Att 00046

Paradigmatické vzťahy v slovnej zásobe polysémia, homonymia, synonymia, antonymia, hyperonymia, hyponymia, kohyponymia

Opis jazyka: • syntagmatické vzťahy – vzťahy jednej jednotky k iným jednotkám, • paradigmatické vzťahy – vzťahy jednotky k jej možným premenám  k nim zaraďujeme synonymiu, polysémiu, homonymiu, antonymiu, hyponymiu, hyperonymiu, kohyponymiu,

Polysémia • opozícia k synonymii, • lexikálna polysémia → 1 lexéma (lexikálna forma) má dva alebo viac rozdielnych, no navzájom súvisiacich významov (napr. noha, hlava), • polysémia sa od homonymie odlišuje tým, že jednotlivé významové použitia spolu sémanticky i geneticky súvisia,

• polysémia = viacvýznamovosť Polysémia vzniká: • lexikalizáciou kontextových významových posunov, • tvorbou prenesených pomenovaní

Homonymia • ak sa na 1 formu viažu 2 rozdielne obsahy a nespája ich žiadny spoločný sémantický príznak; • homonymum = slovo, ktorého vzťah k inému rovnako znejúcemu, ale významom i pôvodom odlišnému slovu je založený iba na formálnej zhode,

Paronymia • paronymum = zvukovo podobné, ale významovo úplne alebo čiastočne odlišné slovo, • supletivizmus je jav v ohýbaní slov, keď sa jednotlivé pády, tvary tvoria od rozličných kmeňových základov, napr. nevesta – neviestka – výraz s príhanlivým zafarbením,

Vznik homoným • koincidencia (zhoda) – formálne preberanie slov cudzieho pôvodu, napr. banka, bylina, če-lo, paša, družba • kalkovanie – doslovný preklad slova, napr. pád – padnutie, nominatív • preberanie slov z rôznych jazykov – napr. box, boxer, lokál, raketa,

• sémantická diferenciácia pri prenášaní pomenovaní na vec alebo zviera a naopak zo zvierat na človeka, napr. mníška – rádová sestra, motýľ; • prefixálne tvorenie slov = slová vyjadrujú rozličný spôsob slovesného deja, napr. napíliť – pílením nahromadiť, konár, • univerbizáciou pomenovaní – tvorenie jednoslovných pomenovaní z viacslovných pomenovaní, napr. diaľkár – študent, športovec;

Typy homoným • malapropizmy – vznikajú nesprávnym vyslovovaním, • lexikálne homonymá – sú zhodné tvary slov po gramatickej stránke, • morfologické homonymá – vznikajú na základe tvaru slova, • fonologické homonymá – vznikajú na základe znelostnej asimilácie

Úplné a čiastočné lexikálne homonymá • úplné – sú tie, ktoré sa zhodujú v celej paradigme, teda sú toho istého slovné-ho druhu a rodu, napr. atlas 1. mapa, 2. látka, • čiastočné– sú tie slová, ktoré majú odlišnú slovnodruhovú platnosť, napr. mať 1. matka, 2. vlastniť,

O nepravej homonymii hovoríme, ak: • sú slová formálne zhodné, ale zvukovo odlišné, napr. krásne – krásňe = homografy, • sú slová formálne odlišné, ale zvukovo zhodné, napr. tip – typ, bidlo – bydlo, mi – my, rozumný – rozumní = homofóny, • niektoré tvary slov patriacich k odlišným slovným druhom majú rovnakú formu, ale odlišný význam, napr. váha – váha = homoformy.

Synonymia • ak sa na 1 obsah viaže viac foriem, • je opakom polysémie a homonymie, • je to zhoda, resp. blízkosť významu lexikálnych jednotiek a rozdielnosť ich formy, označenie úplnej významovej zhody sa používa termín homosémia (sloveso – verbum), • na vyjadrenie jedného významu viacerými výrazmi sa v sémantike používa termín polylexia,

Klasifikácia synoným Významovú zhodu môže sprevádzať: • zhoda štylistických a expresívnych príznakov (iba – len, galgan – lapaj, jazykoveda – lingvistika) • rozdiel štylistických a expresívnych príznakov (hnevať sa – srdiť sa, pozerať – kukať, najesť sa – napratať sa)

Podľa charakteru sekundárneho sémantického príznaku môže ísť o synonymá: • ideografické – ide o významové odtienky, alebo rozličný prístup k danej skutočnosti, napr. závažný – dôležitý – významný, prázdny – bezobsažný – povrchný, • špecifikačné – pri ktorých ide o rozdielny prvok všeobecného a zvláštneho, napr. cesta – autostráda, vietor – víchor, niesť – vliecť, • intenzifikačné – pri ktorých diferenčný sémantický príznak vyjadruje rozdielny stupeň základného významu, napr. pršať – liať sa, kričať – revať – vrieskať,

Antonymia • je popri synonymii základný významový vzťah lexikálnych jednotiek, • antonymum je slovo s protikladným významom k inému slovu, opozitum,

Dva základné typy antonymie polárna (graduálna) antonymia • zaraďujeme sem dvojice mladý – starý, teplý – studený, začiatok – koniec, pričom platí, že: • predstavujú póly stupnice, medzi ktorými môže byť ešte minimálne jeden prechodový stupeň, napr. začiatok – prostriedok – koniec) • ich význam je gradovateľný, napr. teplý – teplejší – najteplejší,

komplementárna (doplňujúca sa) antonymia • patria sem napr. dvojice muž – žena, život – smrť, bdieť – spať, živý – mŕtvy, vidiaci – slepý: – významovo sa dopĺňajú, nenechávajú medzi sebou priestor na prechodový člen, – ich význam nie je gradovateľný

Antonymá z formálno-významového hľadiska • základné, lexikálne – majú rozličný koreň, napr. deň – noc, plač – smiech, sem – tam, • odvodené – majú spoločný koreň, napr. legálny – ilegálny, sympatia – antipatia, • dvojice, pri ktorých sa jeden člen tvorí predponou ne-, sú antonymné vtedy, ak neexistuje iný prostriedok na vyjadrenie sémantického protikladu, napr. známy – neznámy

• ak morféma ne- vyjadruje iba holú negáciu nehovoríme o antonymii, napr. učiť – neučiť, • realizovanie estetického zámeru, napr. slovom s pozitívnym významom vyjadríme metaforicky význam negatívnej vlastnosti, napr. pekný vtáčik – vtedy sú aj nositeľom emocionálno-estetickej funkcie textu

Hyperonymia, hyponymia, kohyponymia • tieto tri termíny označujú tri navzájom súvisiace pojmové vzťahy lexikálnych jednotiek podstatné pre hierarchický jazykový systém a zároveň zdôrazňujúce tesný vzťah jazyka s logikou a myslením, • hyponymne-hyperonymný vzťah je vzťah podradenosti – hyponymia a nadradenosti – hyperonymia, • napr. ruža – KVET, láska – CIT, bežať – POHYBOVAŤ SA,

• kohyponymá vytvárajú rady s viac alebo menej otvorenými hranicami, napr. názvy kvetov, stromov, jedál, zamest-naní, prípadne cyklicky uzatvorené podsystémy, napr. názvy ročných období, mesiacov a pod.

Konverzia • v lingvistike sa používa na vyjadrenie rozdielov v spôsobe prezentácie nejakej skutočnosti. Konverzný vzťah sa vyjadruje: • lexikálne – zámenou slov (opozitá), napr. Peter je vyšší ako Pavol. Pavol je nižší ako Peter. • gramaticky – aktívnymi alebo pasívnymi slovesnými tvarmi, napr. Oblaky zatiahli nebo. (aktívny tvar), Nebo sa zatiahlo oblakmi. (pasívny tvar)