Kov Asthma

Astma bronchiále sa stáva celosvetovo čím ďalej väčším zdravotným problémom. Predpokladá sa, že vo svete trpí astmou 150 miliónov ľudí, čo zaradilo astmu medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia. Výskyt astmy má rastúci trend, a to hlavne u pacientov v detskom veku. Napriek tomu, že moderná medicína už pozná účinné lieky schopné dostať astmu pod kontrolu, zďaleka nie všetci pacienti sú správne diagnostikovaní a liečení.

PRIEDUŠKOVÁ ASTMA

Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest s prevahou eozinofilov. Je charakterizované rekurentnými epizódami záchvatovitej dušnosti, neproduktívneho kašľa, tiesne na hrudníku, prevažne v neskorých nočných hodinách a nad ránom s difúznou ale variabilnou obštrukciou dýchacích ciest, reverzibilnou spontánne, alebo po liečbe. Variabilné zúženie priedušiek-bronchospazmus je vyvolaný tzv. bronchiálnou hyperreaktivitou pozorovanou na množstvo vonkajších ale i vnútorných podnetov. Stáva sa celosvetovo čím ďalej väčším zdravotným problémom. Predpokladá sa, že vo svete trpí astmou 150 miliónov ľudí, čo zaradilo astmu medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia. Výskyt astmy má rastúci trend, a to hlavne u pacientov v detskom veku. Napriek tomu, že moderná medicína už pozná účinné lieky schopné dostať astmu pod kontrolu, zďaleka nie všetci pacienti sú správne diagnostikovaní a liečení. Na výskyte astmy majú podiel genetické aj environmentálne faktory. Pokiaľ nie je astma

dobre

liečená,

pacient

trpí

astmatickými

záchvatmi

vedúcimi

k práceneschopnosti alebo vysokej absencii v škole, hospitalizácii alebo až k stavom ohrozujúcim život. Pacient, ktorého ochorenie nie je pod kontrolou, trpí výrazne zníženou kvalitou života – je limitovaný v bežných aktivitách, trpí nespavosťou a má mnohé ďalšie zdravotné problémy Na Slovensku odhadujeme výskyt prieduškovej astmy v priemere na 3-9 % a výskyt má rastúci trend. Informovanosť verejnosti a pacientov o astme a jej liečbe ešte stále nie je postačujúca. Ak chceme astmu dobre liečiť, musíme o nej hovoriť,“ povedal hlavný odborník MZ SR pre TBC a respiračné ochorenia Prof. MUDr. PeterKrištúfek, CSc. ETIOPATOGENÉZA Ochorenie sa vyznačuje záchvatovitou dýchavicou a na diaľku počuteľnými pískotmi (nie vždy), záchvatovitým kašľom bez expektorácie hlienov. Provokujúcim momentom môže byť zvýšená fyzická záťaž, stres, inhalácia alergénov (peľ rastlín, prach, roztoče, domáce zvieratá, napr. mačka, silný parfém, fyzikálne vplyvy, napr. chladné počasie, potravinové a liekové alergény-acylpirín, PNC atď.). Typickým funkčným príznakom je úplná alebo čiastočne reverzibilná obštrukcia dýchacích ciest. Príčinou obštrukcie je zápalové prekrvenie a kontrakciou

hladkého

opuch bronchiálnej sliznice, s následnou

svalstva steny priedušiek

genetickej predispozície na vzniku ochorenia

(bronchokonstrikcia).

Podiel

je taktiež známy, najmä ak jeden

prípadne obidvaja rodičia mali preduškovú asthmu ( 70 % predpoklad výskytu prieduškovej astmy u detí ak sú dva rodičia asthmatici). KLINICKÝ OBRAZ Podľa klinického obrazu sa delí priedušková astma na : •

Intermitentnú

•

Ľahkú perzistujúcu

•

Stredne ťažkú perzistujúcu

•

Ťažkú perzistujúcu (až status asthmatikus)

Pri hodnotení stupňa závažnosti sa vychádza z vyšetrenia funkčných parametrov pľúc pri funkčnom vyšetrení (FEVl, FEVl/VC, PEF, MEF 25, MEF 50, atď.). V popredí klinického obrazu bronchiálnej asthmy sú intermitentné záchvaty už spomínanej dýchavice expiračného typu (zťažený, predlžený výdych) sprevádzané pískotmi na prsiach,

neproduktívnym suchým kašľom alebo kašľom s expektoráciou malého

množstva viskózneho hlienu väčšinou pred koncom záchvatu. Asthmatický záchvat vzniká nečakane, v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu.. Pri ťažkom akútnom asthmatickom záchvate pacient sedí vzpriamený, s hlavou mierne sklonenou dopredu a rukami opierajúcimi sa o podložku fixuje hrudník. Dýchanie je hlučné, zrýchlené, s pískotmi počuteľnými často na diaľku. Záchvat môže prebiehať aj celkom ľahko s miernym pocitom tlaku na prsiach, ľahkou dýchavicou a kašľom. DIAGNOSTIKA ASTMY Stanovenie správnej diagnózy je extrémne dôležité. Kvôli premenlivosti symptómov sa niekedy diagnóza nedá určiť ihneď. Proces zahŕňa: •

detailnú históriu (história astmy v rodine, alergie, senná nádcha, ekzémy),

•

psychické vyšetrenie,

•

rentgen hrude (ten je väčšinou negatívny),

•

krvné testy a hlienový výter (je tu vzostup eozinofilov),

•

test alergickej citlivosti,

•

spirometriu,

•

vyhodnotenie testov,

•

diferenčnú diagnózu (treba odlíšiť napr. bronchitídu, emfyzém),

•

skúšobné užitie liekov pre astmatikov.

Najnovšia diagnostika astmy : Bežná diagnostika astmy má jednu nevýhodu – nedokáže priamo zistiť špecifický zápalový proces v dýchacích cestách. V súčasnosti je však k diospozícii nový druh diagnostiky známy, ako Niox. Ide o test pri ktorom sa do prístroja vydýchne vzduch z pľúc a tento vzduch sa analyzuje. Vo vydychovanom vzduchu sa dá merať plyn NO (oxid dusnatý) a na základe tohto merania za určí, či je astma pod kontrolou, alebo ju treba liečiť. Diagnostika vydychovaného oxidu dusnatého, teda NO je najnovšou diagnostickou metódou. Meranie vydychovaného NO (tiež FENO, z angl. Fractional Exhaled Nitric Oxide) meria zápal v dýchacích cestách, čo je základnou príčinou astmy. V skutočnosti meria špecifický typ zápalu, na ktorý môže lekár reagovať upravením liečby a tak zlepšiť zdravotný stav pacienta. Pacienti trpiaci astmou dostanú týmto testom pravdepodobne najlepšiu možnú liečbu. Test NO dokáže dať lekárovi informáciu, pre ktorých pacientov bude alebo nebude liečba kortikosteroidmi efektívna. Množstvo NO vo vydýchnutom vzduchu teda ukazuje stupeň zápalu v pľúcach. Inými slovami, vysoká hladina NO znamená prítomnosť zápalu. Znamená to aj, že lekár môže veľmi rýchlo nastaviť pacienta na kortikosteroidy ak sú hladiny vydychovaného NO vysoké alebo prispôsobiť liečbu pri zmenách hladín. Lekár dokáže týmto spôsobom monitorovať ako u pacienta zaberá liečba počas istého obdobia. Merania vydychovaného NO môžu byť použité na: •

Zlepšenie diagnózy astmy a zápalového ochorenia dýchacích ciest

•

Predpoveď a stanovenie pacientovej reakcie na lieky (obvykle na steroidy)

•

Prispôsobenie dávkovania liekov

•

Predpoveď straty kontroly a možného relapsu

•

Monitoring dodržiavania liečby

Ľudia s astmou týmto testom dostanú pravdepodobne najlepšiu možnú liečbu. LIEČBA Najdôležitejšia je farmakoterapia. Podávajú sa kortikoidy – tzv. „kontrolóri“ (aplikácia inhalačná, intravenózna, p.o). Nemenej významné sú bronchodilatanciá, lieky

rozširujúce

bronchiálny

strom,

tzv.

„uvoľňovače“,

beta

2-sympatikomimetiká

(Salbutamol, Fenoterol, Tebutalín, atď.), anticholinergiká (Atrovent, Spiriva, atď.), metylxantíny (Syntophyllin, Afonilum, Euphyllin, atď.). V poslednom období sú k dispozícii i kombinované preparáty (kortikoidy a beta 2-sympatikomimetiká, ako je Symbicort, Seretide). Z ďalších liečiv sa využívajú antihistaminiká, leukotriény, liečba kyslíkom. Pokiaľ má byť liečba úspešná pacient musí spolupracovať (pravidelná a správna aplikácia doporučenej inhalačnej liečby). Pri alergickej asthme je dôležitá eliminácia tzv. spúšťačov .

ŠKOLA ASTMY Škola astmy môže pomôcť postihnutým touto chorobou plnohodnotne žiť. Navštevujú ju pacienti v pokojovom štádiu. Súčasťou školy sú prednášky, spôsoby liečby, chorým sú vypracovávané jednotlivo domáce plány liečby, učia sa správne si aplikovať lieky a pravidelne sledovať svoj zdravotný stav.

Možnosti liečby bez toho, aby dochádzalo k ťažkým stavom, sú veľmi perspektívne. K výdobytkom patrí tzv. osobný výdychomer, nazývaný PEAK-FLOW METER, ktorým si môže chorý niekoľkokrát denne monitorovať výdychovú rýchlosť. Ak sa zníži o 25 percent, je to signál, že sa treba skontaktovať s lekárom. Je dokázané, že týmto spôsobom poklesol počet ťažkých astmatikov. Práve z tohto pohľadu je škola astmy veľmi užitočná. Prvý turnus školy astmy, ktorá má pomôcť ľuďom s touto chorobou produktívne žiť, absolvovali astmatici z okresu Žiar nad Hronom na oddelení TBC a pľúcnych chorôb v Kremnici. Tu išlo o ojedinelý projekt v rámci Slovenska, pretože pacienti boli pri škole na astmu hospitalizovaní. Pacienti dostali komplexné informácie o svojom ochorení. Ako prebieha škola astmy? Každý astmatik má možnosť prihlásiť sa do školy astmy. Vedie ho skúsená zdravotná sestra. Pacienti sa v 3 stretnutiach učia spoznávať svoje ochorenie, naučia sa techniky inhalácie, spôsob zvládania akútnych stavov v domácich podmienkach. No a v neposlednom rade diskutujú, vymieňajú si skúsenosti, cítia spolupatričnosť s inými rovnako trpiacimi. Kurz školy astmy sa konal aj v Bojniciach v dňoch 4.- 5. 11.2005. Rozoberali sa tam vtedy aktuálne otázky a problémy v detskej astme, kombinovaná liečba v manažmente astmy, spirometrické vyšetrenie a nové metódy v diagnostike astmy, diferenciálna diagnostika z pohľadu bronchológa a nakoniec bola diskusia. Vzdelávanie astmatikov je dnes už neoddeliteľnu súčasťou modernej liečby.

Základom úspechu liečby je pochopenie podstaty ochorenia, v nemalej miere aj informovanosť pacienta adekvátna jeho vzdelaniu, spoločenskému postaveniu a psychickému stavu. Byť informovaný - je jedným zo základných práv pacienta. lnformovaniu pacientov o Škole astmy sa nevenuje dostatočná pozornosť hlavne pri prvom kontakte pacienta v odborných ambulanciách. 74% pacientov prejavilo so vzdelávacím programom a jeho obsahom maximálnu spokojnosť. Pacienti predpokladajú, že takéto vzdelávanie má perspektívu aj v budúcnosti pri liečbe bronchiálnej astmy. Všetci pacienti sa vyjadrili kladne, že sestry majú nezastupiteľné miesto pri nácviku správnej inhalačnej techniky, používania výdychomerov a oboznamovaní s novinkami v liečbe astmy. 92 % pacientov uviedlo, že sestra, ktorá pracuje na odd. TaRGH, musí ovládať všetky formy inhalačných techník a vedieť ich demonštrovať. 8% pacientov uviedlo, že niektorým sestrám chýba pri nácviku správnej inhalačnej techniky väčšia dávka trpezlivosti. Do praxe priniesol edukačný program pre astmatikov veľa pozitívnych zmien. Zlepšila sa komunikácia medzi sestrami a pacientmi. Sestra má slúžiť ako zdroj informácií a vedo-mostí a pacientov má usmerňovať tak, aby boli schopní prevžiať časť zodpovednosti za kontrolu svojej choroby. Ako prvá škola astmy bola na Slovensku Salzburgsko- prešovská škola astmy. Začala síce v roku 2005, ale má svoje korene. Prvý koreň o sebe možno ani netuší, že vôbec nejakým koreňom je. Je ním prof. MUDr. Hruškovič. Hovoril o dôležitosti vzdelávania, poslaní lekárov toto vzdelávanie realizovať. Druhým koreňom je obdobie rokov 1997-2003, keď sa realizovali v zahraničí Školy astmy. Tu sa nadobudli prvé skúsenosti s početnými prednáškami pre pacientov o astme, o jej liečbe a o živote s astmou. Tretím koreňom boli prednášky pre pacientov, ktoré sa od roku 2002 v Sabinove a neskôr v Prešove realizovali. No a posledným koreňom, tým mohutným impulzom bol pobyt slovenského lekára v Salzburgu v zime roku 2005. A tak s láskavým súhlasom rakúskych lekárov prerobil ich edukačné materiály, a s tou istou štruktúrou začal realizovať projekt v Sabinove aj v Prešove. Z pokory, z vďaky nad prácou rakúskych kolegov tento projekt nazval Salzburgsko – prešovská škola astmy. Škola astmy pre deti IUVENTA Bratislava v spolupráci so vzdelávacím centrom Medifórum spoločnosti Glaxo Wellcome organizuje špeciálny krúžok Škola astmy pre deti.

Krúžok je určený pre deti vo veku od 6 do 12 rokov trpiace na astmu. Deťom sa venujú odborníci - špecialisti na astmu každý pondelok od 15.30 do 17.00 v priestoroch IUVENTY. Zápis je bezplatný a deti sa môžu kedykoľvek prihlásiť. Deti sa môžu bezplatne zúčastniť aj na Škole astmy vo vode, ktorú organizujeZdruženie astmatikov SR v rámci Vianočných hier každý rok v Bratislave. Okrem pozvaných školských kolektívov, absolventov krúžkov zdravotného plávania,deti s ľahkou formou bronchiálnej astmi, môžu prísť aj rodičia s deťmi s atypickým ekzémom, sennou alebo alergickou nádchou, prípadne s častými zápalmi horných ciest dýchacích. Organizátori upozorňujú na potrebu plaveckej čiapky. K dispozícii bude spirometer na meranie kapacity pľúc a odborní lekári ochotní diskutovať a poradiť rodičom chorých detí.

Šport je pre astmatika veľmi dôležitý. Treba ho však vykonávať inak, ako to robia zdraví ľudia. Astmatik pri telesnom zaťažení reaguje prudkým zhoršením dýchania a tak sa športu často vyhýba. Tým si zhorší kondíciu, ochabnú mu svaly (aj dýchacie) často narastá obezita. To sú faktory, ktoré značne zhoršia priebeh astmy. Preto by astmatik mal pravidelne cvičiť, ale veľmi opatrne. Úvod cvičenia musí byť pomalý, veľmi pozvoľný. Ak astmatik začne cvičenie pomalou rozcvičkou, strečingom, postupne sa telo rozohreje a ťažkosti s dýchaním nenastanú. Potom už môže zaťažiť svoje telo „normálne“, aby čerpal všetky výhody, ktoré šport organizmu dáva. Pre astmatika sú ideálne športy nesúťaživé a skôr s vytrvalostným, ako nárazovým zaťažením. Vhodné sú prechádzky a bicyklovanie. Plávanie by bolo ideálne, ale v bazénoch je voda silne chlórovaná a to môže astmu zhoršovať. Preto je lepšie, ak astmatik vôbec nejde do chlórovanej vody. Vhodným športom sú aj silové cvičenia – posilňovanie s činkami.

Mnoho ľudí považuje astmu za ochorenie, ktoré je ovplyvnené psychikou. Ak sa u dieťaťa objavuje záchvat pred písomkou, alebo pred telesnou výchovou, môže to pôsobiť, ako simulácia a snaha vyhnúť sa úlohe. Astma sa totiž naozaj môže zhoršiť, keď je človek v strese, keď má strach, alebo prežíva silnú emóciu (dokonca aj radosť!). No psychický stav sám o sebe nezvykne vyvolať astmatický záchvat. Býva skôr spolupôsobiacim faktorom. Napríklad ráno pred písomkou sa v byte vetrá, alergény peľu a strach z písomky môžu spoluvytvoriť stav, ktorý u dieťaťa vyústi do astmy. Alebo pred telesnou výchovou sa pri prezliekaní v šatni rozvíri prach – peľ a roztoče zachytené na šatách môžu vyvolať astmatický záchvat spolu s obavou, že dieťa bude na telesnej výchove terčom posmechu. Silné emócie sú pre človeka záťaž, na ktorú reaguje intenzívnejším dýchaním (podvedome). O to intenzívnejšie môžu do pľúc prúdiť alergény. Preto v škole astmy sa učia deti ako zvládať stres. Škola astmy organizuje aj pobyty v jaskyniach, kde sa využíva speleoterapia. Prvú speleoterapiu na Slovensku u detí s astmou a chorobami dýchacích ciest realizoval v Gombaseckej jaskyni už na začiatku 60. rokov MUDr. Klincko, primár detského oddelenia v Rožňave. Speleoterapia je liečebná metóda, ktorá využíva špecifické a unikátne vlastnosti prostredia, hlavne ovzdušia aerosólu, prevažne krasových jaskýň na liečbu chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov. Liečivý účinok speleoterapie je podmienený zložením mikroklímy jaskynného ovzdušia (nízka teplota, stopercentná vlhkosť, vysoká koncentrácia vápnika, horčíka, elektronegatívny náboj ionizovaného ovzdušia). Prostredie je prakticky sterilné, bez baktérií, alergénov, škodlivín a plesní. Všetky parametre mikroklímy sú zachované aj pri vysokej návštevnosti, mikroklíma sa sama regeneruje. Speleoterapia nie je klimatická liečba, ako ju mnohí nesprávne zaraďujú. Jaskyňa je prirodzené inhalatórium, ktoré sa nedá umelým spôsobom napodobniť. Spojenie tohto účinku prináša želateľné výsledky najmä v kombinácii s komplexnou odbornou zdravotnou, rehabilitačnou a rekondičnou starostlivosťou. Pobyt v podzemí je pre pacientov spojený s aktívnymi dychovými cvičeniami, vrátane prvkov jogy, autogénneho cvičenia a relaxácie pri ezoterickej hudbe. Potom nasleduje odpočinok – všetko pod vedením zdravotníckych pracovníkov. Bezpečnosť a trvalý dozor zabezpečuje profesionál Správy Slovenských jaskýň – speleológ. Pobytom v jaskyni však liečba nekončí. Keďže opakované, chronické či alergické ochorenia horných a dolných dýchacích ciest spôsobujú pokles celkovej odolnosti organizmu, stratu výkonnosti, hlavne u detí sa vytvára osobnosť „chronicky chorého

dieťaťa“ – obmedzovaného rodičmi pre obavu z choroby. Aktivity mimo jaskyne sú zamerané na pohyb, rehabilitačné cvičenia, riadené športové, turistické a spoločenské aktivity. Ich cieľom je – zlepšiť odolnosť organizmu, výkonnosť, otužilosť a radosť zo života. Ideálna doba pobytu v jaskyni je minimálne 14 dní po 2 hodiny denne. Ak pacient strávi v podzemí 28 – 32 hodín, dosiahne sa požadovaný efekt. Kratšie pobyty majú len čiastočný účinok. Na Slovensku žije vyše 180-tisíc pacientov s diagnózou alergie, astmy či chronického zápalového ochorenia dolných dýchacích ciest. Vo všeobecnosti platí, že až 80 percent detí – astmatikov a alergikov – v dospelosti aj naďalej trpí týmito ochoreniami. Po 10 rokoch z detí, ktoré jedenkrát absolvovali jaskynnú liečbu, je to už iba 24 percent.

Výskumy jednoznačne

potvrdzujú – pobyt v jaskyni

redukuje počet

záchvatov astmy, astme

podobných stavov a

infekcií dýchacích orgánov z

priemerného počtu

päťkrát za rok na jeden až

dvakrát ročne. Poklesol aj počet detí v starostlivosti alergológov po 10. rokoch od absolvovania speleoterapeutických pobytov. Speleoterapia je inhalačná liečba – jaskyňa je prirodzené inhalatórium s protizápalovým účinkom na sliznice dýchacích ciest. Je to aj istá forma otužovania zvyšujúca odolnosť voči nachladeniu. Pacienti sú po liečbe speleoterapiou menej náchylní na infekcie, ich chorobnosť sa znižuje a výrazne klesá spotreba antibiotík. Podľa prieskumov z roku 2006, sa cena mesačnej liečby astmy v závislosti od typu terapie pohybuje od 1500 do 3000 korún. Pre porovnanie, priemerné náklady na lieky podané v prípade ambulantného ošetrenia

pri náhlom zhoršení stavu astmatika predstavujú podľa analýz v priemere 7 116 korún, pri hospitalizácii po náhlom zhoršení stavu sa tieto náklady vyšplhajú až na úroveň v priemere 42 537 korún. Pacient – astmatik však aj pri užívaní liekov zostáva astmatikom. Speleoterapia prelaďuje atopickú – astmatickú „vlohu“ s dlhodobým účinkom. Na Slovensku sa speleoterapia najčastejšie vykonáva v Bystrianskej jaskyni, Belianskej a Jasovskej jaskyni. Cieľom lekára je vždy doviesť pacienta liečbou do stavu bez astmatických záchvatov a závažných príznakov ochorenia. Pre dosiahnutie úplnej kontroly astmy je však veľmi dôležitá spolupráca pacienta s lekárom. Veď schopnosť zdravo sa nadýchnuť je pre človeka životne dôležitá. Astmatik musí: •

užívať svoj liek pravidelne,

•

užiť vždy správne množstvo lieku (nie viac alebo menej),

•

mať so sebou inhalátor,

•

povedať svojim učiteľom, priateľom alebo kolegom, že má astmu,

•

neobmedzovať sa,

•

zistiť, čo spúšťa astmatické záchvaty,

•

naučiť sa cítiť, keď záchvat prichádza,

•

naučiť sa, čo robiť počas záchvatu (dôležité je zostať pokojným a užiť predpísané lieky).