. Pre každú parcelu v týchto katastrálnych územiach existuje list vlastníctva a katastrálna mapa je spravovaná v digitálnom tvare. Tým sa urýchlilo poskytovanie údajov katastra, zlepšila sa ochrana

vlastníckych

práv,

vytvoril

sa

predpoklad

pre

akceleráciu

trhu

s nehnute¾nos•ami. Zápis registrov do katastra umožòuje pružne poskytova• ucelené súbory informácií o vlastníctve pozemkov pre zahranièných investorov èo je

významný faktor pri rozhodovaní o výbere lokality, resp. krajiny.

V katastrálnych

územiach po zápise registra do katastra sú vytvorené podmienky na ïalšiu etapu usporiadania pozemkového vlastníctva - vykonanie pozemkových úprav.

Literatúra: [1] Zákona è.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

[2] Zákon SNR è. 330/1991 Zb. Zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoloèenstvách v znení neskorších predpisov.

[3] Koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike

uznesením vlády Slovenskej republiky è. 869 z 23.XI.1993 a Organizaèného

zabezpeèenia projektu usporiadania pozemkového vlastníctva uznesením vlády Slovenskej republiky è. 572 zo 14.VI.1994

[4] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 9. mája 1996, ktorou sa

vykonáva zákon NR SR o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

[5] Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, MN 74.20.73.41.10. Bratislava, 2003.