Urcenie sluchu, reci a jazykovych schopnosti. 5.1 Sumar merani urcenia sluchu, reci a jazykovych schopnosti u dajciat, batoliat a malych deti s kochlearnym implantatom.
Dojcata a batolata Sluch Integracna mierka dojciat a batoliat.
Rec
Jazyk
PRISE(mierka ohodnotenia produkcie Mierka komunikacie a symbolickeho dojcat) spravania(CSBC) MacArthur-ov komunikacny sumar Slova a gesta a slova a vety Reynell-ova mierha rozvoja jazyka Mierka predskolskeho jazyka
Male deti Sluch
Rec
Jazyk
Mierka zaclenenia vyznamoveho pocutia (MAIS)
Goldmen-Fristoe test artikulacie.
Reynell-ova mierka rozvoja jazyka
Sluchove spravanie v kazdodennom zivote(ABEL)
Identifikacia skorych fonologickychpotrieb u deti so zhorsenym pocutim.
Mierka predskolskeho jazyka.
Kategorie sluchoveho vykonu(CAP)
Hodnotenie recovej zrozumitelnosti.
Peabody- obrazkovy test slovnej zasoby
Test sluchoveho vnimania reci(ESP)
Zvukove zasoby.
Analyza ukazky spontanneho jazyka.
Test lexikalneho susedstva(LNT) Multislabicny lexikalny oblastny test (MLNT)
Praktycky pokrok Procedury, ktore su pouzite na odhadnutie vykonov pred a po implantate u deti by mali primerane zdrojom kazdeho centra. Zamestnanci musia zvolit nastroje, ktore budu spravovane naneurcito a tak sa pomocka stane este dolezitejsou ako populacia s implantatom rastie v cente. Taktiez sa odporuca, ze bezne nastavenie procedur, ktore sa nastavia detom, ktore spadaju do predrozvojovy vek rozvojovej kategorie. Toto umozni porovnanie prejavu samotneho dietata tak isto ako porovnanie deti. Ideakne, klinicka databaza by mala byt zriadena v kazdom centre aby odovzdavala zaznam o beznych vykonoch kazdeho druhu. Vysetrenie historie dietata by mohlo identifikovat faktor ktory by mohol ovplivnit nestandartny alobo nadstandartny vykon(napr. stracanie sluchu v minulosti, rodinny faktor, porucha vzdelavania) Ak tento nieje pravdepodobny, klinicky lekar/klinik bude stale rozvijat ocakavania vykonu nastavenim testov beznej skupiny deti. Testy mimo baterie mozu byt ziskane dalsimi diagnozami o urcitom dietati. Merania ktore su opisane v nasledujucej kapitole su tie, ktore su prakticky klinicky pouzitelne a neobsahuju tie, ktore su viac vyhradene vo vyskume alebo labolatornych sedeniach.
Urcenie metodologie. Az do prichodu kochlearneho implantata, schopnost pocut u malych deti bola zvycajne odhalena zadavanim jednoduchych uloh, kedze tu bola velka potreba porozumenia reci u takychto deti. Az ked bola odhalena zmyslova strata sluchu, cesta vyvoja bola jasna- pomocka na zosilnenie pocutia. Najvacsi pokrok bol povolenie zostavenia akustickeho zosilnovaca, ktore viedlo k rozvoju perspektivnej sluchovej pomocky pre deti. Odhalenie rozoznavania reci
u deti sa stalo dolezite pri posudzovani zavedenia kochlearneho implantatu alebo pokrcovanim pouzivania tradicnych pomocok pre pediatrichych pacientov. Urcenie funkcionalneho pocutia a schopnost rozoznavania reci u deti pod 3 roky sa stalo narocnym, pretoze ulohy, ktore poskytovali najzrejmejsie informacie(objekt, ukazovanie na obrazok, opakovanie slov) su rozvojovo nevhodne pre tieto male deti. Nasledne techniky pouzite v ostatnych disciplinach ziskali rozvojovu informaciu od malych deti, tie su rutinne pouzivane na urcenie zhromazdenia sluchovych schopnosti u deti pred a po implantate. Obzvlast rodisovske zistenia a ostatne typy obrazkov a merani su dnes sucastou testovania baterie u deti-kandidatov na kochlearny implantat, taktiez vzrastajuci trend pouzitia tychto metod u malych deti ktore pouzivaju sluchove pomocky (Prudy 2002). Merania tohto sposobu su taktiez zavadzane u starsich deti a dospelych, vycislit skusenosti kazdodenneho zivota, ktore nemozu byt zretelne tradicnym testom reci. ...reci a jazykove schopnosti su tradicnejsie, standartne. Okrem toho u niektorych tychto merani mozu byt spravovane logistom, ak dane centrum nema zdroje na podporu jazykoveho patologa alebo vychovavatela pre tim/team. Tieto cielove procedury zahrnaju rodicovsky hlasenie/dotaznik merani ako tradicne meranie recoveho vnemu.
Urcenie sluchovych schopnosti Dojcata a batolata Pozoruhodne pokroky zistujeme pri zavedeni implantatu u dojciat a batoliat koli ich malemu veku(Robbins 2003). Avsak viacere studie zdokumentovali sluchove vyhody, ktore tieto male deti ziskali s kochlearnym implantatom v porovnani s predoslymi vykonmi so sluchomy pomockami(Kirk2000, Zimmerman, Robbins). Pomocny program, ktory bol vyuzivany najcastejsie na dokumentaciu sluchovych schopnosti u malych deti je INFANT-TODLERMEANINGFUL AUDITORY INTEGRATION SCALE(IT-MAIS)= dojca-batola-vyznamova sluchova integracna mierka(Zimmerman-Phillips2001). IT-MAIS je kriteria referejuce meranie ktore zamestnava rodicovske posudky na zistenie frekvencie pripadov cieleneho sluchoveho spravania v kazdodennych situaciach. Jeto zmena zmyslovej sluchovej integracnej mierky-MEANIGFUL AUDITORY INTEGTATION SCALE(MAIS)(Robbins1991), meranie je v skutocnosti navrhmute zachytit vyhody skorej technologie kochlearneho implantata v situaciach kazdodenneho pocuvania u skoropovinnych deti. Vyskum ukazuje, ze MAIS ma vysoku odhadovu schopnost(Robbins1991) byt v pozoruhodnom vzajomnom vztahu s pooperacnym otvorene nastavenym slovom ... PB-K teste(Robbin1991). Vytvorit IT-MAIS, body a kriteria zodpovedaju spravaniu MAIS, kde zmena moze byt viac vhodna pre dojcata a botolata. Tak ako MAIS, aj IT-MAIS pozostava z desiatich vysetreni alebo otazok, ktore urcuju tri hlavne stupne sluchoveho spravania. Otazka 1 a 2 zachytava zmeny v realizacii spojenej s pouzitim pristroja. Otazky 3-6 urcuju spontannu signalizaciu na zvuky v kazdodennomprostredi. Otazky7-10 urcuju slochove rozoznavanie (zmyslove rozoznavanie zo zvukov). Pouzivanie informacii poskytovane rodicmi pocas rozhovoru, vysetrovatel polozi kazdu otazku zalozenu na frekvencii vyskytuod cieleneho spravania v kazdodennych situaciach pouzitim nasledovneho budoveho systemu: 1=zriedkavo, 2=prilezitostne, 3=casto, 4=stale ukazatelne na urcitom spravani. Prisne bodovacie kriteria boli vyvynute koli zisteniu rovnosti medzi vysetrovatelmi ... obodovat reakcie rodicov. Kategotie sluchoveho vykonu(CAP) je mierka hodnoteniapouzita na opisanie schopnosti recoveho vnimania u deti s implantatom. Je to hierarchicka skala sluchovych schopnosti v rozmedzi od nereagovat na ziaden zvuk po telefonovanie so znamym. Vyskum ukazal, ze pozoruhodne viac deti so zavedenim implantatu pred piatym rokom zivota dosahuje najvyssie kategorie po styroch rokoch pouzivania implantatu v porovnani s tymi detmi, ktorym bol zavedeny implantat po piatom roku(MacCormick a Archbold2003). Merania su dobrou pomockou pre celkove hodnotenie sluchoveho pokroku s kochlearnym implantatom. Testy, ktore zahrnaju tradicne formy- ukazovanie na obrazok alebo identifikacia obrazku- moze byt vhodne pre niektore mensie deti, hlavne deti, ktore maju zostatkove pocutie alebo obdrzali implantat v malom veku. Nahrate verzie testov mozu byt zahrnute, ak je to potrebne. Vnem skorej reci(ESP) test baterie bol vyvynuty aby urcil schopnost recoveho vnemu u uplne pocujucich deti(Moog a Greers1990). Existuju dve verzie merani- jedno pre male deti s obmedzenou slovnou zasobua jazykovymi schopnostami( low verbal version) a drohe pre starsie deti(standard version). Tieto dve merania sa lisia vo vztahu na format odpovede(identifikovanie objektu pre LVV; identifikacia obrazka preSV) a poctu poloziek (12 na kazdu podskupinu testu pre LVV; 24 na kazdu podskupinu testu pre SV). Kazde meranie obsahuje tri podskupiny. Podtest rodicovskeho vnimania obsahuje slova, ktore sa lisia v pocte slabik alebo v sltresovej vzorke. Reakcia na hociktore slovo v tej istej stresovej kategorii ako cilene slovo je pocitatelne za spravnu. SPNDEE identifikacia podtest hodnoti identifikovanie dietatom dvojslabicne slova, ktore maju rovnaky stres format s uzko nastavenou ulohou odpovede. Ulohou jednoslabicnch slov, ktore sa lisia jedno od druheho hlavne zvukom samohlasok v uzko nastavenom formate odpovede. Vykon sa hodnoti/boduje percentualne na zaklade spravne identifikovanych slov. Test susediacich slov=LNT je otvorena skupina / sirokonastavene meranie, ktore moze byt nastavene pre sluchovo ovplivnene deti vo veku troch rokov( Johnson a Winter2003). LNT bol zostaveny na ovplivnenie rozoznavania reci u deti, kontrolovanie slovnych vlastnosti stimulovanych slov(Kirk1995). Predosle merania rozoznavania reci neporovnavalo slova s poctom fonem(vyznamovych hlasok) vyskytovanych v ostatnych slovach alebo pocet vyskytovani v slov. Napriklad slova cat(macka) sa povazuje za slovo, ktpre ma vela lexikalnych napodobenin(hat, bat, mat,..). Je to taktiez casto vyskytujuce sa slovo .Slovo computer(pocitac) ma malo lexikalnych
susedov, napodobenin ale moze byt povazovane tak trochu za vysokofrekvencne. Existuju dve podskupiny testov, ktore maju 25 poloziek, ktore meraju rozoznavanie slov ako funkciu lexikalne 'jednoduchych' slov (casto opakujuce sa slova s malym poctom napodobenin) alebo lexikalne 'tazke' slova(zriedkavo opakujuce sa slova s mnoho napodobeninami. Multislabicny lexikalny oblastny test(MLNT) je podobny ... 12 poloziek na stranu, lahkych a tazkych slov. Vysledok sa hodnoti percentualne spravnym rozoznanim tazkych a jednoduchych slov a test ako celok. Odpovede mozu byt taktiez bodovane poctom spravne identifikovanych fonem.
Urcenie recovych schopnosti Dojcata a batolata Vyskum ukazal pozitivny efekt pouzitia kochlearneho implantata pri vyvoji recovych schopnosti, ktore by mali byt monitorizovane ako dolezity ukazovatel vyhod pristroja u dojciat a batoliat. Studie ukazali zlepsienie produkcie segmentalnych a supra-segmentalnych crt celkovej recovej zrozumitelnosti(Tobbey1994; Robbins1995; tobey2003). Dramaticke zlepsenie produkcie reci sa casto objavi uz po niekolkych mesiacoch pouzivania pristroja aj u u velmi malych deti(Zimmerman200). Pretoze zmeny nastanu tak skoro u deti so skorym implantovanim, prehodnotenie schopnosti v trojmesacnych intervalocj je bezne. Pomocka podobna IT-MAIS bola vyvynuta na urcenie vokalneho rozvoja u dojciat s kochlearnym implantatom(Kishon-Robbins2003). Produkcia hodnotiacej mierky dojciat(PRISE) urcuje vokalny rozvoj u dojciat s implantatmi na zaklade rozvojoveho stupna dojciat s normalnym pocutim(Oller1998). Tak ako IT-MAIS aj PRISE zahrna strukturovany rdicovsky pohovor aby obsiahlo informacie o castom opakovani sa cielenych spravani, ktore klinicke merania na mierke od 0(dieta nikdy nereaguje spravanim) do 4(dieta zakazdym zareaguje spravanim). PRISE obsahuje 11 vysetreni, ktore urcuju hlasovu schopnost a uroven hlasoveho rozvoja zahrnujuc objavovanim sa kanonickeho blabolenia a pouzitim prvych slov. Analyza skorej tvorby u babatiek s implantatom je varujuca, pretoze tieto tvorby su spate so schopnostou sluchovej spatnej vazby. Kanonckym blabolenimdieta pouziva spoluhlasky aj samohlasky, co je v sulade s vyzretymi jazykovymi obmedzeniami, takymi ako 'ADA'. Podkategoria kanonickeho blabolenia, kde babatko vytvara serie samohlasok a spoluhlasok slabik(blablabla alebo dudududu)(Oller1980). Kanonicke blabotanie sa zvycajne objavuje u deti s normalnym pocutim medzi siedmim a desiatim mesiacom zivota. Je to povazovane za dolezity bod v predlinguistickom rozvoji oboch, pretoze je to celistvejsie ako skora hlaskotvornost a pretoze jej vyskyt je takmer vzdy niekolkokrat omeskany u uplne hluchych deti. Kishon-Robin2003 objavil, ze rozvojovy vzor je monotonny, dosiahnutie prvych slov,... predimplantatny stupen pouzitia sluchovo ovplivnenenych deti(bez ohladu veku) preukazuju rovnake ako 6 mesacne deti s normalnym sluchom. Po implantatne pouzitie PRISE odhaluje zmny vo vokalnom rozvoji, co sa prisudzuje pouzitiu kochlearneho implantatu. Predosle vyskumi ukazali pozoruhodny vzajomny suvis medzi zaznamami rodicov a recovou zrozumitelnostou hodnotenou sluchovym porotcom/posudzovatelom.
Male deti Klinicke urcenie reci u malych hluchych deti je narocne hlavne v pedimplantatnom obdobi, ked detska rec moze obsahovat artikulacne spravania a vyrazy, ktore sa nedaju opisat pouzivanim tradicnej fonetickej transkripcie. Hodnotenie produkcie reci u maluch deti moze byt vykonane tromi typmi pomocok: test artikulacie; zasoby zvuku a hodnotenie recovej zrozumitelnosti. Kazda z tychto troch pomocok je opisana nasledovne.
Test artikulacie
Standartny test artikulacie zvycajne pozaduje od dietata pomenovat zobrazene predmety, ktore obsahuju cielene fonemy. Skusajuci preklada produkcieu dietata a porovnava ju so spravnym dospelym modelom. Casto je vytvorena spravnost odpovedi percentualne. Pretoze podnety su vysoko kontrolovane, test artikulacie ma vyhodu zistenia velkeho poctu spoluhlasok a samohlasok v kratkom casovom intervale. Dodatocne, skusajuci porovna umyselne cielene slova, ktorych zamena alebo vypustenie sa prihodi v detskej reci. (V priklade spontannej reci, umyselny ciel dietata moze byt neznamy, komplikovanym pokusomsa porovnava detska fonologia a fonologia dospeleho modela) Nakoniec, vacsina testov, boli normovane na prikladoch pocujucich deti, povolenim komparacie vykonu hluchych deti k tym vekovo vyhovujucim rovestnikom. Niektore nevyhody testu artikulacie ,zahrnajuc ohodnotenie zisteni , skor ako spontannost, vytvarania su limitovane na jednotne slova. Vysledky testu by preto nemuseli spravne odzrkadlit pochopitelnost dietatom hovoreneho jazyka. Test artikulacie zvycajne pouzivany u deti s implantatom je TEST ARTIKULACIE GOLDMAN-FRISTOE(Goldman-Fristoe 2000), vhodny pre deti vo veku dvoch rokov. ... a Brown1990 navrhli klinicku pomocku na urcenie skoreho fonologickeho procesu. Identifikovanie Skorych Fonologickych Potrieb u deti so znizenym pocutim(IEPN)kategorie prikladovych tabul reci skoro kazdej formy. 25 obrazkova polozka poskytovana ako podnet a tie su vyratane pre slovne vzory, pismenkove/slabikove cislo a stress, tlaciac na pociatocne a konecne spoluhlasky a vysoke samohlasky umiestnene vystizne/umyselne . Vysledky zo studie na 24. implantovanych detoch ukazuju, ze IEPN bola uzitocna pomocka/pomocny program pri opise zmien v produkcii/tvorbe reci v skorych rokoch zavedenia implantatu(Brown and MacDowall 1999).
Zasoby zvuku
Metoda zvukovej analyzy zahrna konstrukciu vhodnej ... individualnych zvukov reci pouzivanych detmi. Hlavne toto ... nahravanim vzoriek spontannych detskych vyjadreni. ... pocas sekcie hrania a vytvarania systematickych zasob samohlasok a spoluhlasok pocutych pocas sedenia. Obsberger s kolegami pouzivali tento system na analyzu frekvencie pripadov spoluhlaskovych crt akvizicie pocase u deti s implantatom. Vysledky, ze zvukove zasoby boli citlive na zmeny v recovom vyvoji spojenom so senzorovymi pomockami pouzitymi pocas.. Na klinicke ucely moze byt velmi uzitocna metoda dokumentacie malych zlepseni v detskej reci, ktore nemusia byt zmeratelne pouzivanim ostatnych pomocok, obzvlast u deti s obmedzenym hovorenym jazykom. Avsak, zasoby su castejsie konzumovane/stravene ako ostatne metody recovej tvorby a vynos len vnutrosubjektyvne porovnanie, ako normovane data nie su platne zo skupiny deti s implantatom.
Hodnotiaca mierka Tretia recova pomocka urcenia pre male deti je pouzitie hodnotiacej mierky... ... 5.3 kriteria pouzivane na kategorizaciu vykonov deti hodnotenia recovej zrozumitelnosti (SIR) KATEGORIA OPIS SPRAVANIA . Suvisla rec je pochopitelna vsetkymi pocuvajucimo. Dieta porozumelo vseobecnemu obsahu. . Suvisla rec je pochopitelna pocuvajucemu, ktory ma male skusenosti s recou hluchej osoby . Suvisla rec je pochopitelna pocuvajucemu, ktory ma male skusenosti s recou hluchej osoby. . Suvisla rec je pochopitelna pocuvajucemu, ktory sa koncetruje na citanie z pier. . Suvisla rec je nezrozumitelna . Pochopitelna rec je v jednoduchych slovach, ked obsah a citanie z pier je umoznene. . Suvisla rec je nezrozumitelna. Predrozoznavanie slov v hovorenom jazyku, primarny rezim komunikacie moze byt manualny. ... ktora klasifikuje detsku produkciu reci v porovnani k jednej z niekolkuch hierarchickych kategorii. Jednou z uzitocnych pomocok je Speech Intelligibility Rating(SIR)- hodnotenie recovej zrozumitelnosti(Allen 1998), 5 bodova mierka navrhnuta ohodnotit zrozumitelnost dietata nosiaceho/pouzivajuceho kochlearny implantat(tabulka5.3). Willkinson a Bunton(2003) oznamuju dobru medzipoctovu schopnost pre SIR a dolezity vztah bol oznameny medzi poimplantatnom vykone na SIR a CAP hodnotiacej mierke ( O'Donoughue 1999). Hodnotiace mierky maju tu vyhodu, ze su menej casovo narocne ako metody zvukovych zasob. Na druhej strane, pretoze je len zopar bodov na vacsine hodnotiacich mierok, nemusi byt citlive pre male zlepsenia u produkcie reci malych deti, hlavne pre deti s limitovanou zrozumitelnostou. Hodnotiace mierky su vhodnejsie pre deti, ktorych hovoreny jazyk je charakterizovany spajanim viacerych fraz a viet.
Urcenie jazykovych schopnosti Dojcata a batolata Okrem sluchoveho vnemu a recovej produkcie, deti s kochlearnym implantatom preukazuju zlepsenie v ich vnimani a rozvoji vyjadrovacieho jazyka(pozri Robbins 2000). Zlepsenia v pouziti komunikacnych strategiia konverzacnych schopnosti boli taktiez zverejnene/ oznamene(Tait1993, Nicolas1994) a viacej detmi implantatmi dosahuju vyssie levely v citani ako dosahuju ich rovestnici so sluchovymmi pomockami(Spencer1999). Avsak aj so znacnym zlepsenym vykonom, deti s kochlearnym implantatom zaostavaju v jazykovom vyvoji v porovnanim s detmi s normalnym pocutim toho isteho chronologickeho veku. Avsak, deti s kocchlearnym implantatom nepokracuje so zaostavanim v ich jazykovych prejavch ako to bolo dokazane pre ich rovestnikov s uplne znehodnotenim pocutim so sluchovymi pomockami. Pri implantacii detom v malom veku, bude mensi rozdiel medzi ich schopnostami a schopnostami ich vekovych rovestnikov s normalnym pocutim. Tak velmi ako je to mozne, jazykove urcenie u deti s implantatom by malo byt oddelene od urcenia sluchovych schopnosti. Pre meranie podstatneho jazyka, by mali byt deti ohodnotene uprednostnenym tvaromvyznamu, oralno-pocutelny test prezentuje detom, ktore pouzivaju uplnu komunikaciu. Samozrejme, to taktiez moze odhalit jazyk uplnej komunikacie deti v ustno-sluchovej forme, ak jeden si praje ohodnotit jazykovu schopnost tychto deti bez znakovej podpory.Take hodnotenie, avsak by chcelo podcenit/podhodnotit kompletnost detskej komunikacie. Tak ako detom implantovane v malom veku, dichotomia medzi ustnou a uplnou komunikaciou sa vytraca. V mnohych pripadoch, male deti, ktore prioritne pouzivaju uplnu komunikaciu sa postupne
stavaju ustnymi komunikujucimi, hlavne ak primerany aural-oral trening bol poskytnuty. V ostatnych pripadoch, najvhodniejsia jazykova hodnotiaca pomocka implantovanym detom je ta, ktora nepenalizuje deti koli slabej schopnosti. Mierka komunikacie a Symbolickeho spravania alebo(CSBC- Comunication and Behavior Scales) (Watberby and Prirant 1993) hodnoti dolezite pre linguisticke schopnosti, take ako komunikacne funkcie, socialnoemocionalne schopnosti, pouzitie gest, turn-taking a zrakovy kontakt. Tento bol standardizovany na normalne sa rozvyjajucich detoch od narodenia po stvrty rok zivota. Predlinguisticka komunikacia je hodnotena v 22. spisoch hodnotiacich parametroch komunikacne kompetencie a aspekte znakoveho rozvoja. Strukturovane sedenie hranim je zaznamenavane a spravanie deti je analyzovane na urcenie komunikacnych funkcii, nic ...znamena, vokalizaciu, vyjadrovanie, reciprocitu/vzajomnu vymenu, socialno-emocionalne ... a znakove vyjadrenia hrou. Tymito meraniami ziskavame informacie, ktore mozu byt uzitocne u identifikacii deti, ktore by mohli mat znizene poznavanie okrem stracania sluchu. Taketo identifikovanie sa stava velmi dolezitym ako vek znizovania implantacie, takpovediac, ako vyznam znizuje poradenstvo a zakladanie realistickych ocakavani Kane(2004)... pred-implantanCSBC vysledky s poimplantatom Reynell vysledkamiu ... skoro implantovanych deti. Vysledky navrhuju, ze len velmi male percento na SCBC pred-implantatne bolo crvenou vlajkou pre Reynell vysledky v dvoch rokoch pristrojoveho pouzitia. Tieto predbezne zaznamy ukazuje, ze deti s nedostatocnym pred-linguistickym spravanim rozvoj vhodneho formalneho jazyka moze byt riskantny. MacArthut comunikacno rozvojove zasoby (CDI): slova a gesta su navrhnute pre pouzitie 816 mesacne normalne rozvyjajuce sa dojcata(Fensim 1994). Pristroj je skompletizovany rodicovskymi otazkami takymi schopnostami ako pouzitie a vyjadrovanie gest, hier hracich programov a vhodnym pouzitim objektov. Hlavnym podielom zasoby/supisu je rozsiahly zoznam slovnej zasoby organizovany do 19 vystiznych kategorii. Rodicia poukazuje, ci ich dieta preukazuje pochopitelne spravanie spontanym pouzitim tychto specifickych poloziek slovnej zasoby. MacArthur -ova CDI je hodnotnou pomockou pri dosiahnuti komunikacnych zmien u skoro implantovanych deti, pretoze to urcuje velmi skore pre-linguisticke spravanie, nepozaduje dokoncit poddajnost dietata a je pouzitelny na zaklade prirodzeneho pouzitia jazyka v domacnosti. MacArthut -ov rozvojovo komunikacny- zasobnik. Slova a vety su pouzite u deti medzi 16 a 31 mesiacom zivot. Ako u CDI: Slova a gesta, obsahuje rozsireny zoznam slovnej zasoby, taktiez urcenie neskorsieho rozvoja, morfologickych a sintaktickych struktur, zahrnajuc hraniciace morfemy. Tato verzia referencii ma minulost, buducnost a nepritomne objekty a podujatia. Taketo referencie su vysoko ilustrovane detskym jazykovym rozvojom, pretoze su rozoznatelne/videne ako potrebny idex detskej ... U normalne pocujucich deti sa tieto posudky zacali vyskytovat neskor v jednoslovnych usekoch/periodach jazykoveho rozvoja. Obe verzie MCDI su normovane na pocujucich detoch a ziskavane percentualnym hodnotenim zalozenym na zaklade veku a pohlavia dietata. Reynell Developmental Language Scale (RDLS) (Reynell a Gruber 1990) je stanovujuci/urcujuci pomocny program, ktory bol rozsiahle pouzivany u hluchych deti. Format testu RDLS zahrna manipulaciu s objektom a opisovanie/znazornovanie/pomenovanie zalozene na otazkach ktore kolisu/obmienaju sa v dlzke a zlozitosti. Tento format znazornuje komunikaciu skutocnych slov k este lepsiemu stupnu ako robia ostatne jazykove testy. Test hodnoti vnimavost a expresivnost jazyka nezavisle, vekovy ekvivalent ziskovosti a standartne bodovanie, ktore porovnava vykon dietata k vykonu pocujucich deti v tom istom veku. Rozdielne normy su dostupne pre Britske a Americke deti. Reynell je nanormovany na deti vo veku 12mesiacov do 6 rokov,11mesiacov. Tak ako s vacsinou testou, nastroj je najcitlivejsie ak sa pouzije u deti v strede vekovej skaly normovaneho prikladu a menej citlivy u velmi nizkej alebo vysokej vekovej skaly. The Preschool Language Scale, Fourth Edition(PLS) (Zimmerman2002)- Predskolska jazykova mierka, stvrte vydanie je dalsie meranie, ktore taktiez ohodnoti vnimavost a expresivnost kamunikacie nezavisle. Je normovane na pocujucich detoch od narodenia do rokov, 11 mesiacov a preto je pouzitelna pre deti o rok mladsie ako Reynell. Opatrnost by mala byt dodrzana predkladani vysledkov hluchych deti, obzvlast pred implantatom, pri vnimavej casti (volanej sluchovo chapana/pochopitelna sekcia) pretoze obsahuje vysoky pocet poloziek, ktore mozu byt dosiahnute/zachytene len pocas pocutia. Hoci PLS je uzitocna klinicka pomocka pretoze ma siroky vekovy rozsah a pouziva objekty a formaty, ktore su motivujuce pre male deti.
Male deti
Pre deti od troch do pat rokov by testovanie jazyka malo zahrnat merania jednoslovnej slovnej zasoby, gramaticke schopnosti a zapajajuci jazyk. Merania chapania jednoslovnej slovnej zasoby by mali by zaradene v hodnotiacej baterii ale nemalo by byt pouzite ako jedine meritko jazykovej schopnosti. Test jednotnych slov bu mohol podhodnotit/ podcenit sposobilost komunikacie hlucheho dietata koli prirodzenosti ulohy. To je v ulohe roztriedenia obrazkov, prebytok bol obmedzeny a len jedna lexikalna sekcia je spravna. Obratene, test jednotnych slov moze precenit komunikacne schopnosti hlucheho dietata. Toto sa stava u deti, ktore ktore maju sikoroky zaklad jednoslovnej zasoby, ale maju nedostatky v spracovani dlhsom, komplexnejsom vetnom levely. Vysledky testov slovnej zasoby by mal byt stale prerusovany v lahkosti vysledkami zyskanymi z ostatnych jazykovych merani. Najsirsie pouzivany test slovnej zasoby je Peabody ... Cvicenie na porozumenie textu a pouzitie spajajuceho jazyka moze byt urcene u malych deti pouzitim RDLS alebo PLS opisanych navrchu/nad. Najpresnejsim meritkom na dosiahnutie detskej znalosti v linguistickej strukture (syntax/struktura a morfologia) je priklad spontanneho jazyka. Spontanna ukazka zobrazi menej strukturovane, prirodzenejsie jazykove prostredie a to je ukazovatel, ako ako dobre to dieta zvladne cele spolu pri vyjadrovani sa. Obycajne ukazka 50. spontannych nelimitujucich vyrazov je potrebnych podla poradia ukoncit analyzu. Ukazka je prepojena s prirodzenym hranim sa s dietatom. Publikovane metody analyzy jazykovej ukazky zahrnaju Lee-ho rozvojovy bodovaci SYSTEM(DSS) (LEE 1974) a SALT (Miller 2001). Tieto analyzi porovnavaju bodovanie
implantovanych deti a pocujucich deti. Spontanna ukazka by taktiez mala byt pouzita na kalkulovanie vyznamovej dlzky vyrazu(MLU), vseobecnejsi indikator linguistickej struktury. PLS poskutuje doplnkove meranie ziskat jazykovu ukasku a ... MLU. Jazykova struktura je dolezita a niekedy prehliadnutelna zona stanovenia pre implantovane deti. Aspekty gramatiky, podrobnej morfologie, boli preukazane ze su najkrehkejsie schopnosti jazyka u deti s roznymi komunikacnymi poruchami. Robbins(2000) zistil, ze v skupine deti s implantatom, gramaticke schopnosti sa rozvyjaju pomalsie ako ostatne aspekty jazyka. Toto poukazuje, ze deti s implantatom by mohli byt citlive aby zaostavali v gramatickom rozvoji, aj ked ostatne aspekty jazyka, take ako slovna zasoba a koncepcia/prevedenie sa zlepsuju na urovni normalne pocujucich deti. Detalnejsie urcenie jazykovuch struktur u implantovanych deti by mohlo viest k vylieceniu a vzrastu opatrnosti ucitelov a rodicov v tomto dolezitom aspekte komunikacneho osvojovania.
Zhrnutie Kochlearny implantat meni zivoty mnohych hluchych deti a ich rodin. Koli pokrocilej technologii implantovania v nizkom veku, ... su dnes skor porovnavatelne s rozvojovymi vzormi deti s normalnym pocutim ako s vysledkami deti so znizenym alebo ciastocnym pocutim, ktore pouzivaju konvencne sluchove pomocky. ..., ocakavania rodicov a profesionalov je pri skoroimplantovanych deti, aby komunikovali ustne a pravidelne navstevovali skoly s podporujucimi sluzbami. Niektore hluche deti s mnohonasobnym hendikepom zahrnajuc poznavaci deficit, sa su povazovane za vhodnych kandidatov pre kochlearny implantat(Waltzman 2000). Spracovanie zvuku sa vyvyja...