Slova Vety Diela Svety

Slová, vety, diela, svety Existuje nekonečné množstvo verzií o svete, ale pýtať sa koľko, je čistý nones. Akú úlohu hrajú symboly vo svete? Problémom ostáva mnohosť svetov, reálny, nereálny, fiktívny, možný. Platí, že dva protikladné výroky sú rovnako pravdivé, teda jestvuje toľko svetov, koľko vzájomne sa vylučujúcich právd? Navyše, výroky môžu byť súčasne pravdivé v jednom svete.každý z výrokov uvádza to, čo je popisované vo vzťahu k systému. Všetko záleží na popise, to, aký svet existuje mimo rámec, sme naň odkázaní. „Verzie, ktoré sú viac zobrazením ako deskripciami, nemajú žiadnu pravdivostnú hodnotu v striktnom slova zmysle... Dramaticky rozporné verzie sveta ide pochopiteľne relativizovať: každá z nich je správna v danom systéme – pre príslušnú vedu, pre určitého umelca, pre určitého vnímateľa za daných podmienok.“ Inou možnosťou by bola aplikácia tvrdenia na svet, správnosť by záležala práve a priamo od sveta resp. Naopak. Všetky verzie stoja na rovnakej úrovni, nie je možná redukovateľnosť na jednu verziu. Pojem bez vnemu je prázdny, vnem bez pojmu slepý, obsah sa bez formy stráca ako svet bez slov. Svety sa líšia tým, patrí do jedného, nemusí do druhého, v relatívnych triedach, z ktorých sa sladajú alebo majú rovnaké triedy, len rozdelené na irelevatné a relevantné, v jednom svete je irelevantná a v druhom tá trieda relevantná. Relevantné nie sú nikdy všetky triedy, nie je to možné. Dôležitý je dôraz resp. usporiadanie, umelecké diela skôr ilustrujú ako popisujú relevantné triedy (abstraktná maľba, hudba, tanec), exemplifikujú sa pocity, ktoré tiež radíme medzi nástroje svetatvorby. Čiže prvé rozdiely medzi svetmi spočívjú v ich kompozícii a zvýraznení, ďalšie v usporiadaní, či deformovaní, piaty sa zakladá na vylučovaní a doplňovaní. Svety sa vytvárajú jeden z druhého, staré sa nahrádza novým, „I v rámci toho, čo vnímame a čo si pamätáme, odmietame ako iluzórne alebo zanedbateľné to, čo sa nám nehodí do architektúry sveta, ktorú si budujeme.“ Všetky spôsoby tvorenia sveta sa bežne odohrávajú v praxi, „... neexistuje žiadny jedinečný a privilegovaný svet medzi všetkými svetami, o nič viac, než ako existuje jeden jedinečný svet.“ Problémy sa ukazujú pri hľadaní pravdy, pre rôzne svety platia rôzne pravdy. Nemôžeme presne stanoviť, ktorá z právd je tá pravá. Pravdu vytvárame my, nevytvára sa sama, ale pri tvorení sveta nehrá veľkú úlohu. Svety sa formujú tým, čo je doslovne povedané, ale i metaforicky, tým, čo je exemplifikované (v básni môže byť i doslovne nepravdivý výrok metaforicky pravdivý). Správna verzia tkvie v reálnom svete, líšiaca sa vzhľadom na dobu, zvyk, síce v každom inom svete sa verzia odráža zo základnej reálnej verzie, ale svet existuje spôsobom rozdielneho vnímania. „... verzia sa dá považovať za pravdivú, keď sa neprehrešuje proti presne zakotveným

presvedčeniam, a proti žiadnemu zo svojich vlastných pravidiel.“ „... obyčajná ochota prijať všetky svety, žiadny svet nevytvorí.“