Smetana

Bedřich Smetana Pochádzal z Litomyšle z rodiny sladovníkov, študoval v Jihlave, Havlíčkovom Brode a v Plzni, v Prahe bol žiakom slepého Jesefa Prokscha, u ktorého študoval kompozíciu aj virtuóznu hru na klavíri. V päťdesiatych rokoch osemnásteho storočia musel z existenčných dôvodov opustiť vlasť a živiť sa koncertnou a pedagogickou činnosťou v Švédsku.Až po páde Bachovho absolutizmu a Oktróbrovom diplome z roku 1860 sa otvára priestor aj pre realizáciu úsilia českých umelcov. Smetana sa vracia, aby pracoval v prospech českého umenia. Stáva sa zbormajstrom Hlaholu, vedie hudobnú školu, a je dirigentom opery v Prozatímnom divadle, podnecuje český hudobný život činnosťou v Umeleckej besede a hudobnokritickou prácou. Svojimi operami Braniboři v Čechách a najmä Predanou nevestou na libreto Karla Sabinu dosiahol skutočný ideál českej národnej hudby. Jeho České tance pre klavír, štylizácia klavírnych poliek ako najtypickejšieho prejavu českej tvorivosti, duá pre husle a klavír Z domoviny, zboryVeno, Roľnícka, Pieseň na mori, Odrodilec, Traja jazdci, Tri ženské zbory, kvartet Z môjho života, atď. – to všetko sú diela, ktoré vývoj českej hudby orientoval k pozitívnym národným hodnotám. Smetanov cyklus symfonických básní Má vlast je dvojím rozsahom a vnútornou väzbou ojedinelým zjavom vo svetovej hudobnej literatúre vôbec. Aj opery Dalibor, Dve vdovy, Libuša, Hubička, Tajomstvo, Čertova stena, v ktorých autor hudobne idnividualizoval slohovú výlučnosť jednotlivých opier podľa charakteru ich námetov, sú ozajstnými piliermi českej národnej hudby. Smetanova vokálna melodika sa stala typom českej melodiky, na ktorú nadväzovali ďalší skladatelia vrátane Antonína Dvořáka. K vrcholom Smetanovej opernej tvorby patrí nielen Predaná nevesta, ktorá skladateľovi na svetovej výstave vo Viedni roku 1892 zabezpečila svetovú slávu, ale aj Libuša, ktorú skomponoval na Špindlerov preklad nemeckého textu Josefa Wenziga pri príležitosti slávnostného otvorenia Národného divadla roku 1881. Smetana čakal na uvedenie diela sedem rokov, žiaľ, už bol vtedy hluchý. Opera mala mimoriadný význam pre život národa: povesť o Libuši a jej veštba, že „český národ všetky pekla hrôzy slávne prekoná,“ sa stala apoteózou vlasti. Opera presvedčila o svojej životnosti vlastnosti v najkritickejších chvíľach národnej existencie. Druhým jedinečným vrcholom Smetanovej tvorby je Má vlast. Autor v nej spojil minulosť a budúcnosť, oživil slávu českého mýtu a dejín( Vyšehrad, Šárka, Tábor), krásu českej prírody a ľudí v nej

(Vltabva, Z českých luhov a hájov). V symfonickej básni Blaník povýšil husitskú tradíciu nad tradíciu svätováclavskú. Bedřich Smetana po tom, ako v roku 1874 ohluchol, utiahol sa do samoty hájovne a okolitých lesov u svojho švagra v Jakebniciach, kde dožíval svoj smutný a mnohými bolesťami postihnutý život. Napriek tomu v absolútnej hluchote, ktorá bola jeho osudom poslednýh desať rokov života, vytvoril svoje vrcholné diela – nielen Mou vlast, a všetky ďalšie opery počnúc Hubičkou, ale aj klavírne cykly Sny a České tance, - obidve sláčikové kvartetá, ako aj orchestrálny Parížsky karneval – posledné autorovo dokončené dielo vôbec. Chvíľ, keď mohol komponovať a netrpel prudkými bolesťami, bolo čoraz menej. Smetana dožil svoj život v ústave pre choromyseľných v Prahe a bol pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.