Ze Slovnicek

-1-

A Abiocén - neživé prostredie biocenózy. Abiotické zložky - všetky neživé zložky prostredia /horniny, pôda, voda, vzduch, slnečné žiarenie/. Abiotický - neživý, neústrojný, anorganický. Abundancia - množstvo jedincov toho istého druhu alebo skupiny druhov na jednotku plochy alebo objemu. Acidifikácia - proces, pri ktorom sa substrát okysľuje, napríklad voda, pôda, ovzdušie a pod. Acidita - kyslosť, úroveň kyslosti roztoku, zvyčajne sa meria a vyjadruje podľa stupnice pH. Acidofyty - rastliny, ktoré rastú na kyslých pôdach. Adaptácia - prispôsobenie sa organizmu tvarom, funkciou alebo spôsobom života vonkajším podmienkam prostredia. Adaptabilita - schopnosť organizmov prispôsobovať sa podmienkam vonkajšieho prostredia. Adventívny - zavlečený, prisťahovaný. Aeróbne organizmy - organizmy, ktoré potrebujú na metabolizmus nevyhnutne kyslík a žijú vo vzdušnom prostredí. Agro - vzťahujúci sa na poľnohospodárstvo alebo obrábanie pôdy Agrobiocenóza - spoločenstvo kultúrnych a burinových rastlín, živočíchov a mikroorganizmov na poľnohospodársky obhospodarovaných pôdach. Agroekológia - veda študujúca vzťahy v agrobiocenózach a ich vzťahy k okolitému prostrediu. Agroekosystém - funkčná jednotka agrobiocenózy vyznačujúca sa veľkou labilitou. Je náročná na dodatkovú energiu a agrotechniku. Agrofytocenóza - spoločenstvo poľných rastlín, ktoré tvorí porast kultúrnej rastliny a burinové druhy. Agrochemikálie - pesticídy alebo hnojivá vyrábané na použitie v poľnohospodárstve. Aklimatizácia - prispôsobovanie sa organizmov novému prostrediu, prípadne zmeneným klimatickým podmienkam. Dotýka sa to najmä introdukovaných druhov. Alelopatia - vplyv jednej rastliny na druhú cez prostredie prejavujúce sa ako újma, ktorú spsobuje jedna rastlina druhej rastine, zvyčajne vytváraním chemických látok a ich uvoľňovaním do prostredia. Anabióza - latentný stav organizmov vyvolaný nepriaznivými podmienkami prostredia /napríklad zimný spánok/. Anaeróbna dekompozícia - rozklad organického materiálu mikroorganizmami bez prítomnosti kyslíka. Anareóbny organizmus - organizmus, ktorý nepotrebuje pre život kyslík a žije v rôznych substrátoch. Analýza - rozbor látky s cieľom zistiť z akých prvkov sa skladá. Analýza životschopnosti populácie - spôsob hodnotenia schopnosti populácie prežiť na lokalite. Anemochória - rozširovanie rastlinných diaspór vetrom. Anomália - niečo, čo sa odlišuje od normálu. Anoxia - nedostatok kyslíka, napríklad vo vode, pôde, v pletive. Antropický vplyv - priame alebo nepriame pôsobenie človeka na krajinu. antropocenóza - spoločenstvo organizmov, ktoré vzniklo pod silným vplyvom človeka, a je náchylné na druhotnú sukcesiu. Antropocentrizmus - smer, ktorý hlása, že človek je stredom a konečným cieľom svetového diania a vesmíru. Antropogénny - podmienený človekom, napríklad antropogénna vegetácia.

Základy environmentalistiky - slovníček

-2Antropochória - prirodzené rozširovanie diaspór prostredníctvom človeka. Aquatický - vzťahujúci sa na vodné prostredie, vodný. Areál - oblasť, v ktorej žije určitý druh organizmu alebo určité spoločenstvo. V celej oblasti sú podobné klimatické a trofické podmienky. Aerotyp - skupina príbuzných areálov. Archeofyt - rastlina, ktorú zavliekli na územie v prehistorickej dobe a udomácnila sa tam. Aridita - stav extrémneho sucha. Arídny - veľmi suchý, označenie pre územie alebo klímu, kde je veľmi málo zrážok, čiže kde celkový ročný výpar prevyšuje úhrn zrážok. Artefakt - človekom vytvorený predmet. Asimilácia - tvorba výživných látok, napríklad ako fotosyntéza pri rastlinách. Asociácia - súbor populácií, ktoré patria do tej istej ríše na tej istej trofickej úrovni s určitým taxonomickým zložením. Aspekt - vo fytocenológii aspekt spoločenstva, vzhľad spoločenstva, ktorý je prejavom prevahy určitého druhu alebo skupiny druhov v určitom úseku vegetačného obdobia. Atmosféra - plynný obal Zeme zložený zo zmesi niekoľkých plynov a ďalších prímesí /prach, peľ, organizmy/. Autekológia - veda, ktorá sa zaoberá vzťahmi jedinca určitého druhu k prostrediu i k iným organizmom. Autoregulácia - schopnosť živých organizmov riadiť svoje životné procesy a prispôsobať sa zmeneným podmienkam prostredia. Autotrofia - schopnosť niektorých organizmov vytvárať pomocou využitia slnečnej energie alebo chemickej energie z jednoduchých anorganických zlúčenín energeticky bohaté zlúčeniny.

B Bariéra - prekážka, hrádza, ktorá zabraňuje prechodu alebo prenikaniu niečoho. Bentos - spoločenstvo organizmov žijúcich na dne vôd. Bernská konvencia - dohoda o ochrane živej prírody a prírodných stanovíšť Európy, ktorú podpísali členské štáty Rady Európy roku 1981. Beta radiácia - žiarenie, ktoré tvoria beta častice. Bezodpadová technológia - technológia s minimálnym množstvom odpadu, ale s maximálne efektnými výrobnými procesmi. Bilancia vody - pomer medzi príjmom, výdajom a hromadením vody v krajine. Bio - vzťahujúci sa na živé organizmy. Bioassay - testovanie látky zistením jej účinku na živé organizmy. Biocenóza - je biotická časť geobiocenózy, ktorú tvorí homogénny dynamický súbor živých organizmov spojených vzájomnou interakciou v priestore a čas a viazaných na určité podmienky prostredia. Biocentrum - predstavuje ekosystém alebo skupinu ekosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biocentrizmus - pozitívny trend v ochrane prírody a environmentalistike, ktorý zdôrazňuje prioritu ochrany živej prírody na všetkých úrovniach jej existencie. Biocídy - látky, ktoré usmrcujú živé organizmy. Biodegradácia - rozklad odpadov mikroorganizmami alebo látkami biologického pôvodu. Biodiverzita - variabilita všetkých tijúcich organizmov a všetkých ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých súčasťou sú organizmy. Bioformy - skupiny organizmov, ktoré majú podobn stavbu tela v súvislosti s rovnakým spôsobom života.

Základy environmentalistiky - slovníček

-3Biogeocenóza - biocenóza spolu so svojím prostredím, chápe sa ako jeden neoddeliteľný celok topograficky lokalizovaný. Biochóry - typologické jednotky biogeografického členenia, ktoré sa diferencujú podľa abiotických pomerov krajiny. Bioindikácia - interpretovateľné značenie kvality prostredia spočívajúce vo výskyte , prípadne neprítomnosti druhu aleobo spoločenstva. Bioinsekticídy - insekticídy, ktoré sa vyvinuli z prírodných toxínov. Bioklíma - súbor klimatických faktorov, ktoré ovplyvňujú holocenózu a podmieňujú vznik rôznych typov biocenóy alebo biómov. Biokomplex - súčet biotických zložiek v určitom priestore, ktorý má zákonitú štruktúru a obsah. Biokoridor - je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických inormácií živých organizmov a ich spoločenstiev, priestorovo naň nadväzujú interakčné prvky. Biológia - veda o živých organizmoch, rozlišujú sa základné vedné disciplíny ako cytológia, anatómia, morfológia, fyziológia, genetika, ekológia, a špeciálne biologické disciplíny, napríklad botanika, zoológia, mikrobiológia, mykológia a pod. Biologické zdroje - zahŕňajú genetické zdroje, organizmy alebo ich časti, populácie alebo akúkoľvek inú biotickú zložku ekosystémov so skutočným alebo potenciálnym využitím alebo hodnotou pre ľudstvo. Bióm - fyziognomicky výrazný sbúor geobiocenóz väčšieho zemepisného celku s viacmenej jednotnou makroklímou. Biomasa - všetky organizmy prítomné v ekosystéme v okamihu pozorovania. Biomonitoring - monitoring, ktorý využíva živé organizmy a princípy bioindikácie. Bioplyn - plyn, ktorý sa uvoľňuje z fermentovaných odpadov. Biosféra - priestor Zeme, v ktorom existuje, existoval alebo môže existovať život, spolu so živými organizmami, ktoré ho obývajú. Biota - živá zložka určitého územia alebo jeho rozlične veľkej časti. Biotechnológia - každá technológia, pri ktorej sa využívajú biologické systémy, živé organizmy alebo ich deriváty. Biotický - vzťahujúci sa na živé organizmy. Biotop - prostredie živých organizmov vo voľnej prírode, ktoré charakterizuje súbor biotických a abiotických faktorov. Bonita pôdy - produkčná hodnota pôdy podmienená obsahom živín, fyzikálnymi vlastnosťami a polohou. Bonská konvencia - dohovor na ochranu sťahovavých druhov ovľne žijúcich zvierat. Boreálny - vzťahujúci sa na severnú pologuľu, arktický. Botanika - náuka skúmajúca rastliny, časť biológie.

C Cenofond - fond biologických spoločenstiev /biocenóz/ naúzemí. Cenoklajn - plynulá zmena vlastností spoločenstva /biocenózy/ vo vzťahu k postupným zmenám podmienok prostredia. Cudzopasník - organizmus,ktorý žije na tele alebo v tele iného organizmu. Cyklus - séria prípadov, ktoré sa pravidelne opakujú. Cytotoxíny - látky, ktoré majú toxické účinky na bunky niektorých orgánov.

Č Červené knihy - reprezentatívne knižné publikácie, v ktorých sa opisujú vzácne /najmä endemické/ a ohrozené druhy rastlín a živočíchov určitého územia.

Základy environmentalistiky - slovníček

-4Červené zoznamy - súpisy vzácnych a ohrozených druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev

D Degradácia ŽP - zhoršovanie kvality ŽP kontamináciou, nepriaznivými procesmi atď. Defoliácia - odstraňovanie listov z rastliny. Defoliant - typ herbicídu, ktorý spôsobuje opadanie listov rastlín. Dekompozícia - proces rozkladu organickej hmoty. Dekompozítor - organizmus, ktorý získava energiu rozkladom látok v ekosystéme. Dekontaminácia - odstránenie znečistenia z povrchu predmetov alebo prostredia tak, aby sa mohli znovu používať. Demekológia - špeciálna časť ekológie, ktorá sa zaoberá štúdiom populácií, vzťahmi v nich a ich vzťahmi k prostrediu. Demografia - štúdium ľudskej populácie a jej vývoja. Demotop - priestor, v ktorom sa vyskytuje populácia určitého druhu. Dendrochronológia - vedecká metóda na zisťovanie veku stromov štúdiom letokruhov. Denitrifikácia - uvoľňovanie dusíka z dusičnanov v pôde činnosťou baktérií. Depozícia - ukladanie alebo hromadenie niečoho na niečom, suchá depozícia, mokrá depozícia. Deštruent - v ekosystéme organizmus, ktorý rozkladá organické zvyšky rastlín a žiovčíchov. Detoxikácia - odstránenie toxických látok, aby sa stratila jedovatosť látky. Detrit - v ekosystéme neživý rôznorodý materiál organického alebo minerálneho pôvodu, predovšetkým vo vode. Dezaktivácia - odstránenie rádioaktívneho zamorenia. Diagnóza krajiny - zistenie celkového kvalitatívneho stavu zložiek krajiny, jeho poznanie umožní realizovať návrhy adekvátnych opatrení na zlepšenie. Dialýza - použitie membrányako filtra na oddelenie tuhých odpadových častíc od kvapaliny. Diaspóra - rastlinný orgán, prostredníctvom ktorého sa rastliny rozmnožujú alebo rozširujú. Dioxín - extrémne jedovatý plyn, ktorý vzniká pri výrobe herbicídov. Disperzia - horizontálna štruktúra populácie, rozmiestnenie jedincov v populácii na konkrétnej ploche. Diverzita - vlastnosť systému prejavujúca sa v počte a v priestorovom rozmiestnení prvkov, z ktorých sa systém skladá. Domestikácia - proces zdomácňovania voľne žijúcich zvierat. Domestikovaný druh - druh, ktorého proces vývoja ovplyvnil človek s cieľom uspokojiť svoje potreby. Dominancia - prevládnutie jednéh druhu v spoločenstve. Dormancia - stav živočícha alebo rastliny počas nepriaznivého obdobia, keď má metabolizmus spomalený /zimný spánok/. Druh - taxonomická jednotka organizmov so spoločným pôvodom na seba odobných jedincov. Dynamika - postupné zmeny v kvalitatívnych a vlantitatívnych znakoch biologických systémov.

E Edafický - vzťahujúci sa na pôdu. Edafón - súbor všetkých živých organizmov, ktoré sa nachádzajú v pôde. Efeméra - rastliny alebo živočíchy s veľmi krátkym životným cyklom.

Základy environmentalistiky - slovníček

-5Efemerofyt - zavlečená rastlina, ktorá nie je schopná na novej loklalite prežiť a čoskoro vymrie. Ekofyziológia - hraničná vedná disciplína medzi fyziológiou a ekológiou, ktorá skúma organizmy, ich funkcie a spôsob života v prirdzenom prostredí. Ekológ - vedec, ktorý sa zaoberá ekológiou. Ekológia - veda o vzťahoch živých organizmov k ich okoliu, ale aj o vzájomných vzťahoch medzi živými organizmami. Ekologická pyramída - grafické vyjadrenie trofických vzťahov organizmov v ekosystéme. Ekologická valencia - základný ekologický zákon. Vyjadruje rozsah únosného vplyvu ekologického faktora, v ktorom je organizmus schopný normálne žiť a vyvýjať sa. Ekologická výchova - synonymum environmentálnej výchovy. Ekologické myslenie - základný predpoklad správneho postoja k životnému prostrediu a k starostlivosti oň. Ekologické plánovanie krajiny - Landep -systémovo usporiadaný účelový komplex aplikovaných krajinnoekologických metodík a metód, ktorého základným cieľom je ekologicky optimálna priestorová organizácia, využitie a ochrana krajiny. Ekologický faktor - akákoľvek podmienka prostredia vplývajúca na živé organizmy, ktoré reagujú adaptáciou. Ekoton - prechodná zóna medzi dvoma ekologickými systémami, zónami, prípadne krajinami. Ekotop - najmenšia preistrorová jednotka homogénnych ekologických podmienok prostredia. Ekotyp - organizmus, cenotické zoskupenie organizmov, ekosystém alebo časť krajiny, ktoré majú osobitné vlastnosti podmienené odlišnou alebo špecifickou kombináciou ekologických podmienok. Ekosystém - dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktorý pôsobí vzájomne ako funkčná jednotka. Emigrácia - pohyb druhov z plochy, vysťahovalectvo. Emisie - úlety zo zdrojov znečisťovania do okolitého prostredia, ako aj nehmotné prejavy drojov energie /hluk, žiarenie, teplo.../. Endemity - rastliny alebo živočíchy rôznej taxonomickej úrovne, ktoré vznikli v špeciálnych podmienkach na relatívne malom území. Nikde inde na svete sa nevyskytujú. Environmentalista - lovek, ktorý skúma životné prostredie človeka. Environmentalistika - náuka o životnom prostredí človeka alebo techonológia životného prostredia. Environmentálna etika - zásady pre činnosť človeka a jeho postoje k životnému prostrediu založené na ľudskej zodpovednosti za zachovanie podmienok života na Zemi. Environmentálna výchova - cieľavedomé odovzdávanie vedomostí a vytváranie návykov pre zospovedný vzťah k životnému prostrediu. Epifyt - rastlina, ktorá žije na inej rastline, využíva ju iba ako fyzikálnu oporu. Etológia - časť biológie, ktorá sa zaoberá štúdiom správania sa živých organizmov. Eutrofizácia - proces, keď sa do vodnej nádrže prirodzeným spôsobom alebo umelo dostávajú anorganické soli, ktoré podporujú rast rias a usmrcujú iné organizmy. Evapotranspirácia - množstvo vody, ktoré sa vyparí, bioticky transpiruje. Evolúcia - dedičné zmeny organizmov, ktoré prebiehajú mnoho generácií. Exhalát - akákoľvek látka vypúšťaná pri ľudskej činnosti do ovzdušia.

F Faktor - niečo, čo má vplyv na niečo iné. FAO - organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu v rámci OSN. Fauna - súhrn živočíchov na určitom geograficky vyčlenenom území.

Základy environmentalistiky - slovníček

-6Fenotyp - organizmus, ktorý sa fyziognomicky odlišuje od dedične získaných vlastností vplyvom pôsobenia ekologických podmienok prostredia. Flóra - súpis taxónov rastlín, ktoré sa vyskytujú na určitom území. Fragment - vo fytocenológii neúplne vyvinutá fytocenóza. Fungicídy - látky, ktoré s používajú na ničenie húb. Funkčná štruktúra krajiny - priestorové rozloženie funkčných vzťahov medzi človekom a krajinným priestorom sa vyjadruje vo funkčnej štruktúre krajiny. Fyto - vzťahujúci sa na rastliny. Fytocenológia - náuka o rastlinných spoločenstvách. Fytocenóza - rastlinné spoločenstvo, časť biocenózy s určitým floristickým zložením, rovnakými stanovištnými podmienkami a rovnakou fyziognómiou.

G Gaia - hypotéza Gaia, teoretická predstava o našej biosfére ako jedinom organizme, v ktorom fauna a flóra Zeme, jej klíma a geológia, fungujú všetky spoločne a sú vzájomne prepojené, pričom ovplyvňujú vývoj celého prostredia. Gama žiarenie - žiarenie lúčov gama. Generácia - skupina organizmov blízka svojím vekom. Geneický materiál - akýkoľvek materiál rastlinného, živočíšneho, mikrobiálneho alebo iného pôvodu, ktorý obsahuje funkčné jednotky dedičnosti. Genofond - genetický materiál so skutočnou alebo potenciálnou hodnotou. Genotyp - spbor indivíduí s charakteristickými genetickými vlastnosťami pre populáciu alebo druh. Geobiocenóza - časť zemského povrchu, na ktorom biocenóza a jej zodpovedajúci klimatop a edafotop vytvárajú súvislý prírodný komplex. Geobiosféra - sféra planéty Zem logicky zahŕňa aj živú zložku planéty. Geobotanika - časť biológie, náuka o kvetene a vegetácii a ich vzťahu k okolitému svetu. Geocentrizmus - preceňovanie významu geografie pri riešení problémov životného prostredia človeka prostredníctvom geoekológie, prípadne krajinnej ekológie. Geoekológia - súhrnné označenie pre ekosystemológiu a komplexnú fyzickú geografiu, teda ekológia krajiny. Geofyt - rastlina, ktorá prečkáva nepriaznivé obdobie roka v podzemných orgánoch. Geochóry - heterogénne krajinné komplexy zložené z viacerých geotopov. Geosféra - sféra planéty Zem. Geotop - najmenší homogénny, fyzickogeografický, priestorový taxón krajiny, ktorý je jednotný z hľadiska abiotických a biotických prvkov. GIS - systémy špecifického spôsobu zberu, ukladania a utívania dát o prírodných a socioekonomických systémoch v počítačovom prostredí. Globálny - vzťahujúci sa na celú Zem. Gradient - spád, vzťast funkcie, v ekológii postupná zmena prostredia.

H Heliofyt - rastlina uprednostňujúca slnečné miesta Hemikryptofyt - rastlina, ktorá delivé pletivá chráni pred nepriaznivými vplyvmi prostredia ich lokalizáciou na povrchu pôdy. Herbicíd - chemická látka, ktorá sa používa na usmrcovanie rastlín, najmä burín. Herbivor - bylinožravec, živočích, ktorý požiera rastliny. Hibernácia - prezimovanie, spomalenie metabolizmu, redukcia aktivity a využívanie telesných zásob na prežitie zimy.

Základy environmentalistiky - slovníček

-7Homeostáza krajiny - stav krajinného systému, pri ktorom vzájomné vzťahy a väzby jeho prvkov udržiavajú autoregulačné procesy v kvázistatickej stabilite. Horizont - v pedológii vrstva pôdy, ktorá má rovnakú morfológiu, chemizmus a genézu. Humidita - vlhkosť podnebia, charakteristická vyššími zrážkami, ako je celkový výpar. Humídny - vlhký, vzťahujúci sa na územie alebo klímu, kde zrážky prevládajú nad výparom. Humus - neživá organická hmota v pôde, prípadne na jej povrchu, v rôznom stupni rozkladu. Hustota - v ekológii počet jedincov na jednotku plochy. Hydrofyty - rastliny žijúce vo vode. Hydroséria - sukcesia spoločenstiev, ktoré rastú vo vode alebo vo vlhkom prostredí.

CH Chlórovanie - spôsob sterilizácie vody pridávaním chloridu. Chránený druh - druh rastliny alebo živočícha, ktorému štát alebo regionálna inštitúcia poskytuje ochranu na celom území štátu alebo na menšom území. Chránené územie - geograficky definované územie, ktoré je určené alebo regulované a riadené s cieľom dosiahnuť špecifickú ochranu.

I Imigrácia - osídlenie určitého územia organizmami, ktoré sa tu predtým nevyskytovali. Imisia - prenikanie látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve z miesta vzniku na druhé miesto dôsledkom emisie. Industrializácia - proces rozvoja priemyslu vo veľkom rozsahu v krajine. Inkompatibilita - neznášanlivosť. Insekticídy - látky, ktoré usmrcujú hmyz. Intenzita - stupeň využitia. Interakčný prvok - určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny zmenenej alebo narušenej človekom. Interferencia - vzťah medzi dvoma alebo niekoľkými druhmi organizmov bez zreteľa na charakter. Introdukcia - zámerné vysadenie cudzieho prípadne nepôvodného druhu do ekosystému za prirodzenými hranicami jeho areálu. Invázia - príchod veľkého počtu nepôvodných druhov na územie. Inverzia - stav ovzdušia, ktorého teplota s výškou neklesá, ale vzrastá. Takto dochádza k zvratu vegetačných pásiem. Ionizácia - tvorba atómov s elektrickými nábojmi. Ionosféra - vrstva atmosféry od 60 do 80 km, charakteristická vysokou koncentráciou molekulových a atómových iónov a voľných elektrónov.

K Kalcifóbny - organizmus, ktorý sa vyhýba vápenatým pôdam a preferuje kyslé pôdy. Kalcifyt - vápnomilná rastlina. Kalamita - nadmerný alebo nedostatkový výskyt niektorého ekologického faktora s vážnymi hospodárskymi dôsledkami. Klimatop - podnebie, ktoré prevláda v oblasti biocenózy. Klimax - vrcholné a najkomplexnejšie štádium sukcesného radu vývoja biocenóz, značne odlišné od východiskového stavu dznamickej sukcesie. Klimaxové spoločenstvo - rastlinné spoločenstvo, ktoré je stabilné mnoho rokov a pravdepodobne sa v ňom nič nezmení, pokiaľ sa nezmení klíma alebo vplyv človeka.

Základy environmentalistiky - slovníček

-8Klonovanie - metóda rozmnožovania skutočných kópií živého organizmu nepohlavným spôsobom. Kohorta - je populácia, ktorú tvoria jedince tej istej generácie. Kolónia - skupina rastlín žijúcich spolu na jednom mieste. Komenzalizmus - spôsob spoločného života dvoch organizmov, pri ktorom sa vzájomne nepoškodzujú, a dokonca si prospievajú. Konzument - spotrebiteľ, osoba alebo spoločnosť, ktorá kupuje a využíva tovar alebo služby. Korisť - živočích, ktorého usmrcuje a požiera iný živočích. Krajina - všeobecne charakterizovaná forma hmotného prejavu geografickej sféry, totálny geografický systém. Krajinná analýza - postup vo výskume krajiny, ktorý sa zameriava na charakteristiku vzájomných vzťahov medzi krajinnými prvkami a medzi krajinným systémom a jeho okolím. Krajinná ekológia - humánna veda o zákonitostiach vzniku, vývoja,správania sa a o priestorovej organizácii komplexných teritoriálnych jednotiek ako celostných útvarov, ktoré študuje geosystémovým alebo ekosystémovým spôsobom. Krajinná syntéza - zovšeobecnenie poznatkov krajinnej analýzy na krajinný priestor, preskúmanie a usporiadanie analytických poznatkov tak, aby poskytovali informácie o najrôznejších vlastnostiach tohto priestoru. Krajinná štruktúra - zákonité priestorové rozloženie kvalitatívnych a kvantitatívnych javov a vlastností krajiny, ktoré sa združujú do komplexných fyziognomických alebo funkčných celkov. Krajinné zložky - základné štruktúrne jednotky krajinného systému, medzi ktoré patria horninový podklad a pôdotvorný substrát, pôda, voda, ovzdušie, vegetácia, živočíšstvo, antropické výtvory, látky a javy. Krajinný prvok - prvky krajiny, ktoré vznikli spolupôsobením človeka a prírodných faktorov na krajinné zložky a možno ich z krajinného systému izolovať a analyzovať. Kryofyty - rastliny žijúce v chladných podmienkach, napríklad v snehu. Kultúrna krajina - pôvodná krajina pretvorená vplyvom využívania a činnosti ľudskej spoločnosti. Kyslý dážď - atmosférické zrážky s kyslou reakciou.

L Letálny - spôsobujúci smrť, smrteľný. Limit - hraničná hodnota, miesto, bod, ktorá sa nesmie dosiahnuť, prekročiť. Limitujúci faktor - podmienka prostredia, ktorá ohraničuje výskyt druhu, prežitie, rast a reprodukciu jedinca, fyziologický proces a pod. Lokalita - miesto, ktoré je reálne geograficky vymedzené.

M Megalopolis - aglomerácia rôznych malých miest do jednej urbanistickej plochy. Metabolizmus - komplexná výmena látok medzi jedincom a okolím. Metamorfóza - zmena, premena larvy na dospelého jedinca. Metapopulácia - populácia populácií, druhová populácia, ktorá sa skladá z čiastkových populácií. Metropolis - veľmi veľké mesto, zvyčajne hlavné mesto štátu. Mezo - vyjadrujúci prostredný, mierny, stredný. Mezofyt - rastlina, ktorá vyžaduje normálne množstvo vody na prežitie. Migrácia - pohyb veľkého počtu živočíchov z jedného miesta na druhé podľa sezóny.

Základy environmentalistiky - slovníček

-9Mikrochora - je najvýznamnejší heterogénny krajinný komplex, ktorý má diferencovanú štruktúru. Mikroorganizmy - drobné organizmy, ktoré vidno iba miroskopom. Mimikry - stav, keď živočích napodobňuje iného živočícha, aby sa chránil pred útokom. Mineralizácia - rozklad organických látok na iné, neorganické zlúčeniny. Minerály - neorganické tuhé látky, ktoré sa vyskytujú v prírode. Modifikácia - nedeičná zmena fenotypu organizmu, ktorú vyvolalo pôsobenie prírodného prostredia. Mokrade - súhrnné označenie pre ekosystémy s výrazným zastúpením a dominantnou funkciou povrchovej a podzemnej vody vo väzbe na súš: rašeliniská, plytké vodné nádrže a pod. Monitoring - opakovené stanovovanie a vyhodnocovanie kvality prostredia, najmä porovnávanie tzv. pozaďového stavu s antropogénnymi zmenami. Mortalita - úmrtnosť. Mykocenóza - spoločenstvo húb. Mykoríza - spolužitie húb s koreňmi niektorých cievnatých zelených rastlín, napríklad orchideí.

N Nanoplanktón - veľmi drobný planktón. Natalita - pôrodnosť, rodivosť. Naturalizácia - prispôsobenie sa cudzích druhov podmienkam nového prostredia, zdomácnenie. Neofyt - rastlina, ktorú zavliekli na územie v historickom období a zdomácnela tam, alebo sa vyskytuje len prechodne. Nika - funkčné zaradenie organizmu v danom ekosystéme - vyjadruje funkciu organizmu na danom stanovišti. Nitrifikácia - proces, keď baktérie v pôde rozkladajú dusíkaté zlúčeniny a vytvárajú nitráty, ktoré môžu rastliny prijímať koreňmi.

O Odpad - vedľajší produkt všetkých výrobných a komunálnych činností, ktorý nevstupuje do obehu látok a energie ekosystémov. Ochrana ex situ - ochrana zložiek biologickej diverzity mimo ich prirodzeného náleziska. Ochrana in situ - ochrana druhov a ekosystémov a prirodzených stanovíšť s cieľom udržať a obnoviť životaschopné populácie druhov v ich prirodzenom prostredí. Ochrana prírody - racionálna ľudská činnosť - komplex individuálnych, skupinových, štátnych a medzinárodných opatrení, ktoré zabraňujú ohrozeniu evolúcie a podstaty života a podporujú komplexnú obnovu a vývoj systému prírodnín, zároveň zachovávajú tie kvality biosféry, v ktorých vznikol a môže sa vyvýjať človek ako biologický druh. Ochranná zóna - má za úlohu zabrániť prenikaniu negatívnych antropogénnych vplyvov do biocentier a biokoridorov. Oligo - znamená trochu, málo. Oligotrofický - obsahujúci málo živín. Oscilácia - pravidelný pohyb z miesta na miesto. Ozón - forma kyslíka, ktorá sa vyskytuje prirodzene v atmosfére, pre človeka je škodlivá pri vyššej koncentrácii. Ozonosféra - ozónová vrstva v atmosfére medzi 20 a 50 km nad povrchom Zeme.

Základy environmentalistiky - slovníček

-10-

P Paleo - vyjadrujúci minulý alebo prehistorický. Pandémia - epidemická choroba, ktorá sa rozšíri do mnohých častí sveta. Patogén - vírus alebo mikroorganizmus, ktorý zapríčiňuje chorobu. Pedotop - najmenšia priestorová jednotka s rovnakými pôdnymi vlastnosťami, podmieňujúca určitú pôdnu formu alebo komplex foriem. Periodický - občasný, nepravidelný. Pesticíd - látka schopná usmrcovať škodcov a choroby. pH - vyjadruje kyslosť alebo zásaditosť. Polutanty - znečisteniny. Polyfág - živočích, ktorý sa živí viacerými druhmi potravy. Plymorfizmus - existencia rôznych foriem organizmov. Populácia - biotický systém, ktorý tvorí skupina jednotlivcov toho istého druhu žijúcich v určitom časovom intervale a v určitom prostredí. Potravový reťazec - proces prechodu energie v potreve od zdroja cez konzumentov až po predátory. Predátor - mäsožravec, živočích, ktorý sa živí inými živočíchmi. Príroda - komplex javov a predmetov, ktoré vzniki na Zemi počas vývoja a nevytvoril ich človek. Prírodná krajina - krajina, ktorá sa skladá len z prvkov prírodného charakteru. Vplyv človeka na túto krajinu sa nepripúšťa. Prírodné zdroje - zdroje hospodárskej činnosti človeka, ktoré poskytuje príroda. Zdroje dlhodobo udržateľného života. Prírodnina - hmotný prejav prírody ako procesu, objekty, ktoré vytvorila príroda.

R Ramsarská konvencia - dohovor o mokradiach medzinárodného významu. V zozname je okolo 300 mokraďových lokalít. Rastlinná formácia - súbor rastlinných populácií s určitou fyziognómiou, ktoré závisia od klímy. Región - územie, kraj, všeobecné označenie územnej jednotky, ktorá vstupuje do akejkoľvek regionalizácie. Reintrodukcia - opakované zámerné vysadenie nepôvodného druhu rastliny alebo živočícha do ekosystému. Relikt - organizmus, ktorý sa vplyvom zmenených ekologických podmienok udržal len na malých, ostrovčekovitých miestach svojho bývalého areálu. Renaturácia - obnova pôvodnej prírodnej štruktúry a funkcie ekosystému. Reštitúcia - prinavrátenie organizmov na miesto ich pôvodného výskytu, kde vyhynuli. Ruderál - organizmus začiatočnej fázy vývoja spoločenstva na stanovištiach, ktoré porušila ľudská činnosť. Ruderálne rastliny - rastliny, ktoré osídľujú antropogénne vzniknutý reliéf a lokality v okolí ľudských sídlisk.

S Salinita - podiel soli v danom množstve vody alebo pôdy Salinizácia - zasoľovanie, proces pri ktorom sa pôda alebo voda stáva slanšou. Vyskytuje sa predovšetkým v teplých krajinách, kde sa zavlažuje. Samoregulácia - schopnosť systému udržiavať sa v rovnováhe Samozrieďovanie - zmenšovanie hustoty v hustej populácii v dôsledku premnoženia

Základy environmentalistiky - slovníček

-11Saprofág - živočích, ktorý žije na odumretom rozkladajúcom sa materiáli. Saturácia - nasýtenie. Sciofyt - rastlina, ktorá rastie na tiennych stanovištiach, vyhýba sa priamemu slnečnéhu žiareniu. Sekundárna sukciesia - sukcesia, prebiehajúca na plochách, na ktorých pôvodne existovali prirodzené spoločenstvá a boli odstránené. Sezónna dynamika - cyklické opakovanie sa období s charakteristickým výskytom podmienok vhodných na určité javy alebo procesy. Skleníkový efekt - vzniká nahromadením CO2, ktorý vytvorí vrstvu prepúšťajúcu slnečné lúče, ale zabraňuje úniku dlhovlnného tepelného žiarenia z povrchu Zeme. Smog - znečistenie ovzdušia počas inverzných stavov v mestských a priemyselných aglomeráciách. Spoločenstvo - je funkčný biotický systém, v ktorom sa spája súbor populácií žijúcich v určitom prostredí s určitými podmienkami. Stanovište - súbor vlastností prostredia na danej lokalite. Steno - vyjadrujúci úzko, obmedzene. Stres - neprirodzený stav, do ktorého sa dostane organizmus počas vychýlenia vplyvu nejakého ekologického faktora. Stresor - faktor prostredia, ktorý vyvoláva stres. Sukcesia - postupné striedanie spoločenstiev až poklimax na určitom mieste pod vplyvom biotických a abiotických činiteľov. Symbióza - spolužitie Synantropizácia - rastlina, ktorej areál sa rozšíril, prípadne sa v súčastnosti rozširuje alebo zahusťuje vplyvom činnosti človeka. Synekológia - veda, ktorá študuje vzťahy skupín rôznych organizmov združených do určitej jednotky a ich vzťahy k prostrediu. Synergetika - súhrnné označenie zjednotených prístupov ku skúmaniu dynamických vlastností veľkých systémov.

T Taxón - klasifikačná jednotka s neurčitou hodnotou, napríklad druh, rod, čeľaď. Technosféra - biosféra, ktorú pretvorila ľudská činnosť. Terestrický - vzťahujúci sa na suchý zem, suchozemský. Teritórium - vymedzený priestor, ktoý aktívne bráni nejaký druh alebo populáciu pred ostatnými votrelcami s cieľom ochrániť svoje zdroje potravy, reprodukčnú zónu a miesta odpočinku. Termo - vzťahujúci sa na teplo alebo teplotu. Termofilný - organizmus, ktorý vyžaduje na rast vysokú teplotu. Terofyt - rastlina s krátkym životným cyklom, ktorá prežíva nepriaznivé obdobie roka vo forme semien. Tolerancia - schopnosť organizmu znášať alebo prispôsobiť sa rozličným podmienkam prostredia. Toxický - jedovatý Toxín - jedovatá látka rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Transpirácia - strata vody z rastlín cez prieduchy. Trofický - vzťahujúci sa na výživu. Trofická štruktúra - štruktúra ekosytému vyjadrená prostredníctvom potravových reťazcov a potravových sietí. Trvaloudržateľný rozvoj - rozvoj, ktorý zosúlaďuje potreby súčasnosti bez ohrozenia možností budúcich generácií zabezpečiť si vlastné potreby.

Základy environmentalistiky - slovníček

-12-

U Ubikvist - organizmy, ktoré žijú na rôznych stanovištiach bez osobitného vzťahu k určitému typu stanovišťa. Urbanizácia - phyb ľudí z vidieka do mestských sídel a z menších sídel do väčších sídel. Urbánna ekológia - študuje systém mesta a jeho prostredie.

V Variabilita - premenlivosť. Vegetácia - rstlinstvo. Vegetačné obdobie - obdobie roka s aktívnou vegetáciou. Vegetatívny - opak reproduktívneho, napríklad vegetatívne rozmnožovanie rastlín. Vitalita - životaschopnosť.

X Xeno - znamená odlišný, cudzí. Xero - znamená suchý. Xerofyt - rastlina, ktorá sa prispôsobila životu vo veľmi suchých podmienkach. Xeromorfný - organizmus, ktorý má morfologické vlastnosti zabraňujúce vyparovaniu vody v horúcom počasí.

Z Zamorenie - silné znečistenie cudzorodými látkami, napríklad ovzdušia. Znečistenie ovzdušia - výskyt cudzorodých, biologicky aktívnych prímesí v atmosfére, prevažne antropogénneho charakteru. Zoo - vzťahujúci sa na živočíchy. Zooplanktón - mikroskopické živočíchy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode.

Ž Životaschopná populácia - populácia, ktorá sa obnovuje a udržiava na stanovišti bez pomoci človeka dlhé obdobie. Životné prostredie - časť geosféry, v ktorej je v danom momente spätý život a výrobná činnosť ľudskej spoločnosti. Je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti.

Základy environmentalistiky - slovníček