V Stava Klimaticke Zmeny

© GREENPEACE/BELTRA

1

KLIMATICKÉ ZMENY

Vďaka skleníkovému efektu sa v atmosfére zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia. Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti

SLNKO NA ZEMSKÝ POVRCH DOPADÁ SLNEČNÉ žIARENIE - 240 W/M2

ATMOSÉRA

ČASŤ PREC INFRA SA V HÁDZA ČERVEN O VE ATM ÝCH SMÍR OSFÉ LÚČO E ROU V A ST RÁCA

ČO JE TO SKLENÍKOVÝ EFEKT?

človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability. K skleníkovým plynom patrí oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. Ďalším skleníkovým plynom je metán. Uvoľňuje sa z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle.

ČASŤ ODR SLNEČ A ZE AZÍ ATM NÉHO Ž MSK OSFÉ IARE NIA Ý PO RA VRCH

NA ÚVOD SKLENÍKOVÝ EFEKT A UHLÍKOVÝ CYKLUS

POVRCH ZEME SA EŠTE VIAC ZOHREJE A ZNOVU SA Z NEHO UVOĽNÍ INFRAČERVENÉ ŽIARENIE

Þ

SLNEČNÉ žIARENIE PRECHÁDZA ATMOSFÉROU

MOLEKULY SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ODRÁŽAJÚ ČASŤ INFRAČERVENÝCH LÚČOV SPÄŤ NA ZEM. PRIAMYM DÔSLEDKOM JE OTEPLENIE ZEMSKÉHO POVRCHU A TROPOSFÉRY.

ZEMSKÝ POVRCH JE ZOHRIEVANÝ SLNEČNOU ENERGIOU...

...DOPADOM NA ZEM SA SLNEČNÁ ENERGIA PREMENÍ NA TEPLO A INFRAČERVENÉ ŽIARENIE SA UVOĽNÍ SPÄŤ DO ATMOSFÉRY

ZEM

ZVÝŠENIE TEPLOTY V PRIEMERE O 2OC PRIBLIŽNÉ ROZLOŽENIE PRIEMERNÝCH ROČNÝCH TEPLÔT PRI CELKOVOM ZVÝŠENÍ TEPLOTY O 2OC

SKLENÍKOVE PLYNY

SKLENÍKOVÝ EFEKT

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

SÚČASNÝ PRIEBEH UHLÍKOVÉHO CYKLU 121

EMISIE Z FOSÍLNYCH PALÍV 5,5

RAST A ROZKLAD RASTLÍN

60

POŽIARE

Ak človek vyrubuje stromy a spaľuje fosílne palivá, spôsobuje nárast prirodzenej hladiny uhlíka v atmosfére a zvyšuje tým skleníkový efekt. Ťažbou fosílnych palív a ich spaľovaním sa uhlík uložený v podzemí dostáva do uhlíkového cyklu. Časť tohto uhlíka pohltia stromy, rastliny, pôda a oceány. Kvôli narušenej rovnováhe v uhlíkovom cykle však väčšia časť končí v atmosfére.

ATMOSFÉRA 750

SUCHOZEMSKÉ RASTLINSTVO 540-610

VÝMENA MEDZI PÔDOU A ATMOSFÉROU

T

Oxid uhličitý je po vodnej pare druhým najvýznamnejším plynom spôsobujúcim skleníkový efekt. Uhlík sa milióny rokov ukladal v podobe fosílnych palív ako uhlie, ropa či zemný plyn. Uhlíkovým cyklom nazývame výmenu uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi. V prírode táto výmena prebieha viac menej prirodzene. Približne od konca 18. storočia sa ale množstvo oxidu uhličitého v atmosfére začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív. Významnú úlohu

v narušení uhlíkového cyklu zohral aj masívny výrub a vypaľovanie lesov. Do atmosféry sa tak dostalo množstvo uhlíka, ktorý bol uložený v lesoch a ich úbytkom sa narušila jeho absorpcia.

T

UHLÍKOVÝ CYKLUS

0,5

ZMENA V POUŽÍVANÍ PÔDY 1,5

FOSÍLNE PALIVÁ A VÝROBA CEMENTU 4.000

60

PÔDA A ORGANICKÁ HMOTA 1.580

ZÁSOBY UHLIA 3.000

RÝCHLOSť VÝMENNÝCH PROCESOV veľmi rýchlo [<1 year] rýchlo [1 to 10 years] pomaly [10 to 100 years] veľmi pomaly [>100 years]

ZÁSOBY ROPY A PLYNU 300

Každý deň ničíme našu prirodzenú klímu tým, že využívame fosílne palivá (ropu, uhlie, plyn) na získavanie energie a na dopravu. Zmeny klímy majú dopad na náš život a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa následkom ich pôsobenia zničí veľké množstvo prírodných území. Preto potrebujeme výrazne znížiť nárast skleníkových plynov. Má to zmysel z hľadiska ochrany životného prostredia i ekonomiky. Keby boli okamžite zastavené všetky emisie

skleníkových plynov, do atmosféry sa ich už dostalo množstvo, ktoré zvýši teplotu o 1,2 až 1,3 OC. Cieľom celosvetového snaženia v boji proti klimatickým zmenám by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2 OC. Nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2 OC by totiž znamenal likvidáciu množstva ekosystémov a rozvrátenie klímy. Máme veľmi málo času, nie viac ako jedno až dve desaťročia, počas ktorých môžeme ešte zmeniť náš energetický systém a zabrániť tak katastrofe.

+2°C AVERAGE

approximate annual mean surface temperature distribution for global increase by 2°C

0

1

2

3

4 (°C)

približná ročná zmena povrchových teplôt pri ich priemernom svetovom náraste o 2OC

note: Employed linear pattern scaling method as implemented in the SCENGEN model (by Wigley et al.). The displayed pattern is the average of the default set of models, namely CSM (1998), ECHAM3 (1995), ECHAM4 (1998), GFDL (1990), HADAM2 (1995), HADAM3 (2000). The pattern has been derived for a temperature increase of 2°C above 1990 in a transient run with emission scenario IPCC SRES B2. Note that the equilibrium temperature pattern for a 2°C increase above pre-industrial levels will be quantitatively different, although qualitatively similar.

TOP 10 WARMEST YEARS GLOBALLY*

ROK

ODCHÝLKA TEPLOTY OD

PORADIE

PRIEMERU

TEPLOTY V ROKOCH 1850 A 2005 10 NAJTEPLEJŠÍCH ROKOV CELKOVO*

1998 2003 2002 2004 2001 1997 1995 1990 1999 2000

0.63°C 0.56°C 0.56°C 0.54°C 0.51°C 0.47°C 0.40°C 0.40°C 0.38°C 0.37°C

ZVÝŠENIE CELKOVEJ PRIEMERNEJ TEPLOTY O 2OC:

* Miliónom ľudí hrozí vo väčšej miere hlad, malária a záplavy a miliardám nedostatok pitnej vody. * Najväčšie dopady postihnú predovšetkým najchudobnejšie a rozvojové krajiny, najmä v subsaharskej Afrike, južnej

Ázii, v častiach juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. * Hrozí roztopenie najrozsiahlejších ľadových pokrývok, ktoré bude mať počas najbližších storočí za následok vystúpenie morskej hladiny o niekoľko metrov. Ide predovšetkým o Grónsku ľadovú pokrývku (nárast o 7 metrov) a Západoantarktickú ľadovú pokrývku (WAIS, nárast o 5 až 7 metrov). Rýchlosť topenia sa Grónskej ľadovej pokrývky sa neustále zvyšuje. * Zvyšovanie hladiny oceánu ohrozuje obyvateľstvo na celom svete, predovšetkým v nižšie položených oblastiach rozvojových krajín (Bangladéš, južná Čína), ohrozené sú takisto nižšie položené ostrovné štáty kdekoľvek na svete, nehovoriac o nízko ležiacich štátoch (Belgicko, Holandsko, severozápadné Nemecko) a juhovýchodnej časti Veľkej Británie. * Najvýznamnejšie ekosystémy od Arktídy a Antarktídy až po trópy sú v dôsledku oteplenia v ohrození. Strata lesov a živočíšnych a rastlinných druhov ovplyvní životy nás všetkých, ale ekonomické dôsledky postihnú najmä chudobné a rozvojové štáty. Posunom klimatických pásiem budú trpieť poľnohospodárske oblasti a môže dôjsť k rozšíreniu chorôb. DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

1 2 2 4 5 6 7 7 9 10

Národné centrum klimatických dát (NCDC) *Porovnávané s priemernými teplotami 1880–2003

S AKOU VEĽKOU KLIMATICKOU ZMENOU SA DOKÁŽEME VYROVNAŤ?

© [email protected]; ETH Zürich 2004

NÁSLEDKY RASTÚCE TEPLOTY

ZDROJ:

2

KLIMATICKÉ ZMENY

ANTARKTÍDA Nové znepokojujúce správy o oddeľovaní sa ľadových más od Západoantarktickej ľadovej pokrývky ukazujú na spojitosť s otepľovaním oceánov. Ak bude nárast teploty pokračovať, jej rozpad pravdepodobne zvýši celkovú hladinu mora o ďalších 5 až 7 metrov! Správa Greenpeace o oddelení sa obrovskej masy ľadu z ľadovca Larsen B vo východnej časti antarktického polostrova upozornila na globálne dopady nárastu skleníkových plynov v atmosfére začína mať globálne DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

1992

2002

POSTUPUJÚCE ROZTÁPANIE ĽADOVCOVEJ POKRÝVKY V GRÓNSKU

dopady. Išlo len o plávajúce ľadové pole, ktoré neovplyvnilo výšku hladiny mora, no potvrdilo to, že rozpad ľadovcov je realitou.

1 4

2

3

TOPIACE SA ĽADOVCE Podobne ako polárny ľad sa roztápajú aj ľadovce svetových pohorí – od Aljašky až po Alpy, od Himalájí až po Patagóniu, od Koloráda až po Kilimandžáro - a to vďaka otepľovaniu sa počas posledných desaťročí. Tieto ľadovce sú často základom miestnych vodných zdrojov. Ich zmiznutie zničí poľnohospodárstvo a spôsobí suchá.

© GP/ARNAO/BELTRA

SCHOPNOSŤ ĽADU ODRÁŽAŤ ŽIARENIE

© GP/ASLUND

© GP/BELTRA

© GP/MORGAN

Arktída bez ľadu: polárne medvede, mrože a niektoré druhy tuleňov a morských vtákov vo voľnej prírode vyhynú. Soby prídu o potravu. V dôsledku roztopenia veľkého množstva snehu a ľadu hrozí zvýšenie morskej hladiny s katastrofálnymi následkami. Správa Vplyv otepľujúcej sa Arktídy: Posúdenie vplyvu arktickej klímy je výsledkom štvorročnej práce troch stoviek vedcov a zahŕňa naše poznatky o dopadoch zmien arktickej klímy.

Arktída sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli; takmer dvojnásobne rýchlejšie ako ostatné časti sveta. Nemizne len polárna ľadová čiapka, ale roztápa sa i masívna ľadová pokrývka Grónska. Následkom jej úplného roztopenia sa zvýši hladina mora až o 7 metrov, zmiznú ostrovné národy a budú zatopené pobrežné mestá na celom svete. Pokiaľ nezastavíme klimatické zmeny, budeme musieť zmeniť mapu sveta.

© GP/FALK HELLER/ARGUM

ARKTÍDA

SOURCE: ACIA Arctic Climate Impact Assessment

NÁSLEDKY TOPIACE SA ĽADOVCE - STÚPAJÚCE MORIA...

© GP/DE AGOSTINI

3

KLIMATICKÉ ZMENY

EFEKT SPÄTNEJ VÄZBY Globálne otepľovanie naštartovalo mnohé procesy. Niektoré fungujú ako kladná spätná väzba, čo znamená, že otepľovanie ešte urýchľujú. Iné ho naopak spomaľujú. Zmenšovanie snehovej a ľadovej pokrývky znamená, že krajina vystavená slnečnému žiareniu absorbuje viac tepla a urýchli tak ďalšie otepľovanie. 1. Svetlá farba ľadu účinne odráža naspäť slnečnú energiu. 2. Krajina bez ľadovej pokrývky je tmavšia a tak absorbuje viac slnečnej energie. 3. Po roztopení ľadu je väčšia plocha krajiny vystavená slnečnému žiareniu. Krajina absorbuje viac tepla a tým sa roztopí ešte väčšie množstvo ľadu. 4. Hrúbka topiacich sa ľadovcov sa zmenšuje a tak sa na nich ťažšie vytvára nový ľad.

4

KLIMATICKÉ ZMENY

ÁZIA

Víchrice v Európe (ako napr. hurikán Lothar v decembri 1999) dosiahli rýchlosť vetra viac ako 215 km/h. Hurikán sa prehnal Francúzskom, Švajčiarskom a Nemeckom a zabil 80 ľudí. Zničil obrovské plochy lesov, vyvrátil stĺpy vysokého napätia a zdemoloval množstvo domov. Straty na majetku dosiahli výšku 9 miliárd dolárov. Mierne zimy, kedy namiesto sneženia prší, zvyšujú v Európe pravdepodobnosť záplav. Počet záplav na európskych riekach ako Rýn, Dunaj a Labe sa výrazne zvyšuje.

V lete 2004 sa dve tretiny Bangladéšu spolu s veľkou časťou indického Assamu a Biháru ocitli pod vodou. Katastrofa postihla viac ako 50 miliónov ľudí (desiatky tisíc z nich trpeli v dôsledku kontaminácie pitnej vody splaškami vážnymi chorobami). Podobne zničujúce záplavy sa vyskytli len 6 rokov predtým, v roku 1998. Hlavná úroda ryže, ktorá sa zberá počas monzúnového obdobia, bola úplne zničená.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

AMERIKA Nápory víchric a vysoké prílivy: Stúpajúca hladina mora a veterné smršte pôsobia zničujúco najmä na

STRATY V MILIARDÁCH USD

1960-1969

1970-1979

ÚPLNÉ EKONOMICKÉ STRATY

1980-1989

1988-1997 POSLEDNÝCH 10 ROKOV

ÚPLNÉ POISTENÉ STRATY

nízko položené tichomorské ostrovy, kde ľudia žijú len meter až dva nad hladinou mora.

KTO JE ZA TO ZODPOVEDNÝ? Až doteraz bolo veľmi ťažké povedať, že nejaký extrémny prejav počasia bol spôsobený klimatickými zmenami a museli sme sa spoľahnúť na štatistické odchýlky od historických rekordov. No vedci z Hadleyho centra a Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii vo svojom nedávno prezentovanom výskume dokázali, že vlna horúčav, ktorá Európou prebehla v lete 2003 a počas ktorej zomreli desiatky tisíc ľudí, bola na viac než

FIGURE 1 JUNE AUGUST TEMPERATURE ANOMALIES (RELATIVE TO 1961-90 MEAN, IN K) OVER THE REGION SHOWN IN INSET. SHOWN ARE OBSERVED TEMPERATURES (BLACK LINE, WITH LOW-PASS-FILTERED TEMPERATURES AS HEAVY BLACK LINE), MODELLED TEMPERATURES FROM FOUR HADCM3 SIMULATIONS INCLUDING BOTH ANTHROPOGENIC AND NATURAL FORCINGS TO 2000 (RED, GREEN, BLUE AND TURQUOISE LINES), AND ESTIMATED HADCM3 RESPONSE TO PURELY NATURAL FORCINGS (YELLOW LINE). THE OBSERVED 2003 TEMPERATURE IS SHOWN AS A STAR. ALSO SHOW (RED, GREEN AND BLUE LINES) ARE THREE SIMULATIONS (INITIALISED IN 1989) INCLUDING CHANGES IN GREENHOUSE GAS AND SULPHUR EMISSIONS ACCORDING TO THE SRES A2 SCENARIO TO 210022. THE INSET SHOWS OBSERVED SUMMER 2003 TEMPERATURE ANOMALIES, IN K.

50 % spôsobená klimatickými zmenami, ktoré vyvolal človek. Podla ich predpovede sa v polovici tohto storočia stanú podobne horúce letá bežnými.

© GP/PERRINE

300 275 250 225 200 175 150 125 100 75 50 25 0

VEľKÉ KATASTROFY SPÔSOBENÉ POČASÍM A ZÁPLAVAMI V UPLYNULÝCH 40. ROKOCH

SOURCE: STOTT, STONE AND ALLEN, HUMAN CONTRIBUTION TO THE EUROPEAN HEATWAVE OF 2003 NATURE |VOL 432 | 2 DECEMBER 2004, P. 611

EURÓPA

MLD. USD

© GP/BARRET

© GP/SUTTON-HIBBERT

© GP

© GP/SHIRLEY

V osemdesiatych rokoch minulého storočia zahynulo v dôsledku nepriaznivého počasia (víchrice, záplavy a suchá) viac ako 700 tisíc ľudí. V deväťdesiatych rokoch sa globálne prírodné katastrofy vyskytovali ešte častejšie. Spomedzi rôznych druhov prírodných katastrof sú najzničujúcej-

štyri tajfúny, ktoré po sebe nasledovali v rozpätí troch týždňov, zabili na Filipínach viac ako 2 000 ľudí.

© GP/SUTTON-HIBBERT

šie záplavy, tropické víchrice, suchá a zemetrasenia. Z miliónov obetí týchto katastrof sa stali bezdomovci. Katastrofy ľuďom priniesli choroby, ťažké ekonomické straty a osobné tragédie. Je čoraz viac dôkazov, že práve v dôsledku klimatických zmien stúpa množstvo silných víchríc. V roku 2004

VÍCHRICE A ZÁPLAVY

ZDROJ: MUNICH RE GROUP 1999

NÁSLEDKY EXTRÉMNE VÝKYVY POČASIA

NÁSLEDKY POĽNOHOSPODÁRSTVO A SUCHÁ

DOPADY KLIMATICKÝCH ZMIEN NA POĽNOHOSPODÁRSTVO

POĽNOHOSPODÁRSTVO Klimatické zmeny ohrozujú poľnohospodárstvo. Množstvo rozvojových krajín stratí viac ako pätinu úrody, čo znamená ohrozenie potravinovej bezpečnosti. Ceny potravín porastú, väčšina poľnohospodárskych oblastí v trópoch a subtrópoch bude mať menšie výnosy. Vlny horúčav negatívne vplývajú na dobytok a spôsobujú škody na úrode. V niekoľkých rozvinutých krajinách (hlavne v Rusku a Kanade) sa môže vďaka otepľovaniu krátkodobo zvýšiť poľnohospodárska produkcia. Avšak v 65 rozvojových krajínách, v ktorých žije viac ako polovica populácie rozvojového sveta (údaj z r. 1995) sa stratí okolo 250 miliónov ton potenciálnej produkcie obilnín.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

Z dvoch miliárd ľudí žijúcich v 40 krajinách Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie až 450 miliónov ľudí trpí podvýživou. * V týchto krajinách nastal pokles celkovej poľnohospodárskej produkcie o 33 miliónov ton, čo spôsobilo, že ich obyvateľstvu chýba 15 mil. ton produkcie. S prehlbujúcimi sa klimatickými zmenami môže drastický vzrásť počet podvyživených ľudí. * Väčšina týchto krajín už teraz nedisponuje dostatkom jedla a je chudobná. Nemajú ani zdroje a nemôžu tak produkovať dostatok jedla. A nakoniec, nemajú ani kapitál na financovanie jeho dovozu.

AMERIKA Menšie množstvá snehových zrážok v horských oblastiach západnej časti severnej Ameriky spôsobujú miestnemu obyvateľstvu, ekosystémom a poľnohospodárstvu veľké problémy, pretože ich zásobovanie vodou je do veľkej miery závislé od topiaceho sa snehu. Problém už zasiahol najväčšie poľnohospodárske oblasti Kalifornie a veľké mestá ako Los Angeles. Hrozí, že situácia sa ešte zhorší. Vďaka malému množstvu snehových zrážok museli mnohé mestá amerického západu prijať plány šetrenia vodou.

© GP/SHIRLEY

© GP/SWANSBOROUGH

V Afrike, strednej Ázii, severnej Indii a južnej Amerike spôsobujú suchá veľkú chudobu. Farmári v strednej a južnej Európe strácajú kvôli extrémne suchým a horúcim letám množstvo úrody.

© GP/BARRET

© GP/THONGMA

© GP/JEHNICHEN

Pred rokom 1970 bolo približne 15 % zemského povrchu postihnutého suchom. V súčasnosti je to už približne 30 % a toto číslo sa bude naďalej zvyšovať. Žiadna voda rovná sa žiadne jedlo. Zvyšujúca sa celková teplota spôsobuje rozširovanie púští.

© GP

5

KLIMATICKÉ ZMENY

© GREENPEACE

6

KLIMATICKÉ ZMENY NÁSLEDKY KORALOVÉ ÚTESY VYMIERAJÚ

Až 10 % Veľkej koralovej bariéry, ktorá sa nachádza pri Austrálii, už odumrelo. Ak bude svetová teplota stúpať rovnakým tempom ako doteraz, celý útes by mohol zmiznúť o 50 rokov.

NÁRAST TEPLOTY O 2°C JE PRE KORALY SMRTEĽNÝ Podobne ako polárny ľad a ľadovce, i koraly veľmi citlivo reagujú na zvýšené teploty. Sú dobrým indikátorom globálnych klimatických zmien. Nárast teploty čo len o 1°C oproti bežným letným maximám, môže u nich spôsobiť blednutie. A práve strata farby koralov je predzvesťou ich odumierania. Za posledných 100 rokov stúpla teplota tropických morí už o 1 °C a podľa predpovedí sa zvýši ešte o ďalší 1 až 2 °C.

BLEDNUTIE KORALOV Koraly obsahujú drobné riasy zooxanthellae, ktoré im dodávajú živiny. Zvyšujúca sa teplota oceánu vyvoláva u koralov stres. Dochádza k úbytku rias a blednutiu koralov. Ak sa zooxanthellae do koralov nevrátia, odumrú.

“Je vysoko pravdepodobné, že masové blednutie a následné odumieranie austrálskych korálových útesov sa v nasledujúcom desaťročí ešte zrýchli.” TRETIA HODNOTIACA SPRÁVA MEDZINÁRODNÉHO PANELU OSN O KLIMATICKÝCH ZMENÁCH (IPCC), 2001.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

© GP/GRACE

Rybolov v koralových útesoch zďaleka nie je dôležitý len z hľadiska zisku, ktorý

prináša. Predovšetkým je základným zdrojom bielkovín pre dva milióny ľudí z chudobných krajín. Veď až 25 % výlovu rýb v rozvojových krajinách pochádza z koralových útesov.

© GP

© GP

© GP

Nielen krása ale robí korálové útesy výnimočnými. Hrajú nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní ekosystémov v tropických oceánoch viac

ako 250 miliónov rokov. Sú dôležitým zdrojom príjmov, ktoré plynú z turizmu ako aj zdrojom obživy drobných rybárov. Doslova životne dôležitou je ich schopnosť ochrániť pobrežné oblasti pred vlnobitím. Koralové útesy predstavujú pre veľké množstvo ľudí živobytie. Len samotná turistika prináša krajinám s koralovými útesmi miliardy dolárov.

© GP/BOLLINGER

Koralové útesy sú najkrajšie a najrozmanitejšie morské ekosystémy na našej planéte. Sú domovom stoviek tisíc živočíšnych a rastlinných druhov, ktorým poskytujú domov a sú známe svojou neobyčajnou a prirodzenou krásou a biologickou rozmanitosťou.

© GREENPEACE/MIZUKOSHI

RIEŠENIE NEVYČERPATEĽNÁ A ČISTÁ ENERGIA

Príroda poskytuje množstvo možností, ako získavať energiu. Ide predovšetkým o to, ako premeniť energiu, ktorá sa nachádza vo vetre, slnečnom žiarení, vode alebo biomase na elektrinu či teplo spôsobom, ktorý by bol maximálne efektívny, lacný a šetrný k životnému.

ENERGIA ZO SLNKA Celkovo slnko vyžiari na meter štvorcový plochy zemského povrchu energiu rovnajúcu sa v priemere 1 kW. Podľa poznatkov Research Association for Solar Power sa v obnoviteľných zdrojoch skrýva 3 078-krát viac energie, ako ľudstvo v súčasnosti potrebuje. Počas jedného dňa Slnko vyprodukuje také množstvo energie, ktoré by stačilo pokryť celosvetovú spotrebu energie na 8 rokov. Technicky je možné využiť iba 1 % potenciálu obnoviteľných zdrojov energie. Podľa vedcov a výrobcov solárnych zariadení, ak vezmeme do úvahy súčasnú úroveň technológií, toto percento ešte stále dokáže zabezpečiť takmer 6-krát viac energie, ako v súčasnosti potrebujeme.

SLNEČNÁ ENERGIA 2 850 KRÁT VIAC

VETERNÁ ENERGIA 200 KRÁT VIAC

BIOMASA 20 KRÁT VIAC

CELOSVETOVÉ ZDROJE ENERGIE

VODNÁ ENERGIA 1 KRÁT VIAC

POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE: PRÍRODNÉ ZDROJE DOKÁŽU TEORETICKY SPOLU POSKYTNÚŤ 3 078 KRÁT VIAC ENERGIE AKO JE SÚČASNÁ CELOSVETOVÁ SPOTREBA.

TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA Množstvo energie, ktorú je možné využiť pomocou v súčasnosti dostupných technológií, predstavuje 5,9 násobok našich súčasných energetických nárokov:

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

GEOTERMÁLNA ENERGIA 5 KRÁT VIAC

ENERGIA OCEÁNOV 2 KRÁT VIAC

Slnečná energia

3,8 krát

Geotermálne zdroje

1 krát

Veterná energia

0,5 krát

Biomasa

0,4 krát

Vodná energia

0,15 krát

Energia z oceánov

0,05 krát

ZDROJ: Dr. Joachim Nitsch

7

KLIMATICKÉ ZMENY

RIEŠENIE SLNKO – ZDROJ ELEKRICKEJ ENERGIE

ELEKTRINA ZO SLNKA

2. SIEŤ S VRCHNÝM KONTAKTOM 3. ANTIREFLEXNÝ NÁTER 4. POLOVODIČ TYPU “N” 6. POLOVODIČ TYPU “P” 1

7. SPODNÝ KONTAKT

2 3 4 5

6

Slnečné žiarenie sa mení priamo na elektrinu. Takto vytvorený jednosmerný prúd sa môže „uložiť“ v batériách alebo zmeniť na striedavý prúd a dodávať do elektrickej siete. V súčasnosti by napr. Nemecko umiestnením solárnych panelov na všetky vhodné strešné plochy dokázalo z fotovoltaických článkov pokryť až jednu tretinu z celkovej spotreby elektriny.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

Štúdia Greenpeace s názvom SolarGeneration odhalila, že množstvo vyrábanej solárnej energie by mohlo vzrásť do takej miery, že do roku 2020 by elektrinu z nej využívala viac ako 1 miliarda ľudí.

TECHNICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): 1 až 3 roky (v závislosti od klimatickej zóny) POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho slnečná energia poskytuje až 2 850 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho slnečná energia poskytuje o 3,8 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky.

© GP/LANGROCK/ZENIT

© GP/MORGAN

FOTOVOLTAICKÉ ČLÁNKY

© GP/KAISER

7

© GP/MIZUKOSHI

K tomu, aby bol uspokojený rastúci dopyt po solárnych zariadeniach, je potrebné niečo viac ako len dostatočné množstvo slnečného žiarenia. Množstvo slnečných lúčov, ktoré dopadá na zemský povrch, 3 000násobne prevyšuje celosvetovú spotrebu energie. Každý štvorcový meter povrchu absorbuje množstvo slnečného žiarenia, ktoré dokáže ročne vyprodukovať 1700 kWh elektrickej energie.

1. SVETLO (FOTÓNY)

© GP/BELTRA

8

KLIMATICKÉ ZMENY

RIEŠENIE SLNKO – TEPLO – ELEKTRINA...

Parabolické zrkadlá koncentrujú slnečné žiarenie a zohrievajú trubky s kvapalinou. Tá je pri teplote približne 400 °C vháňaná do výmenníkov tepla, ktoré produkujú stlačenú paru. Para poháňa konvenčnú parnú turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu

SLNEČNÁ PARABOLA

© GP

© GP/NOVIS

Obrovské zrkadlá koncentrujú slnečné žiarenie do jedného bodu, čím vznikajú vysoké teploty. Tie premieňajú vodu na vysoko stlačenú paru, ktorá roztáča turbíny. V oblastiach s veľmi intenzívnym slnečným žiarením môžu týmto spôsobom slnečné tepelné elektrárne zabezpečiť veľkú časť produkcie elektriny. Podľa výskumov organizácie Greenpeace môže do roku 2020 objem takto

vyrábanej solárnej energie vzrásť na 54 miliárd kWh a v roku 2040 by mohlo viac ako 20 % celosvetovo spotrebovanej energie pochádzať z tepelných solárnych elektrární.

TECHNICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): približne päť mesiacov POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho Slnečná energia poskytuje až 2 850 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho slnečná energia poskytuje o 3,8 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

© GP

SLNEČNÉ TEPELNÉ ELEKTRÁRNE

© GP/NOVIS

9

KLIMATICKÉ ZMENY

RIEŠENIE SLNKO – ZDROJ TEPLA I CHLADU

SLNEČNÉ KOLEKTORY Výroba tepla zo slnka je známa po stáročia: slnko zohrieva tmavú nádobu, v ktorej je voda. Súčasné technológie sú však oveľa efektívnejšie a vysoko spoľahlivé. Majú širokú škálu využitia – od zohrievania vody pre domácnosti, vykurovania budov, ohrievania bazénov, výrobu tepla pre priemysel až po chladenie či odsoľovanie morskej vody.

TEPLO DOMOVA

aj v zamračenom počasí a pri využití nízko teplotného ohrevu (stenového či podlahového) môžu slúžiť aj na vykurovanie. Vo vákuovom kolektore slnečné žiarenie dopadá cez vonkajšiu sklenenú trubicu na trubicu absorbátora, kde zohrieva pretekajúcu kvapalinu. Obe trubice sú vákuovo izolované, čo výrazne znižuje tepelné straty. Kolektor pozostáva z paralelne umiestnených sklenených trubíc. V každej z nich sa nachádza samostatný absorbér pokrytý selektívnym náterom. Ohriata

kvapalina prúdi do tepelného výmenníka, z ktorého sa potom odoberá na ďalšie použitie. Plochý slnečný kolektor je veľmi jednoduchý, lacný a u nás najvyužívanejší. Pozostáva z presklenej kolektorovej vane v ktorej sa nachádzajú medené trubice. Slnečné žiarenie zohrieva nemrznúcu kvapalinu, ktorá v nich cirkuluje a odovzdáva svoje teplo vo výmenníku (bojler). Ploché kolektory sa využívajú najmä na ohrev úžitkovej vody alebo vody v bazénoch.

SLNEČNÁ KLIMATIZÁCIA Solárne chladiace systémy využívajú tepelnú energiu na výrobu chladu na podobnom princípe ako chladničky či bežná klimatizácia. Tento spôsob využitia slnečnej energie je mimoriadne vhodný, pretože klimatizáciu zapíname práve vtedy, keď je najviac slnečného žiarenia. Solárne chladenie bolo už úspešne odskúšané a predstavené. Nárast jeho využitia sa očakáva predovšetkým v budúcnosti, keď dôjde k zníženiu cien za technológie, najmä za menšie chladiace systémy.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

Slnko - nevyčerpateľný zdroj energie Slnko je základom pre všetky procesy v prírode, vrátane ľudského života. Milióny rokov nám bude naďalej poskytovať obrovské množstvo čistej a lacnej energie. Masové využitie slnečnej energie je základným krokom k bezpečnému a udržateľnému získavaniu energie, k ochrane našej planéty pred globálnym otepľovaním a k zdraviu budúcich generácií.

© GP/KAISER

© GP/GLEIZES

© GP/FRANKEN

Zohrievanie úžitkovej vody pre je v súčasnosti najroz-

šírenejším využitím slnečnej energie. V niektorých krajinách sa jej využitie stáva pre obytné budovy pravidlom. Mnohé systémy však už môžu pokryť aj podstatnú časť energie potrebnej na vykurovane. Existujú dva hlavné typy solárnych technológií: Vákuové kolektory: Vákuové kolektory sa oproti konvenčným vyznačujú o 30 až 40 % vyššou účinnosťou pri premene slnečného žiarenia na teplo. Dokážu efektívne pracovať

TECHNICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): 1 až 2 roky (v závislosti od klimatickej zóny) POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho slnečná energia poskytuje až 2 850 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEľNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho slnečná energia poskytuje o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky.

© GP/MIZUKOSHI

10

KLIMATICKÉ ZMENY

© ZENIT/GREENPEACE

11

KLIMATICKÉ ZMENY RIEŠENIE VETERNÁ ENERGIA

Veterné elektrárne na pevnine: Jedna veľká veterná turbína dokáže vyprodukovať elektrickú energiu približne pre 100 domácností. Veterné turbíny nemusia byť inštalované len v pobrežných oblastiach, vhodné podmienky na využívanie veternej energie sú i vo vnútrozemí a viaceré perspektívne lokality sa nachádzajú aj na Slovensku. Veterné elektrárne na mori sa označujú ako mimopobrežné veterné parky. Tieto parky taktiež využívajú trojlopatkové turbíny, ktoré sú ukotvené na

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

1 5

2

6 3

7

4

8

1. LOPATKA ROTORA 2. NATÁČANIE LOPATKY 3. KRYT 4. HRIADEĽ ROTORA 5. MERAČ RÝCHLOSTI VETRA 6. GENERÁTOR 7. KONTROLA SYSTÉMU

morskom dne. V roku 2002 postavili v Dánsku veterný park s 80 turbínami, ktorý dokáže vyprodukovať elektrinu pre mesto s približne 150 000 obyvateľmi. Malé veterné elektrárne dokážu vyrobiť dostatočné množstvo elektriny napríklad pre obydlia v odľahlých oblastiach, ktoré nemajú prístup k energetickým sieťam. Elektrická energia, ktorá sa pomocou vetra vyrobí, sa môže uchovať v batériách. V súčasnosti sa vyvíja špeciálna technológia, ktorá umožní používanie takýchto elektrární aj vo viac urbanizovaných oblastiach.

TECHNOLOGICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): približne 4 až 7 mesiacov POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho energia vetra poskytuje až 200 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho energia vetra môže pokryť až polovicu našich súčasných energetických nárokov.

© GP/JACKSON

8. PRÍSTUPOVÁ ŠACHTA

© GILLBERG/GP

© GP/ONEDITION/DANTOWERS

© GILLBERG/GP

Nastala doba veterná. Tento spôsob získavania energie sa stal najrýchlejšie sa rozvíjajúcim energetické odvetvím. Je to čistá, moderná a efektívna technológia, ktorej rozvoj je prísľubom budúcnosti založenej na trvalo udržateľnom a k prírode šetrnom získavaní energie. V poslednom desaťročí sa v jej využívaní urobil obrovský pokrok. Dnešné veterné turbíny sú špičkovými modernými zariadeniami, ktoré možno veľmi rýchlo postaviť a spustiť do prevádzky.

Veterné elektrárne sa dnes vyrábajú v širokej škále – od jednoduchých až po turbíny schopné vyrábať niekoľko sto megawattov. Podla teoretických prepočtov dokáže sila vetra vyrobiť 200 krát viac energie ako v svet dnes potrebuje. Štúdia, ktorú pod názvom Windforce 12 pripravila skupina expertov Greenpeace spoločne s odborníkmi európskeho veterného priemyslu, konštatuje, že množstvo vyrobenej veternej energie by mohlo do roku 2020 vzrásť na 12 %.

© ZENIT/GP

ENERGIA Z VETRA

12

KLIMATICKÉ ZMENY RIEŠENIE BIOMASA

ENERGIA Z BIOMASY Biomasa je veľmi široký pojem, zahŕňajúci materiál biologického pôvodu, ktorý slúži ako zdroj energie. Ide napríklad o poľnohospodárske plodiny, zvyšky z poľnohospodárskej výroby, drevo a zvyšky z lesnej ťažby. Biomasu môžeme ďalej deliť podľa špecifickej terminológie, ktorá pomenúva rôzne spôsoby jej koncového využitia: teplo, výroba elektriny, doprava. Termín bioenergia používame pre

energetické systémy využívajúce biomasu a produkujúce teplo a elektrinu. Naopak termín biopalivá sa používa pre tekuté a plynné palivá využívané v doprave. V mnohých ohľadoch možno biomasu považovať za formu uskladnenej slnečnej energie. Proces fotosyntézy ju zachytil a transformoval do tiel rastlín. Biomasa obsahuje veľké množstvo energie, ktorá sa stále viac a viac komerčne využíva. Biologické energe-

tické zdroje sú obnoviteľné, ľahko skladovateľné a neutrálne, pokiaľ ide o oxid uhličitý – neškodia teda klíme.

1. MIEŠAČ 2. FERMENTAČNÁ NÁDOBA 3. ZÁSOBNIK PRE BIOPLYN 4. GENERÁTOR 5. ODPADOVÁ NÁDOBA

VYUŽITIE BIOMASY V POĽNOHOSPODÁRSTVE 3

© LANGROCK/ZENIT/GP

© GP/BELTRA

1

Elektrina: Elektrárne spaľujúce biomasu v podstate pracujú ako normálne plynové alebo uhoľné elektrárne. Tieto elektrárne nedosahujú obrovské rozmery veľkých uhoľných elektrární. Sú však efektívnejšie, pretože sú bližšie k palivovým zdrojom a sú dokonca prínosné aj z pohľadu regionálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti v ekonomicky slabších regiónoch SR.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

4 2

Teplo: Elektrárne využívajúce biomasu by sa mali vždy stavať tak, aby sa na jednej strane vyrábala elektrická energia a na druhej strane tak, aby sa efektívne energeticky využilo aj teplo uvoľnené horením paliva. Tento typ elektrární sa zvykne nazývať KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla). Menšie vykurovacie systémy, napr. systém využívajúci tzv. pelety (stlačené drevené piliny), sa môžu využívať na vykurovanie rodinných domov. Kúrenie peletami nahrádza kúrenie plynom alebo uhlím.

TECHNOLOGICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): približne 3 až 6 mesiacov POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho biomasa poskytuje až 20 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho biomasa môže pokryť až 40% našich súčasných energetických nárokov.

5

13

KLIMATICKÉ ZMENY RIEŠENIE GEOTERMÁLNA ENERGIA

vyrábajú elektrárne iba pomocou geotermálnej energie, dnes predstavuje asi 8 000 MW. Pre porovnanie – je to asi toľko elektriny, koľko dokáže vyrobiť 8 veľkých uhoľných či jadrových elektrární.

TECHNOLOGICKÉ INFORMÁCIE

GEOTERMÁLNA ENERGIA 1. ČERPADLO 2. VÝMMENTÍK TEPLA (PRODUKUJE PARU)

ovplyvnené ich teplotou. Zdroje s najvyššími teplotami sa najčastejšie využívajú len na výrobu elektrickej energie. Elektrická energia: Geotermálne elektrárne využívajú zemské teplo pri klasickej premene vody na paru. Vzniknutá para potom poháňa turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu. Na Novom Zélande a na Islande sa tento spôsob výroby elektriny využíva už celé desaťročia. Celkový svetový objem elektrickej energie, ktorú

© LANGROCK/ZENIT//GP

© COBBING/GP

© LANGROCK/ZENIT/GP

Geotermálna energia je teplo (thermal) získané zo zeme (geo). Je to tepelná energia obsiahnutá v horninách zemskej kôry a v kvapaline, ktorá vypĺňa póry vulkanických puklín. Prepočty vedcov ukazujú, že bez vnútornej geotermálnej energie by sa Zem pred mnoho tisíc rokmi zmenila na neobývateľné chladné vesmírne teleso. Samotné slnečné žiarenie, dopadajúce na Zem, by takúto zmenu zastaviť nedokázalo.

Na väčšine miest vystupuje toto teplo na povrch v rozptýlenej forme. Na niektorých miestach, napr. v západnej časti USA, v západnej a východnej Európe, na Islande, v Ázii a na Novom Zélande sa geotermálne zdroje nachádzajú v pomerne malých hĺbkach. Geotermálne zdroje môžeme rozdeliť na nízkoteplotné (menej ako 90OC) stredneteplotné (90 – 150OC) a vysokoteplotné (viac ako 150OC). To, na čo sa geotermálne zdroje využijú, je

1

3

2

3. KENERÁTOR PRE KOMBINOVANÚ VÝROBU EL. A TEPLA

ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): od 7 do 10 mesiacov pri jej využití ako zdroja tepla POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje.

4. VRT NA SPÄTNÚ INJEKTÁž POUŽITEJ VODY

Z toho geotermálna energia poskytuje až 5 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky.

5. VRT Z KTORÉHO SA ČERPÁ HORÚCA GEOTERMÁLNA VODA

4

5

TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5,9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho geotermálna energia môže kompletne pokryť naše súčasné energetické nároky.

Teplo: K výrobe tepla z geotermálnych zdrojov a jeho využitiu na kúrenie stačia nižšie teploty než k výrobe elektriny. Geotermálne ohriata voda sa používa priamo ako zdroj tepla pre domácnosti, skleníky i priemysel.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

© COBBING/GP

ZEMSKÉ TEPLO AKO ZDROJ ENERGIE

© GRACE/GP

14

KLIMATICKÉ ZMENY RIEŠENIE VODNÁ ENERGIA

SILA VODY SA MENÍ NA ENERGIU Tisícky rokov kolesá vodných mlyny pomáhali ľuďom pomlieť obilie. Za posledných sto rokov sa sila vody využíva najmä na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti sa týmto spôsobom vyrába približne jednu pätinu svetovej produkcie elektrickej energie. Greenpeace nepodporuje veľké vodné elektrárne s mohutnými betónovými priehradami, pretože majú často príliš negatívny dopad na životné prostredie.

Naopak tzv. malé vodné elektrárne dokážu vyrobiť elektrickú energiu s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Malá vodná elektráreň nie je len zmenšená verzia veľkej hydroelektrárne. Moderné malé vodné elektrárne sú jednoducho obsluhovateľné, majú vysokú efektivitu výroby energie, maximálnu spoľahlivosť. Základnou požiadavkou na fungovanie elektrárne je vytvorenie umelého spádu a prietoku, aby voda, privádzaná kanálom alebo potrubím k turbí-

ne, mohla odtiecť naspäť do rieky. Malá vodná elektráreň rieku nespútava. Jej fungovanie nie je spojené so zadržiavaním obrovského množstva vody, ktoré vyžaduje vybudovanie priehrad.

1. PRÍVOD VODY 2. ROŠT 3. GENERÁTOR 4. TURBÍNA 3 5. ODTOK

2

5

SILA OCEÁNOV Vedci a inžinieri, predovšetkým z Veľkej Británie a USA, skúmajú možnosti využitia energie vĺn a prílivu. Prvé prototypy takýchto energetic-kých zariadení sa úspešne testujú v Škótsku. Energia vĺn: Celková energia vĺn, ktoré narážajú na svetové pobrežia, sa odhaduje na 2 až 3 milióny MW. V podstate existujú tri základné spôsoby ako túto energiu využiť: 1. Energia sa získava z pohybu nadnášaného a plávajúceho telesa. Zariadenie môže byť pripevnené

k plávajúcej bóji alebo fixované k morskému dnu. 2. Oscilujúce vodné stĺpce vytvárajú elektrinu pri stúpaní a poklese vody dopadajúcej na cylindrický hriadeľ. Stúpajúce a klesajúce vodné stĺpce vháňajú na vrchol hriadeľa vzduch, ktorí potom roztáča turbínu. 3. Na pobreží sa inštalujú zariadenia zachytávajúce silu vĺn. Tieto systémy privádzajú a koncentrujú vlny tým, že ich vháňajú do kanálov a rezervoárov, ktoré sú vyššie ako ako hladina. Pri následnom odlive sa voda vypúšťa cez bežné vodné turbíny, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Zdroj:http://www.eere.energy.gov/RE/ocean_wave.html

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

TECHNOLOGICKÉ INFORMÁCIE ČAS, ZA KTORÝ SA VRÁTI PRVOTNÁ ENERGETICKÁ INVESTÍCIA (energia potrebná na výrobu zariadenia): od 9 do 13 mesiacov POTENCIÁL VŠETKÝCH OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV: 3 078 krát viac, ako ľudstvo v súčasnosti spotrebuje. Z toho energia vodných tokov môže poskytnúť 100% teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho energia oceánov môže poskytnúť 2 krát viac teoreticky využiteľnej energie než sú naše súčasné energetické nároky. TECHNICKY VYUŽITEĽNÁ ENERGIA: Za pomoci súčasných technológii môžeme z obnoviteľných zdrojov získať až o 5.9 krát viac energie než sú naše súčasné energetické nároky. Z toho energia vodných tokov môže pokryť 15% súčasných energetických nárokov. Z toho energia oceánov môže pokryť 5% našich súčasných energetických nárokov.

© NIMTSCH/GP

4 © GRACE/GP

© NIMTSCH/GP

1

© GEORGESON/GREENPEACE

15

KLIMATICKÉ ZMENY ZLÉ RIEŠENIE JADROVÁ ENERGIA

1. ŤAŽBA URÁNU Urán sa ťaží v baniach v Kanade, Austrálii, Rusku a v Nigérii. Baníci ťažiaci uránovú rudu vdychujú rádioaktívny prach ktorý ich ohrozuje rakovinou pľúc. Samotný urán sa z rudy vyplachuje kyselinou. Produktom tohto procesu je tzv. žltý koláč. Pri ťažbe uránu dochádza ku kontaminácii okolia. Zdroje uránu sú limitované. Spoločná správa Agentúry pre atómovú energiu pri OECD a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu konštatuje, že všetky existujúce jadrové elektrárne spotrebujú technicky dostupné jadrové palivo v priebehu nasledujúcich päťdesiatich rokov.

2. OBOHACOVANIE URÁNU Prírodný urán 0,7 % štiepneho uránu U-235. Nato, aby bolo možné urán využívať v jadrovej elektrárni, sa musí obsah U235 pohybovať od 3 do 5 %. Proces tzv. obohacovania sa však môže uskutočniť len na šestnástich miestach na svete. Až neuveriteľných 80 % z celkového množstva uránu končí ako odpad. Proces obohacovania vytvára obrovské množstvá tzv. ochudobneného uránu, ktorý končí ako rádioaktívny odpad s dlhým polčasom rozpadu. Často sa tiež využíva na vojenské účely, napríklad pri výrobe prieraznej munície. Použitie takéhoto druhu zbraní rovnako spôsobuje kontamináciu rádioaktivitou.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

4. PREVÁDZKA JADROVEJ ELEKTRÁRNE Počas prevádzky atómovej elektrárne dochádza k štiepeniu atómov uránu. Pri tomto procese sa uvoľňuje energia, ktorá zohrieva vodu. Stlačená para následne poháňa turbínu a generátor vyrába elektrickú energiu. Pri procese vzniká zmes viac ako stovky rôznych rádioaktívnych produktov. Medzi nimi je aj vysoko toxické plutónium s polčasom rozpadu 24 tisíc rokov. Najväčším problémom pre ľudské zdravie predstavujú jadrové havárie. Zatiaľ najhoršia sa stala v roku 1986 v ukrajinskom Černobyle. No aj na Slovensku máme reaktor (A1 v elektrárni Jaslovské Bohunice), ktorý musel byť v roku 1978 kvôli vážnej nehode odstavený.

3. VÝROBA PALIVOVÝCH ČLÁNKOV Obohatený urán sa ďalej spracováva. Materiál sa mení na oxid uraničitý, ktorý sa stláča do tzv. palivových tabliet. Nimi sú napĺňané štvormetrové trubice, tzv. palivové články. Celkovo existuje 29 prevádzok, kde sa vyrábajú. No ani ich výroba nie je bezpečná. Doteraz najhoršia nehoda sa stala v roku 1999 v japonskej Tokaimure, kde pri nekontrolovanej reťazovej reakcii zomreli dvaja ľudia. Niekoľko stoviek robotníkov i ľudí žijúcich v okolí továrne bolo kontaminovaných rádioaktivitou.

5. PREPRACOVANIE VYHORENÉHO PALIVA V rámci tohto procesu sa kontaminovaný urán a plutónium oddelia chemickou reakciou od palivových článkov. Plutónium sa ukladá ako odpad alebo sa používa na výrobu jadrových zbraní. Prepracovanie nemá nič spoločné s recykláciou. Množstvo odpadu pri ňom dokonca niekoľkonásobne vzrastie. Celý proces je spojený s únikmi rádioaktivity do vôd a ovzdušia. Naviac, vhorené jadrové palivo sa musí prepravovať na veľké vzdialenosti, pričom vzniká ďalšie riziko havárie s nedozernými následkami.

6. DOČASNÉ USKLADNENIE Na celom svete dodnes neexistuje žiadne trvalé úložisko rádioaktívneho odpadu. Žiadne z doterajších zariadení nedokáže garantovať bezpečné uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu na potrebnú dobu (až 90 tisíc rokov). Paradoxne aj napriek tomu, že zatiaľ neexistuje riešenie, ako bezpečne naložiť s odpadmi, produkuje ich jadrový priemysel stále viac a viac.

ZLÉ RIEŠENIE PÄŤ DÔVODOV, PREČO JADROVÁ ENERGIA NEMÁ BUDÚCNOSŤ

Jadrová energetika je riskantná a môže spôsobiť obrovské katastrofy. Dosiaľ najhoršia havária sa stala 26. apríla 1986 v ukrajinskom Černobyle. Zasiahla polovicu Európy a na jej následky zomrelo niekoľko tisíc ľudí. Bolo by chybou myslieť si, že vo vyspelejších krajinách je tomu inak; aj tam už spôsobila prevádzka reaktorov niekoľko ťažkých nehôd.

do tovární na prepracovanie vyhoreného paliva. Stopercentnú bezpečnosť pri preprave takéhoto materiálu nemožno nikdy garantovať. Riziko v dnešnej dobe ešte zvyšujú možné teroristické útoky.

4. PREPRAVA JADROVÉHO MATERIÁLU

Jadrové reaktory produkujú plutónium ktorá sa používa aj v jadrových zbraniach. Produkcia a nakladanie s plutóniom predstavuje vo svete, ktorý ohrozuje terorizmus, narastajúci problém.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

3. JADROVÝ ODPAD – SMRTEľNÉ DEDIČSTVO Kam s ním? Jadrový priemysel sľubuje riešenie už 50 rokov, no dodnes na nič neprišiel. Otázka je teda stále rovnaká. Kam a ako bezpečne uložiť odpad, ktorý bude aj po tisíckach

© GP/OTT

rokov stále rádioaktívny? Niektoré krajiny vyvážajú svoj jadrový odpad do Ruska, do mesta Majak. Je to jedno z najviac kontaminovaných území na svete. Tisícky ľudí, ktorí v tejto oblasti žijú, sú podľa správ zdravotníkov trvalo postihnutí a vykazujú príznaky choroby z ožiarenia.

Ďalším rizikom jadrovej energetiky je preprava rádioaktívneho odpadu z elektrární do tzv. strednodobých úložísk či

Aj Slovensko má skúsenosti s jadrovými haváriami. Kvôli dvom po sebe nasledujúcim nehodám sme museli v roku 1978 definitívne odstaviť reaktor v A1 v Jaslovských Bohuniciach.

5. NEBEZPEČNÉ PLUTÓNIUM

Napriek týmto obrovským rizikám a značným výdavkom sa v Európe chystá budovanie asi 30 nových jadrových elektrární. Väčšina z nich by mala byť postavená v strednej a východnej Európe – v krajinách ako je Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, ale aj Slovensko. Tieto krajiny pritom majú značný a nevyužitý potenciál obnoviteľných zdrojov a zvyšovania energetickej efektívnosti. Ten však nemôže byť efektívne využitý, pretože väčšina peňazí investovaná do energetiky smeruje v týchto krajinách práve do podpory jadrovej energie.

© SHIRLEY/SIGNUM/GP

Jadrový priemysel sa dlhodobo pokúša propagovať jadrovú energetiku ako najlepšie riešenie problému klimatických zmien. Jadrová energia ale takým riešením nie je. Do jadrového výskumu a stavieb nových atómových elektrární sa investujú miliardy, no tieto peniaze by boli oveľa lepšie využité na podporu obnoviteľných zdrojov a programov energetickej efektívnosti.

V roku 1979 unikla v americkej jadrovej elektrárni Three Mile Island z chladiaceho systému voda, čo spôsobilo roztavenie palivových článkov. Následkom úniku rádioaktivity z elektrárne sa zvýšil výskyt leukémie obyvateľstva, žijúceho v jej okolí. V roku 1999 spôsobila ľudská chyba v japonskej Tokaimure reťazovú štiepnu reakciu. Dvaja pracovníci elektrárne zomreli a niekoľko stoviek ľudí z okolia závodu bolo kontaminovaných.

© GP/SHIRLEY

2. JADROVÁ ENERGIA JE NEBEZPEČNÁ

© REYNAERS/GP

1. JADRO BRÁNI ROZVOJU ČISTÝCH ZDROJOV

© GP/GEORGESON

© GP

16

KLIMATICKÉ ZMENY

Jadrová energetika má veľkú podporu aj v rámci EÚ. Zmluva EURATOM zabezpečuje jadrovému priemyslu ročnú podporu vo výške 4 mld. . Sú to peniaze, za ktoré by bolo možné postaviť približne 3 500 veterných turbín, každú s príkonom 1 MW. Ďalšou nepriamou podporou je chýbajúca zodpovednosť pred zákonom. Jadrový priemysel totiž nič nezaväzuje platiť plnú kompenzáciu v prípade jadrovej havárie. Táto povinnosť na štáte, teda na daňových poplatníkoch

17

KLIMATICKÉ ZMENY ČAS NA ZMENU EURÓPSKY ENERGETICKÝ SEKTOR

SOURCE: © VERLAG GLÜCKAUF GMBH, ESSEN

ČO SA MENÍ V ENERGETICKOM SEKTORE? Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že v Európe bude v oblasti produkcie elektrickej energie narastať význam používania plynu. Tento trend však ohrozuje uhoľný priemysel, ktorý sa nástupu nových a efektívnejších plynových elektrární agresívne bráni. Obe odvetvia pritom ešte súperia s výrazným rozvojom obnoviteľných zdrojov energií. V rovnakom čase sa spoločnosti ako E.on, Electrabel, Endesa, Iberdrola, ENEL a Vattenfall bránia odstavovaniu jadrových elektrární a pokúšajú sa predĺžiť ich životnosť. Prevádzka starých reaktorov pritom predstavuje ďalšie riziko pre bezpečnosť a zdravie verejnosti.

ELEKTRICKÁ ROZVODNÁ SIEŤ V EURÓPE

Energetický sektor v Európe starne. Je to problém, ale zároveň aj šanca, aby sa Európa začala orientovať na obnoviteľné zdroje energie. Priemerný vek európskych elektrární sa pohybuje medzi 20 až 30 rokmi. To napríklad znamená, že približne 75 až 100 európskych uhoľných elektrární bude musieť byť do roku 2020 odstavených.

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým z vetra, je na vzostupe. V súčasnosti sú hlavnými trhmi pre veterný priemysel v Európe iba Španielsko, Veľká Británia a Nemecko. Vo väčšine ostatných krajín je nárast využívania obnoviteľných zdrojov stále veľmi pomalý. Aby bolo možné nahradiť staré uhoľné a jadrové elektrárne, bude potrebné zvýšiť a rozšíriť využívanie všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Pre oblasť strednej a východnej Európy sú vysoko perspektívnymi zdrojmi energie biomasa, vietor a geotermálna energia. V južnej Európe a Stredomorí sa z hľadiska čistoty zdrojov

v budúcnosti strategicky dôležitým stáva využívanie slnečnej energie. Snaha o zvýšenie energetickej efektivity bola až doteraz vďaka trendu stále sa zvyšujúcej spotreby energie prehratým bojom. ENERGETICKÝ SEKTOR SA MUSÍ ROZHODNÚŤ – VEZME NA SEBA ZODPOVEDNOSŤ ZA BUDÚCE GENERÁCIE? Počas nasledujúcich desiatich rokov sa energetický sektor musí rozhodnúť, akým smerom sa vydá. Či pôjde pri výrobe energie cestou fosílnych a jadrových palív alebo efektívnym využívaním obnoviteľných zdrojov. Väčšinu európskeho trhu s elektrickou energiou dnes kontroluje desať veľkých energetických spoločností. EdF, E.on, RWE, ENEL, Vattenfall, Alectrabel, EnBW, Endesa, Iberdrola a British energy sú zodpovedné za približne 60 % emisií CO2, z výroby elektrickej energie a za viac ako 90 % jadrového odpadu produkovaného v krajinách EÚ. Investujú tieto spoločnosti do našej budúcnosti? Pomôžu zastaviť hroziace dopady klimatických zmien? Greenpeace vyzýva veľké energetické spoločnosti, aby mysleli a konali v prospech dlhodobejšieho zisku a v prospech ďalších generácii!

ČAS NA ZMENU EURÓPA A KJÓTSKY PROTOKOL

EURÓPSKA CESTA K ČISTEJ ENERGII Obnoviteľné zdroje energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a úspory predstavujú najlacnejšiu, najrýchlejšiu a najekologickejšiu cestu k dosiahnutiu poklesu emisií skleníkových plynov v energetickom sektore. Využitie obnoviteľných zdrojov z vetra, slnka, biomasy či geotermálnych zdrojov predstavujú jasnú alternatívu k fosílnym palivám. Keďže najlacnejšia i najekologickejšia je energia, ktorá sa nemusí vyrábať, jasnou prioritou – najmä vo východnej časti Európy – sú úspory a zvýšenie energetickej efektívnosti výroby. Zdroj: Green Paper Európskej Komisie k energetickej bezpečnosti (2000) Greenpeace: Obnoviteľné zdroje energie spolu so zvyšovaním energetickej efektivity dokážu do roku 2020 pokryť až 25 % európskych zdrojov energie. K tomu, aby obnoviteľné zdroje energie prerazili na existujúcom energetickom trhu je potrebná pomoc Európskej komisie. Greenpeace chce dosiahnuť prijatie stratégie na dosiahnutie minimálne 20-percentného podielu pre obnoviteľné zdroje. Spolu s poklesom spotreby energie by obnoviteľné zdroje mohli v Európe získať do roku 2020 až 25-percentný podiel na trhu. Greenpeace žiada:

*

Reformu medzinárodných finančných inštitúcií, ktorá umožní správny spôsob investovania do ekologických technológií.

*

Zrušenie všetkých dotácií pre fosílnu a jadrovú energiu, akceptovanie nepriamych výdavkov, ktoré tieto zdroje vytvárajú.

*

Spoločnú európsku energetickú politiku

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

o 80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990. * EÚ musí aplikovať stratégiu znižovania emisií CO2 do všetkých oblastí (energia, doprava, poľnohospodárstvo, chemikálie a rozvoj). .

© GP/DOTT

© GP/BELTRA

© GP/MCCOLL

16. februára 2005 vstúpil do platnosti tzv. Kjótsky protokol Rámcovej konferencie OSN o klimatických zmenách. Kjótsky protokol, vytvorený v roku 1997, je dôležitým krokom v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám. Zaväzuje vyspelé krajiny k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Cieľom EÚ je počas

lídrom v boji proti klimatickým zmenám. Únia musí presadiť druhé kontrolné obdobie týkajúce sa Kjótskeho protokolu. * EÚ musí prijať opatrenia, ktoré zabezpečia udržanie rastu teplôt pod hranicou 2°C. To znamená zníženie emisií o 25 % do roku 2015 a o 30 % do roku 2012 oproti úrovni z roku 1990. * EÚ musí prijať dlhodobú víziu na zníženie emisií skleníkových plynov

© GP/DOTT

rokov 2008 až 2012 znížiť svoje emisie o 8% oproti úrovni z roku 1990. V každom prípade samotný Kjótsky protokol nezastaví klimatické zmeny. A preto EÚ začína diskutovať o svojej klimatickej stratégii. Greenpeace podporuje Kjótsky protokol ako stavebný kameň ďalších opatrení, ktoré je nutné uskutočniť aj po roku 2012. Vyzývame EÚ, aby sa zaviazala k nasledovnému: * EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí byť naďalej

EURÓPA POTREBUJE STRATÉGIU NA ZASTAVENIE KLIMATICKÝCH ZMIEN

© GP/REYNAERS

18

KLIMATICKÉ ZMENY

ČO MÔŽETE UROBIŤ VY... ROZUMNÁ SPOTREBA ENERGIE

© KÏ DESIGN

Zariadenie domácností spotrebúva viac ako 30 % všetkej elektrickej energie vyrobenej v priemyselne vyspelých krajinách (krajiny OECD) a zodpovedá tak za 12 % emisií oxidu uhličitého. Domácnosti sú druhým najväčším spotrebiteľom energie a tretím najväčším producentom skleníkových plynov v rámci OECD (Zdroj: IEA). Ak uvažujeme o zmene energetického systému, úplne prvou vecou, o ktorej sa musíme uvažovať, je šetrenie. Lacnejšie je elektrinu nespotrebovať, ako ju najprv vyrobiť a potom ňou mrhať. V množstve domácností by často i malé zmeny ušetrili až 50 % energie. Urobte vo svojej domácnosti kontrolu spotreby energie, oplatí sa to – kvôli vašej peňaženke i kvôli životnému prostrediu. Tu je zoznam malých zmien, ktoré môžete ľahko urobiť:

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

reproduktory, skener a pod. a po skončení práce ich vypnite. Ak vypínate i počítač, pripojte na rozvodku všetko.

1. SVIETENIE Svietenie môže byť často jedným z najväčších pohlcovačov energie v dome. Poobzerajte sa za tmy okolo seba. Budovy s kanceláriami sú úplne vysvietené. V rodinných domoch sa svieti vo všetkých izbách. Niekoľko jednoduchých návrhov:

*

Zhasnite, ak svetlo nepotrebujete. Na vonkajšie dvere si nainštalujte senzory pohybu. Svetlo sa zažne, len keď bude treba.

*

Počas dňa využívajte v čo najväčšej miere prirodzené svetlo.

*

Nahraďte klasické žiarovky novými modernými kompaktnými žiarivkami. Najnovšia generácia kompaktných žiariviek má príjemné svetlo a extrémne dlhú životnosť (vydržia až 10-krát dlhšie ako obyčajné žiarovky).

*

Ak nahradíte 75 W žiarovku kvalitnou 20 W kompaktnou žiarivkou a budete ju používať 10 hodín denne, zhruba za rok sa vám vo forme ušetrenej energie investícia vráti. Žiarivka bude svietiť ešte ďalších 10 rokov a každý rok vám ušetrí viac a viac peňazí.

*

Rovnako postupujte pri každom spotrebiči, ktorý má adaptér. Každý adaptér zapojený do zásuvky vytvára teplo. Je to zbytočne minutá elektrina. Niektoré adaptéry zapojené do zásuvky spotrebujú rovnaké množstvo energie, keď sú, ale aj keď nie sú pripojené k spotrebičom.

3. ENERGETICKY EFEKTÍVNE SPOTREBIČE Keď si budete chcieť kúpiť nový spotrebič, napr. práčku, umývačku riadu alebo chladničku, skontrolujte pred tým jeho spotrebu energie. Medzi spotrebičmi na trhu sú obrovské rozdiely. Môžete nájsť dve chladničky rovnakej veľkosti a s rovnakou chladiacou silou; zatiaľ čo spotreba prvej za deň je 0,5 kWh, druhá má spotrebu 1,5 kWh. Kúpou tej prvej môžete ušetriť až 350 kWh alebo až 10 % energie, ktorú v domácnosti spotrebujete. Pri nákupoch sa preto oplatí rozmýšľať nielen kvôli ochrane životného prostredia, ale aj kvôli vašej peňaženke.

2. POZOR NA POHOTOVOSTNÝCH ŽRÚTOV ENERGIE!

4. NIE ELEKTRICKÉMU KÚRENIU

S pohotovostným režimom (tzv. Stand-by) sa môžete stretnúť pri spotrebičoch, ktoré spotrebúvajú energiu po celý čas, i keď sú vypnuté. Týka sa to predovšetkým elektroniky a vôbec všetkých spotrebičov, ktoré sa zapínajú automaticky alebo diaľkovo. Sú to napríklad video, budík, hi-fi veža, mikrovlnná rúra a pod. Medzi tichých žrútov energie patria aj počítače, tlačiarne, kopírky, skenery či faxy.

Ak si môžete vybrať, čím kúrite, nekúrte elektrinou. Je to najneekologickejší a často i najdrahší spôsob vykurovania. Účty za vykurovanie predstavujú jednu z najvyšších položiek na vašom energetickom účte. Pre zníženie množstva energie, ktorú spotrebujete pri vykurovaní vašej domácnosti, tak môžete urobiť veľmi veľa.

*

Jednoduchým riešením je používať rozvodky s vypínačom. Pripojte na ne svoje stereo a iné systémy. Ak ich práve nepoužívate, jednoducho stlačte na rozvodke vypínač. Tento prístup v žiadnom prípade vašu elektroniku nepoškodí.

5. DOBRÁ IZOLÁCIA – KĽÚČ K VEĽKÝM ÚSPORÁM!

Pripojte svoj celý počítačový systém na jednu alebo dve rozvodky. Ak máte počítač stále zapnutý, pripojte na ne aspoň monitor, tlačiareň,

Šetrenie energiou nepredstavuje prínos iba pre domácnosti, ale aj pre firmy či priemysel. Znížením energetickej

*

Až 70 % energie, ktorú spotrebuje kúrenie, sa stratí. Lepšia izolácia stien a kvalitné okná môžu ušetriť milióny ton oxidu uhličitého – a veľké množstvo peňazí.

© GP/SUNBEAM GMBH

ELEKTRINA: ROZUMNÁ SPOTREBA DOKÁŽE UŠETRIŤ MNOŽSTVO CO2 – A TAKISTO PENIAZE!

© KÏ DESIGN

19

KLIMATICKÉ ZMENY

náročnosti pri výrobe produktov dosiahneme ich väčšiu konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch, pretože cena energie, vynaloženej na výrobu, sa logicky započítava do ceny výrobkov.

*

V noci alebo keď ste cez deň preč, znížte teplotu na termostate. Určite sa oplatí zabezpečiť si programovateľný termostat. S ním si budete môcť naprogramovať presný režim kúrenia.

*

Pomocou termostatických ventilov si môžete nastaviť v každej miestnosti potrebnú teplotu. Pre zdravú izbovú klímu stačí v obývacích izbách 18 °C až 20 °C, v kuchyni 16 °C až 18 °C, v detskej izbe 20 °C a na chodbách 15 °C. Zníženie izbovej teploty o 1 °C ušetrí až 6% energie.

*

V noci zaťahujte okenice, zabránite tak úniku tepla cez okná.

*

Skontrolujte rám okien a dverí, poškodenú izoláciu vymeňte za novú. Kontrolujte aj radiátory a ventily na nich, aby ste sa uistili, že fungujú maximálne efektívne. Nezabudnite na pravidelné odvzdušňovanie radiátorov.

*

Zatvárajte dvere na izbách, ktoré nepoužívate. Vypnite v nich kúrenie alebo znížte teplotu na termostatických ventiloch.

*

Ak bývate v rodinnom dome alebo v podkroví, pouvažujte nad použitím slnečných kolektorov. Tie môžu okrem ohrievania úžitkovej vody pomáhať i pri vykurovaní. Počas jarných a jesenných dní môžu zvýšiť teplotu v dome a v zime predhrejú vodu, ktorú tak nemusíte v plnej miere ohrievať v kotli.

*

Zateplite svoj bojler i rozvody tepla. Izolačný materiál dostanete kúpiť v každom špecializovanom obchode. Váš bojler by mal byť umiestnený na teplom mieste. Ak sa nachádza v pivnici či v nevykurovanej garáži, stratí veľmi veľa tepla.

© COBBING/GREENPEACE

PODPORTE GREENPEACE Naša vízia lepšej spoločnosti má len takú silu, akou silou nás ľudia podporujú. Ešte dnes sa pripojte ku Greenpeace a pridajte svoj hlas k organizácii, ktorá sa venuje ochrane našej planéty. Vaša podpora všetko zmení...

PRIDAJTE SA KU GREENPEACE!

www.greenpeace.sk

DESIGN: KÏ DESIGN, CONCEPT & TEXT: SVEN TESKE, EDITORS: KATE MACDONALD, STEVE SAWYER, DONNA MATTFIELD, V.i.S.D.P.: SVEN TESKE WWW.GREENPEACE.ORG

© GP/MARTIN JEHNICHEN

© GP/CHAN WING FAI

© GP/J.SUTTON-HIBBERT

© GP/DE AGOSTINI

ČO MÔŽETE UROBIŤ VY... POMÔŽTE NÁM V NAŠEJ PRÁCI

© GP/CHAN WING FAI

© GP/LEITINGER

20

KLIMATICKÉ ZMENY