Metody Anka Poznamky

Historický vývoj v USA - polovica 19.stor. - vplyv priemyselnej revolúcie – boom v oblasti priemyselnej výroby, ale ekonomické zisky si mohla dovoliť len jedna skupina obyvateľstva. Malo to negatívne vplyvy: 1. problém s prisťahovalcami (zo zahraničia Europy, Ázie, aj SR..), vyplývali z toho finančné problémy, jazykové problémy, veľký počet detí, negramotnosť, nedostatočné vzdelanie 2. prisťahovalci z okrajových častí miest, vidieka, kapacita mesta ale nestačí, veľké rodiny, hygiena, nevzdelanosť, bývanie, 3. černošská otázka /rasová neznášanlivosť) Vývoj sociálnej politiky -Fordova výroba bola obrovská, bohatol, ale na úkor zamestnancov, vytvárala sa priepasť medzi bohatými a chudobnými, z chudoby vznikala kriminalita, krádeže, lúpeže -V Nemecku vydali výnos: obce a mestá boli povinné sa starať o svojich obyvateľov. Ten chýbal vo veľkých krajinách s veľkým biznisom. Potom teda charitatívne organizácie začali poskytovať školenia, výcviky, (chudobní, nezamestnaní, deti, zdravotne postihnutí..) -Prvý settlement založil anglický vikár so svojou manželkou p.Samuel Barnett v r.1884 – Toynbee Hall – 1-2 poschodová budova, videl rovnaké problémy. Hovoril, že keď je niekto vzdelaný a má prostriedky, je povinný sa podeliť. Najlepší spôsob je, keď s nimi žije a pracuje = to je základ. Pomáhajúci žili v rovnakom prostredí so svojimi klientami išli im osobnostnými príkladmi. Táto myšlienka sa postupne stala populárnou. -Henry Beveridge – zaviedol systém poistenia v Anglicku -Jane Adamsová – založila Hull House - 1886 len klebeta o nej: vyštudovala medicínu, údajne sa sklamala v láske, rodičia jej dali peniaze na cestu okolo sveta, narazila na Toynbee Hall, zostala tam a potom v Amerike podľa toho vzoru založila Hull House. Z Ameriky chodili ľudia na „stáže“ do Anglicka, potom tam vzniklo okolo 200 takýchto zariadení. -YMCA – kresťanské združenie mladých mužov – 1851 bolo to na podporu tých, ktorí pracovali v oblasti obchodu, malo náboženský charakter, stretávali sa, čítali Bibliu, rozoberali ju, postupne začali pracovať aj ako dobrovoľníci - YWCA – kresťanské združenie mladých žien – bola založená na podporu duchovného rozvoja mladých žien, prvé pokusy vzdelávanie v strojopise... skauting (neviem, kde) ako zmysluplné trávenie času Rozdiel medzi USA a Anglickom: V Anglicku sa sociálne práci na začiatku venovala a bola hybným momentom, hlavne Cirkev. V Amerike to bola hlavne ženská záležitosť. Dobrovoľníci išli do rodín (hrozné podmienky, veľa detí, zlé bývanie..zistili, že každá rodina má iné problémy, že to nevedia... Sociálna práca sa dá vykonávať za podmienky: 1.chce, 2.vie, 3. môže preto začali vznikať prvé kurzy a neskôr v r.1923- Western Reserve University , vzdelávanie teda vzniklo ako potreba Sociálna práca prebieha v 2 líniách: 1.praktická – bezprostredná pomoc človeka 2.profesionálna – (Eva ma inak, overit) Chytil hovorí o 4 typoch sociálnej práce: a) profesia - činnosť 1. profesionálna pomoc (činnosť-pomoc) 2. samostatný výkon profesie (napr. soc. pracovník v zariadení) b) teoretické s vedeckým charakterom 1. štúdijný odbor 2. vedná disciplína -Býva to tak, že výkon predchádza teórií, keď pracujú, potom potrebujú metódy, pomoc 19-20 storočie prelom – teoretickým východiskom pre individuálnu soc. prácu mala byť Freudova psychoanalýza a tá ovplyvnila celú sociálnu individuálnu prácu, ktorú voláme CASEWORK. Zasahovalo to potom aj do skupinovej sociálnej práce.

-V r.1833 továrenský zákon v Anglicku – zakazoval prácu detí v továrni, ale obišiel prácu v bani, kde sa deti dobre pohybovali a preto boli užitočné. Preto sa organizovali tábory pre pracujúce deti. Skupinová sociálna práca nemala dobrú pozíciu, musela presviedčať verejnosť o svojej pravde a potrebe pomoci, bola znevažovaná Až potom sa postupne začal presadzovať názor, že človek musí byť pozitívne ovplyvňovaní v jeho prostredí, pretože Freud neprihliadal na prostredie, všetky problémy podľa neho vznikali pred, počas a po pôrode. - V 30.rokoch tento problém museli odborníci preklenúť a argumentovať: Argumenty: odborné publikácie, články, skriptá (papier nepustí) 1.publikácia v r.1929 – Margaretta Wiliamsová - „The Social worker in Group Work“ v r.1948 – Grace Coylová - „Group Work with America Youth“ v r.1949 – Getrude Wilsonová, Gladys Rylandová - „Social Group Work Practice“ Tieto práce prispeli ku kvalite vzdelávania a zároveň obhajovali prácu soc. pracovníkov v r. 1935 – samostatná sekcia pre skupinovú sociálnu prácu SSP na národnej konferencii sociálna práca dosiahla veľký úspech v tom období 20.roky- vplyv Freudovej analýzy 30.roky – samostatná sekcia 40.roky – svetová vojna v Európe – a to bol opať návrat Freudovej psychológie, lebo sa pracovalo s vojnovými poškodenými ľuďmi, už šlo o skupinovú prácu, dominuje terapeutický spôsob práce s klientami a opatovne sa objavuje vplyv Freudovej psychoanalýzy koniec 40. rokov – boli odpublikované tie publikácie 50.roky – r.1955 – na národnej konferencii bola založená národná asociácia sociálnych pracovníkov v USA a americká asociácia skupinových pracovníkov sa stala jej súčasťou medzi 50-60. rokmi – diskusia, čo má robiť sociálny pracovník – zadefinovanie úloh sociálnych pracovníkov Skupinový sociálny pracovník má byť zameraný aj na potreby jednotlivca, aj na potreby skupiny ako celku (okrídlená veta) 60-70. roky – v Amerike hippies, voľné mravy, drogy, boj o ľudské práva, boj proti chudobe Na konci 60 rokov sa zadefinovali 3 najdôležitejšie modely v sociálnej práci: Pappelová, Rothmanová podľa 1. sociálne cielený model 2. nápravný model 3. interakčný model sú alfa a omega pri práci sociálnych pracovníkov s klientom 1. sociálne cielený model - zameraný na socializáciu jednotlivca v skupine, nadobudnutie soc. zručností pri práci s mládežou, pri rozvoji humanitných centier a podobne (letné družiny, tábory, akceptovať názor druhého, vedieť sa presadiť, tolerovať...) 2. nápravný model– zameraný na tých, ktorí majú problém akceptovať normy – zmena správania z neželaného na želané, deti s výchovnými problémami, delikventi... 3. interakčný model – vzťah medzi členmi skupiny a ich sociálnym prostredím – je humanisticky orientovaný, pomáha jedincom nájsť súlad s jeho prostredím (manželské konflikty, generačné konflikty, vzťahy medzi rodičmi a deťmi) modely podľa potreby klienta Tieto 3 metódy sa využívajú všade, podľa potreby klienta-jedného 30%, jedného 10%.... 70. roky – oživenie obdobia sociálnej skupinovej práce 80-90. roky – obdobie revitalizácie-o návrat sociálnej práce – návrat celej škály rôznych modelov – integrovaný prístup – obdobie integrovaného prístupu v sociálnej práci Sociálnu prácu tvoria 4 základné disciplíny: Historický vývoj v Nemecku 1. hnutie mládeže 2. reformná pedagogika 3. skupinová dynamika 4. hnutie settlement – ovplyvňované soc. pedagogikou SP prácu tvoria:

SP

psychológia sociológia (aj u nás) soc.pedagogika soc.politika tieto disciplíny veľmi ovplyvňujú sociálnu prácu sociológia – popisný charakter anglosaské krajiny – psychológia Nemecko ovplyvnené soc. pedagogikou 1.Hnutie mládeže – boli využívané skupiny detí a mládeže ako prostriedok sebarealizácie a výchovy detí – typické pre hnutie mládeže – podobali sa pionierskym táborom, staršie deti viedli mladšie, hry, voľný čas, zmysluplné využitie, nebolo to cielené 2. Reformná pedagogia – kvalitatívne vyššia – skupina bola vnímaná ako výchovné médium, výchova spočívala v tom, že boli vychovaní ako zodpovední, disciplinovaní občania 3. Skupinová dynamika – Nemecko bolo ovplyvnené Anglickom ? 4. poznatky z Anglicka využívané aj v Nemecku termín: skupinová sociálna práca alebo práca so skupinou U nás je problém s učesaním pojmov, lebo história sociálnej práce je krátka Šimerlingová a Novotná (prever mená?) V skupinovej sociálnej práci ide o psychosociálne pôsobenie na skupinu ľudí s nejakým spoločným znakom a cieľom, aby sa stali celistvými osobnosťami alebo ich znovu objavili a mohli sa celkovo zdravo vyvíjať treba toto vedieť Ľudia vidia, že nie sú sami s problémami, necítia sa osamelí, lebo aj ostatní majú podobné alebo horšie problémy a spoločne môže hľadať cesty, ako tieto problémy riešiť. Strieženec hovorí: Zmyslom sociálnej práce so skupinou je psychosociálne pôsobenie na skupinu, na ľudí s konkrétnym spoločným znakom alebo znakmi a spoločným cieľom. Barker – sociálna práca nie je metóda, ale je intervencia v soc. práci, v ktorej sa malá skupina ľudí so spoločnými záujmami a problémami sa pravidelne stretáva za účelom dosiahnutia spoločných cieľov (my hovoríme, že „varí?“ sociálnu prácu : -so skupinou, -s jednotlivcom, -s komunitou Varenie nie je metóda, ale využíva rôzne metódy, preto Barker hovorí, že tieto... nemusí to byť psychoterapia, mindráky.., problém nastáva v americkej literatúre: 1. skupinová sociálna práca – primárny záujem sústredený aj na skupinu, aj jednotlivca 2. sociálna práca so skupinou (SP so skupinou) – primárny záujem upriamený na skupinu, na jednotlivca až potom 3. skupinová terapia – s ľuďmi s emočnými problémami, skupina sa využíva ako priestor na pomoc indivíduu Pri práci ...asi SP so skupinou je dôraz na dosahovanie spoločných skupinových cieľov, pričom pri skupinovej soc. práci je dôraz kladený na maximalizáciu vzájomnej pomoci ZASTROW rozdeľuje skupiny podľa zamerania a cieľov: (názory sú anachronické, dnes používame iné pojmy) 1. rekreačné skupiny 2. skupiny zamerané na (reduačné? ) zručnosti 3. vzdelávacie 4. skupiny zamerané na riešenie problémov a rozhodovanie 5. svojpomocné 6. skupiny zamerané na socializáciu 7. terapeutické 8. encounterovské

1. rekreačné skupiny – cieľovou skupinou sú deti, niekedy vznikajú spontánne a nepotrebujú vedenie, majú význam prevencie delikvencie a kriminality 2. skupiny zameraná na ….....zručnosti – majú cieľ nielen zmysluplného využitia času, ale aj deti majú možnosť sa zlepšiť alebo naučiť zručnosti, sú pod vedením, ako krúžky, plávanie, kurzy šitia... 3. vzdelávacie – vznikali, aby si ľudia mohli osvojiť komplexné vedomosti, skôr krátkodobé tréningy – príprava pre rodičovstvo, dobrovoľníctvo, nie vzdelávanie v škole – soc. pracovník je v roli vzdelávateľa 4. skupiny zamerané na riešenie problémov a rozhodovanie – dostávajú sa sem ľudia ako poskytovatelia a aj klienti – skupiny sú tvorené poskytovateľmi a klientami -(ako pomôžem, komu, za akým účelom) – poskytovatelia - (mapovanie potrieb klientov, kde bývajú a následne presadzovanie programov na uspokojovanie týchto potrieb) – klienti klienti-aktivisti, ktorí sa zasadzujú za svoje vlastné záujmy 5. svojpomocné – spoločné zdieľanie problémov, vzájomná podpora a pomoc, napr. abstinujúci alkoholici existujú aj skupiny príbuzných alkoholikov, ktorí sa nevedeli vysporiadať s tým, že partner uprednostňuje skupinu pred rodinou Priestor nebol vyplnený, je ich veľa:. ženy po amputácií prsníka, základ je, že táto skupina nemá byť riadená odborníkom 6. skupina zameraná na socializáciu – zameraná na nadobúdanie soc. zručností, kde je treba meniť postoj a správanie, majú problém dodržať spoločné ? - sú zamerané na rozvoj sociálnych zručností, posilnenie sebavedomia a plány do budúcna môžu to byť tí, čo prežili traumu a už sa nevedia naštartovať, aby si vôbec niečo plánovali 7. terapeutické skupiny – s osobnostnými, psychickými, emočnými problémami, kde v skupine sa vytvárajú stratégie na riešenie týchto problémov TOSELAND a RIVAS – uvádzajú členenie pomáhajúcich skupín, pričom za pomáhajúce skupiny sa považujú tie, ktoré majú plniť sociálne a emocionálne potreby ľudí: 1. Podporné skupiny 2. Vzdelávacie skupiny 3. Terapeutické skupiny 4. Socializačné skupiny LEVINE a PERKINS uvádzajú 5 typov svojpomocných skupín: Prvý typ: tvorené ľuďmi, ktorých stav alebo situácia vedie k určitej diskvalifikácií z kategórie „normálnych ľudí“. Príklad: alkoholici, drogovo závislí, bývalí vazni, duševne chorí stratégie sú zložité, psychodráma, psychoanalýza, realitná terapia, transakčná analýza 8. encaunter – vytvárajú sa blízke interpersonálne vzťahy, cieľom je rozvoj osobnosti, hlavne otvorenosť človeka a kultivuje sa tam kultúra sebareflexie. Dôležité je, aby boli uspokojované potreby bezpečia a dôvery. Druhý typ: tvorené ľuďmi, ktorí Tretí typ:.. Štvrtý typ:.aktívna pomoc, prisťahovalci, vytvoria skupinu Piaty typ: napr. ľudia poškodení nebankovými subjektmi BMG Invest.. SKUPINY: 1. Primárne: - malý počet členov, ktorý umožňuje vznik intímnych vazieb - vzájomná dôvera a súdržnosť - členstvo v primárnej skupine nie je založené na vonkajších pohnútkach a potrebách ale má význam samo o sebe - primárna skupina: spravidla dlhodobo pretrváva - jedinec sa angažuje celou svojou osobnosťou veľká intimita, face to face v kontakte, príklad rodina, členstvo je samotnou hodnotou 2. Sekundárne : má komplementárne charakteristiky k charakteristikám primárnych skupín:

- vačší počet členov, vzťahy menej osobné - intimita nevzniká, prípadne je chápaná ako negatívny rys - doba trvania je obmedzená trvaním funkcie , ktorú plní - jedinec sa v nej neangažuje celou svojou bytosťou, ale plní predpísané a vymedzené roly - základnou funkciou je dosahovanie špecifických cieľov - sekundárna skupina je spravidla formálne štrukturovaná, má formálne pravidlá komunikácie, náplne a deľby práce a rolí opat-škola, organizácia, Cirkevné združenia, čo nie je rodina VYBRANÉ TEÓRIE, KTORÉ OVPLYVNILI SKUPINOVÚ SP (pozri materiál) Systémové teórie: sami sa vyvíjame – máme tú možnosť, aj skupina je príkadom systému (Parsorus?) - každá skupina sa snaží zachovať stálosť. Všetci autori hovoria: každá skupina musí spĺňať: 1. integrácia – znamená to- sme vzájomne v kontakte a dopĺňame sa, skupina zabezpečuje, že sa členovia dopĺňajú, napr. rodina 2. adaptácia – skupina musí mať schopnosť prispôsobiť sa požiadavkám prostredia, aby sa skupina vyrovnala s meniacimi sa podmienkami prostredia-má tendenciu sa medzi členmi podporovať, aby prežila (rodina sa spolu pripraví na znížený príjem, žiadna dovolenka..) 3. zachovanie charakteru – je určený na zachovanie: 1.ciele, 2.identita, 3.postupy Ak skupina mení ciele, mení aj identitu 4. dosahovanie cieľov – závisí na vodcovi i na participantoch Skupinu ovplyvňuje : 1.požiadavky prostredia (príklad: prežijem ako skupina, ak sú vytvorené podmienky na štúdium) 2. miera, do akej sú členovia skupiny stotožnení s jej cieľmi 3. úroveň, do akej členovia veria, že ich ciele sú dosiahnuteľné BALES: zameral sa hlavne na písanie teórií o malých skupinách, ktoré pracujú v laborat.podmienkach-malé skupiny a skúmanie 1.praktické problémy-či skupina dosiahne cieľ, ma zaujíma 2. záujem na ich emocionálne prežívanie, čo sa u nich interpersonálne deje, ako on prispel a čo mu to dalo Praktické problémy sú obyčajne vyvolávané prostredím.. Vždy musí byť rovnováha – harmónia, existuje napatie a odpor medzi praktickými problémami a soc.-emot. prežívaním-dôležitá je zručnosť, citlivosť soci. pracovníka na toto. Toto Bales nazýva dynamická rovnováha HOMANS (Humens) – ako je rodina ...na okolie, int.system, ako fungujú členovia navzájom, či sa dodržiavajú pravidlá, aké sú nálady, rodina ako systém je prezentovaný ako chorý ? veta Prakt SOC.EMOCIE -návrhy na riešenie - či ľudia súhlasia so sebou -rieši problém - nesúhlasia - poskytuje si info - napatia - pragmatický prístup - solidarita - aby ciel splnila - odpor Systémové teórie sú najvďačnejšie práve pri rodine zachovanie charakteru:.....tiež narušená pri týraní teórie nám majú pomôcť riešiť problém, ako? pracovať s rodinou, sanácia rodiny (lebo keď zoberiem dieťa, rozbijem rodinu, keď ho nechám rovnováha rodiny je zachovaná Záver: - koncepty odvodené od týchto rozdielnych pohľadov systémových teórií zahrňajú nasledovné: 1.všeobecná vlastnosť skupiny vychádza z vlastností jej členov

2.účinok sily skupiny na správanie členov: silná skupina strhne slabších k výkonu a opačne, rovnako je to aj v rodine 3. úsilie skupín zachovať identitu: skupina mobilizuje sily, aby prežila 4. skupina funguje na 2 strany: - ako škola sv.Alžbety - návrhy, problémy, info - aby vnútorne fungovala 5. celý náš život je v neustálom vývoji, na začiatku práce s klientom, je iná štartovacia čiara ako na konci, ksú stále v štádiu formovania 6. každá skupina má vývojové stupne: fáza cieľov, fáza... rodina: -deti malé - deti dospelé a odchádzajú - vnúčatá - dôchodok - smrť Keď sa neprirodzene vstupuje do cyklov, problém ako šrotovné: teraz ľudia kúpili autá, neskôr nezáujem, zastaví sa produkcia

Z teórie sociálneho učenia: 1. KLASICKÉ PODMIEŇOVANIE - ako sa dá naučiť a odučiť zlému aj dobrému správaniu: chlapec sa naučil zlému správaniu, príde sa na to, snažíme sa ho to odučiť - vychádza z teórie klasického podmieňovania – I.P.Pavlov podmet P potrava

R reakcia sliny

P+svetlo+zvuk potrava

R slinil sliny

P (svetlo + zvuk)

P pri opakovanom podnete

2. OPERANTNÉ PODMIEŇOVANIE – B.F.SKINNER toto podmieňovanie vyšlo z Pavlovho podmieňovania podmet vyvoláva reakciu, správanie a to má nejaké následky P

R

následky : + pozitívne - negatívne následky majú potom vplyv opatovne na naše správanie Zadanie úlohy splnenie úlohy následky pozitívne nesplnenie úlohy následky negatívne Úloha sociálnych pracovníkov je posilňovať želané správanie klienta ? jeho sebavedomie, že dokáže plniť úlohy Spôsoby odstraňovania nežiadúceho správania 1. trest alebo pokuta za nevhodné správanie (body..) 2. vyhasínanie (neposkytnutie odmeny alebo ignorovanie) ak nás klient vytočí, nereagujeme 3. spevňovanie neprítomného, nežiadúceho správania „no vidíte, ako ste dobrí, dnes ste vôbec nekričali“ pochvala za to, že nebolo prítomné nežiadúce správanie 4. spevňovanie malého počtu nežiadúceho správania „dnes ste len málo kričali“

3. SOCIÁLNE UČENIE – A.BANDURA predstaviteľ - pozorovanie - napodobňovanie - symbolické učenie (verbálne upozorňovanie) „netrhaj bábike vlasy“ nepomôže, ale bitka po zadku áno

- hodnotenie vlastnej zdatnosti (vlastná sebakontrola, vyskúšanie SKUPINOVÁ DYNAMIKA je to alfa a omega fungovania skupiny, pojem spatý s Kurtom Lewinom, zakladateľom skupinovej dynamiky, aj ako vedného odboru. Znamená silu a pohyb, je vyjadrením vzájomného pôsobenia sily a protisily , tieto sú v skupine vždy. Robil výskumy v rámci malých skupín zameraných na vodcovstvo, výkonnosť a štruktúru. Zameral sa na T-skupiny-tréningové skupiny, ktoré vznikali v Amerike v obchode kvôli trénovaniu interpersonálnych vzťahov-vzťah klienta a obchodníka. Prvý impulz pre marketing, potreby trhu, zlepšiť interakcie medzi ľuďmi. Trotzer hovorí: k hlavným prvkom skupiny patrí: 1. vodcovstvo 2. členstvo 3. vzťahy v skupine – interakcia 1. vodcovstvo je vždy dané osobnosťou vodcu: schopnosťami a činnosťou, ako vedie skupinu 2. kvalita vzťahov medzi členmi navzájom, vzťahy medzi členmi a vodcom 3. tendencia a odpor k zmene, dôležitá emočná stránka v skupine Mary Klein? Do skupinovej dynamiky zahrnuli aj sily pôsobiace z okolia. Experiment: 6 dievčat, menili im podmienky práce, zvyšovali hlučnosť...výkon sa stále zlepšoval počas 11 periód, v 12 perióde hoci mali horšie podmienky, sa ich výkon zlepšil. Faktor: dievčatá boli poctené, zvyšovali svoje úsilie za každú cenu = rozbili experiment, lebo s tým faktorom nerátali. Preto nielen to, čo sa v skupine deje, ale x vonkajších faktorov to môžu zmeniť. Lewin – PRVKY SKUPINOVEJ DYNAMIKY Štruktúra je daná: 1. pozície a roly : (pozície: učiteľ, študenti), (roly: učiteľ učí, počúva, skúša) očakávané, ale nemusia byť realizované vonkajšie hranice oddeľujú skupinu od okolia Identita skupiny je charakterizovaná: 1. 2. 3. symbolmi: že sa niečo naučíme, index, spoločný problém ,klienti 4. členstvo v skupine: je dané charakteristikami členov, ktorí sú v skupine a členov, ktorí boli zo skupiny vylúčení, napr. nezamestnaní (vylúčení zamestnaní, lebo členmi sú nezamestnaní) Interakcia v skupine (skúška) -je vzájomné komunikovanie v širšom zmysle slova, je viac, ako len rozprávanie Najelementárnejšími javmi v skupine sú: 1. príťažlivosť 2.odpudivosť niekto je viac sympatický, niekto menej... Miera interakcie sa dá až merať. Je výsledkom kompromisu medzi potrebami jednotlivca a požiadavkami skupinovej situácie: - čo robím dobrovoľne alebo čo nerobím nedobrovoľne (požiadavka situácie, že musím prísť do školy, hoci sa mi nechce) Súčasťou interakcie je komunikácia : 1. verbálna (slovne) 2. neverbálna (reč tela) KOMUNIKAČNÁ SIEŤ 1. hviezdicová – impulz od vodcu k členom, (poskytovanie info, nariadení, príkazov vodca

V 2.kružnicová – postráda info medzi vodcom a členmi

V

3. všekanálová – info medzi všetkými (ideálna pre prácu s klientom, ale niekedy pre prácu s klientom sa dajú použiť aj iné faktory, ktoré tlmia rozpory medzi vnútornými alebo osobnými potrebami členov a cielmi skupiny

TENDENCIE NIEKTORÝCH ČLENOV ZAMERIAVAŤ V SKUPINE KOMUNIKÁCIU NA JEDINCOV s vyšším spoločenským statusom - problém, ak klient stále obracia pozornosť len na vodcu, to ruší a vzniká napatie, nekomunikuje s členmi - obavy z neakceptovania v skupine - prenosové správanie – prenášanie potlačených skúseností z minulosti: jedinec svoje potlačené pocity prenáša na významnú postavu z prítomnosti, dosť často na vodcu, alebo iného, kto je významný, napr. muž a žena x x x

x

x

x

- ak má doma problém s autoritou, reaguje agresívne na mňa a terapeuta - snažia sa získať záujem týchto ľudí, ak doma boli zaznávaní, neuznaní - ak ho starí rodičia mentorujú, starého terapeuta napadne, terapeut ak zareaguje zle „no vidíte, všetci ste rovnakí“ - toto je nebezpečné, preto vedúci skupiny musí eliminovať jeho negatívne správanie tak, že neposilňujeme jeho reakcie, odignorovanie - toto je umenie komunikácie dobré na to encount. skupiny, zážitkové skupiny na sebapochopenie a sebaprijatie – nastavenie zrkadla 1. On musí chcieť vidieť seba reálne 2. snaží sa nedostatky odstrániť, ale ukazujem aj neduhy Cieľ je, že človek musí pochopiť, že kritika zo strany členov je úprimná snaha mu pomôcť POZÍCIE A ROLY V SKUPINE Pozícia – umiestnenie jedinca v skupine, ktoré je v skupine uznávané (vedúci, podriadení)

rola – schéma potrieb, cieľov, názorov, citov, postojov, atď, ktoré je očakávané členmi skupiny rola: - očakávané správanie - prejavené správanie (je realizáciou určitej spoločenskej pozície) Roly súvisia s cieľmi skupiny a jej funkciami a tiež s individuálnymi vlastnosťami jej členov matka: - dobrá, milá, starostlivá - trestajúca rola nielen očakávaného, ale aj prejaveného správania rola – je to očakávané správanie, ale zároveň aj prejavené správanie žena-roly: manželka, matka, milenka, dcéra, sestra muž-roly: muž, otec, syn na 100% je možné vykonávať len jednu rolu, problém je, keď sa žiada všetky roly plniť 100% TRANSAKČNÁ ANALÝZA Joharyho okno

iní vedia

iní nevedia

JA NEVIEM JA VIEM nepočúvam, nie je spatná vazba verejná zóna neznáma

slepá neboli sme konfrontovaní tajná, skrytá zóna s udalosťou

pre komunikáciu je nutné...,rozšíriť zóny tlakový hrniec – neriešenie problému, neurózy z nedostatku komunikácie medzi ľuďmi rola – 1. skupinovej úlohy 2. sociability (emocionálne 3. individuálne roly všeobecné rozdelenie rolí 1. skupinová úloha:...... ty budeš kontrolór – rola, aby sa napred.. roly skupinovej úlohy: zabezpečiť dosiahnutie stanovených cieľov 2. emocionálne – majú uľahčovať pocit dôvery, komunikáciu medzi členmi 3. majú skôr deštrukčný charakter, ich predstaviteľmi sú ľudia, ktorí kazia komunikáciu v skupine, ktorí sú dominantní, agresívni, moralizujú, majú tendenciu k egocentrizmu, provokatéri, upozorňujú na seba treba zosúladiť prvé 2 a eliminovať tretiu SOCIOMETRICKÉ ROLY 1. vodca – priateľský, otvorený, bystrý, vzdelaný, ochotný, sú prirodzenou autoritou pre ľudí 2. hviezda – zabávači vytvárajúci priaznivé prostredie, všetko sa prepečie, hoci nespĺňa všetky očakávania 3. čierna ovca – neobľúbení, skupinou vytláčaní my ale nesmieme dopustiť, aby sme takých mali v skupine (napr. šikana v skupine) ani klient ľahostajný, ani odmietaný, ani marginalizovaný by nemal byť v skupine podľa Schindler : alfa – imponuje vodcovskou schopnosťou beta – špecialisti, experti, znalosti, racionálni, triezvi − najmenej nápadní v skupine, pasívni, prispôsobivý, bez názoru, preberajú názor alfy-vodcu - dostatočne sa neidentifikujú zo spoloč. cieľmi kvôli nedostatku schopností alebo svojimi zvláštnosťami

Kohézia, tenzia – materiál Levická: Metódy soc. práce , skup. sociálnej práce, fázy skupinového vývoja skriptá od Levickej Matoušek: Metódy a řízení, Základy soc.práce

- otázka naštuduj