Pre Niku

Socialny kapital Socialny kapital je o hodnote socialnych sieti, zblizovanim sa podobnych ludi a najdeni spojenia medzi roznorodymi ludmi, s normami reciprocity (vzajomne) - (Dekker and Uslaner 2001; Uslaner 2001). Sander (2002, s.213) vyhlasil, ze "ludova mudrost, ze ludia ziskavaju zamestnanie od ludi ktorich poznaju skor, nez o tom co poznaju, sa ukazuje byt ako pravdiva". Adler a Kwon (2002) zistiti, ze hlavna intuicia uskutocnujuca vyskum socialneho kapitalu je, ze dobra vola, ktoru ini maju voci nam, je hodnotny zdroj. Definicie socialneho kapitalu: zhodnost mnohych definicii o socialnom kapitali je ta, ze sa zameriavaju na socialne vztahy, ktore maju produktivne prinosy. Burt (1998) poukazuje, ze " zo socialneho kapitalu sa rychlo stava jadrovy koncept v sociologii a politologii." Najcastejsie sa to vsak pouziva v teoretickom kontexte; len par vyskumnikov sa malo stretnut s problematikou merania. Ti, ktori tak ucinili (medzi nimi napr. Burt 1992, Gulatti 1998), vybrali alebo vytvorili vo vseobecnosti takmer jednotne meranie socialneho kapitalu. Zameranie bolo skor substantivne, nez metodologicke, takze nikto systematicky nebral do uvahy skalu moznych merani.

Externe versus interne

Autori

Definicie socialneho kapitalu

Baker

'zdroj, ktori actori cerpaju zo specifickych socialnych struktur a potom pouzivaju na na venovanie sa ich zaujmovym skupinam; je to vytvorene podla zmien vo vztahu medzi actormi'; (Baker 1990, str. 619).

Belliveau, O'Reilly, Wade

'sukromna siet jednotlivca a vybrane elementarne spojenia' (Belliveau et al. 1996, str. 1572). 'suhrn aktualnych a potencialnych zdrojov, ktore su pripojene vlastnictvu trvanlivej siete viac alebo menej institucionalizovanych vztahov vzajomnej znamosti a poznania (Bourdieu 1986, str.. 248).

Bourdieu 'vytvoreny zo spolocenskych zavazkov ('spojeni'), ktore su za urcitich podmienok zamenitelne do ekonomickeho kapitalu a moze byt institucionalizovany vo forme titulu urodzenosti' (Bourdieu 1986, str. 243).

Burt

'priatelia, kolegovia a viac vseobecnych kontaktov, prostrednictvom ktorich dostavas moznosti pouzivat svoj financny a a ludsky kapital' (Burt 1992, str. 9). 'moznosti provizie v sieti' (Burt 1997, str. 355).

Knoke

'proces, podla ktoreho actori vytvaraju a mobilizuju ich sietove spojenia vo vnutri a medzi organizaciami, aby ziskali pristup k inim socialnym zdrojov actorov' (Knoke 1999, str. 18).

Portes

'schopnost actorov zabezpecit vyhody poctivostou clenstva v socialnych sietach alebo inich socialnych strukturach' (Portes 1998, str. 6).

Interne/ Zblizovanie/ Brehm Rahn Spajanie

Coleman

'siet vzajomnych vztahov medzi medzi obcanmi, co ulahcuje vyriesenie problemov kolektivnim cinom' (Brehm and Rahn 1997, str. 999). 'Socialny kapital je definovany jeho funkciou. Nie je to jedna entita, ale mnozstvo rozlicnych entit, ktore maju dve charakteristiky. Vsetky su zlozene z toho isteho aspektu socialnej struktury a napomahaju urcitym cinom jednotlivcov, ktori su vo vnutri struktury ' (Coleman 1990, str. 302). 'schopnost ludi pracovat spolu pre bezne ucely v skupinach a organizaciach' (Fukuyama 1995, str. 10).

Fukuyama

Obidva tipy

'Socialny kapital moze byt jednoducho definovany ako existencia urcitej skupiny neformalnych hodnot alebo noriem platnych medzi clenmi skupiny, co povoluje spolupracu medzi nimi' (Fukuyama 1997).

Inglehart

'kultura dovery a tolerancie, v ktorej sa vyjavia rozsiahle siete dobrovolnych spojeni' (Inglehart 1997, str. 188).

Pennar

'siet socialnych vztahov, ktora ovplyvnuje individualne spravanie a tym zasahuje ekonomicky rast' (Pennar 1997, str. 154).

Schiff

'subor prvkov socialnej struktury, ktore ovlyvnuju vztahy medzi ludmi a su vstupnymi informaciami alebo argumentami produkcie a/alebo uzitkovej funkcie' (Schiff 1992, str. 160)

Woolcock

'informacia, dovera, a pravidla reciprocity, ktore tkveju v socialnych sietach cloveka' (Woolcock 1998, str. 153).

ROZLICNE POJMY SOCIALNEHO KAPITALU: Barry Wellman a Sherry Bartram (mailova sprava urcena pre SOCNET postovu sluzbu, 10.1.1997, vytlacena v Borgatti 1998) sa domnievali, ze existuju prinajmensom dve fundamentalne rozlicne pouzitia pojmu socialny kapital. Jedno pouzitie (priblizene Putmanom 1995) si predstavuje socialny

kapital ako vlastnost alebo crtu skupin (zvycajne kazdej spolocnosti) . 5 MECHANIZMOV, AKO SOCIALNY KAPITAL OVPLYVNUJE VYSLEDKY Narayan a Pritchett (1997) opisuju 5 mechanizmov, vdaka ktorym socialny kapital ovplyvnuje vysledky. •zlepsit schopnost spolocnosti monitorovat vykony vlady, bud preto, lebo vladni uradnici su viac zakotveni v socialnej sieti, alebo preto, ze monitorovanie verejneho poskytovania sluzieb je spravne •zvysit moznosti pre vzajomnu spolupracu pri rieseni problemov - s miestnym prvkom spolocneho majetku •napomahat sireniu noviniek, a to vzrastanim spojeni medzi jednotlivcami •redukovat informacie zlyhania a nedostatkov a expandovat skalu mechanizmu presadzovania sa •zvysit neformalne zabezpecenie (alebo neformalne bezbecnostne siete) medzi domacnostami Collier (1998) rozlusje medzi vladnym socialnym kapitalom (napr.zakony prava, dolezitost obciansky slobod) a obcianskym socialnym kapitalom (napr. bezne hodnoty, dedene tradicie, normy, neformalne siete. Socialny kapital moze bud produkovat bud pozitivnu alebo negativnu tvorbu. Napriklad, Olson (1982) tvrdi, ze skupiny mozu byt ochotne dat vydavky na neclenov, aby dosiahli svoje ciele. Ako protiklad, Putman Et Al (1993) tvrdi, ze spolupraca medzi clenmi skupiny vytvara zvyky a postoje smerom k vacsiemu dobru, ktore sa prenasa interakcie clenov s neclenmi. UROVNE A UKAZOVATELE SOCIALNEHO KAPITALU: Urovne, v ktorych je socialny kapital umiestneny: Socialny kapital bol umiestneny na urovni jednotlivca, neformalnej socialnej skupiny, formalnej organizacie, komunity, etnickej skupiny a dokonca i naroda (Bankston a Zhou 2002; Coleman 1988; Portes 1998; Putnam 1995; Sampson et al. 1999). V literature sa mozme stretnut s odlisnymi nazormi; niektori autori postuluju socialny kapital na individualnej urovni, niektori na komunitnej maju naopak viac dynamicke hladisko. Adler a Kwon (2002) podporovali toto stanovisko, ze zdroje socialneho kapitalu lezia v socialnej strukture, vo vnutri ktorej je umiestneny actor, cize herec. A preto socialny kapital moze byt studovany tym sposobom, ako ze ma individualnu a celkovu zlozku (Buys a Bow 2002; Newton 1997; Slangen et al. 2003). To znamena, ze socialny kapital patri skupine a moze byt pouzivany bud skupinou, alebo jednotlivcami v ramci danej skupiny (Kilpatrick et al. 1998; Sander 2002). V analyze socialneho kapitalu je uzitocna klasifikacia do mikro (individualny), meso (skupinovy) a makro (spolocensky).

Obrazok: Ilustracia vzajomneho posobenia urovni, v ktorich socialny kapital existuje. Zisky alebo dobra produkovane socialnym kapitalom sa tiez mozu objavovat na roznych urovniach socialnej struktury (Paxton, 1999). Moze to byt sukromne dobro, alebo verejne dobro, zavisiace na urovni (Aldridge et al. 2002). Onyx a Bullen (2001) podporovali toto zistenie, ze socialny kapital sa zda byt obidvoje, tak sukromne, ako ja verejne dobro. Fukuyama (2002) sa domnieval, ze socialny kapital nie je verejne dobro, ale sukromne dobro, ktore produkuje rozsiahle pozitivne a negativne externality. Typy socialneho kapitalu: V literature sa mozme stretnut s typmi ako su strukturalne a kognitivne, alebo tipmi nazyvajucimi sa zblizovanie a premostenie. Aldridge, Halpern et al (2002) ich oznacil oznacil ako hlavne tipy socialneho kapitalu. Zblizovanie je horizontalne, plati vo vnutri komunity, zatialco premostenie je vertikalne medzi komunitami (Dolfsma a Dannreuther 2003; Narayan 2002; Narayan and Pritchett 1999). Wallis a Crocker (1998) sa zmienovali o socialnom kapitali “zblizovania”, ako o majucom svoje miesto, pricom ho definovali ako nachadzajuci sa medzi ludmi, ktori ziju v tych istich, alebo susednych komunitach. A socialny kapital “premostenia” je uzko spojeny so slabou doverou, v pomere ku socialnemu kapitalu “zblizovania” (velka dovera) – (Anheier a Kendall 2002).