Mp2

Majetok podniku

Definícia

Majetok podniku - predstavuje prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa a vytvára a s ktorými vo vlastnom záujme účelne hospodári.

Členenie majetku 1. z hľadiska charakteru: • hmotný, • nehmotný, • finančný 2. z hľadiska prevádzkového cyklu: • obežný, • neobežný 3. z hľadiska likvidity • nelikvidný, • s vyšším stupňom likvidity, • likvidný 4. z časového hľadiska: • dlhodobý majetok • o dlhodobý hmotný majetok • o dlhodobý nehmotný majetok • o dlhodobý finančný majetok • o dlhodobé pohľadávky • krátkodobý majetok • o zásoby • o krátkodobé pohľadávky • o krátkodobý finančný majetok

Z hľadiska ekonomiky organizácie je najvýznamnejší účtovnícky pohľad členenia, t.j. z časového hľadiska na dlhodobý majetok (DM) a krátkodobý majetok (KM). • Dlhodobý majetok je majetok, použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

ktorého

doba

• Krátkodobý majetok je majetok, použiteľnosti je najviac jeden rok.

ktorého

doba

Štruktúra majetku

nehnuteľný – budovy, stavby, pozemky hmotný hnuteľný – stroje, doprav. prostriedky, výrob. zariadenia inventár

dlhodobý majetok neobežný

MAJETOK PODNIKU

nehmotný

finančný

vo vecnej forme krátkodobý majetok obežný

patenty, licencie, obchod. práva

fin. účasti, cenné papiere, akcie, podielové listy zásoby – výrobné, nedokončená výroby, hotové výrobky, tovaru

pohľadávky – krátkodobé, dlhodobé v peňažnej forme

fin. majetok – peniaze na účtoch, v bankách, pokladnici, ceniny, kolky

Zákon o daniach z príjmov rozlišuje majetok:

• odpisovaný, • neodpisovaný -

patria napr. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu; pozemky; umelecké diela a zbierky; nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.); hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré sa spravidla nedajú oceniť podľa platných právnych predpisov.

Obstarávanie dlhodobého majetku 1. Obstaranie dlhodobého majetku kúpou (dodávateľský spôsob) • jednorazovo • postupne (...nedokončené hmotné a nehmotné investície... uvedenie do používania – splnenie technických právnych predpisov – bezpečnostných, ekologických a hygienických)

2. Obstaranie dlhodobého majetku vlastnou činnosťou • rôzne náklady • zaradenie – aktivovanie dlhodobého majetku (pr. – stavebná firma postaví novú budovu)

3. Obstaranie dlhodobého majetku bezplatným prevodom darovaním • náklady súvisiace s uvedením do používania (montáž...)

4. Obstaranie preradením z osobného používania do podnikania • v prípade individuálneho podnikateľa

5. Obstaranie na základe zmluvy o kúpe najatej veci – finančný lízing • postupné splátky • po skončení prenájmu nájomca majetok odkúpi za cenu dohodnutú v zmluve a stáva sa majiteľom

Oceňovanie dlhodobého majetku Vstupná cena: • obstarávacia cena, • reprodukčná obstarávacia cena, • vlastné náklady, • menovitá hodnota. Zostatková cena Zvýšená vstupná cena - cena zvýšená o technické zhodnotenie – výdavky na stavebné úpravy, rekonštrukciu a modernizáciu, dokončenie prístavby, alebo nadstavby), rekonštrukcia – také zásahy do DM, ktoré menia jeho technické parametre, modernizácia – také zásahy, pri ktorých sa uplatňujú prvky technického pokroku, rozšírenia vybavenosti, použiteľnosti.

Oceňovanie dlhodobého majetku

Opotrebenie dlhodobého majetku Životnosť (doba používania): čas, od zaradenia DM do podniku do okamihu, kedy stratí svoje úžitkové vlastnosti. Opotrebenie: postupné znižovanie úžitkovej hodnoty majetku, • fyzické (materiálne) opotrebenie: • v dôsledku využívania DM, • postupné znehodnocovanie funkčných vlastností • aktívne – vplyvom používania strojov, závisí od času a intenzity používania • pasívne – v dôsledku fyzického starnutia, prírodnými vplyvmi, napr. korózia

• morálne (ekonomické) opotrebenie • DM ešte nie je fyzicky opotrebený, ale je prekonaný modernejším a efektívnejším • v dôsledku rastu produktivity práce (nové sú lacnejšie), • v dôsledku rozvíjajúceho sa technického pokroku (dokonalejšie, výkonnejšie).

Ekonomickým vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia DM sú odpisy.

Odpisovanie dlhodobého majetku Odpis – hodnota opotrebenia majetku (fyzického a morálneho) za určité časové obdobie vyjadrená v peniazoch Odpisovanie predstavuje postup, akým podnik zúčtováva vstupnú cenu DM do nákladov. Spôsob odpisovania sa určí pre každý novo obstaraný DHM a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

Odpisy: Účtovné • zobrazujú reálny pokles hodnoty majetku, počítajú sa z ceny ktorou je majetok ocenený v účtovníctve (len do tejto výšky sa odpisuje),

• kumulované odpisy od zaradenia majetku po vyradenie = oprávky. Daňové • určujú hornú hranicu uznateľnú v nákladoch (na dosiahnutie a udržanie zisku podnikateľa),

• využívajú sa na účely dane z príjmov (zákon o dani z príjmov), • musí ich podnikateľ vyčísliť a porovnať s účtovnými (pripočítateľné / odpočítateľné položky k/od základu dane).

Metódy odpisovania majetku: 1. rovnomerné odpisovanie – lineárny odpis 2. zrýchlené odpisovanie – degresívny odpis

Odpisy majetku sú stálym nákladom, musia sa odpisovať bez ohľadu na to, či sa majetok používa alebo nie.

Obnova majetku (údržba, opravy DM) Obnova majetku – činnosť zameraná na odstránenie opotrebenia (t.j. postupného znižovania úžitkovej hodnoty majetku) Rozlišujeme: 1. čiastočnú obnovu majetku: • obnova, ktorá vchádza do nákladov podnikania (opravy, údržba), • obnova, ktorá zvyšuje vstupnú cenu DHM a až následne vchádza do nákladov prostredníctvom odpisov (modernizácia, rekonštrukcia) 2. úplnú obnovu – zlikvidovanie pôvodného DHM vyradením z používania a obstaraním nového majetku • Údržba – pravidelná starostlivosť o DHM, ktorou sa predchádza opotrebeniu • Oprava – odstránenie následkov opotrebenia DHM. Pri oprave majetku sa majetok uvedie do pôvodného stavu

Formy vyraďovania DHM • likvidácia - v dôsledku technického zastarania (= morálne, alebo fyzické opotreb.) alebo neopraviteľných porúch,

2. predaj – v prípade nepotrebnosti majetku, 3. darovanie – sponzorské dary, najmä rozpočtovým a príspevkovým organizáciám,

4. preradenie do osobného používania – ak už podnikateľ nepotrebuje majetok na podnikanie, ale ho ešte môže využívať pre osobnú potrebu.

Využívanie DM 1. extenzívne - časové hľadisko: • využívanie majetku v čase, • závisí od režimu pracovného času, absencie pracovníkov, opráv, prestojov...

2. intenzívne - hľadisko výkonnosti: • jedná sa o lepšie využívanie majetku, napr. zdokonalením technologického postupu, automatizáciou výrobného procesu

3. integrálne

– celkové, je dané súčinom extenzívneho a intenzívneho využívania

Zdroje financovania Finančné zdroje

Zisk

Vklady vlastníkov

Odpisy

Finančná pomoc

Dlhodobé a strednodobé úvery a záväzky

Krátkodobé úvery a záväzky

dlhodobé

krátkodobé

Členenie podľa

času

zdroja vlastníka

trvalé

interné vlastné

externé cudzie

Obežný majetok - štruktúra

• Zásoby • Pohľadávky • Finančný majetok podniku

Kolobeh krátkodobého majetku P

P´

Hotové výrobky

Finančné prostriedky Sféra obehu Výrobná sféra

Rozpracovaná výroba

Výrobné zásoby

Proces stále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho kolobehu krátkodobého majetku vo všetkých jeho formách sa nazýva obratom krátkodobého majetku. Snahou podniku je dosiahnuť čo najvyšší obrat, ktorý je označovaný tiež ako prevádzkový cyklus. Efektívne využívanie môžeme sledovať pomocou viacerých ukazovateľov, napr.: • doba obratu, • rýchlosť obratu (počet obrátok), • rentabilita zásob.

Súvaha

SPOLU MAJETOK A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie B. Neobežný majetok B.I. dlhodobý nehmotný majetok B.II. dlhodobý hmotný majetok C. Obežný majetok C.I. zásoby C.II. dlhodobé pohľadávky C.III. krátkodobé pohľadávky C.IV. finančné účty D. Časové rozlíšenie – prechodné účty aktív SPOLU VLASNTÉ IMANIE A ZÁVÄZKY A. Vlastné imanie A.I. základné imanie A.II. kapitálové fondy A.III. fondy zo zisku A.IV. výsledok hospodárenia minulých rokov A.V. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie B. Záväzky B.I. rezervy B.II. dlhodobé záväzky B.III. krátkodobé záväzky B.IV. bankové úvery a výpomoci C. Časové rozlíšenie – prechodné účty pasív

Ďakujem Vám za pozornosť.

Výnosy a náklady podniku

Podstata nákladov Náklady podniku sú peňažným vyjadrením účelne vynaložených podnikových výrobných faktorov, ktoré účelovo súvisia s uskutočňovaním predmetu činnosti podniku, pričom: • účelnosť vyjadruje všeobecnú podmienku, že vynaloženie výrobných faktorov je racionálne a primerané výsledku činnosti, • účelový charakter, vyjadruje skutočnosť, že zmyslom vynaloženia výrobných faktorov je ich zhodnotenie, ku ktorému môže dôjsť pri vytvorení akejkoľvek zložky majetku podniku, ktorá priniesla, alebo prinesie väčší ekonomický prospech ako bol pôvodný vklad.

Klasifikácia nákladov

V praxi sa najčastejšie vyskytuje toto členenie nákladov: 1. druhové členenie nákladov, 2. členenie nákladov v závislosti od objemu výkonov, 3. kalkulačné členenie nákladov.

1. Druhové členenie nákladov Náklady môžeme členiť na ekonomicky rovnorodé skupiny: • prevádzkové náklady – tu patria: • spotreba materiálu a energie, • služby (opravy a udržiavanie, prepravné, cestovné), • osobné náklady (mzdové náklady, sociálne poistenie, sociálne náklady), • dane a poplatky (cestná daň, daň z nehnuteľnosti), • odpisy, rezervy a opravné položky prevádzkových nákladov.

• finančné náklady – patria sem: • finančné náklady, • rezervy a opravné položky finančných nákladov.

• mimoriadne náklady – sú tvorené hlavne: • manká a škody, • ostatné mimoriadne náklady.

2. Členenie nákladov v závislosti od objemu výkonov

Náklady podľa závislosti od objemu výkonov možno rozdeliť na dve základné skupiny: • variabilné (premenlivé, pružné) náklady, • fixné (pevné, stále) náklady. Na základe toho celkové náklady na celý (daný) objem výroby sa vypočítajú podľa vzťahu: N = Nf + Nv = Nf + nv x Q Náklady na jednotku produkcie potom sú: kde: N – celkové náklady, Nf – fixné náklady, Nv – celkové variabilné náklady, nv – variabilné náklady na jednotku, Q – objem výroby, nj – celkové náklady na jednotku produkcie.

Variabilné náklady Pre variabilné náklady je charakteristické, že: • sa menia so zmenou objemu výroby, a to viac alebo menej úmerne s jej zvýšením alebo znížením (sú to náklady na základný materiál, priame mzdy výrobných robotníkov a pod.), • sú označované ako opakované elementárne výrobné faktory, nakoľko sa jednorázovo spotrebúvajú v transformačnom procese a preto sa musia neustále obnovovať, • sú spojené s úspornosťou ako znakom hospodárnosti. Podľa premenlivosti nákladov na objeme výroby sa delia na: • Proporcionálne náklady, ktoré sa vyvíjajú v rovnakom pomere ako produkcia. Prepočítané na jednotku produkcie sú pri zmene objemu produkcie a zachovaní výrobných podmienok konštantné. Proporcionálnymi nákladmi sú, napr. priamy materiál, priame mzdy. • Neproporcionálne náklady, ktoré sa nevyvíjajú úmerne k zmene objemu produkcie. Členia sa na náklady: • progresívne náklady – celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Vzrastajúci objem výkonov vyvoláva stúpanie nákladov na jednotku produkcie. • degresívne náklady – menia sa s objemom výkonov tak, že rast ich celkovej výšky je pomalší než rast objemu produkcie (pri klesaní objemu výroby sa znižujú rýchlejšie). Vzrastajúci objem výkonov vyvoláva klesanie nákladov na jednotku produkcie. • regresívne náklady – vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie. Ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri ich poklese stúpa.

Fixné náklady Pre fixné náklady je charakteristické, že: • pri meniacom sa objeme produkcie zostávajú pri nezmenenej kapacite výroby vo svojej absolútnej výške rovnaké, alebo sa menia iba čiastočne (mzdy technickohospodárskych pracovníkov, náklady na vykurovanie a osvetlenie náklady na zábeh výroby, odpisy a pod.), • súvisia s určitým časovým obdobím, • nazývajú sa potenciálne elementárne výrobné faktory, • sú spojené s celkovým objemom výroby, nevkladajú sa jednotlivo pri každom jednom zhotovenom výrobku, ale sú v určitom intervale objemu výroby fixné, označujú sa ako pohotovostné alebo kapacitné, • sú spojené s účinnosťou ako znakom hospodárnosti, • sú dôležitou rezervou znižovania nákladov. Fixné náklady sa členia z dvoch hľadísk: • podľa reakcie jednotlivých fixných nákladov pri zmene výkonov na: • Absolútne fixné náklady, ktorých celková výška sa nemení ani pri zmene výrobnej kapacity. Môžu to byť jednorázové náklady (náklady spojené so zábehom výroby) alebo priebežné náklady závislé od času (napr. platy). • Fixné náklady meniace sa skokom (relatívne fixné náklady), ktoré sa nemenia iba v rámci určitého objemu produkcie limitovanej výrobnou kapacitou. Ak objem výkonov prekročí hranicu výrobnej kapacity, menia sa tieto náklady naraz skokom. Ide napr. o odpisy strojov. • podľa stupňa využitia výrobnej kapacity sa členia na: • využité fixné náklady (Nfvy) • voľné fixné náklady (N fvo)

3. Kalkulačné členenie nákladov Pri tomto členení sa náklady rozdeľujú do dvoch veľkých skupín: • Priame (jednotkové) náklady - súvisia s konkrétnym výkonom, možno ich priamo stanoviť na jednotku výkonu, ich výška závisí od konkrétneho objemu a sortimentu výkonov a väčšinou ich tvoria technologické náklady. • Nepriame (režijné) náklady - zabezpečujú priebeh výrobného procesu, teda s výrobou výkonov súvisia nepriamo, sú to prevažne náklady na riadenie a obsluhu.

Pod pojmom kalkulovanie sa rozumie činnosť, ktorá umožňuje zistiť plánované alebo skutočné náklady a ostatné zložky ceny na kalkulačnú jednotku. Na túto činnosť sa používajú rôzne metódy, zodpovedajúce podmienkam subjektov a cieľom, ktoré sa majú kalkulovaním dosiahnuť.

Kalkulácia - výsledok kalkulovania - vyjadruje výšku nákladov, prípadne ďalších zložiek ceny podľa rámcovo jednotne určenej štruktúry - kalkulačného vzorca.

Pre výrobný podnik sa odporúča zostaviť kalkuláciu nákladov pomocou všeobecného kalkulačného vzorca, ktorý má nasledujúce položky: 1. Priamy materiál 2. Priame mzdy 3. Ostatné priame náklady 4. Výrobná réžia Σ 1 – 4 Vlastné náklady výroby 5. Správna réžia Σ 1 – 5 Vlastné náklady výkonu 6. Odbytové náklady Σ 1 – 6 Úplné vlastné náklady výkonu Zisk (strata) Σ 1 – 7 Výrobná cena

Moderný prístup ku kalkulovaniu s nákladmi Metóda kalkulácie podľa čiastkových činností = Activity Based Costing, skrátene metóda ABC. Základným princípom metódy ABC je priradenie spotrebovaných výrobných faktorov k činnostiam, zoskupenie činností do aktivít a následné priradenie aktivít nákladovým objektom (t.j. produktom, zákazníkom). Riešenie problematiky kalkulácií metódou ABC si preto vyžaduje znalosti a poznatky o vecnom priebehu konkrétnych činností, postupov a procesov vnútri podniku. Systém ABC môže byť pre spoločnosť nesmiernym prínosom, pretože zaistí väčšiu transparentnosť činností (ABC mapuje činnosti a sleduje ich náklady) a tiež umožňuje spoločnosti : 1. Zamerať sa na riadenie činností, ako napr. na zvýšenie ektívnosti vysoko nákladných činností. 2. Rozpoznať a obmedziť činnosti, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu.

ABC dáva odpoveď na základné otázky: • kde náklady vznikli, • kto je zodpovedný za náklady, • prečo náklady vznikli, • ako náklady vznikli, • aké kroky je potrebné urobiť, aby efektívnosť jednotlivých dimenzií vzrástla.

ZDROJE ZNIŽOVANIA NÁKLADOV Ide o nevyužité možnosti, ktoré treba odhaliť a následne efektívne využiť. Využívanie krátkobodého majetku a zrýchľovanie jeho obratu t. j.: • určenie a dodržiavanie optimálnej výšky zásob materiálu, • určenie a dodržiavanie optimálnej výšky nedokončenej výroby, • skracovanie priebežných časov výroby, • výber dodávateľov a rokovania s nimi, • logistika (v správnom čase, na správnom mieste so správnou cenou – mat. a inf.). Využívanie výrobnej kapacity – znižovanie nákladov na spotrebu práce (mzdy) a režijných nákladov – intenzívne, extenzívne a integrované využívanie. Stanovenie optimálneho výrobného sortimentu t. j. maximálneho objemu výroby a minimalizácia nákladov. Technickou prípravou výroby Organizačnou prípravou výroby Zvyšovanie znalostí a zručnosti zamestnancov. Hospodárnosť sa prejavuje vo forme: • úspornosti (znižovanie absolútnej výšky nákladov), • účinnosti (relatívne znižovanie nákladov).

Podstata výnosov Výkony podniku vyjadrené v peniazoch sa nazývajú výnosy. Členenie výnosov: • • •

tržby - ide o také výnosy, ktoré podnik získal z predaja svojich výkonov externému (vonkajšiemu) odberateľovi. vnútropodnikové výnosy - sú také, ktoré sa realizovali pri odovzdávaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku. ostatné výnosy - nevyplývajú z bežnej činnosti podniku (úroky, výnosy z predaja dlhodobého majetku)

Členenie podľa oblasti činnosti podniku: 1. z bežnej činnosti: • •

prevádzkové výnosy vnútropodnikové výnosy) finančné výnosy (úroky)

(pri

predaji

výrobkov,

služieb,

2. mimoriadne výnosy - vznikajú pri mimoriadnych udalostiach (náhrady od poisťovní za zavinené manká a škody)

tovaru,

Hospodársky výsledok Cieľom podnikateľskej činnosti podniku je realizácia (predaj) výrobkov, služieb a tovaru. Každý podnik sa snaží predávať svoje výkony tak, aby dosiahol čo najlepší hospodársky výsledok. Hospodársky výsledok vypočítame, ak od výnosov odpočítame náklady, výsledkom môže byť: • Zisk - náklady sú menšie ako výnosy • Strata - náklady sú väčšie ako výnosy

Členenie hospodárskeho výsledku: 1) HV z bežnej činnosti: • prevádzkový HV • finančný HV 2) HV z mimoriadnej činnosti

VH pred zdanením sa pre výpočet DzP právnických osôb upravuje na základ dane:  zvyšuje sa o pripočítateľné položky: • cestovné • náklady na reprezentáciu • odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva • ostatné sociálne zabezpečenie • ostatné sociálne náklady • ostatné dane a poplatky • zostatková cena predaného DNM a DHM • dary  znížuje sa o odpočítateľné položky: • výnosy z odpísaných pohľadávok • zúčtovanie z ostatných rezerv • zúčtovanie ostatných opravných položiek • zúčtovanie rezerv • zúčtovanie opravných položiek • ostatné mimoriadne výnosy

Rozdelenie zisku: a) na tvorbu rezervného fondu, b) na tvorbu ostatných fondov (sociálnych), c) rozdelenie časti zisku spoločníkom, d) na rozvoj podniku (nákup DHM, DNM), e) zvýšenie základného imania, f) preniesť nerozdelený zisk do budúceho obdobia, g) uhradiť stratu minulých rokov.

Úhrada straty: a) z nerozdeleného zisku, b) zo zákonného rezervného fondu, c) znížením základného imania, d) spoločníkmi podniku, e) previesť stratu do nasledujúcich rokov.

Ďakujem Vám za pozornosť.

Tvorba cien výrobkov

Význam ceny Cena je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru alebo vytvorená pre ocenenie tovaru na iné účely. Pre spotrebiteľov cena vyjadruje mieru hodnoty produktov, resp. udáva, akého množstva peňazí sa musí kupujúci vzdať, aby výmenou získal ponúkaný produkt. Hodnota produktu je jeho kvalita a schopnosť uspokojovať ľudské potreby, ktorá závisí od: • užitočnosti - hodnotu a význam má len ten tovar, ktorý je pre človeka užitočný, • vzácnosti - hodnotu majú len tie tovary, ktoré sa vyskytujú v obmedzenom množstve, • nákladov - hodnota tovaru závisí prevažne od veľkosti nákladov potrebných na jeho výrobu. Význam ceny je pre rôzne subjekty rozdielny. • Z makroekonomického hľadiska je cena základným mechanizmom, ktorý uvádza do súladu ponuku a dopyt a ovplyvňuje umiestnenie zdrojov celej spoločnosti. • Pre spotrebiteľa predstavuje cena súhrn finančných prostriedkov, ktorých sa musí vzdať, aby výmenou dostal inú hodnotu – potrebný produkt. • Pre výrobcu (predajcu) je stanovenie ceny kľúčovým rozhodnutím – cena je totiž jediným nástrojom marketingu tvoriacim príjmy.

Funkcie ceny Rozlišujeme 3 funkcie ceny: • informačná (kriteriálna) funkcia ceny Podáva informácie kupujúcim aj predávajúcim. Sprostredkúva informácie o potrebách, záľubách, preferenciách, zvyklostiach spotrebiteľov, disponibilných zdrojoch a pod.

• stimulačná funkcia ceny Má stimulačný účinok a je prejavom vnútorného podnetu trhového systému presadzovať technický pokrok vo výrobe.

• obmedzovacia funkcia Trhová cena, ktorá vyrovnáva ponuku a dopyt, vždy znamená, že spotrebúvať môžu len niektorí. Vtedy má cena obmedzovaciu funkciu.

Všetky funkcie ceny pôsobia súčasne, i keď ich možno skúmať oddelene a diferencované je aj ich pôsobenie resp. využitie.

Faktory určovania cien Rozhodovanie o cenách

Interné faktory

Externé faktory

Ciele podnikania Stratégia marketingového mixu Náklady Organizácia tvorby cien Spôsob distribúcie Metóda tvorby ceny Výrobok (kvalita, charakter, životný cyklus)

Charakter trhu a dopytu Konkurencia Ostatné faktory prostredia Vývoj národného hospodárstva Legislatíva

Psychologické faktory

Psychologické faktory

Tvorba cien v podniku V hospodárskej praxi sa postupne vytvorili tri základné cenové stratégie, ktoré vo všeobecnosti určujú prístupy k tvorbe cenovej stratégie podniku : • Ziskovo orientovaná cenová stratégia stanovuje určitú hranicu zisku ako cieľ, ktorý sa musí aplikáciou cenovej stratégie pri cenovom rozhodovaní dosiahnuť. Podnik sa môže orientovať na maximálny zisk, uspokojivú úroveň zisku, minimálny zisk alebo na prežitie. • Odbytovo orientovaná cenová stratégia znamená, že cena sa používa ako nástroj na presadenie vyššieho podielu na trhu, alebo na udržanie pozície na trhu. • Štatusovo orientovaná stratégia znamená, že podnik sa prispôsobuje situácii na trhu a nemá záujem o zvýšenie svojho podielu na trhu.

Proces určenia ceny výrobkov

1.

2.

3.

4.

5.

6.

1. Ciele cenovej politiky podniku Ciele cenovej politiky sú odvodené od strategických cieľov podniku a mali by byť jednoznačné a čo najpresnejšie definované. Podnikový pohľad: • prispôsobenie odbytu výrobným podmienkam, • plnenie využitia výrobných zdrojov, • optimalizácia nákladov. Trhový pohľad: • max. odbytu, • získavanie a udržiavanie zákazníka, • získavanie výhodného postavenia na trhu, • vytláčanie konkurentov z trhu. Priestor: • pôsobiace obmedzenia (legislatíva, normy, ekonomické faktory).

Názov cieľa

Charakteristika cieľa

Výška ceny

  Cieľ prežitia  

• zabezpečiť chod podniku • neprerušiť kontinuitu podnikania • zabezpečiť predaj prebytočných produktov • vyrovnať sa s intenzívnou konkurenciou • využiť prebytočné kapacity

•aj pod úroveň nákladov zisk sa stáva menej dôležitým a tak udržať život podniku

  Maximalizá cia zisku

• získanie aktuálneho finančného efektu • krátkodobý cieľ • riziko zníženého dopytu • nebezpečenstvo zníženia podielu na trhu

• cena maximalizuje bežný zisk a príjmy v hotovosti

• prostredníctvom dlhodobej ziskovosti zabezpečiť dominantné postavenie na trhu s cieľom odradiť konkurenciu a maximalizovať zisk

• nízka začiatočná cena

• výnimočnosť produktu • jednotkové náklady na výrobu menšieho počtu produktov neprevyšujú náklady podstatne náklady na hromadnú výrobu • vysoká cena môže prilákať nových konkurentov • súčasný dopyt zabezpečí aj pri vysokej cene dostatočný počet zákazníkov

• najvyššia cena, ktorá má uhradiť náklady na výskum a vývoj produktu najvyššej kvality

• zabrániť alebo sťažiť vstup konkurencii • zvýšiť príťažlivosť podniku • stabilizovať trh

• výhodná cena z hľadiska zákazníka odráža reálnu situáciu na trhu, zníženie ceny, ceny na úrovni konkurencie

Maximalizá cia trhového podielu   Vedúce postavenie v kvalite

  Ďalšie ciele

2. Vzťah dopytu, ponuky a ceny Ponuka je množstvo tovaru, ktoré vyrába podnik a dodáva ich na trh. Dopyt predstavuje množstvo tovaru, ktorý si kupujúci kúpi za určitú cenu.

E

3. Náklady podniku Náklady sa využívajú ako nástroj riadenia podniku. Význam nákladov: • sú peňažným vyjadrením spotreby výrobných faktorov, kvantifikujú kvalitatívne rozdielnu spotrebu práce, čím ju umožňujú porovnávať. • sú kritériom hospodárnosti, • sú základňou pre tvorbu cien a hlavnou zložkou predajných aj vnútropodnikových cien. • sú syntetickým ukazovateľom kvality práce podniku, • úroveň nákladov je zrkadlom hospodárenia podniku s pracovnými, materiálnymi a peňažnými zdrojmi a umožňuje hodnotiť efektívnosť podstatnej časti činnosti podniku,

4. Analýza konkurencie – ponuky, ceny a nákladov • Podnik potrebuje porovnať svoje náklady s nákladmi konkurentov, aby mohol zistiť, či vyrába s vhodnými alebo nevhodnými nákladmi. • Podnik taktiež skúma cenu a kvalitu ponuky konkurencie. • Ako náhle má podnik dostatok informácií o konkurenčných ponukách, môže ich využiť ako orientačný bod pre tvorbu vlastných cien. • Ak je ponuka podniku podobná ponuke hlavných konkurentov, musí sa aj cena čo najbližšie približovať ku cene konkurencie. • Na výšku ceny pôsobia kvantitatívne a kvalitatívne kritéria premietnuté v dodacích podmienkach ponúkanej zákazky. V súvislosti s cenou rozoznávame dva druhy konkurencie: • cenová konkurencia • necenová konkurencia

5. Metódy cenotvorby Nákladovo orientovaná tvorba cien • zaraďuje sa k nepružným metódam, ktoré nie sú schopné dostatočne pružne reagovať na neustále sa meniace podmienky trhu, • pri tvorbe cien orientovaných na náklady sa realizačné ceny stanovia na základe progresívnej kalkulácie, ktorá vychádza z nákladov a plánovaného zisku. Plánovaný zisk môže byť do ceny premietnutý vo forme: • ziskovej prirážky, • požadovanej návratnosti z predaja, • požadovanej návratnosti investovaného kapitálu

Dopytovo (objemovo) orientovaná tvorba cien

• • • •

pri takto orientovanej tvorbe cien ide každej firme o zisk, ten je možné vypočítať len tak, že sa porovnajú dosiahnuté ceny na príslušné výrobky s nákladmi na ich výrobu, hovoríme o spätnej kalkulácii nákladov, ktorá je založená na myšlienke, že cena výrobku nemôže byť vypočítaná, ale musí byť odvodená z pomerov na trhu, táto spätná kalkulácia sa zostavuje pred definitívnym cenovým rozhodnutím, teda pred stanovením ponukovej ceny.

Konkurenčne orientovaná tvorba cien

Vo vzťahu ku konkurencii môže firma postupovať nasledovne: • stanoviť cenu mierne nad cenou konkurencie, • stanoviť cenu na úrovni konkurencie, • stanoviť cenu pod cenou konkurencie. Intenzita „tlaku“ konkurencie závisí od: • cenovej sily zákazníkov, • vlastnej pozície na trhu, • typu trhu, • možnosti použitia alternatív Keďže nižšia cena vzbudzuje u kupujúcich ku kvalite výrobku nedôveru, vzťah ceny a kvality považujeme za najčastejšie sledovaným faktorom.

Kombinovaná metóda tvorby cien • potrebné je brať do úvahy faktory charakterizujúce trh určitého výrobku, ku ktorým patria: • porovnateľnosť výrobku, • typ výroby, • znalosť cien a niektorých faktorov, ktoré ceny ovplyvňujú. • kombináciou týchto faktorov môžu vzniknúť i rôzne varianty trhových situácií.

6. Stanovenie definitívnej ceny Uvedené metódy tvorby cien zužujú manévrovací priestor firmy, pri ktorom musia určiť svoju definitívnu cenu. V samotnom počiatočnom štádiu podnikateľského prístupu k stanoveniu výšky cien vyrábaných výrobkov alebo poskytovaných služieb je nevyhnutné zbaviť sa predstavy o jednoznačnom určovaní tvorby cien – je potrebné uplatniť komplexný prístup. Faktory ovplyvňujúce výšku cien vyrábaných výrobkov a poskytovaných služieb sú pri rôznych tovaroch v rôznom čase rôznej intenzity - tieto faktory majú dynamický charakter a nemožno preto očakávať, že určením výšky cien na začiatku uvedenie výrobku na trh resp. úpravou ceny výrobku k určitému časovému okamihu končí cenový problém daného výrobku. Početnosť a intenzita vplyvu jednotlivých faktorov na výšku ceny závisí aj od charakteru podnikateľského subjektu, najmä to, či ide o výrobný alebo obchodný podnik, alebo podnik poskytujúci služby.

Úpravy ceny Znižovanie cien Medzi príčiny znižovania ceny patrí nadbytočná kapacita výroby alebo klesajúci podiel na trhu. Dôvodom na znižovanie cien sú nižšie náklady alebo snaha pomocou nižších cien získať väčší podiel na trhu, ktorý by umožnil zníženie nákladov zväčšením objemu výroby a získaním výrobných skúseností. Táto stratégia však prináša aj určité riziká: • Pasca nízkej kvality - zákazníci si budú myslieť, že kvalita výrobku je nižšia ako kvalita drahšej ponuky konkurencie, • Pasca krehkého podielu na trhu - nízkou cenou získavame klientelu, ktorá pri ponuke ešte nižšej ceny od konkurencie prechádza od nás ku konkurencii. Nízkou cenou si totiž nezískavame vernosť zákazníkov, • Pasca plytkých vrecká - vďaka vyšším cenám konkurencia vydrží dlhšie pri znížených cenách, pretože má väčšie finančné rezervy.

Zvyšovanie cien Úspešné zvýšenie cien môže podstatným spôsobom zvýšiť zisk. Hlavnou príčinou zvyšovania cien je inflácia nákladov a nadmerný dopyt. Pokiaľ firma nestačí uspokojovať svojich zákazníkov, môže zvýšiť ceny. V takomto prípade môže byť cena zvýšená niekoľkými spôsobmi: • Systém oneskoreného stanovenia cien - firma neurčí konečnú cenu dovtedy, kým nie je výrobok dokončený alebo dodaný na miesto, • Použitie doložiek o zvýšení – firma od zákazníka požaduje, aby zaplatil súčasnú cenu a časť alebo celý inflačný nárast, ku ktorému dôjde pred dodaním produktu. Tieto doložky vytvárajú predpoklad pre zvýšenie ceny na základe cenového indexu. Doložky o zvýšení sú takisto typické pre stavebníctvo, • Oddelenie tovaru od služieb - firma ponechá pôvodnú cenu, ale vyradí z nej položky, ktoré predtým tvorili súčasť balíčku. Zväčša sa jedná o dovoz alebo inštaláciu, • Zníženie zliav - firmy prestanú ponúkať obvyklé zľavy.

Niektoré chyby pri určovaní cien: • Tvorba cien je príliš nákladovo orientovaná. • Úpravy cien nie sú dostatočne pohotové (napr. podľa sezóny). • Úpravy cien neodrážajú zmeny na trhu. • Ceny nie sú dostatočne diferencované vzhľadom na rozdiely v produktoch a segmentoch trhu (napr. cena verzus kvalita). • Ceny sa určujú sa bez ohľadu na ostatné zložky marketingového mixu (produkt, miesto, propagácia).

Ďakujem Vám za pozornosť.