Pomoc

Všeobecná psychológia:

 1.Téma: Predmet psy, hlavné smery, metódy ps. ­psy úzko súvisí s inými vedami, poznatky ktorých využíva a ďalej špecifikuje.  Historické predpoklady vzniku psy, ako vedy       „Psy. Je veda, ktorá má dlhú históriu, ale krátke trvanie“. Je pomerne mladou vedou. V minulosti figurovala nie ako veda,  ale ako súčasť náboženských vied, filozofických vied.  Prvé názory na psychológiu v Mezopotámii, Číne, Grécku,.V Egypte označovaná za centrum života a myslenia srdca.  V Číne – základ života­ krv, vládca tela človeka – srdce. Čchi =fenomén niečo čo sa podobá vzduchu, dáva čl. dar reči, hýbe  myšlienkami čl., sprievodca človeka životom. Pečeň je strediskom citov.  India – centrom človeka je v srdci a objektívnym môže byť aj mozog. Ind. posvätná kniha Panišáda sa zmieňuje o duši čl., ako o etic.  rozmere, ktorý zabezpečuje blaženosť človeka. Krokom vpred je Budhizmus – dosiahnutie Nirvány – blaženosti po smrti /splynutie  s božskou podstatou/.      Bum rozvoja ps. je obd. Antiky. Najvýznamnejší učenci = gr. lekári Galénos, Hypokrates. Oni vymedzili 4 typy temperamentu   podľa jednotlivých štiav v človeku /sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik/. V antike sa diferencovali názory, má určitú štruktúru  a subsystémy. Začali rozlišovať živú a neživú hmotu v chápaní človeka. 1.krát sa objavuje pojem VEDOMIE. Demokritos , Platón,  Aristoteles.  Phytagoras – chápe ps. cez čísla. Aristoteles­ ?, Sokrates – hľadanie pravdy pomocou diskusie so svetom.     Významné obdobie Scholastiky – T. Akvinský      Renesancia – obnovenie antických hodnôt, záležitosť ps. duše človeka.        17. St. – význ. obd, ps. názory sa rozvíjajú v priemyselne vyspelých krajinách. S rozvojom priemyslu  súvisí s rozvojom lekárstva,  astronómie. Nazývame ho i ako storočie experimentu. Každá veda využíva experim. v skúmaní základných otázok. Mechanický  determizmus= Reflexný oblúk – súčiastky dobre fungujúceho stroja, nervové hadice idú z mozgu a myšlienky prúdia a regulujú naše  telo. Častice sú malé, ale rýchlo reagujú. Dráha po ktorej reflex prebieha.      Humanizmus:Angl.:Loock a Hume –asociačná teória.       ČSR:Český vedec Procházka v pol. 19.st. rozvinul učenie o zmyslových orgánoch a učenie o reflexoch. 1.krát zavádza pojem   POCIT = kompas života. Pocit nemá vzťah k citom. Ján Evangelista Purkine – český vedec, lekár. Zaoberal sa činnosťou zmyslových  orgánov vo vzťahu k psychike.      Ps. ako samostatná veda vzniká  v 19. St., zakladateľom bol WUNDT. Založil laboratórium v Nemecku.1879 založil prvý  experimentálny ústav na svete. Rok 1879 bol prelomový, je to dátum vzniku ps., ako samostatnej vedeckej disciplíny.      Psychológia, aby mohla byť vedou musí splniť 3 základné podmienky:  1.musí mať určený predmet skúmania /Wundt­predmetom je bezprostredná skúsenosť čl./ 2.vlastný kategoriálny a pojmový aparát /kat. a pojmy využíva pri skúmaní a nevyužíva to iná veda/ 3.vlastné metódy skúmania /štadardizované testy a dotazníky/      1879 – prelomový, nastáva prudký rozvoj ps. vied, rozvoj detskej a ped. psychol. Psychológ Fiadžet na základe skúmania  vlastného syna, denník od narodenia, skúmal vývin psychiky. Ušinský – čl. môžeme vychovávať len  vtedy, keď ho poznáme /poznanie je základ/. Rozvoj zootechnológie – Darwin, fylogenéza, ontogenéza Sociálna psychológia – Gustáv L Bon, dielo – Psychológia davu /osobnosť stráca v dave samostatnosť. Koniec 19. Zač. 20.st rozvoj psychotechniky,/séria skúšok na poznanie človeka, zabezpečovala výber ľudí na funkciu podľa  predpokladov/,  dnes podoba – psychometria, pschodiagnostika. HLAVNÉ  SMERY

20.st rozvoj rôznych psychologických smerov a škôl.      PSYCHOANALÝZA­ Freund, Jung, Adler, Morneyová – „túžba po moci je dominantná“ /predovšetkým nevedomie, Freund  zaviedol model : ID, EGO, SUPEREGO. Id­vrodené­oblasť slasti, všetko riadi pohlavný pod, ostatné je podriadené, Ego­ funguje  na princípe .čl. sa musí prispôsobiť okoliu. Úsilie  filtra medzi osobnosťou a vonkajším prostredím. Super ego­sankcionuje nemorálne  správanie, sankcionuje pohlavné pudy, zdroj náboženských a morálnych citov, kontroluje a sankcionuje správanie pôsobením iných  ľudí. Významné pre medicínu, atropológiu, umenie, literatúru. Pokračovateľom bola Neoanalýza, nie čo človeka ovláda – pohlavný pud, ale túžba po moci.      BEHAVIORÁLNA ps: psychológia správania. Watson, Hunter, Hull, Togman, Skiner. U človeka môžeme posudzovať len to čo  je merateľné. Ústrednou kategóriou je správanie. Každý akt je stimul reakcia na podnet. Podnetom prejavu je správanie. S­R, S­/O,P/­ R /s­stimul, r­reakcia, o­organizmus, p­osobnosť/.Vonkajšie podnety sa lámu cez vonkajšie.      GESTALT /geštalt/ Tvarová ps.: Wertheiner, Kóhrer, Koffer – nemci.Pokračovatelia Wunda. Skúmanie tvaru, celostnej  konfigurácie, organizovaného celku.Čl. je organ. Celok a má svoje podštruktúry.       EXISTENCIONÁLNA ps: Rogers, Allport, Maslow. Človek si uvedomuje svoje ja v hraničných situáciách. Naplno sa prejavuje  vnútro čl. Uznáva vonkajší vplyv, zvýrazňuje bytie a prežívanie. Maslow – rozdelil potreby čl. na primárne a sekundárne. Musí mať  najprv sekundárne, usporiadané.      HUMANISTICKÁ ps: Búhlerová, Centzil, Maslow. Zastúpenie v USA. V centre pozornosti je hľadanie ľudského bytia, zmysel   života, prečo sme na svete, ako na nás negatívne vplývajú sociálne aspekty.      KOGNITÍVNA ps: Muller, Andersen, Estes. V centre pozornosti je návrat k poznávacím procesom, ľudské bytie, zmysel života.   Využitie kybernetiky a informatiky. ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­      PSYCHOLÓGIA: Pardel, Košč, Boroš ­veda o psychickej regulácii správania a konania človeka a jeho psychických vlastností.

Úlohy ps: skúmať zákonitosti vzniku, vývinu formovania psychiky čl. a skúmať prejavy psychiky človeka a skúmať  *SPRÁVANIE – taká činnosť jednotlivca, ktorú môže pozorovať iná osoba. Ktorú môžu zachytiť prístroje a ktorou  pôsobí jednotlivec  na svoje okolie * PREŽÍVANIE – to čo si čl. zo svojho duš. života uved., čo je prístupné iba jemu samému.  Metódy ps: ­spôsob, cesta skúmania, poznávania      1.Netestové: a/anamnéza: metóda tvrdých faktov *autoanamnéza /vypovedanie o sebe/,        *heteroanamnéza /tvorí ju iný čl. na základe  dokumentov o čl – druhí o mne, napr. zo zdrav. karty/ b/pozorovanie: *introspekcia /pozorovanie samého seba/, *extrospekcia /pozor. ma niekto iný/ c/rozhovor: *riadený /vopred stanovená štruktúra otázok/, *čiastočne riadený /máme vytvorené len okruhy a nechávame hovoriť  skúmaného/, neriadený /voľný, rozpráva na určitú tému/ d/experiment: *prirodzený /viazaný na podmienky, v kt. človek žije. V škole porovnanie tried/, *laboratórny / v špec. podmienkach,  laboratóriách za využitia prístrojov/ e/dotazník: tvorený dotyčným f/interpretácia výrazov a ľudských výtvorov /denník­ má veľkú výpovednú hodnotu, maľba,       2.Testové a/výkonové /vždy obodované dobré, zlé/: *inteligencie /testy všeobecných rozumových schopností/, testy špeciálnych schopností   /pozornosti, pamäť/,.vedomostné 

b/osobnosti    :   *projektívne /séria obrázkov o kt. vypovedá, čo mu hovoria­kresba­stromy, postavy/, *objektívne, *dotazníky  /subjektívne výpovede o sebe, je v nich všetko využiteľné/, *posudzovacie /stupnice na meranie postojov a názorov k niečomu –  veľmi dobrý, menej dobrý, zlý, výborný/ c/prístrojové metódy: detektor lží, EEG mozgu. Založené na prepájaní fyz. a psych. stavu človeka. Využívané v laboratórnych  podmienkach.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 2.Téma:Systém psy vied – základné, špeciálne, aplikované 1.Teoretická sa delí na: *Základnú /všeobecná ps, vývinová, psychopatológia, patopsychológia/ a  *Špeciálnu/biologická,zoopsychológia,porovnávacia,psycholingvistika,diferencionálna, sociálna/ psy  2.Aplikovaná:/pedagogická,klinická,psy práce,poradenská,vojenská,súdna,ps reklamy a trhu, ps dopravy, ps športu,kozmická/      ZÁKLADNÁ Všeobecná psy –skúma psychiku ako celok, je základom pre ostat.  psy. disc. Základ psy vied. Vývinová psy – ontogenetická, skúma všeobecné zákonitosti vývoja a regulácie správania v živote človeka od počiatku po smrť. Psychopatológia – štúdium chorobných zmien a abnormality psychických javov. Skúma duševné poruchy a choroby. Patopsychológia – skúmanie psychiky chorého človeka /napr. keď má rakovinu/       ŠPECIÁLNA Biologická – skúma biologickú podmienenosť správania človeka, čl. je živý organizmus Zoopsychológia ­ /ps. zvierat/, skúma ps. zvierat na rozličných stupňoch vývoja, umožňuje modelovanie ps. javov  v najelementárnejšej podobe Porovnávacia – skúma rozdiely existujúce medzi ľuďmi a v ich správaní /medzi pohlaviami, soc. skupinami po psych. stránke/.  Porovnáva vývoj psy na rôznych stupňoch vývoja v živočíšnej ríši, čo umožňuje lepšie porozumieť ľudskému správaniu. Psycholingvistika – štúdium vzájomných väzieb medzi lingvistickými a psychickými javmi=myslenie+reč Diferencionálna –skúma rozdiely medzi pohlaviami a soc. skupinami Sociálna – skúma ako sociálna sféra vplýva na psychiku človeka      APLIKOVANÁ ­slúži potrebám praxe. Skúmajú psychiku čl. v rôznych podobách spoločenskej a výrob.praxe. Pedagogická – skúma psych. čl. v podmienkach výchovy a vzdelávania. Vzájomné pôsobenie žiak – učiteľ, spätnú väzbu, skúma  techniky, štýly učenia. Klinická – poznávanie a diagnostiku psych. porúch, ich prevenciu a terapiu. Ako predchádzať a ako riešiť duševné choroby. Psych. práce – psychika človeka k prac. podmienkach, skúma vplyv pracovného prostredia na prac. výkon v záležitosti  racionalizácie, medziľudské vzťahy na pracovisku, negatívne stavy monotónnej činnosti /pásová výroba/ Poradenská – rieši úlohy výchovného, školsk., profesionálneho, manželského poradenstva. Vojenská – skúma psy. v špecifick.vojensk.oblasti Súdna /forézna/– realiz. sa z hľad. potrieb delikventov, zisťuje psychol. osobitosti /posudky/  Psy reklamy a trhu – študuje správanie človeka v ekonomických podmienkach Psy dopravy, psy športu, kozmická psy   Človek je bio psycho­sociálna bytosť.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 3.Téma: Význam ps pre spoločenskú prax ­psy úzko súvisí s inými vedami, poznatkami, ktoré využíva a ďalej špecifikuje Postavenie psych. v systéme vied  ­ celkovo: Vedný systém pozostáva z:  Prírodných vied /matika, fyzika biológia/            Spoločenských vied /pedagogika, lingvistika/                                              Humanistických vied /psychológia/ ­to sú všetky vedy, ktoré skúmajú človeka ­spoločenské vedy: psy sa zaoberá čl, jeho determináciou, spoločenskými podmienkami, využív poznatky spoloč. vied /sociológie,  pedag,ekonomiky, politológie, histórie,../

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 4.Téma: Podstata psychiky, vedomie nevedomie      Psychika: je vlastnosťou mozgu, prejavuje sa v utváraní ideálnych obrazov na základe údajov objektívnej skutočnosti.  Vonkajšie vplyvy sa lomia cez vedomie, skúsenosť subjektu  jeho vekové a individuálne zvláštnosti.      Plní funkciu: *poznávaciu /pozn. okolitý svet, pamäť, vnímanie, reč mu pomáhajú/                        *regulačnú /reg. vzťah čl. k okoliu, k iným ľuďom –­na psych. má vplyv skúsenosť, ak som sa už z niečoho poučil,  reagujem na to inak.       Zložky psychika:  Vedomie   – je súhrnom poznatkov o svete a o sebe samom, uvedomením si vlastného prežívania /uvedomov. si vlastného ja, som tu a  som takýto, len človek na rozdiel od iných živočíchov/.Jeho súčasťou sú psy vlastnosti, procesy, stavy /uvedomovanie, prežívanie/. Je  to vyššia forma psychiky. Prechádza určitým vývojom, utvára sa až od 3.roku života Nevedomie /podvedomie/ ­ nižšia forma psychiky. Je to forma odrazu skutočnosti, ktorú si momentálne neuvedomujeme. Aj čas  neuvedomenia sa prejavuje v správaní.      Do nevedomia patria: ­ *momentálne neuvedomované, ale predtým vedome prežité zážitky /vlastnosti, skúsenosti,  zautomatizovaná činnosť­ šoférovanie auta/ ­*neuvedomované, podprahové podnety /zmeny nálad/ ­*potlačené túžby, želania, pudy, inštinkty.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­5.Téma: Psychické jav /rozdelenie/ ich klasifikácia Rozdelenie psy javov: 1.Psy procesy: *poznávacie /pociťovanie, vnímanie, pamäť, reč, pozornosť/    *citové procesy           *vôľové procesy ­zabezpečujú odraz objektívnej skutočnosti a prvotne regulujú činnosť človeka  2.Psy stavy: *krátkodobé a *dlhodobé. 

–

vyjadrujú momentálne duševné rozpoloženie, aktuálnu funkčnú úroveň psychiky. Konanie v afekte 

3.Psy vlastnosti človeka: *motivácia a zamerannosť, *schopnosti /čo čl. dokáže, čo môže/, *temperament, *charakter /má každý/ ­sú potencionálne a relatívne stále dispozície k určitej činnosti, vznikajú na základe psy procesov a stavov a spätne ich ovplyvňujú.   Utvárajú sa v priebehu života /niekedy za mesiac/      Aktivita – vyjadruje všeobecne platnú charakteristiku živých organizmov  a systémov. Je to vlastnosť umožňujúca ich existenciu,  pôsobenie na iné systémy, zmenu na základe svojich vnútor. predpokladov.  Má 2 zákl. funkcie: ­orientuje čl v prostredí 

­vedie ho k uspokojovaniu potrieb a cieľov      Správanie – Vzniká v interakcii človeka s prostredím. Je to taká aktivita jednotlivca, ktorá sa dá merať, alebo pozorovať. U čl.  existuje viac foriem správania: ­ *nepodmienené reakcie /vrodené formy reagovania, vš. nepodmienené reflexy/      ­*podmienené reakcie  /vznikajú v priebehu žitia čl. – učenie/      ­*Konanie /najvyššia forma správania, je to cieľavedomá činnosť človeka/    Činnosť – jednotka života sprostredkovaná psy odrazom. Nie je to len súhrn reakcií, ale systém kt. má svoju štruktúru, vnútorné  prechody a vývoj.  3 základné druhy činnosti: *Hra /pre vlastné potešenie. Buď jednotl. alebo v skupiny/, *Učenie /činnosť pripravujúca čl. na určitú  činnosť/, *Práca /činnosť, kt. zabezpečuje existenciu čl. na utváranie hmot. A duch hodnôt/

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 6.Téma:  Biologická, sociálna  a psychická determinácia správania človeka

1.Determinácia: vychádza z toho, že Človek je bio­psycho­sociálna bytosť  ­je to príčinná podmienenosť a zákonitá závislosť vecí a javov. Všetky veci a javy sú prísne determinované.

     Determinácia v psychike človeka znamená: A/všetko čo v nej existuje je podmienené istými činiteľmi /stavbou mozgu/ B/znamená, že v psychike každého jednotlivca možno v každej etape vývinu poznávať, lebo je výsledkom pôsobenia konkrétnych  činiteľov. C/že duš. život čl. prebieha podľa určitých zákonitostí      Činitele ovplyvňujúce utváranie /determináciu/človeka: A/biologické, vnútorné s čím prichádzame na svet B/prostredie: fyzikálne a sociálne C/výchova D/aktivita človeka

2/biologická determinovanosť psy človeka predstavuje: 1.nervová sústava človeka, 2.celkový stav a rast telesného organizmu, 3.žľazy  s vnútornou sekréciou

­základom anatomic. nerv. sústavy je bunka – Neurón /jadro, základ činnosti/.  Podľa uloženia delíme ner. ústavu: *vegeatívnu /útrobnú/, *periférnu /obvodovú/, *centrálnu /mozgovo­miechovú/    a./Vegetatívna /útrobná/: zabezpečuje činnosť vnútor. orgánov a žliaz z vútor. sekréciou. *parasympatické /oslabuje činnosť vn.   orgánov s    vnútor . vylučovaním, vytvára rovnováhu, zabezpečuje prísun potravy a spánku/,*sympatické /urýchľuje činnosť vnútorných  orgánov/ ­Zabezpečuje činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a ich vplyv na psychiku: štítna žľaza, pohlavné žľazy, kôra nadobličiek b./Periférne nervová sústava: sa skladá z receptorov z *dostredivého a *odstredivého nevrvstva. Receptor: citlivé nerv. zakončenie na povrchu kože zmyslových orgánov a vo vnútri organizmu /vo svaloch, vnútor. uchu  útrobách/.Dostredivými dráhami sa dostáva do mozgu. /receptor­nástroj pociťovania okolitého sveta / c/.centrálna nervová sústava sa skladá:/je stavba a činnosť, predstavuje biolog. determináciu psy,uskutočňuje najvyššiu biolog. 

reguláciu organizmu/ ­1.miecha: v kanál. chrbtice, hrubá ako malíček, riadi činnosť vnútorných orgánov/ ­2.predĺžená miecha: spája mozog a miechu, konkrétna činnosť dých.orgánov, držanie tela, koordinácia pohybov ­3.mozog: zložený z niektorých častí: Hypotalamus /vegetatív. nervstvo, sex, agresia/, *veľký mozog, *Talamus /poznávacie   procesy/, *medzimozog /videnie, počítanie/,*malý mozog regulátor pohybov/, *miecha, *predĺžená miecha Veľký mozog –má 2 hemisféry  ­Ľavá hemisféra    :   spracovanie verbálnych znakov v ich expresívnej /výrazovej/ podobe, čítanie, počítanie, reč, myslenie /je konkrétne  a analytické, logické/ ­Pravá hemisféra: operovanie obrazmi, orientácia v priestore, rozliš. hudobných tónov, melódií, rozpoznávanie  zložitých  objektov/tvárí/, snívanie, priestorové myslenie. zabezpečuje celostné vnímanie, myslenie priestorovo obrazné, myslenie je  mnohoznačné, tvorivé. Mozgová bunka – nie je schopná regenerácie, ubúda ich, kulminuje okolo 25.roku života      Základné nervové procesy sa prejavujú na základe vzduchu a útlmu. Vzruch: fyzikálno­nervový proces v nervovej bunke, ktorý vznikol premenou energie, pôsobiaceho podnetu, spôsobuje činnosť  orgánov v ktorých vzruch nastal. Útlm: je tiež aktívny nervový proces, ale spôsobuje zníženie až zastavenie činnosť príslušných orgánov. Reflex: je zákonitá odpoveď  organizmu na podnet. Druhy. Podmienené, nepodmienené Reflexný oblúk: je tvorený receptorom, dostredivou dráhou, odstredivou dráhou, centrálnou nervovou sústavou, efektorom, spätnou  väzbou. Dráha po ktorej reflex prebieha.

3. Sociálna determinácia psychiky ­psychika človeka sa vytvára aj vo vzťahu s inými ľuďmi SD znamená: 1.bez ľudských, spoločenských vplyvov nemôže vzniknúť ľudská psychika 2.prežívanie čl. a jeho správanie závisia od sociálneho prostredia, v kt. sa vyvíjal , a v kt. žije 3.úroveň rozvoja a kvality psychiky závisí najmä od množstva a kvality sociálnych vplyvov, ktoré ich formovali a formujú 4.psych. čl. má sociálny ráz, ktorý ju odlišuje od psychiky živočíchov.

4.Vývin psychiky  od najjednoduchších po najzložitejšie. Vývin nervovej sústavy od najjednoduchších živočíchov po človeka

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 7.Téma:Podstata a význam Poznávacích procesov      Poznávacie procesy: umožňujú človeku vo svojom vedomí obraz /poznávať/ sveta. Druhy PP: 1.nižšie – pociťovanie, vnímanie                  2. vyššie – a.predstavivosť, b.fantázia, c. myslenie a reč d.pamäť, e.pozornosť = sprievodné pp, doprevádzajú, sú súčasťou abc Nižšie PP /zrakom zisť. farbu, rukou že stôl je tvrdý/ Význam PP: zabezpečujú odraz objektívnej skutočnosti a prvotne regulujú činnosť čl. /priebeh poznávania predmetov, javov,okolitého  sveta vôbec/.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 8.Téma:Pociťovanie – charakteristika a klasifikácia pocitov  Pociťovanie – najjednoduchší poznávací proces. Spočíva v odraze jednotlivých vlastností predmetov alebo javov vo vedomí čl.  pomocou zmyslových orgánov. Výsledkom tohoto procesu je POCIT                                               Schéma analyzátora:   Podnet ­­­­­­   receptor  ­­­­­­­­/dostredivá nerv.dráha/­­­­­­­­­­­­CNS  

Receptor: nervové zakončenie vnútri alebo na povrchu tela.

Druhy pocitov: *zrakové, *sluchové, *čuchové, *chuťové, *kožné /dotykové­taktilné, teplo­chlad, bolesti/, *telesného pohybu a   polohy, *orgánové. Vonkajšie pocity /exteroreceptori/, vnútorné /interoreceptori/      1.zrakové pocity: vznikajú pôsobením svetelných lúčov na oko. Ľudský zrak zachytáva elektromagnetické vlny /najvýznamnejšie  ultrafialové lúče/,ktoré odrážajú veci s dopadom na sietnicu.  Zrak nervy rozdeľujeme na: 1.čapíky /orgány videnia cez deň/, umožňujú chromatické /farebné/ videnie.   2.tyčinky–umožň. vidieť za tmy,umož. čb videnie       2.Sluchové p: vznikajú pôsobením zvukových vĺn na sluchový receptor. Vznikajú chvením predmetov /ucho vníma od 16­20000  kmitov/sekundu/ Podráždenie zvukovou vlnou sa sústreďuje do Coltyho ústroja a odtiaľ do CNS.       3.Čuchové p: zachytávajú rozličné pachy a vône, vznikajú pôsobením  zapáchajúcich alebo vnoňavých látok rozptýlených vo  vzduchu na čuchový receptor. Čuch. bunky sú rozložené na sliznici nosovej dutiny.      4.Chuťové p: vznikajú tak, že na chuťové receptory pôsobia chem. látky, ktoré sa rozpúšťajú v slinách alebo vo vode, majú podobu  /na jazyku/ chuťových pohárikov. Rozoznávame 4 chuť. pocity: sladkosť, horkosť, slanosť, kyslosť.      5.Kožné p: vznikajú pri dotyku predmetu s pokožkou alebo so sliznicou. Kož. receptory sa nachádzajú v koži, niekedy aj  v sliznici/ústa nos/ ­ sú 4 druhy: dotykové, teplo, chladu,bolesti.  Všetky receptory majú prahy citlivosti:      ­dolný /absolútny/ ­ umožňujú  vznik pocitu      ­rozlišovací – umož. kvalitu pociťovania      ­horný – určitá hranica, kedy ešte daný podnet odrážame, niekedy ho už pociťujeme ako    bolesť /hudobný reproduktor –celú noc,  po celý deň/      ­operačný –len pre potreby inžinierskej psychológie, aby sa zdokonaľovali prepojenia človeka a stroja           *   Z       hľadiska pocitov z    vonkajšieho prostredia  – pocit vznikne len na základe kvality vonkajšieho podnetu. KVALITA: frekvenčný  dosah; časové charakteristiky /doba trvania/; intenzita; farebnosť      *   Pocity, kt. vznikajú pôsobením podnetov z       vnútorného prostredia organizmu:  1.pohybové pocity: odrážajú pohyb a polohu jednotlivých častí nášho tela a stupeň svalového úsilia. Sú to zakončenia vo svaloch  /tkanive/, šľachách, kĺboch, väzoch. Sú dôležité pri každodennej činnosti umožňujú regul. Pohyb a koordináciu tela,sú dôlež. aj  z hľadiska reči. 2.pocity rovnováhy: statický pocit, zachytávajú podnety z polohy ľudského tela, vzhľadom na smer pôsobenia zemskej príťažlivosti.  Receptor = Vestibulárny ústroj /aparát/, uložený vo vnútornom uchu. Tieto pocity umožňujú: a/udržiavať rovnováhu­ mozoček,predĺžená miecha,  /sprac. ukončenia v mozgu/ b/regulovať polohu a pohyby tela c/informujú nás o pevnosti a pružnosti predmetov na ktorých sa pohybujeme /lano, most/

3.orgánové pocity: pocity hladu, smädu, nasýtenia, nevoľnosti, vnútornej bolesti, zvracania,  Majú mimoriadny význam – signalizujú nebezpečenstvo vzniku chorôb, signalizujú že niečo nie je v poriadku. ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 9.Téma: Všeobecná charakteristika vnímania, druhy vnímania, jeho výberovosť, ilúzia a halucinácie. VNÍMANIE ­nižší poznávací proces. Je to zložitý psych. proces odrazu súhrnných vlastností a častí predmetov a javov /vním. farbu, tvar,  tvrdosť/, ktoré bezprostredne pôsobia na zmyslové orgány človeka. Výsledkom je VNEM odrážajúci predmet alebo jav ako celok.  Sem vstupujú i skúsenosti, kvalita vnímania ovplyvňuje minulá skúsenosť. Druhy vnímania: a/jednoduché: zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, kožné                             b/zložité: priestoru, času pohybu, tvaru Vnímanie priestoru: nás informuje o tvare, veľkosti a umiestnení objektov. Na vnímaní priestoru sa podieľa niekoľko analyzátorov,  najmä: zrakový /dominantný/, kožný, pohybový a čiastočne sluchový /odhaduje vzdialenosť za tmy/. Vnímanie času: závisí najmä od skúsenosti, spočíva vlastne vo vnímaní zmien, ktoré sa uskutočňujú na predmetoch a javoch. Vnímanie pohybu: pohyb vnímame najmä zrakom, vnímanie pohybu predmetov závisí od vzdialenosti predmetov a od rýchlosti  ktorou menia miesto. Niektoré pomalé pohyby nemôžeme pozorovať priamo. Čím je predmet vzdialenejší tým je pohyb pomalší. Vnímanie tvaru: umožňuje to  Binopopulárne videnie /oboma očami/. Vzniká dojem plastičnosti a priestorovosti. /Binopopulárne  videnie sa viaže na mozgovú činnosť nie len na receptory/.

Ilúzia: je skreslené vnímanie skutočnosti. Skreslenie vnímania je spôsobené nedokonalosťou zmyslov človeka, prípadne citový stav a  podobne. Majú reálny základ. Halucinácie: na rozdiel od ilúzie, halucinácie vznikajú aj keď na zmyslové orgány nedopadli  nijaké podnety. Nemajú reálny základ.

Vnímanie ako celok:    3 charakteristiky vnímania    : 1.celostnosť procesu vnímania: daný predmet, osobu, jav vnímame ako celok 2.výberovosť pri vnímaní: v určit. okamihu nevním. vš. okolo seba, vyberám si iba to dôležité 3.významnosť vnímania: objekty, predmety, javy – prisudzujeme im nejaký význam pre nás /hodnota pre nás/ ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 10.Téma: Všeobecná charakteristika predstavivosti, typy predstav. a podmienky utvárania predstáv PREDSTAVY: vyššie pozn. procesy. Sú obrazy o vedomí čl., ktoré vznikali na základe minulej skúsenosti. Sú spravidla úžitkové,  fragmentálne, s obsahom chudobnejším ako u vnemov. /sú predstavy obrazov, ktoré v danej chvíli nevnímam, také ktoré sme vnímali  skôr – na základe pamäti/. Na základe od vnímania sú menej presné. Vnem – jasný, výrazný. Predstava – vyblednutý obraz niečoho  čo bolo. Delenie predstáv: 1.podľa stupňa abstrakcie a zobecnenia: *jedinečné /viažu sa na konkrét. jav al. predstavu/,*obecné /viažu sa na komplex/  2.podľa analyzátorov, ktoré sa podieľali na ich vzniku: zrakové, sluchové, čuchové, chuťové 3.podľa činnosti, kt. si človek predstavuje: vedecké, technické, umelecké, pedagog., hudobné

FANTÁZIA: je to tvorenie obrazov a javov, ktoré človek nikdy predtým nevnímal. Súvisí s cit. sférou Druhy: ­ reprodukujúca /vytvára obrazy podľa popisu/ ­tvorivá /výsledkom sú kvalitatívne nové hodnoty/ ­mimovoľná /človek si vytvára obrazy bez akéhokoľvek obrazu – sny/

­úmyselná /človek si priamo vytýči cieľ/ ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 11.Téma:Charakteristika myslenia, formy mysl., mysl. a reč druhy reči a jej vlastnosti. MYSLENIE: psychický proces, ktorý odhaľuje vzájomné súvislosti a vzťahy medzi predmetmi a javmi. Tým zabezpečuje   poznávanie objektívnej reality. Úzko súvisí s rečou. Je to prostriedok, ktorým sa ps. čl. rozvíja najintenzívnejšie. Druhy: 1.podľa povahy riešených úloh – abstraktné /teoretické/, konkrétne /praktické/             2.podľa smeru myslenia–*konvergentné /zbiehavé­na základe čiastočných informácii si vytvára obraz /  ­*divergentné /rozbiehavé/ Myšlienkové operácie: ­*Analýza /rozdelenie celku na časti/, *Syntéza /opačné/, Porovnávanie   /v myšlienkach kladieme vedľa  seba rôzne predmety ­ zisťujeme čo je spoločné a čo rozdielne/,Abstrakcie /oddel. jednej vlastnosti,al. javu od predmetu ako  celku/, *Zobecňovanie /myšlienkové spájanie predmetov, ktoré majú niektoré vlastnosti spoločné/, *Indukcia, *Dedukcia. Formy myslenia: *Pojem – súhrn všetkých všeobecných a podstatných vlastností nejakého   predmetu a javu v našom vedomí.  Vystupuje ako základná forma myslenia. Utvára sa v priebehu ľudskej činnosti celých generácií, nachádza sa v odbornej literatúre.        *Súd – vyjadruje vzťah medzi 2 pojmami. Zvyčajne niečo tvrdíme alebo popierame o nejakom predmete  alebo jave. Môžu byť: pravdivé /zhoduje sa so skutočnosťou/, nepravdivé /nezhodujú sa/      *Úsudok – vzniká tak, že z jedného alebo viacerých súdov premyslene vyvodzujeme nový súd– záver. Vlastnosti myslenia:  1.šírka myslenia /vedia riešiť široké problémy­všestranné vzdelanie/, 2.hĺbka /premyslieť problémy do všetkých detailov /,  3.Kritičnosť myslenia /ľudia si preverujú správnosť cudzích i vlastných myšlienok/, 4.samostatnosť m /nie všetci sa uspokoja so  starým vysvetlením problému, ­hľadanie nových riešení/, 5. Pružnosť m /ako čl. dokáže reagovať v nových situáciách/

Poruchy myslenia: ­slabomyselnosť /obligofrémia/ príčina je nežiadúci vývin mozgu a poruchy, úrazy. Hlavne v prenatálnom období..Poruchy žliaz  s vnútor. vyluč, alkoholizmus rodičov, zápal mozg. blán/     3 stupne:  Debilita /IQ=10r dieťaťa/                        Inbecilita   /IQ=6­8r dieťa /          Idiócia /, IQ 20, myslenie 1r. dieťaťa/ ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ REČ ­s myslením úzko súvisí reč. Je to nástroj myslenia, len človek využíva hovorovú reč. Má dôležitú funkc medzi ľuďmi, podávania  skúsenosti a V.  Poznáme : ­*vonkajšiu /zabezpečuje sa sociálny styk medzi ľuďmi – hovorová /najstarší druh, môže mať formu monologickú alebo  dialogickú/, posunková /nahrádza reč v posunkovej podobe. Učiť sa ju môžu i zvieratá, ale iba človek však používa hovorovú reč!/,  písomná/sprostredkovanie informácii v texte, v článku. Pisateľ čitateľa nevidí/        ­*vnútornú /reč pre seba – rozhovory so sebou, pre seb, tá ktorou myslíme// Charakteristiky­vlastnosti reči: obsažnosť, zrozumiteľnosť, výraznosť, účinnosť Reč a jazyk nie je to isté. JAZYK: systém znakov, najmä slov, ktorý vznikol v historickom vývine národov. Obsahuje súhrn pravidiel a poučiek pre použitie  tohoto systému /pravidlá slov. pravopisu/. REČ: použitie prostriedkov jazyka v komunikácii medzi ľuďmi.  ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­

12.Téma:Podstata pozornosti a pamäti, typy pozornosti a vlastnosti pozornosti.

Sprievodné pozn. procesy ­pozornosť, pamäť POZORNOSŤ – zameranosť vedomia človeka na určité predmety alebo javy. Zameranosť – je výberovosť na čo sa ja  sústreďujem. Zo svojho okolia si vyberám len urč. javy, predmety a tie sa snažím lepšie pozorovať/. Orientačno­pátrací reflex – na jeho báze sa v mozg. kôre vytvára ohnisko a na základe toho sa sústreďuje na nejaký jav. Druhy pozornosti:  1.neúmyselná /vyvolávajú ju zvláštnosti pôsobiacich predmetov./neočakávaná sila/  2.úmyselná /len človek/ je vždy spojená s vôľovým úsilím. Je to proces vedomého sústredenia sa na určitý predmet, jav. Je vlastná iba  človeku/  Vlastnosti pozornosti: ­Rozsah, Stálosť /zameranosť na 1 jav, určitý čas. Interval/, Intenzita /pozor. ako dlho sa sústreďujem/, Rozdelenie p /venovať sa  naraz 2 alebo viac predmetom/.

Pozornosť je pohyblivé nie dlhšie pôsob. na predmet. Pri dlhšom pôsobení na predmet dochádza k periodick. výkyvom pozornosti, kt.  označuje. ako Fluktáciu pozornosti /únava/ ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ Sprievodný proces PAMAŤ ­je psych. proces odrazu predošlej /minulej/ skúsenosti vo vedomí čl, ktorý spočíva v zapamätaní, uložení a následnom vybavení,   alebo znovupoznaní toho čo predtým  vnímame, prežívame, robíme. Fyziologický základ pamäti je sch. nervovej sústavy, vytvárať a aktualizovať dočasné nervové spoje v mozgovej kôre. ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 13.Téma:Druhy pamäte, fázy pamäti, individuálne rozdiely Typy pamäte: Pohybová /motorická/ ­ ľahké zapamätanie, zručnosť, návyky­šport/ Zraková /vizuálna/ ­ na základe zrakového podnetu – vybavovanie tvárí Sluchová /auditívna/ ­ ľahké zapamätanie sluchových podnetov Citová /emocionálna/ ­ vybavenie si citového zážitku Slovno­logická – ľahko si vybavuje pojem, sluchový úsudok

Fázy : ­zapamätanie /vštepenie, vytvárajú sa v mozg. kôre dočasné stopy/ Úmyselné, neúmyslené, mechanické, logické               ­pamätanie /podržanie pamäti. Nie všetko čo si človek zapamätá sa uchová v pamäti. Vyhasínanie stôp v pamäti =  zabúdanie./ P krátkodobá, p dlhodobá              ­f. vybavovanie /to čo už raz bolo. *Znovupoznanie­vybavia sa nám znovu predmety, *Reprodukcia­doslové, báseň/. Individuálne rozdiely pamäte: 1.v rozdieloch produktívnosti vštepovania do pamäte /rýchlosť pevnosti a presnosti zapamätávania a pohotovosť vybavovania/ 2.v rozdieloch medzi tzv. typmi pamäti: rôzny ľudia, rôzna pamäť – zapámätávanie a vybavovanie /rýchlo, mnoho presne/, bystrosť  pamäte, pohotovosť vybavovania

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­

14.Tém:Podstata správania a konania, činnosť čl Aktivita: vyjadruje všeobecne platnú charakteristiku živých. Je vlastnosťou umožňujúca ich existenciu, pôsobenie na iné systémy,  zmenu na základe svojich vnútorných predpokladov. Má 2 základé funkcie: 1. Orientuje čl. v prostredí, 2. Vedie ho k uspokojov.  potrieb a cieľov      Správanie: vzniká v interakcii človeka s prostredím, je to taká aktivita jednotlivca, ktorá sa dá merať alebo pozorovať. Formy správania: 1.nepodmienené reakcie /vrodené formy reaagovania, reflexy/ 2.podmienené reak. /vzn. v priebehu života­učenie/       Najvyššia forma správania = konanie – je to cieľavedomá činnosť človeka Činnosť: chápeme ako jednotku života sprostredkovanú ps odrazom. Nie je to len súhrn reakcií, ale systém, ktorý má svoju štruktúru,  vnútorné prechody a vývoj. Základné druhy ľudskej činnosti: *Hra /pre vlastné potešenie/, *Učenie /príprava na určitú prácu/, *Práca / vedomá  činnosť na utváranie hmot. a duch. hodnôt/

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 15.Téma: Vôľové konanie:, jeho fázy, vôľ. vlastnosti a ich prejavy VOĽOVÉ  PROCESY Vôľa – psy. proces zameraný na realizáciu vytýčeného cieľa, spojený s prekonávaním rôznorodých prekážok. Niektoré sa  označujú, ako – pôsobenie všetkých motívov, niektoré ako pôsobenie najsilnejších motívov. Je dôležité, aby si človek vytýčil cieľ. Etapy, fázy vôľ. procesov: ­stanovenie cieľa; voľba prostriedkov /ako ten cieľ dosiahnuť/; prijatie rozhodnutia; plnenie rozhodnutia; splnenie/nesplnenie cieľa. Charakteristiky vôle: ­zásadovosť; rozhodnosť; sebaovládanie, samostatnosť; iniciatívnosť /môžu byť vonkajšie i vnútorné prekážky/. Vôľové prejavy??? ­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 16.Téma:Pojem cit, klasifikácia citov, základné prejavy citov CITY ­možno vymedziť, ako prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom.  Podstatným znakom tohoto prežívanie: príjemnosť­nepríjemnosť, priťahovanie­odpudivosť. /Čl nie len prežíva okolitý svet, ale má  subjektívny vzťah, niečo mu je príjemné niečo nepríj./ Rozdelenie citov: *Podľa vplvu na činnosť človeka: 1.stenické /aktívne/ ­ poháňajú ho do činnosti 2.astenické /pasívne/ ­ odradzujú ho    Môžu sa striedať, závisia aj od zdravotného stavu človeka *Podľa zložitosti a obsahu ­nižšie /emócie/ ­sú spojené s uspokoj. potrieb čl. /aj živočíchy/ /mám plné brucho – príjemný pocit/

­vyššie /spoločenské/ ­ má ich iba čl., súvisia s uvedomovaní si predmetov, javov. a/morálne /cit. krivdy, spravodlivosti/;  b/intelektuálne /s dušev. čin. čl. – cit zvedavosti,          c pochopenia, c radosti/; c/estetické /kateg. krásy, cit satirického, komického/ *Podľa intenzity a doby trvania ­nálady /pôsobia dlhšiu dobu. Radostná, smutná/ ­afekty /krátko trvajúce, silné cit. prežitky – a. zlosti, plaču, hanby, radosti. Po afekte nastáva silné citové prázdno/ ­vášne /silné a dlhotrvajúce c., majú silne viazané na konkrétnu činnosť, predmet – alkohol., knižné, športové. Vznikajú pri  dlhodobom  pestovaní určitej činnosti.       Znaky citov: ­subjektívnosť, polarita /keď je niečo pekné tak je aj škaredé/, intenzita, hĺbka, stálosť, ambivalencia /zmiešanosť/, nákazlivosť  /prenášanie/.      Vonkajšie prejavy citov: ­výraz tváre ­ gestikulácia; intonácia a zafarbenie hlasu; zmeny v činnosti vnútorných orgánov; zmeny v dýchaní; zmeny v činnosti  žliaz.

­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­ 17.Téma:Podstata psy. stavov a i ch znaky, kasifikácia psy stavov a ich regulácia SYCHICKÉ  STAVY ­predstavujú celostnú charakteristiku psy. činnosti v určitom časovom úseku. Vyjadrujú funkčný stav psychiky, ako integrálny   komplex psy. a fyziologických funkcií. Vyjadrujú svojráznosť psy. procesov /prieskum/, v závislosti na odrážaných predmetoch ,   predchádzajúcom psy stave a vlastnostiach osobnosti. Psy stav /ILJIN/: ­sú špecifickou odpoveďou funkčných systémov, rozličných úrovní na vonkajšie a vnútorné podnety, kt. vznikajú v činnosti  významnej pre subjekt.      

Znaky, zvláštnosti psy stavov: ­celistvosť; relatívna stabilita, pohyblivosť, premenlivosť; vzájomná súvislosť so psy procesmi a vlastnými problémami; individuálna  svojráznosť; rozmanitosť; polarita.      Psy procesy a psy stavy: 1poznávacie proces  /najnižšia úroveň reakcie čl./ 2.city /vyššia/ 3.vôľové procesy /najnižšia/      Psy javy: ­psy procesy: poznávacie, citové, vôľové ­psy stavy ­psy vlastnosti: motivácia a zameranosť, charakter, temperament, schopnosť

Tieto psy javy tvoria psy systém, ktorý má vlastnosti, stavy, javy. Psy systém: *samoregulujúci, *samoobnovujúci /ten kto má zrak. handicap, má vyvinutý iný zmysel lepšie/, *samozdokoaľujúci  /vyvíja sa počas života/.

Psy systém tvorí:* kognitívny subsystém /pocity, vnemy, predstavy, myslenie, reč/    *emocionálny subsystém/zahrň. proces prežívania/ ­vyššie city, nižšie city                            *osobnostný /súhrn vlastností osobnosti/       Funkcie Psy systému: ­*poznávacia /gnostická/: kontaktuje sa s okolitým svetom. Má kontrolný, orientačný, korekčný charakter. ­*regulačná: psy systém má za úlohu regulovať činnosť a správanie človeka