Vyucba Acad

Doc. Ing. Ján Veselovský, PhD.

TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA A CAD

- 2 -

 Doc. Ing. Ján Veselovský, PhD. Lektori: Prof.Ing. Jozef Bajla, PhD, Doc.Ing. Ján Sekereš, PhD, Doc. Ing. Branislav Hučko, PhD. Doc. Ing. Milan Kalousek, CSc. Vydala Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Katedra mechaniky

- 3 -

Doc. Ing. Ján Veselovský, PhD. TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA A CAD

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

2002

- 4 -

- 5 -

ÚVOD Text publikácie odpovedá súhrnu prednášok určených pre poslucháčov dištančného štúdia Fakulty elektrotechniky a informatiky STU a obsahuje zásady a pravidlá kreslenia technických výkresov technickej dokumentácie používanej v elektrotechnike, ako aj nevyhnutné základy deskriptívnej geometrie, bez ktorých sa technické výkresy nedajú vytvárať a základy práce s tvorbou technickej dokumentácie pomocou počítača progamovým balíkom AutoCAD. Text publikácie je spracovaný podľa platných STN. Osvojenie si poznatkov tvorby technickej dokumentácie spolu so štúdiom ostatných teoretických predmetov vedie k hlbšiemu pochopeniu problémov praxe, rozvíja tvorivé myslenie a pomáha zdokonaľovať priestorovú predstavivosť. V texte publikácie sú zahrnuté kontrolné testy, ktoré majú slúžiť čitateľovi na osobnú kontrolu správnosti pochopenia a osvojenia si študovanej látky. Vzhľadom na to, že publikácia je vydaná v papierovej i elektronickej forme na CD nosiči, sú všetky obrázky v elektronickom vydaní nakreslené systémom zobrazovania výkresov na monitore počítača, t.j. nezobrazujú sa jednotlivé hrúbky čiar, ale čiary sa rozlišujú pomocou farieb. Čierna farba je priradená obrysovým čiaram, červená pomocným čiaram a kótam, tmavo modrá čiarkovaným čiaram, fialová osiam a svetlo modrá šrafovacím čiaram. Text publikácie pojednáva súbežne o zásadách v tvorbe technickej dokumentácie a možnostiach ich tvorby v AutoCADe. Na výklad sa používa AutoCAD v anglickej verzii. Väčšina výrazov je preložená alebo je uvedený ich slovenský význam. Niektoré výrazy, hlavne skratky, nie je možné preložiť a preto sú uvedené len v origináli. CAD (Computer Aided Design - Počítačová podpora konštruovania) je jednou z možností používania počítačovej techniky v praxi. Umožňuje nahradiť rutinnú prácu konštrukérov a kresličov modernými postupmi práce. Nejedná sa len o vysoko produktívnu tvorbu technickej dokumentácie, ale konštruktérovi dáva možnosť vytvorenia geometrie objektov a rôznych technologických parametrov až po overenie si možnosti výroby daného objektu a programovania obrábacích strojov. Technológovi umožňuje ďalej použiť systém CAP (Computer Aided Planing - Počítačová podpora projektovania výrobných procesov) v ktorom výberom z typizovaných výrobných postupov a nástrojov určí program výrobného postupu. Výstupom môže byť napr. medium na riadenie NC strojov. Takýmto spôsobom sa priamo vytvoria podmienky priameho riadeniy výroby počítačom označovaného ako CAM (Computer Aided Manufacturing - Počítačová podpora výroby). Systém CAD/CAP/CAM priamo umožňuje urýchľovať inováciu výrobkov a skracovať nábeh ich výroby. Skúsenosti z výroby sa zase vracajú cez počítač do prípravy výroby, čím sa ušetrí veľa času a skvalitní sa príprava výroby vrátane konštrukcií. Tieto výhody sú hlavným znakom integrovaných výrobných systémov označovaných ako CIM (Computer Integrated Manufacturing - Počítačová podpora integrácie výroby). Systém CIM poskytuje informácie všetkým zložkám projektovania a výroby z jednej databázy. Napríklad konštrukčné zmeny sú okamžite k dispozícii výrobe, zásobovaniu, predaju a pod. Začiatkom celého reťazca počítačovej podpory činností vo výrobnom procese je teda systém CAD. Tento sa môže rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa schopnosti podporovať konštrukčné práce na ploche výkresu - 2D alebo v priestore -3D. AutoCAD LT 2000 sa môže

- 6 -

považovať za vrchol systémov ktoré podporujú 2D konštrukčné práce. Patrí do I. generácie a zvykne sa hovoriť aj o malom CAD. Prvá verzia AutoCADu bola predvedená v roku 1982. Konštrukčný program AutoCAD LT 2000 umožňuje modernú tvorbu výkresovej dokumentácie s možnosťou použitia technickej dokumentácie vo veľkom AutoCADe 2000 bez akýchkoľvek úprav. Použitie AutoCADu prináša do tvorby technickej dokumentácie v porovnaní s kresliacou doskou, papierom, ceruzkou a tušom určité rozdiely. Za hlavný rozdiel možno považovať mierku. Keď sa tvori výkres na papieri, musí sa dopredu určiť veľkosť kresliaceho listu a mierka v ktorej sa bude celý výkres vytvárať. V AutoCADe je postup opačný. Výkres sa kreslí v skutočnej veľkosti, t.j. v mierke 1:1. Pred vytlačením výkresu na papier sa treba rozhodnúť na aký formát papiera treba výkres vytlačiť a podľa toho určiť mierku tlače, parametrov kótovania a textu. Nastavená mierka potom zmení pri vykresľovaní rozmery prvkov kót - šípky, výšku textu, presah pomocnej čiary za kótu, vzdialenosti a pod. S nastavením mierky súvisia aj jednotky. AutoCAD nepoužíva pevné jednotky, ale tzv. kresliace jednotky - Drawing units. Závisí na používateľovi, či bude kresliaca jednotka predstavovať jeden milimeter alebo kilometer. Nastavenie jednotiek sa musí brať do úvahy pri vykresľovaní. Veľkosť formátov sa môže zadať len v milimetroch alebo v palcoch. Prvé otvorenie AutoCADu môže u niektorých konštrukérov vyvolať dojem, že množstvo tlačítiek, príkazov, roletových, plávajúcich menu atď. je zložité a papier na kresliacej doske spolu s ceruzkou sú tie najdokonalejšie vynálezy ktoré môže konštruktér používať. Treba si však uvedomiť základné rozdiely v činnosti. Už potreba malej zmeny nakresleného objektu hovorí v prospech AutoCADu v porovnaní s kresliacou doskou. Pri tvorbe výkresu ceruzkou sa zmena dosiahne gumovaním a prekreslením, veľa kráť celého výkresu. Zmena sa však nemusí ukázať ako vhodné riešenie problému a ak je vhodnejšie vrátiť sa k pôvodnej verzii nastane veľký problém. V AutoCADe takýto problém nemôže vzniknúť, lebo zmena sa urobí veľmi jednoducho a pôvodná verzia sa môže zachovať a zmazať až vtedy, keď je definitívne nepotrebná.

Doc.Ing. Ján Veselovský, PhD. Bratislava v júni 2002

- 7 -

1 TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA ELEKTROTECHNICKÝCH

ZARIADENÍ

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov a prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlastnosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu elektrotechnického zariadenia alebo podáva stručný prehľad o výsledkoch tvorivej technickej práce. Veľkosériová a hromadná výroba elektrotechnických zariadení predpokladá vysoký stupeň špecializácie na všetkých úsekoch predvýrobných a výrobných etáp, vyžaduje ich dokonalú organizáciu a koordináciu, predovšetkým však v etape technickej prípravy výroby, v ktorej sa spracúvajú konštrukčné a technologické podklady. Podklady sa musia vypracovať podrobne, presne, vecne a z každého hľadiska správne. Technickú dokumentáciu môžeme rozdeliť na: a) konštrukčnú dokumentáciu - súhrn potrebných konštrukčných podkladov pre výrobu, b) technologickú dokumentáciu - súhrn dokumentov, ktoré opisujú technologické procesy, operácie výroby a opravy výrobkov.

1.1 DRUHY KONŠTRUKČNÝCH DOKUMENTOV Konštrukčnú dokumentáciu tvoria grafické a textové dokumenty, ktoré podľa účelu jednotlivo alebo spoločne s inými dokumentami určujú zloženie a usporiadanie výrobku, obsahujú údaje nevyhnutné na jeho vývoj, výrobu, kontrolu, preberanie, dodávku, prevádzku a opravy. Na výrobu elektrických strojov, prístrojov a zariadení sú potrebné rôzne sústavy grafických a textových dokumentov, ktoré spolu vytvárajú technickú dokumentáciu. Zloženie a obsah technickej dokumentácie závisí od druhu výrobku a spôsobu jeho výroby. Technická dokumentácia sa skladá z dokumentov, ktoré určujú tvar a rozmery mechanických častí elektrických strojov, prístrojov a zariadení a dokumentov zameraných na elektrické vlastnosti a funkciu zariadení a ich častí - elektrické schémy a s nimi súvisiace výkresy, diagramy a tabuľky. Konštrukčné dokumenty sú podľa druhu a obsahu nasledujúce: 1. Výkres súčiastky - obsahuje zobrazenie súčiastky a ďalšie údaje nevyhnutné na jej vyrobenie a kontrolu.

- 8 -

2. Výkres zostavenia - obsahuje zobrazenie montážnej jednotky a ďalšie údaje potrebné na jej zostavenie a kontrolu. 3. Obrysový výkres - obsahuje zjednodušené zobrazenie výrobku s obrysovými, nastavovacími a pripojovacími rozmermi. 4. Montážny výkres - obsahuje obrysy‚ (zjednodušené) zobrazenie výrobku a údaje nevyh– nutné na jeho montáž na mieste použitia. 5. Teoretický výkres - určuje geometrický tvar výrobku a súradnice polohy jeho častí. 6. Výkres obalu - obsahuje údaje potrebné na zhotovenie obalu výrobku. 7. Výkres polotovaru - obsahuje zobrazenie polotovaru, napr. odliatku, výlisku a pod., a ďalšie údaje potrebné na jeho výrobu a kontrolu, ako aj potrebné údaje o dokončenej súčiastke. 8. Výkres základu - obsahuje údaje potrebné na zhotovenie základu a na uloženie výrobku. 9. Výkres na prepravu - obsahuje údaje o umiestnení, upevnení a ďalšie údaje potrebné na prepravu výrobku. 10. Schéma - obsahuje schematické alebo zjednodušené zobrazenie výrobku a vzťahov medzi výrobkami alebo ich časťami. Väčšinou sa kreslí bez mierky. 11. Súpis položiek - určuje komplexu alebo súpravy).

zloženie

špecifického výrobku

(montážnej jednotky,

12. Zoznamy - obsahujú výber informácií z iných konštrukčných dokumentov, napr. výkresov, kusovníkov, schém a pod. 13. Technické podmienky - obsahujú požiadavky na preberanie a dodávku.

výrobok, jeho výrobu,

kontrolu,

14. Výpočty - obsahujú výpočty charakteristík a veličín. 15. Prevádzkové dokumenty - obsahujú údaje na osvojenie si výrobku a pokyny na jeho používanie (technickú obsluhu, údržbu, prepravu a skladovanie). 16. Opravárenské dokumenty - obsahujú údaje potrebné na opravy a kontrolu opravených výrobkov. Elektrotechnické schémy sa rozdeľujú podľa účelu, na ktorý sú určené, na: 1. Schémy určené na celkovú informáciu o častiach elektrického zariadenia, vzájomnom prepojení. Rozdeľujú sa na:

činnosti a

a) prehľadovú schému, ktorá znázorňuje hlavné časti zariadení, ich účel a vzájomné spojenie; prehľadová schéma sa ďalej rozdeľuje na: − prehľadovú schému prenosu - znázorňuje prenos elektrickej energie alebo informácie medzi súbormi, prípadne funkčnými jednotkami, − prehľadovú schému výstroja - podáva prehľad o výstroji súboru alebo jeho časti prístrojmi a o vzájomnej väzbe častí,

- 9 -

− prehľadová schéma istenia - znázorňuje spôsob istenia sietí, vedení a strojov, postup vypínania jednotlivých úsekov sietí v silnoprúdovej elektrotechnike a podáva prehľad o prístrojoch na istenie v jednotlivých sieťach a silových rozvodoch, − blokovú schému - jednoduchými obrazcami (napr. obdĺžnikmi) vyjadruje jednotlivé funkčné časti elektrického zariadenia a čiarami vyjadruje vzťah medzi nimi, − náukovú schému - používa sa v literatúre, pri prednáškach a vyučovaní; spôsob kreslenia je zvolený tak, aby vynikol sledovaný cieľ, b) funkčnú schému, ktorá objasňuje určité deje v jednotlivých funkčných zariadeniach alebo v ich častiach. 2. Schémy určené na podrobné objasnenie činnosti zariadenia, jeho výpočet a zloženie. Rozdeľujú sa na: a) obvodovú schému, ktorá objasňuje všetky funkčné jednotky a spoje medzi nimi a dáva podrobnú predstavu o činnosti zariadenia; obvodová schéma sa rozdeľuje na: − obvodovú schému hlavných obvodov, − obvodovú schému pomocných obvodov - znázorňuje ovládacie, meracie, istiace, ochranné a pod. obvody, − obvodovú schému funkčnej jednotky - znázorňuje obvody vo vnútri elektrického zariadenia alebo jeho časti, − obvodovú schému vybratých obvodov - znázorňuje obvody, ktorých činnosť treba v zariadení osobitne sledovať (napr. signálne obvody), − obvodovú schému pre opravu - dopľňa obvodovú schému údajmi potrebnými pre opravu, skúšanie a kontrolu technických parametrov; b) náhradnú schému, ktorá sa používa na rozbor charakteristík funkčných zariadení alebo ich častí.

funkcie, výpočet

parametrov a

3. Schémy zobrazujúce elektrické spojenia celého zariadenia alebo jeho častí. Rozdeľujú sa na: a) zapájaciu schému vnútorných spojov - znázorňuje elektrické spojenia častí zariadenia a určuje vodiče, ktorými sú realizované spojenia, ako aj miesta ich pripojenia a priechodov, b) zapájacia schéma vonkajších spojov - znázorňuje časti celku a elektrické spojenia medzi nimi, c) svorkovnicovú schému - znázorňuje vonkajšie pripájacie body (svorkovnice, spájacie body a pod.) a na ne pripojené vodiče. 4. Schémy rozmiestnenia zariadení, ktoré sa rozdeľujú na: a) situačnú schému - zobrazuje rozmiestnenie jednotlivých častí zariadenia, príp. ich elektrických spojov, b) situačnú schému rozvodu - zobrazuje rozmiestnenie jednotlivých častí zariadenia v budovách a na konštrukciách, príp. ich elektrické spojenia, c) situačnú schému siete - zobrazuje priestorov‚ rozmiestnenie častí zariadení, príp. ich elektrické spojenia.

- 10 -

Okrem elektrotechnických schém musia byť v technickej dokumentácii elektrotechnických zariadení ďalšie doplňujúce grafické podklady, ktoré rozdeľujeme na: 1. Výkresy - polohopisný výkres zariadenia, - polohopisný výkres vnútorných spojov, - polohopisný výkres vonkajších spojov. 2. Diagramy - signálový diagram, - modulačný diagram, - diagram postupností. 3. Tabuľka spojov - prehľadne určuje, ktoré svorky, spájacie očká a pod. sú vzájomne vodivo spojené.

1.2 DRUHY TECHNOLOGICKÝCH DOKUMENTOV Účelom technologickej dokumentácie je : a) vytvoriť podmienky na výmenu technologických dokumentov s minimálnym prepracovaním, b) vytvoriť nevyhnutné podmienky na navrhovanie progresívnych typových a skupinových technologických procesov, c) používať technologické dokumenty, ktoré zabezpečujú vytvorenie informačnej základne technologickej prípravy a riadenia výroby, d) zabezpečiť vzájomné väzby s vypracovanými alebo rozpracovanými systémami štandardizácie, e) vytvoriť predpoklady na zníženie prácnosti inžiniersko-technických prác vo sfére technologickej prípravy a riadenia výroby. Technologická dokumentácia sa podľa účelu rozdeľuje na: 1. Základné technologické dokumenty - používajú sa pri spracovaní technologických procesov a operácií. 2. Pomocné technologické dokumenty - používajú sa pri príprave, zavádzaní a udržovaní technologických procesov. Objem technologickej dokumentácie, ako aj obsah vykonávaných prác určuje spracovateľ technologickej dokumentácie v závislosti od účelu a stupňa rozčlenenia technologických procesov. Etapy vypracovania technologickej dokumentácie sa určujú v závislosti od etáp spracovania konštrukčnej dokumentácie.

1.3 TECHNICKÉ VÝKRESY Veľmi dôležitou časťou technickej dokumentácie sú technické výkresy. Všetko, čo sa vyrába - od špendlíka až po raketoplán alebo najmodernejšiu počítačovú zostavu, sa vyrába len

- 11 -

podľa technických výkresov. V porovnaní s inými výrazovými prostriedkami sústreďuje technický výkres na pomerne malej ploche neobyčajne veľké množstvo informácií o tvare, veľkosti a mnohých ďalších vlastnostiach zobrazovaného predmetu alebo zariadenia. Nezáleží na tom, či sú na ňom zobrazené tvary mechanických častí zariadenia, alebo schéma jeho elektrického zapojenia. Je nielen rýchlym dorozumievacím prostriedkom pre všetkých pracovníkov, ktorí ho vedia čítať, ale i veľmi úsporným a v mnohých prípadoch jediným možným spôsobom na zachovanie výrobných skúseností.

1.3.1 Význam technických výkresov Technický výkres je najdôležitejší dorozumievací prostriedok medzi konštruktérom a výrobou bez ohľadu na odbor jeho pôvodu alebo použitie. Je nositeľom technickej myšlienky. Technický výkres obsahuje všetky potrebné údaje pre výrobu súčiastky alebo zariadenia. Predpisuje tvar a rozmery, ale aj druh materiálu, povolené odchýlky rozmerov a pod. Za presnosť a správnosť údajov, ktoré sú uvedené na výkrese, zodpovedá konštrukcia. Na druhej strane sa však dielňa musí pri výrobe súčiastky alebo zariadenia presne pridržiavať technického výkresu. Význam technických výkresov možno zhrnúť do troch bodov: 1. podľa výkresu môžeme súčiastky alebo zariadenia vyrobiť v ľubovoľnom závode (alebo štáte) za predpokladu, že daný závod má potrebné vybavenie; 2. podľa výkresu môžeme súčiastku kedykoľvek vyrobiť a nahradiť ňou chybnú súčiastku; 3. podľa výkesov môžeme vyrábať závodoch.

súčiastky alebo časti zariadení naraz v niekoľkých

1.3.2 Všeobecné požiadavky na technické výkresy 1. Počet výkresov zostáv (skupín a podskupín) musí byť čo najmenší, ale musí stačiť pre zabezpečenie racionálnej montáže a kontoly hotového výrobku. Výkresy zostáv môžu obsahovať potrebné údaje o konštrukcii a funkcii výrobku, prípadne o vzájomnej vymeniteľnosti jeho súčiastok. 2. Každú súčiastku musíme nakresliť na samostatný Výnimkou sú len tieto prípady:

list normalizovaného

formátu.

a) súčiastky vyrobené z profilového alebo tvarového materiálu, ktoré sú vyrobené napr. len odrezaním, b) súčiastky kruhového, štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu odrezané alebo vystrihnuté z plechu bez ďaľšieho obrobenia, c) súčiastky nerozoberateľných spojov a pre výrobky kusovej produkcie, keď na určenie rozmerov súčiastky stačia v kusovníku najviac štyri rozmery na ich výrobu, d) súčiastky, ktorých tvar a konečné rozmery sa určia až pri montáži, e) normalizované a nakupované súčiastky, prípadne časti iných výrobkov, ktoré sa používajú bez dodatočného obrobenia. Ďalej výrobky, na ktorých sa vykonáva len

- 12 -

určitá povrchová úprava a keď ustanovenie v normách, prípadne v katalógoch ich jednoznačne určujú. 3. Každý výkres musí obsahovať titulný blok. Keď je výkres nakreslený na niekoľkých listoch, titulný blok musí byť na každom liste. 4. K výkresu zostáv treba napísať zoznam všetkých súčiastok, ktoré obsahuje hotový výrobok. Tieto súčiastky sa zapisujú v tzv. súpise položiek. Súpis položiek môže byť na výkrese zostavy (hlavnej zostavy, podzostavy a pod.) a to nad titulným blokom, alebo môže byť oddelený na samostatnom liste, tzv. súpise položiek. 5. Názvy výrobkov a ich súčiastok majú byť čo najkratšie a výstižné. Nemajú obsahovať údaje o použití a polohe súčiastok alebo skupín na výrobku. 6. Na výkresoch súčiastok sa musia uvádzať všetky potrebné údaje, ktoré plne charakterizujú vlastnosti materiálu hotovej súčiastky, ako aj vlastnosti základného materiálu, z ktorého sa súčiastka bude vyrábať. 7. Všetky požiadavky na hotový výrobok, ktoré sa nemôžu uviesť v obrázku súčiastky, musia sa uviesť nad titulným blokom výkresu. Keď je text rozsiahly, technické požiadavky sa povoľuje napísať na osobitný list a treba sa odvolať na značky výrobného výkresu. 8. Na výrobných výkresoch sa neuvádzajú technologické údaje. 9. Na výrobnom výkrese sa v obraze súčiastky musia uviesť rozmery, medzné odchýlky, vyžadovaná drsnosť povrchu a iné parametre, ktoré musí mať súčiastka pred montážou. Keď sa upravuje povrch súčiastky, platia rozmery a údaje o drsnosti povrchu pre stav pred povrchovou úpravou. Na výkresoch súčiastok, pri výrobe ktorých sa musí nechať prídavok pre dodatočné opracovanie jednotlivých plôch pri montáži, dovoľuje sa zobrazovať súčiastky s rozmermi a s údajmi o drsnosti povrchu, ktoré zodpovedajú stavu súčiastky po jej konečnom zhotovení v priebehu montáže; v bezprostrednej blízkosti týchto údajov sa musí zapísať poznámka - PO MONTÁŽI. 10.Počet kótovaných rozmerov na výkrese musí byť minimálny, pritom však musí stačiť pre výrobu a kontrolu zobrazenej súčiastky. 11.Opakovanie toho istého rozmeru akéhokoľvek prvku súčiastky v rôznych obrazoch a v technických požiadavkách uvedených na výkrese sa nedovoľuje. 12.Na výkrese sa nedovoľujú zapisovať rozmery, ktoré tvoria uzavretý súčtový rozmer. Keď treba zapísať informačné a vypočítané rozmery, ktoré nie sú potrebné pre výrobu súčiastky, zapisujú sa v zátvorke. 13.Funkčné a niektoré montážne rozmery sa spravidla tolerujú. 14.Okrem všeobecne zavedených slovných skratiek neslobodno používať na výkresoch iné skratky, iba tie, ktoré stanovujú príslušné normy. Keď sa výnimočne použijú značky, ktoré nie sú uvedené v normách, ich význam sa musí na výkrese vysvetliť.

1.3.3 Druhy technických výkresov Vo výrobe elektrických strojov, prístrojov a zariadení sa používajú rôzne výkresy. Líšia sa od seba účelom, na ktorý sa majú použiť, alebo aj samotným obsahom a spôsobom vyhotovenia.

- 13 -

Výkresy rozdeľujeme podľa: a) spôsobu vyhotovenia, b) určenia a obsahu.

1.3.3.1 Delenie výkresov podľa spôsobu vyhotovenia Podľa spôsobu vyhotovenia sa rozdeľujú výkresy na: a) náčrt (škica) - je nakreslený voľnou rukou (nemusí byť v mierke). Slúži pre informácie alebo záznam, ktorý obsahuje jednoduché zobrazenie, b) originál (základný výkres alebo matrica) je výkres, ktorý podáva súčasne platnú informáciu alebo údaje a je na ňom zaznamenaná posledná zmena. Obyčajne je nakreslený tušom na prírodnom pauzovacom papieri alebo plátne, resp. vytlačený laserovou tlačiarňou na papier (obr. 2.13). Za originál sa považuje aj priesvitná kópia (rematrica) zhotovená z pôvodného originálu za účelom zakreslenia ďalších údajov ako napr. elektrických vodičov do výkresu zostavy, c) kópia - zhotovuje sa z originálu rozmnožovaním (napr. planograficky, svetlotlačou, fotograficky a pod.) Norma STN ISO 10209-1 (01 3102) už nedefinuje kópiu, lebo zavádzaním počítačovej techniky do procesu tvorby technických výkresov sa môže získať ľubovoľné množstvo rovnocenných výkresov nerozoznateľných od originálu.

1.3.3.2 Delenie výkresov podľa určenia a obsahu Podľa určenia a obsahu sa delia výkresy na: 1. Hlavná zostava - výkres zostavy, ktorý znázorňuje všetky skupiny a časti kompletného výrobku..Používa sa pre veľké zariadenia pozostávajúce z niekoľkých samostatných funkčných celkov. 2. Výkres zostavy - určuje spôsob, akým sa majú jednotlivé časti alebo súčiastky zostaviť vo funkčný celok. Na výkrese zostavy sa vykreslia všetky súčiastky, z ktorých sa skladá zobrazené zariadenie. Kótujú sa len hlavné rozmery, ako sú napr. celkové rozmery, vzdialenosti osí a iné charakteristické rozmery. Na obr. 2.13 je príklad výkresu zostavy so súpisom položiek; na obr. 2.14 je príklad výkresu zostavy bez súpisu položiek. 3. Výkres podzostavy - používa sa pri zariadeniach ktoré sa skladajú z niekoľkých samostatných funkčných celkov. Určuje spôsob, akým sa majú jednotlivé časti alebo súčiastky zostaviť v menší funkčný celok - podzostavu. Na výkrese podzostavy sa vykreslia všetky súčiastky, z ktorých sa skladá zobrazené zariadenie. Zdôraznia sa tie rozmery, ktoré nie je možné zachytiť na iných výkresoch. Súčiastky, ktoré sú nakreslené na výkrese podzostavy, nemusia sa kresliť na výkrese zostavy. Stačí, ak sa príslušná podskupina nakreslí ako celok. Súpis položiek však obsahuje všetky položky, ktoré sú nakreslené na výkrese zostavy aj podzostavy. Príklad výkresu podzostavy je na obr. 2.15.

- 14 -

4. Výkres detailu - výkres, ktorý zobrazuje časti konštrukcie alebo prvku, obyčajne zväčšené a ktorý obsahuje špecifické informácie o tvare a konštrukcii alebo o montáži a spojeniach. 5. Výkres súčiastky - výkres, ktorý znázorňuje jednotlivú súčiastku, ktorá nemôže byť ďalej rozložená (obr. 2.16). Výkres obsahuje všetky údaje potrebné na jej definovanie. 6. Výrobný výkres - výkres, obyčajne zhotovený na základe konštrukčných údajov. Musí poskytovať všetky údaje potrebné pre výrobu (obr. 2.17). 7. Tabuľkový výkres - výkres, ktorý znázorňuje súčiastky s podobnými tvarmi, ale s rôznymi charakteristickými znakmi (napr. rozdielne rozmery). 8. Súpis položiek - kompletný zoznam položiek (súčiastok), ktoré tvoria montážnu skupinu alebo podskupinu. 9. Obrysový výkres - udáva vonkajšiu obrysovú obalovú plochu, celkové rozmery a hmotnosť zariadenia, t.j. údaje potrebné na balenie, prepravu a inštaláciu zariadenia. 10.Výkres pripojenia - podáva informácie pre montáž a spojenie dvoch alebo viacerých častí týkajúcich sa napr. ich rozmerov, krajných polôch, prevádzkových a skúšobných požiadaviek a pod. 11.Diagram - grafické znázornenie, obvykle v súradnicovom systéme, vzťahu dvoch alebo viacerých veličín. 12.Schéma - výkres, na ktorom sú grafickými symbolmi určené funkcie a vzťahy prvkov zobrazeného systému. 13.Nomogram - diagram, z ktorého možno určiť bez výpočtov približné číselné hodnoty vzťahu dvoch alebo viacerých veličín. 14.Súpis položiek - je úplný zoznam položiek ktoré vytvárajú zostavu (alebo podzostavu), alebo jednotlivých častí uvedených na technickom výkrese (kap. 2.7). Položkou môže byť (jedna) súčiastka, materiály potrebné na kompletizáciu výrobku (vodiče, tekutinová náplň, farby na náter a pod.), ale aj montážna jednotka, ktorá má vlastný výkres zostavy. Položky uvedené v súpise položiek, musia byť pomocou odkazov identifikovateľné na príslušnom výkrese (kap. 2.12). Označenie položky je spojovacím článkom medzi zápisom v súpise položiek a ich znázornením na výkrese, ku ktorému súpis položiek patrí. Súpisy položiek poskytujú nevyhnutné informácie pre výrobu alebo zaobstaranie potrebných položiek. Môžu slúžiť ako východiskový podklad na zostavenie iných zoznamov požadovaných na rôzne účely, napr. časový rozpis dodávky položiek vo výrobnom procese, pre skladovú evidenciu a pod.

- 15 -

2

1

3

A

3 8

4

A-A

A 10,5

5 1

B

19

2 4 6

C

A

5.11.2001 ROZMER, POLOTOVAR

K 87-6 K 87-5 K 87-4 K 87-3 K 87-2 K 87-1 ODKAZ PODPIS

Ing. Milan LESNÝ

KONTROLOVAL: Ing. Ján KOLESÁR DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

VYPRACOVAL:

1 1 1 1 1 1 KUSOV DÁTUM

42 3256.41 42 3213.11 42 3256.41 42 3223.21 42 3213.11 BRALÉN MATERIÁL

PEVNÝ KONTAKT MATICA M5x0,5 ROZPOJOVACÍ KONTAKT PÚZDRO OČKO DRŽIAK NÁZOV SYMBOL

6 5 4 3 2 1 POL.

D

E

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE MIERKA

5:1

ZÁSUVKA typ 2001

ČÍSLO VÝKRESU

K 87

F

LIST ČÍSLO

A4

Obr. 1.1 Výkres zostavy so súpisom položiek

- 16 -

2

3

4

A

8 9 7

16

K4 + Z5

40

1

15

K5

B

Z4

14

13

41

K3

3 6 5 2

K2

Z2

Z3

C

K1

12 Z1 17

4 6 1

K

O

Z

D

11

5.11.2001 ROZMER, POLOTOVAR

PODPIS

DÁTUM

KONTROLOVAL: Ing. Ján KOLESÁR DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

VYPRACOVAL: Ing. Milan LESNÝ

SYMBOL

10

E

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE

FERITOVÁ ANTÉNA

MIERKA

2:1

F

ČÍSLO VÝKRESU

BT 404-0

Obr. 1.2 Výkres zostavy bez súpisu položiek

LIST ČÍSLO

A4

- 17 -

2

1

3

4

14

A

B

1 2

Ø16

C

D

9,5

8

5.11.2001 ROZMER, POLOTOVAR

PODPIS

DÁTUM

Ing. Milan LESNÝ

KONTROLOVAL: Ing. Ján KOLESÁR DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

VYPRACOVAL:

SYMBOL

17,5

E

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE

DRŽIAK FERITOVEJ ANTÉNY

METÓDA ZOBRAZOVANIA

MIERKA

5:1

F

ČÍSLO VÝKRESU

BT 404-1

LIST ČÍSLO

A4

Obr. 1.3 Príklad podzostavy

- 18 -

2

1

4

3

A R1

1

0,9

1

R

3

B

14

2,8

9

C

R

2

0,9

5.11.2001 ROZMER, POLOTOVAR

PODPIS

DÁTUM

KONTROLOVAL: Ing. Ján KOLESÁR DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

VYPRACOVAL: Ing. Milan LESNÝ

2

SYMBOL

R1

1

D

E

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE

METÓDA ZOBRAZOVANIA

MIERKA

10:1

LETOVACIE OČKO

F

ČÍSLO VÝKRESU

BT 404-1-10

LIST ČÍSLO

A4

Obr. 1.4 Výkres súčiastky

- 19 -

2

1

3

4

Z 1.

SMER KRÍŽOVÉHO VINUTIA: ĽAVÝ

2.

L27: 202 ZÁVITOV VF. LANKA 10x0,05

3.

L27´: 21 ZÁVITOV VF. LANKA 10x0,05

4.

DĹŽKA VÝVODOV: 40 mm

5.

VÝVODY POCÍNOVAŤ NA DĹŽKE 5 mm

A

L27

B

0 L27

,

K

11

K

C

0 Z

VYPRACOVAL:

1 MHz

3,2 mH

PO NALADENÍ V OBVODE

150 kHz

INDUKČNOSŤ

KVALITA

Ing. Milan LESNÝ

KONTROLOVAL: Ing. Ján KOLESÁR DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

FREKVENCIA

5.11.2001 ROZMER, POLOTOVAR

POZNÁMKA

PODPIS

VINUTIE

70±15

DÁTUM

,

D 490 µH ± 15%

ZMENA

L27+L27

,

SYMBOL

L27+L27

E

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE

VSTUPNÁ CIEVKA DV

MIERKA

F

ČÍSLO VÝKRESU

PP 404-0-6

LIST ČÍSLO

A4

Obr. 1.5 Výrobný výkres cievky

- 20 -

2 SPÔSOB TVORBY TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE Základom tvorby technickej dokumentácie je tvorba technických výkresov s použitím princípov technického kreslenia. Jeho úlohou je graficky vyjadrovať predstavy konštruktéra a treba ho chápať ako technickú abecedu odborných pracovníkov, technikov a inžinierov všetkých odborov. Hoci základom technického kreslenia je deskriptívna geometria, technické kreslenie má svoje charakteristické osobitosti, najmä rôznu symboliku a zjednodušovanie. V praxi sa technické kreslenie postupom času prispôsobovalo požiadavkám vo výrobe. Na zabezpečenie jednoznačnosti technických údajov na výkresoch sa používa ustálená forma zobrazovania, definovaná veľkým množstvom noriem. Technická dokumentácia sa môže tvoriť ručne alebo pomocou AutoCADu. Prostredím pre ručnú tvorbu je obyčajne rysovacia doska a rôzne druhy pier a šablóniek. Toto prostredie je veľmi dôverne známe a netreba ho popisovať. Pracovné prostredie vytvorené na monitore počítača s použitím programového balíka AutoCAD je pomerne nové a treba ho podrobne popísať.

2.1 RUČNÁ TVORBA TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE Technická dokumentácia, hlavne jej dôležitá časť technické výkresy sa tvori najprv ceruzkou na papier formátu a úpravy predpísanej technickými normami. Na uľahčenie práce sa používajú najčastejšie rôzne druhy rysovacích tabúľ s pravítkami upevnenými na pantografoch. Samozrejmosťou sú ceruzky rôznych tvrdostí a priemerov tuhy. Pre ručné kreslenie výkresov technickej dokumentácie sú k dispozícii rôzne šablóny ktoré sa používajú s väčším či menším úspechom na kreslenie napr. kružníc, hláv skrutiek, matíc alebo elektrotechnických značiek. Existujú aj špeciálne pravítka na kreslenie šrafovacích čiar a miniatúrne písacie stroje na písanie textu priamo na výkres. Konečná podoba technického výkresu nakresleného ceruzkou sa dosiahne po jeho prekreslení tušom na pauzovací papier. Existuje niekoľko druhov technických pier ktoré umožňujú kresliť čiary potrebnej hrúbky. Veľká časť príslušnej textovej dokumentácie sa môže robiť tiež ručne tušom na predtlačené formuláre.

2.2 TVORBA TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE POČÍTAČOM V súčasnosti sa presadzuje tvorba technickej dokumentácie pomocou počítačovej techniky. Nejedná sa len o tvorbu výkresov, ale o tvorbu celej sprievodnej dokumentácie aj s jej správou a archiváciou. Najčastejšie sa na tvorbu technickej dokumentácie používa AutoCAD a jeho nadstavby. Prácu v AutoCADe zrýchľujú rôzne predkreslené symboly nazývané bloky (ako pri ručnom kreslení šablónky). Môžu to byť jednoduché značky alebo často sa opakujúce konštrukčné detaily ktoré si môže užívateľ vytvoriť sám, alebo podľa profesie zakúpiť celú knihovňu blokov.

- 21 -

V AutoCADe sa môžu blokom priradiť rôzne hodnoty atribútov ktoré sa nezobrazujú na výkresoch, ale sa môžu použiť pri generovaní rozpisu materiálov, zoznamu normalizovaných súčiastok ale aj kalkulácii nákladov a pod.

2.2.1 Pracovná plocha na monitore počítača Po spustení AutoCADu sa na obrazovke počítača zobrazia rôzne políčka (obr. 2.1) ktoré ju rozdeľujú na niekoľko oblastí: ∗ Titulné okno - zobrazí sa v ňom nápis AutoCAD s uvedením použitej verzie a názov práve otvoreného výkresu na ktorom sa môže pracovať. ∗ Grafická plocha - plocha na ktorej sa môže kresliť. ∗ Grafický kurzor - kríž, ktorý sa pohybuje spoločne s kurzorom pomocou myši. Riadok roletového menu

Titulné

Grafická plocha

Ukotvený štandardný

Panel vlastností objektov

Ukotvený nástrojový panel

Plávajúci nástrojový panel

Okno príkazových riadkov

Grafický kurzor Stavová lišta

Obr. 2.1 Užívateľské prostredie AutoCADu LT 2000 ∗ Riadok roletového menu - po prejdení kurzorom do tohoto riadku, začnú sa otvárať jednotlivé položky menu. ∗ Stavová lišta - zobrazuje aktuálne súradnice kurzora a obsahuje tlačítka na prepínanie jednotlivých režimov.

- 22 -

∗ Okno príkazových riadkov - v tomto riadku sa zobrazujú príkazy zadané z klávesnice alebo pomocou tlačítiek. Toto okno môže byť tiež plávajúce. ∗ Nástrojový panel - je tvorený tlačítkami ktoré otvárajú najčastejšie používané príkazy. Ich počet a obsah sa môže meniť podľa požiadavky užívateľa. Môžu byť plávajúce alebo ukotvené. − Plávajúci nástrojový panel - panel je možno presúvať ako celok myšou po grafickej ploche, − Ukotvený nástrojový panel - panel možno ukotviť na strany užívateľského prostredia. Je možné ukotviť naraz aj niekoľko nástrojových panelov. ∗ Panel vlastností objektov - nástrojmi tohoto panelu sa nastavujú a modifikujú vlastnostnosti aktuálneho alebo tvoreného objektu, ako je farba, hladina, typ a hrúbka čiary (podrobnejšie v kap. 4.7).

2.2.1.1 Titulné okno V titulnom okne sa zobrazí nápis AutoCAD s uvedením použitej verzie a názov otvoreného výkresu na ktorom sa práve pracuje (obr. 2.2). Na pravej strane titulného okna sú riadiace tlačítka.

Názov použitého AutoCADU

Uzatvorenie okna

Názov otvoreného výkresu Obr. 2.2 Titulné okno

Minimalizácia Maximalizácia okna

2.2.1.2 Riadok roletového menu Po prejdení grafickým kurzorom (šípkou) do riadku roletového menu (obr. 2.3), začnú sa otvárať súbory ponúkaných príkazov v zobrazenej rolete (obr. 2.4). Prechádzaním grafickým kurzorom po roletovom menu môže sa zvoliť požadovaný príkaz a následne vyvolať stlačením tlačítka ENTER alebo ľavého tlačítka myši. Názov vyvolaného príkazu sa zobrazí v okne príkazových riadkov.

Obr. 2.3 Roletové menu

2.2.1.3 Stavová lišta Stavová lišta obsahuje okno aktuálnych súradníc kurzora a tlačítka na prepínanie jednotlivých režimov (obr. 2.5).

- 23 -

Význam jednotlivých príkazov ktoré sa volia stlačením tlačítiek je vysvetlený v ďalších kapitolách. Príkazy zapínané tlačítkami ovplyvňujú základné nastavenie grafického editora. Funkcie sú aktívne len pri stlačenom tlačítku, čo je zvýraznené vysvietením tlačítka.

Názov roletovej ponuky Aktivačné písmeno funkcie (Alt + A)

Zvolená funkcia v ponuke

Obr. 2.4 Otváranie roletového menu Zobrazovanie aktuálnych súradníc polohy kurzora sa zapína a vypína klávesnicou F6 alebo kombináciou klávesníc Ctrl

+ D . Zobrazované súradnice môžu byť pravouhlé

(kartézske) alebo polárne.

Obr. 2.5 Stavová lišta

2.2.1.4 Okno príkazových riadkov Okno príkazových riadkov slúži na zadávanie príkazov z klávesnice. Zobrazujú sa v ňom aj príkazy zadané pomocou tlačítiek. Toto okno môže byť tiež plávajúce alebo ukotvené (obr. 2.6).

Obr. 2.6 Okno príkazových riadkov Na zadávanie príkazov sa môže použiť tiež Textové okno (obr. 2.7). Zobrazujú sa v ňom vlastnosti jednotlivých objektov. Textové okno sa zobrazí len po stlačení klávesnice F2 .

- 24 -

Obr. 2.7 Textové okno

2.2.1.5 Nástrojový panel Nástrojový panel (obr. 2.8) tvori niekoľko tlačítok, ktorými sa ovládajú príkazy. Na každom tlačítku je zobrazená ikona charakterizujúca ovládaný príkaz. AutoCAD LT 2000 ponúka 19 voliteľných nástrojových panelov, ktoré obsahú príbuzné príkazy. Je však možné vytvoriť si vlasné nástrojové panely s ľubovoľným počtom tlačítok, ich usporiadaním a priradením príkazov (obr. 2.9). Plávajúci nástrojový panel sa môže (ako celok) posúvať, podobne ako okná vo Windowse, a môže sa umiestniť tak aby neprekážal pri práci. Pri podržaní grafického kurzora na tlačítku, zobrazí sa názov príkazu ktorý mu bol priradený (obr. 2.10).

Obr. 2.8 Príklad nástrojového panelu ponúkaného AutoCADom Tlačítko funkcie

Scale

Obr. 2.9 Príklad užívateľského nástrojového panelu

Bublinová vysvetlivka funkcie tlačítka

Obr. 2.10 Názov príkazu priradený tlačítku

2.2.1.6 Panel vlastností objektov Nástrojmi panelu vlastností objektov (obr. 2.11) sa nastavujú a modifikujú vlastnosti aktuálneho alebo tvoreného objektu ako je farba, hladina, typ a hrúbka čiary (podrobnejšie v kap. 4.7). Pri kreslení výkresov je potrebné prepínať hladiny v ktorých sa daný objekt tvori. Prepínanie aktuálnej hladiny sa môže urobiť veľmi rýchlo, ukázaním kurzorom na okienko voľby aktuálnej hladiny v nástrojovej lište. Kurzor sa premení na šípku a po stlačení ľavého tlačítka na myši sa otvori roleta s názvami existujúcich hladín (obr. 2.12). Prechádzaním grafickým kurzorom po roletovom menu hladín môže sa zvoliť požadovaná hladina za aktuálnu stlačením tlačítka ENTER alebo ľavého tlačítka na myši. Názov zvolenej hladiny sa vypíše v okne voľby aktuálnych hladín a vedľa sa znázorní farba priradená hladine. Zmeny vlastností hladín sú popísané v kap. 4.7.

- 25 -

Obr. 2.11 Panel vlastností objektov

Obr. 2.12 Spôsob rýchlej voľby aktuálnej hladiny v nástrojovej lište

2.2.1.7 Dialogové panely Ďalším dôležitým ovládacím prvkom AutoCADu sú dialógové panely (obr. 2.13). Mnoho príkazov má niekoľko parametrov ktoré sa musia pred (alebo počas) použitia nastaviť. Je niekoľko možností ako tieto parametre zmeniť. Najjednoduchšie je použiť dialógový panel. Je samozrejmé, že pre každú verziu AutoCADu má iný tvar a zloženie. Voľbou jednotlivých ponúk sa otvárajú ďalšie dialógové okná až kým sa nezobrazí požiadavka na výber alebo zápis hodnôt príslušného parametra. Podrobný popis dialógových panelov je v príslušnej kapitole. Titulné okno Aktuálny Textové pole Zobrazenie nastavených parametrov Rozbaľovací zoznam

Nový štýl Zmeny v štýle Prepísanie Porovnanie

Políčka na zaškrtnutie Obr. 2.13 Dialógový panel so zobrazením nastavených parametrov kótovania

2.2.2 Prvé spustenie AutoCADu Pri spustení nenastaveného AutoCADu sa ako prvé zobrazí dialógové okno Startup (obr. 2.14). Slúži na nastavenie základných vlastností budúcich výkresov ako napr. typy dĺžkových

- 26 -

a uhlových jednotiek, hranice výkresu, titulný blok a pod. Dialógové okno Startup ponúka v ľavom hornom rohu tlačítka na výber dialógových okien jednotlivých volieb. Ak sa nechce nič nastavovať, stlačí sa tlačítko Cancel.. Ak je potrebné, nastavia sa metrické jednotky a stlačí sa tlačítko OK. Pri spustení nenastaveného AutoCADu je však vhodnejšie použiť ponúkané možnosti nastavenia. Ušetrí sa tým hodne času s neskorším nastavovaním vlastností výkresov. Najjednoduchšou metódou na založenie nového výkresu je použiť šablonu (pri starších typoch AutoCADov nazývanú prototypový výkres). Otvorenie existujúceho výkresu (Open a Drawing) Nastavenie dĺžkových jednotiek a možnosť volieb ďalších Výber ponúkanej šablóny výkresu (Use a Template) Nastavenie prostredia výkresu (Use a Wizard)

Zobrazovať dialóg pri spustení

Obr. 2.14 Dialógové okno pre voľbu nastavenia vlastností nového výkresu

2.2.2.1 Nastavenie prostredia výkresu (Use a Wizard) Voľba dialógového okna pre nastavenie prostredia výkresu (Use a Wizard - obr. 2.15) umožňuje rýchle nastavenie (Quick Setup) alebo podrobné nastavenie (Advanced Setup) prostredia výkresu vrátane jednotiek, uhlov, veľkosti kresliacej plochy, rámika a zapnutia výkresového priestoru. Rýchle nastavenie (Quick Setup) umožňuje len nastavenie typu jednotiek a veľkosti kresliacej plochy. Nastavenie kresliacej plochy však vôbec neobmedzuje rozsah kreslenia lebo má vplyv len na činnosť niektorých príkazov (napr. Zoom a zobrazenie pomocného rastra). Pri voľbe jednotiek sa môže voliť: Decimal - desatinné zobrazenie jednotiek, napr. 18,5; Engineering - palcové jednotky, napr. 4,5´´; Architectural - palcové jednotky, napr. 4 1/2´; Fractional - desatinné zobrazenie jednotiek, napr. 18 1/2; Scientific - vedecké zobrazenie jednotiek, napr. 2,654E +02.

- 27 -

Podrobné nastavenie (Advanced Setup) umožňuje okrem nastavenia popísaného pri rýchlom nastavení, nastaviť aj presnosť jednotiek, jednotky na meranie uhlov a ich presnosť, nulovú os pre odčítanie uhlov a smer prírastku uhlu. Štandardne meria AutoCAD uhly proti smeru hodinových ručičiek, toto nastavenie sa môže zmeniť.

Podrobné nastavenie (päť krokov)

Rýchle nastavenie (dva kroky) Nastaví jednotky, uhly, meranie uhlov, smer uhlov a oblasť nového výkresu. Nastavenie je založené na šablone acadiso.dwt. Obr.2.15 Dialógové okno pre nastavenie prostredia výkresu

2.2.2.2 Výber ponúkanej šablóny výkresu (Use a Template) Pre vytvorenie nového výkresu sa použije šablona výkresu (obr. 2.16). Šablony sú preddefinované výkresy ktoré obsahujú ohraničenie výkresového poľa podľa noriem STN (EN, ISO), titulný blok a iné potrebné nastavenia AutoCADu. AutoCAD LT 2000 používa šablony s príponou .dwt. Samozrejme, že sa môžu použiť aj prototypové výkresy používané v predchádzajúcich verziách AutoCADu a majú príponu .dwg. V kap.3.4 je popísaná tvorba vlastnej šablony výkresu.

2.2.2.3 Otvorenie existujúceho výkresu (Open a Drawing) AutoCAD umožňuje otvoriť existujúci výkres voľbou Open a Drawing (Otvorenie existujúceho výkresu) - obr. 2.17. V zozname Select File sú zobrazené posledne otvorené výkresy. Pre vybraný výkres sa zobrazí náhľad, dátum poslednej aktualizácie a veľkosť súboru. Ak je potrebné vybrať iný výkres ako je v ponuke, stlačí sa voľba Browse..., a zobrazí sa štandardný dialóg pre výber výkresov. Dialóg Startup sa môže vypnúť zrušením krížika pri voľbe Show Startup dialog.

- 28 -

Náhľad na zvolenú šablonu

Zoznam šablon

Popis šablony

Obr. 2.16 Výber šablony z ponuky AutoCADu

Obr. 2.17 Otvorenie existujúceho výkresu

- 29 -

2.2.3 Zadávanie príkazov v AutoCADe Príkazy sa môžu zadávať niektorým z nasledujúcich spôsobov: Zadávanie z klávesnice Príkaz sa napíše pomocou klávesnice v okne príkazových riadkov (obr. 2.18) a potvrdí sa tlačítkom Enter alebo pravým tlačítkom myši.

Obr. 2.18 Zadanie príkazu z klávesnice Zadávanie z roletového menu Po prejdení grafickým kurzorom do riadku roletového menu, začnú sa otvárať jednotlivé položky menu. Zvolený príkaz sa potvrdí ľavým tlačítkom myši (napr. obr. 2.4). Štandardné tlačítkové menu z klávesnice Stlačením dvojice tlačítok za vykoná operácia: Ctrl Ctrl

+ C - zrušenie alebo prerušenie príkazu +

B

- prepína mód krokovania on/off

Ctrl

+ O - prepína ortogonálny mód on/off

Ctrl

+ G - prepína sieť on/off

Ctrl

+ D - prepína zobrazenie súradníc polohy kurzora

Ctrl

+ E - prepína izorovinu vľavo/hore/vpravo

Zadávanie pomocou ikon Ikony sú malé obrázkové symboly priradené jednotlivým tlačítkam, alebo tlačítkam nástrojových panelov. Tvar obrázkov a priradenie príkazov ikonám možno meniť. Ikone možno priradiť nielen voľbu príkazu, ale aj postupnosť príkazov (kap. 2.2.5). Opakovanie príkazov Každý príkaz sa po ukončení dialógu zatvori po stlačení tlačítka

Enter .

Ak je potrebné použiť ten istý príkaz znovu, je možné ho zopakovať trojakým spôsobom, a to podľa nastavenia AutoCADu.

- 30 -

Najjednoduchšie je zopakovať práve ukončený príkaz stlačením pravého tlačítka na myši, rovnako ako sa použije toto tlačítko na ukončenie príkazu. Použitie pravého tlačítka myši sa zaužívalo u štarších verzií AutoCADov a dá sa nastaviť aj v AutoCADe 2000 príkazom Preferences (Nastavenie) kedy sa zobrazí karta User Preferences (Užívateľské nastavenie) obr. 2.19 a zruší sa zaškrtnutie nastavenia Windows Standard Behavior (Štandardné chovanie Windows). Užívateľské nastavenie

Štandardné chovanie Windows Štandardné klávesové príkazy Windows Ponuky na kresliacej ploche Úprava nastavenia pravého tlačítka myši Obr. 2.19 Nastavenie funkcie pravého tlačítka myši. Na obrázku je nastavenie podľa Windows Pri druhom možnom spôsobe voľby opakovania predchádzajúceho príkazu sa po stlačení pravého tlačítka na myši zobrazí dialógový panel v ktorom sa zvolí požadovaná činnosť. Pri otvorenom príkaze sa zobrazí panel podľa obr. 2.20 a môže sa napr. ukončiť príkaz, presunúť pohľad, zmeniť okno a pod. Pri ukončenom príkaze sa zobrazí panel podľa obr. 2.21 a možno zvoliť napr. znovu vyvolanie posledného príkazu ktorého názov je v prvom poli za slovom Repeat .... .

Obr. 2.20 Panel činnosti pri otvorenom príkaze

Obr. 2.21 Možnosť opakovania posledného ukončeného príkazu Treťou možnosťou zopakovania predchádzajúceho príkazu je stačiť tlačítko Enter .

- 31 -

Ukončenie príkazu pravým tlačítkom myši sa dá nastaviť rovnakým spôsobom ako jeho opakovanie.

2.2.4 Vrátenie a obnova činnosti alebo príkazu V AutoCADe sa uchováva postup tvorby výkresu až do chvíle keď sa nezačne kresliť nový výkres, alebo sa neukončí činnosť AutoCADu. Nie je preto problémom vrátiť poslednú akciu (alebo viacej akcií) a potom sa pohybovať v opačnom smere. AutoCAD ponúka na túto činnosť niekoľko možností a to z klávesnice, zo štandardného nástrojového panelu alebo z roletového menu. Vrátenie činnosti alebo príkazu: V okne príkazových riadkov (niekedy nazývanom aj dialógovým oknom) sa napíše príkaz UNDO (Späť) a potvrdí sa tlačítkom Enter (obr. 2.22). Otvori sa dialóg požadovanej činnosti. Možno zadať počet krokov o ktoré sa treba vrátiť (explicitne je to 1), alebo zvoliť Back (Spätný) a činnosť sa vráti na úplný začiatok. Každú voľbu treba potvrdiť tlačítkom Enter.

Obr. 2.22 Príkaz Undo z klávesnice Každým stlačením ikony Undo umiestnenej v štandardnom nástrojovom paneli sa vráti činnosť vždy o jeden krok dozadu. Po stlačení obdĺžnikového tlačítka so šípkou smerujúcou dolu sa vyvolá príkaz Undo a otvori sa dialógový panel v ktorom je uvedená postupnosť príkazov ktorú eviduje AutoCAD od začiatku kreslenia (obr. 2.23). Možno zvoliť ktoré príkazy treba vrátiť.

Obr. 2.23 Jedna z možností voľby príkazu Undo Ďalšie možnosti otvorenia príkazu: v roletovom menu Edit (Úpravy) voľba Undo (Späť) obr. 2.24, alebo z klávesnice stlačiť súčasne Ctrl + Z . .V roletovom menu sa za slovom Undo napíše vždy názov posledne použitého príkazu. Názov vymazaného objektu sa napíše v dialógovom riadku. Úpravy Znovu: Skupina príkazov Späť: príkaz Line Obr. 2.24 Vrátenie (alebo obnovenie) činnosti alebo príkazu

- 32 -

Obnovenie činnosti alebo príkazu: V dialógovom riadku sa napíše REDO (Znova) a potvrdí sa tlačítkom Enter. Činnosť sa vráti o jeden krok a v okne príkazových riadkov sa vypíše, ktorá činnosť alebo príkaz boli prv ukončené (obr. 2.25). Obr. 2.25 Voľba príkazu Redo z klávesnice Stlačením ikony Redo umiestnenej v štandardnom nástrojovom paneli sa vráti činnosť po každom stlačení o jeden krok dopredu za predpokladu, že bol použitý príkaz Undo a preto je tlačítko Redo zobrazené. Po stlačení tlačítka s rovnou šípkou (umiestnenou celkom vpravo - obr. 2.23) sa vyvolá príkaz Redo a otvori sa dialógový panel v ktorom je uvedená postupnosť príkazov ktorú eviduje AutoCAD od začiatku použitia príkazu Undo. Možno zvoliť ktoré príkazy treba vrátiť. Ďalšie možnosti otvorenia príkazu: v roletovom menu Edit (Úpravy) voľba Redo (Znovu) obr. 2.24, alebo z klávesnice stlačiť súčasne Ctrl + Y .

2.2.5 Modifikácia panela nástrojov v AutoCADe AutoCAD LT 2000 umožňuje používať veľa nástrojových panelov s ikonami, pomocou ktorých sa zadávajú príslušné príkazy. Nie je vhodné mať všetky zobrazené. Užívateľ môže voliť, ktoré nástrojové panely sa zobrazia. Ak sa kurzor nastaví na ľubovoľné už zobrazené tlačítko a stlačí sa pravé tlačítko myši, otvori sa dialógové okno so zoznamom ponúkaných nástrojových panelov (obr. 2.26). Nástrojové panely, ktoré sa majú zobraziť na pracovnej ploche sa jednoducho zaškrtnú ľavým tlačítkom myši. Nástrojové panely sa môžu zobraziť aj pomocou príkazu Toolbar voľbou z roletového menu View (Pohľad) príkazom Toolbars..., alebo napísaním mena príkazu z klávesnice Toolbar. Zobrazí sa dialógové okno v ktorom za zaškrtne požadovaná položka (obr. 2.27). Postup je však pomalší ako voľba myšou. AutoCAD ponúka nasledovné nástrojové panely: ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

Dimension - panel na kótovanie, Draw - panel príkazov na kreslenie, Group - panel príkazov na prácu so skupinami, Inquiry - panel informatívnych príkazov o nakreslených objektoch, Insert - panel na vkladanie blokov, externých referencií a objektov OLE, Layouts - panel na voľbu rozvrhnutia, Modify - panel často používaných príkazov na modifikáciu objektov, Modify II - panel menej často používaných príkazov na modifikáciu objektov, Object properties - panel na nastavovanie vlastností objektov, Object snap - panel uchopovacích režimov objektov, Reference - panel na externé referencie, Standard Toolbar - štandardný panel základných operácií AutoCADu, napr. otvorenie súboru, uloženie súboru, tlač, zobrazenie, meranie vzdialeností, okno, zmena vlastností atď., UCS - panel na voľbu súradnicových systémov, UCS II - panel na voľbu súradnicových systémov v priestore,

- 33 -

Plávajúci nástrojový panel „Kóty“

Ukotvené plávajúce panely: „Kresli“ „Modifikácia“

Štandardný nástrojový panel

Obr. 2.26 Voľba zobrazovania nástrojových

Obr. 2.27 Dialógové okno voľby zobrazenia nástrojových panelov ♦ View - panel na voľbu pohľadov na objekt,

- 34 -

♦ Viewports - panel na určovanie výrezov, ♦ Web - panel na spoluprácu s Internetom, ♦ Zoom - panel voľby okna zobrazenia. Nástrojové panely sa môžu ľubovoľne posúvať po pracovnej ploche. Keď sa priblížia k niektorému okraju, panel sa k tomuto okraju ukotví. Ukotveniu nástrojového panelu sa dá zabrániť, ak sa pri jeho posúvaní drží stlačené tlačítko Ctrl . Stlačenie ikony v nástrojovom paneli buď priamo spustí príslušný príkaz, alebo otvori ďalší nástrojový panel (obr. 2.28). Tieto ikony sa od seba odlišujú. Ikona, ktorá otvára ďalší nástrojový panel má v pravom dolnom rohu šípku. V prípade keď nevyhovuje štandardný obrázok na ikone, alebo je potrebné vytvoriť nový, vyvolá sa panel voľby zobrazovania panelov a potvrdí sa voľba Customize (Upraviť) - obr. 2.26. Zobrazí sa dialogový panel (obr. 2.27), potom sa kurzor presunie na príslušnú ikonu a 2x sa stlačí ľavé tlačítko na myši. Zobrazí sa panel vlastností (obr. 2.29) v ktorom sa potvrdí Editovanie (Zmeny). Zobrazí sa editačný panel ikon (obr. 2.30) a ikona sa môže upraviť alebo nakresliť nová.

Obr. 2.28 Príklad ikony, ktorá otvára ďalší nástrojový panel

Príkazy

Nástrojové panely

Vlastnosti tlačítka

Klávesnica

Upraviť Text bublinovej vysvetlivky

Vzhľad

Popis činnosti AutoCADu

Zmeny

Makro asociované týmto tlačítkom

Ponúkané ikony s priradenými príkazmi Pôvodný

Obr. 2.29 Menu priradenia príkazov a ikon tlačítkam

- 35 -

Editor ikon Vzhľad v grafickom poli Mriežka Vymazať Otvoriť Uložiť Uložiť ako .... (názov)

Obr. 2.30 Editovanie vzhľadu ikon Ak je potrebné vytvoriť nový nástrojový panel, potvrdí sa voľba Upraviť. Zobrazí sa dialogový panel úprav (obr. 2.31) v ktorom sa stlačí voľba Nový. Zobrazí sa dialogový panel pre určenie názvu a miesta uloženia nového nástrojového panelu. Po potvrdení dialogu OK sa zobrazí na pracovnej ploche nový nástrojový panel samozrejme prázdny (obsahuje len ikonu X). Do tohoto panelu je potrebné umiestniť požadované ikony. V dialógovom paneli úprav sa potvrdí voľba Príkazy a zvolí sa kategória príkazov ktoré sa potom zobrazia v pravej časti panelu (obr. 2.32). Potrebná ikona sa uchytí ľavým tlačítkom myši a premiestni sa do Nového panelu. Nástrojové panely Upraviť

Príkazy

Nástrojové Vlastnosti panely

Klávesnica

Skupina ponuky

Nový panel Názov panelu Nové Premenovať Vymazať Uložiť panel do skupiny ponuky

Zatvoriť Pomoc

Obr. 2.31 Tvorba nového nástrojového panelu

- 36 -

Obr. 2.32 Tvorba nového nástrojového panelu AutoCAD má zabudovaný informačný systém bublinovej vysvetlivky pre každú ikonu (obr. 2.10 a 2.29). Súčasne so zobrazením bublinovej vysvetlivky pri ukázaní kurzorom na ikonu, sa premení stavová lišta na pomocnú textovú lištu v ktorej sa popíše činnosť AutoCADu po vykonaní príkazu odpovedajúceho príslušnému tlačítku (obr. 2.33). Ako vidno z obrázka, užívateľ si môže napísať tieto texty aj sám pri editovaní priradenia príkazov a ikon tlačítkam.

Obr. 2.33 Užívateľské helpy AutoCADu V AutoCADe sa výkres kreslí v rôznych hladinách. Veľmi často sa stáva, že sa zabudne napr. pred kótovaním prepnúť aktuálnu hladinu na hladinu kót. Objekty uložené v niektorej z hladín

Obr. 2.34 Priradenie postupnosti príkazov ikonám v AutoCAD-e LT 2000

- 37 -

alebo je možné presunúť do požadovanej hladiny pomocou panelu Properties (Zmena vlastností). Je to však pracné ak ide o viacej objektov. Vhodnejšie je priradiť príslušnému tlačítku postupnosť príkazov ktorou sa najprv zmení aktuálna hladina na hladinu napr. kót a až potom sa aktivuje príkaz na kótovanie (obr. 2.34). Postupnosť príkazov je pre každú verziu AutoCADu iná.

2.2.6 SÚRADNICE NA VÝKRESE V AutoCADe Súradnice, t.j. poloha bodov v 2D systéme sú v grafickom editore najpoužívanejším typom vstupných údajov. Súradnice bodu určujú jeho vzdialenosť na ose X a Y. AutoCAD používa pravouhlé a polárne súradnice.

2.2.6.1 Pravouhlé súradnice Pravouhlý súradnicový systém, ktorý sa volá Globálny súradnicový systém (GSS) má os X horizontálnu a os Y vertikálnu (obr. 2.35). Počiatok súradníc je v ľavom dolnom rohu grafickej plochy.

13,7

10,4

Obr. 2.35 Pravouhlé súradnice v AutoCAD-e

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10 11 12 13

Súradnice a vzdialenosti sa môžu zadávať niekoľkými spôsobmi: z klávesnice, použitím úchytných módov (kap. 9.2.2), pomocou krokov a pomocou snímača súradníc. Z klávesnice sa určuje poloha bodu zadaním jeho súradníc. Prvá sa zadáva súradnica X, druhá súradnica Y oddelená od prvej čiarkou. Súradnice môžu byť absolutné alebo relatívne. Absolutná súradnica bodu môže byť napr. 10,4 (obr. 2.35), alebo druhého bodu 13,7. Druhý bod má však vzhľadom na prvý bod relatívne súradnice 3,3 a ich zadanie z klávesnice má tvar podľa obr. 2.36. Pri zadávaní relatívnych súradníc sa musí najprv napísať znak @ (zavináč).

A

B

Obr. 2.36 Zadanie absolútnych (A) a relatívnych (B) pravouhlých súradníc bodov Relatívne súradnice sa môžu zadať aj zjednodušeným spôsobom, ktorý je výhodný pre kreslenie v pravouhlom režime (zapnuté ORTHO). Z bodu v ktorom sa nachádza kurzor, sa posunie kurzor myšou v smere v ktorom bude budúci bod (obr. 2.37) a z klávesnice sa zadá jeho relatívna súradnica.

- 38 -

Obr. 2.37 Priame zadávanie vzdialenosti (1 prvý bod, 2-posunutý kurzor v požadovanom smere, 3-nový bod v relatívnej vzdialenosti 100 mm od bodu 1)

2.2.6.2 Polárne súradnice Polárne súradnice majú orientáciu znázornenú na obr. 2.38. Polárne súradnice sa môžu zadávať (obr. 2.39): 1. absolútnym spôsobom - polárne súradnice sa zadávajú vzdialenosťou a uhlom od osi X v rovine XY. Hodnota uhlu sa od hodnoty vzdialenosti oddeľuje znakom <. 2. relatívnym spôsobom - relatívne polárne súradnice sa zadávajú vzdialenosťou a uhlom od osi X v rovine XY od posledného bodu. Pred súradnice je potrebné napísať znak @ . 90° 135°

100

45°

60<125 50

180°

100,45

0° 10,20

225° 270°

315° ALEBO -45°

50

100

A B

Obr. 2.38 Orientácia polárnych súradníc

Obr. 2.39 Zadanie absolútnych (A) a relatívnych (B) polárnych súradníc bodov

2.2.7 Výber objektov pre ďalšie použitie Keď sa zadá niektorý z editačných príkazov, AutoCAD požiada o výber objektov. Kurzor sa zmení na malý štvorček.

- 39 -

2.2.7.1 Výber objektov kurzorom Kurzorom sa môžu vyberať jednotlivé objekty zobrazené na výkrese. Presunom kurzora na vyberaný objekt a následným potvrdením ENTER-om zmení vybraný objekt vzhľad (obr. 2.40). Vybrať sa môže ľubovoľný počet objektov. Ak je objektov ktoré treba editovať málo, je to vhodný spôsob výberu. Pri väčšom počte je výber zdĺhavý a je vhodnejšie použiť výber oknom (kap. 2.2.7.2).

Tvar kurzora pri výbere objektu

Tvar kurzora pri kreslení

Obr. 2.40 Výber objektu

2.2.7.2 Výber objektov oknom Metóda výberu oknom je založená na vytvorení výberového obdĺžnika, poukázaním na jeho protiľahlé hrany myšou. Pomocou okna sa môže vybrať: 1. Všetko čo leží v okne (kľúčové slovo window - v skratke w). Okno sa zobrazuje plnými čiarami. 2. Všetko čo leží v okne a čo okno križuje (kľúčové slovo crossing - v skratke c). Okno sa zobrazuje čiarkovanými čiarami. AutoCAD-u je potrebné určiť ktorým spôsobom sa majú vyberať objekty. Po výzve Specify first corner (Vyber objekty) sa musí zadať kľúčové slovo alebo jeho skratka. Tento spôsob je však zdĺhavý a preto je vhodnejšie začať vytvárať okno zľava alebo sprava pomocou ľavého tlačítka myši (obr. 2.41). Pri vytvorení okna zľava sa vyberú všetky objekty ktoré celé ležia v okne. Pri tvorbe okna sprava sa vyberú všetky objekty ktoré ležia v okne a ktoré okno pretína. 2

2

1

1

Obr. 2.41 Výber objektov oknom

- 40 -

2.2.8 Mazanie objektov - Erase Na mazanie objektov sa používa príkaz Erase (Vymaž). Príkaz sa môže otvoriť z roletového menu Modify - Erase (obr. 2.42A), stlačením ikony (obr. 2.42B) v nástrojovom paneli alebo z dialógového riadku napísaním názvu príkazu Erase (obr. 2.42C).

A

B

C

Obr. 2.42 Vymazanie objektov príkazom Erase AutoCAD si pamätá postup od začiatku vytvárania výkresu a preto je možné sa vrátiť o potrebný počet operácií spät príkazom Undo - kap. 2.2.4. Účinok príkazu Undo sa dá vrátiť spät príkazom Redo, ak nebol medzi ich otvorením použitý iný príkaz. V opačnom prípade je účinkom príkazu Undo definitívne zmazanie objektov. Naposledy vymazané objekty je možno obnoviť aj príkazom OOPS. Obnovia sa ním tiež objekty vymazané príkazom Block (Blok). Čiastočné vymazanie objektov je možné príkazmi Trim (Orezanie), Break (Prerušenie). Popísané sú v samostatných kapitolách.

2.2.9 Prekreslenie - Redraw Pri kreslení výkresu sa používajú rôzne príkazy a takmer kažký príkaz zanechá na obrazovke pomocné značky v podobe malého krížika, ktoré sa však do výkresu neukladajú a nevykreslia sa na tlačiarni alebo plotri (tvorba pomocných značiek sa dá vypnúť). Po určitom čase tieto značky prekážajú a znejasňujú kreslený objekt. V takomto prípade je potrebné ich z obrazovky odstrániť príkazom Redraw (Prekresliť) - obr. 2.43. Príkaz Redraw sa môže otvoriť z dialógového riadku napísaním mena príkazu Redraw, z roletového menu View - Redraw alebo stlačením ikony. Podobného účinku sa dosiahne aj pri použití príkazu Regen, ktorým sa regeneruje aktuálny výrez výkresu prevodom entit na vektory z výkresovej databázy a prekreslí sa celý výrez. Kružnice a oblúky zostavuje AutoCAD z krátkych úsečiek. Pri väčšom zväčšení sa môže stať, že budú zostavené z priamkových úsekov a obraz pôsobí neprirodzene (obr. 2.44). Príkaz Regen regeneruje kružnicu alebo oklúk s optimálnou hladkosťou s ohľadom na okamžitú

- 41 -

mierku. Pri výstupe na ploter alebo tlačiareň sú kružnice a oblúky vždy kreslené s optimálnym počtom segmentov tak, aby boli hladké, bez ohľadu na spôsob ich zobrazenia na monitore.

Obr. 2.43 Použitie príkazu Redraw - prekresliť

Zväčšená časť oblúka

Oblúk po príkaze REGEN

Obr. 2.44 Príklad použitia príkazu REGEN

2.2.10 Meranie vzdialenosti, obvodu a plochy objektu Vzdialenosť medzi dvoma bodmi sa môže odmerať príkazom Distance (Vzdialenosť). Príkaz Distance sa môže otvoriť z roletového menu Tools-Inquiry-Distance (obr. 2.45), z dialógového riadku napísaním skratky DIST, alebo stlačením ikony. Príkaz Distance odmeria okrem vzdialenosti medzi zvolenými bodmi aj uhol medzi spojnicou bodov a osou X, ako aj kolmé vzdialenosti medzi meranými bodmi.

Obr. 2.45 Vyvolanie príkazu Distance z roletového menu

Obr. 2.46 Meranie vzdialenosti bodov

- 42 -

Príklad 2.1 Zmerajte priamu vzdialenosť medzi bodmi 1 a 2 z obr. 2.46. Command: DIST Specify first point: _endp of - uchytí sa prvý koncový bod Specify second point: _endp of - uchytí sa druhý koncový bod Pokračovanie dialógu je na obr. 2.47

Obr. 2.47 Príklad použitia príkazu Distance Plocha a obvod objektu sa môže vypočítať pomocou príkazu Area (Plocha). Príkaz Area sa môže otvoriť z roletového menu Tools-Inquiry-Area (obr. 2.45), z dialógového riadku napísaním mena príkazu Area, alebo stlačením ikony. Otvorený príkaz Area ponúka voľby zobrazené na obr. 2.48. Pri voľbe Specify first corner point, treba zadávať objekt postupne určením jednotlivých bodov (obr. 2.49A). Pri voľbe Object sa môže vypočítať plocha a obvod uzavretého objektu ako napr. kružnica alebo objekty vytvorené príkazmi Rectangle, Polygon (obr. 2.50), alebo objekt ktorý nie je vytvorený pomocou úsečiek ale polyline a je spojený do uzavretého objektu príkazom Join (Spojiť). V prípade keď je potrebné vypočítať plochu napr. dvoch objektov a súčasne rozdiel ich plôch (obr. 2.51) použije sa najprv voľba Add (Sčítať) a potom Subtract (Odčítať).

Obr. 2.48 Voľba v príkaze Area PRÍKLAD 2.2 Vypočítajte plochu a obvod objektu z obr. 2.49A. Command : Area Specify first corner point or [Object/Add/Subtract] : uchytí sa bod 1 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 2 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 3 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 4 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 5 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 6 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : Enter Specify next corner point or press ENTER for total Area = 992.23, Perimeter = 132.20 Command :

- 43 2 1

3

4

6 5

A

B

Obr. 2.49 Výpočet plochy a obvodu objektu: A- postup voľby bodov, B - výsledok PRÍKLAD 2.3 Vypočítajte plochu a obvod uzavretého objektu z obr. 2.50. Command : Area Specify first corner point or [Object/Add/Subtract] : o Select objects : kurzorom sa vyberie objekt Area = 750.00, Perimeter = 130.00 Command :

A

B

Obr. 2.50 Výpočet plochy a obvodu uzavretého objektu PRÍKLAD 2.4 Vypočítajte plochu objektu z obr. 2.51D. Command : Area Specify first corner point or [Object/Add/Subtract] : a Specify first corner point or [Object/Add/Subtract] : uchytí sa bod 1 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 2 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 3 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 4 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : uchytí sa bod 1 Specify next corner point or press ENTER for total (ADD mode) : Enter Area = 900.00, Perimeter = 120.00 Total area = 900.00 Specify corner point or [Object/Subtract] : s Specify first corner point or [Object/Add] : uchytí sa bod 1 Specify next corner point or press ENTER for total (SUBTRACT mode) : uchytí sa bod 5 Specify next corner point or press ENTER for total (SUBTRACT mode) : uchytí sa bod 6 Specify next corner point or press ENTER for total (SUBTRACT mode) : uchytí sa bod 7 Specify next corner point or press ENTER for total (SUBTRACT mode) : uchytí sa bod 1 Specify next corner point or press ENTER for total (SUBTRACT mode) : Enter Area = 225.00, Perimeter = 60.00

- 44 -

Total area = 675.00 Specify corner point or [Object/Add] : Enter Command : 5

6 3

1 7 4

Obr. 2.51 Výpočet plochy objektu k príkladu 2.4

2.2.11 Čistenie výkresu Pri tvorbe výkresu sa používajú rôzne príkazy, bloky, typy čiar, kóty, hladiny a pod. Niektoré bloky sa rozložia, niekoľko kót a určite veľa čiar sa vymaže, nepoužijú sa všetky hladiny a pod. Všetky informácie o tejto činnosti sa však ukladajú do výkresu a veľkosť súboru výkresu narastá. AutoCAD obsahuje príkaz Purge (Čisti), ktorým sa odstránia z výkresu všetky v danom výkrese nepoužité hladiny, čiary, štýly a pod., čím sa zmenší veľkosť súboru výkresu (obr. 2.52). Nepotrebné hladiny sa dajú vymazať aj príkazom Delete v dialógu Layers. Po zadaní príkazu Purge zobrazí AutoCAD dialógové okno, ktoré zobrazuje objekty, na ktoré nie je odkaz v stromovej štruktúre rozdelenej podľa typu objektu. Objekty sú vyznačené krížikom. Prepinač View items you can purge zobrazí všetky objekty ktoré je možno vyčistiť, prepínač View items you cannot purge zobrazí tie objekty, ktoré sa nedajú vyčistiť. Vybraný objekt sa odstráni z objektu tlačítkom Purge. Tlačítkom Purge All sa odstránia všetky objekty, ale AutoCAD najprv zobrazí potvrdzovací dialóg (obr. 2.53). Pri voľbe Confirn each item to be purged sa prvky objektov odstraňujú po jednom vždy až po potvrdzujúcom dialógu. Pri voľbe Purge nested items sa odstránia vybrané objekty naraz bez potvrdzujúceho dialógu.

Obr. 2.53 Dialóg vymazania hladiny CAR

- 45 -

Čisti Zobrazí všetky objekty ktoré je možno vyčistiť Zobrazí všetky objekty ktoré sa nedajú vyčistiť

Prvky objektov sa odstraňujú po jednom Objekty sa odstránia naraz všetky Odstránenie všetkých objektov Odstránenie vybraného objektu

Obr. 5.52 Príkaz Purge

2.2.12 Systémové nastavenia K nastaveniu AutoCADu pre potreby rôznych užívateľov sa používa cca 320 systémových premenných. Každá z nich má priradený typ - celočíselná premenná, reálna premenná, premenná obsahujúca bod alebo premenná obsahujúca textový reťazec. Každá premená má nastavenú základnú hodnotu a tieto môžu byť potvrdzované alebo menené. Hodne systémových premenných možno nastaviť v dialógu Options, ostatné vyvolaním a zmenou hodnoty premennej z dialógového riadku. Nastavené hodnoty niektorých premenných sú uložené vo výkrese a ostatné v súbore acad.cfg, čo je hlavný konfiguračný súbor AutoCADu. Pre názornosť sú uvedené v tab.2.1 niektoré systémové premenné. Podrobný zoznam systémových premenných s popisom ich vlastností, možných nastavení a miesta uloženia je uvedený v manuáli dodávanom s AutoCADom.

- 46 -

Ukážka systémových premenných AutoCADu Premenná AUNITS

Typ celé číslo

CLAYER DIMASO

reťazec prepínač

DIMCEN

reálne číslo

DIMDSEP

jeden znak

HPANG ISAVEBAK

reálne číslo celé číslo

TRIMMODE

celé číslo

Uloženie výkres

Tabuľka 2.1

Popis Nastavuje uhlové jednotky (0-desatinné stupne; 1-stupne, minuty, sekundy; 2-grady; 3-radiány) výkres Obsahuje názov aktuálnej hladiny výkres Riadi asociativitu kót (0-kóty nie sú asociatívne, 1-kóty sú asociatívne) výkres Riadi vykresľovanie stredovej značky pre kóty polomerov a kružníc výkres Určuje znak, ktorý bude oddeľovať desatinné miesta kótovacieho textu neukladá sa Určuje uhol šrafovacieho vzoru register Riadi tvorbu záložného súboru s príponou .bak počas ukladania v Riadi orezanie hrán pri skosení a zaoblení (0konfigurácii hrany zostanú zachované; 1-hrany sa orežú)

- 47 -

3 TECHNICKÉ VÝKRESY, ICH ÚPRAVA, TLAČ A ARCHIVOVANIE Technická dokumentácia sa musí vytvoriť na formulároch normalizovaných rozmerov s predpísanou úpravou doplnenou titulnými blokmi a súpisami súčiastok. Pri ručnom kreslení technických výkresov sa úprava výkresov predpísaná normami robí pre každý výkres samostatne, alebo sa použijú predtlačené formuláre. Pri použití AutoCADu sa uvedená úprava výkresov prenáša pomocou prototypových výkresov alebo šablón. Technické výkresy sa archivujú v papierovej a v elektronickej podobe. V priebehu tvorby technických výkresov pomocou AutoCADu sa používajú rôzne bloky, typy čiar a nastavenia periférnych zariadení, čím sa zvyšujú požiadavky na pamäť potrebnú k archivovaniu výkresu. Aby sa nevyhnutná veľkosť potrebnej pamäte na uloženie výkresu zmenšila, môže sa výkres vyčistiť od nepotrebných informácií. Technické výkresy v papierovej forme sa musia do súboru technickej dokumentácie poskladať na formát A4 podľa normalizovaných postupov.

3.1 FORMÁTY VÝKRESOV Podľa veľkosti a zložitosti súčiastky alebo zariadenia treba voliť vhodnú veľkosť výkresu. Pri voľbe veľkosti výkresu treba pamätať na hospodárne využitie kresliacej plochy a na možnosť archivovania výkresov. Originál výkresu sa má urobiť na najmenšom formáte ktorý ešte zabezpečuje potrebnú zreteľnosť a rozlíšiteľnosť.

3.1.1 Výber formátov a určenie rozmerov Norma STN ISO 5457 (01 3110) predpisuje rozmery orezaných a neorezaných listov prednostných formátov hlavného radu ISO-A a rozmery plochy na kreslenie (tab. 3.1). Základom je formát A0, ktorý má plochu 1 m2 a tvar obdĺžnika s pomerom strán 1: 2 (obr. 3.1). Ďalšie formáty vznikajú delením dlhšej strany na polovicu. Všetky formáty sú si geometricky podobné (obr. 3.2). A0 A2 A1 A4 A3 A4 A3

Obr. 3.1 Tvorenie formátov

A2

A1

A0

Obr. 3.2 Geometrická podobnosť formátov

- 48 -

Rozmery orezaných a neorezaných listov a plochy na kreslenie

2.3 2.3 2.3 2.3 2.4

841 594 420 297 210

1189 841 594 420 297

10

20

2

b2 ±0,5 1159 811 564 390 277

a3 ±2 880 625 450 330 240

20

2

1

1

3

3

Obr. 3.3 Formáty A3 až A0

b3 ±2 1230 880 625 450 330

3

A0 A1 A2 A3 A4

a2 ±0,5 821 574 400 277 180

2

b1

3

a1

1

Obrázok číslo

2

Označenie formátu

Neorezaný list

1

Plocha na kreslenie

10

Orezaný list

Tabuľka 3.1

Obr. 3.4 Formát A4

Pri formáte A4 je prípustná len vertikálna poloha listu a pro formátoch A3 až A0 je prípustná len ležatá poloha listu (obr. 3.3 a 3.4).

3.1.2 Predĺžené formát 841

A0

594 420 297

A4

A3

A1

A1.0

A2

A2.1

A2.0

A3.2

A3.1

A3.0

0 0

210

420

594

841

Použitiu predĺžených formátov sa treba vyhýbať. Predĺžené formáty sa tvoria kombináciou rozmerov: kratšia strana formátu radu A (napr. A3) s dlhšou stranou nasledujúcich väčších formátov radu A (napr. A1). Výsledkom je nový formát, napr. s označením A3.1. Schéma systému tvorby predĺžených formátov je na obr. 3.5.

Obr. 3.5 Schéma tvorby predĺžených 1189 formátov

- 49 -

3.1.3 Úprava výkresových listov Na každom orezanom výkresovom liste musí byť ponechaný medzi rámikom kresliacej plochy a okrajom orezaného listu lem. Šírka lemu je 10 mm na hornej, dolnej a pravej strane výkresového listu a 20 mm na ľavej strane - môže sa použiť na väzbu (obr. 3.3, 3.4, 3.6). 2

1

3

4

5

6

7

8

A A

LEM

STREDIACA ÚSEČKA NEOREZANÝ LIST (KRESLIACI LIST)

B B

RÁMIK KRESLIACEJ PLOCHY C

KRESLIACA PLOCHA

C

10 mm SÚSTAVA ORIENTAČNEJ MRIEŽKY

D D

OKRAJ VÝKRESU 20 mm

E

(NORMALIZOVANÝ FORMÁT)

E

OZNAČENIE FORMÁTU

TITULNÝ BLOK F F

2

1

3

4

5

6

7

8

ZNAČKA PRE OREZANIE

A3

Obr. 3.6 Úprava výkresového listu Rámik kresliacej plochy sa musí kresliť súvislou čiarou hrúbky 0,7 mm.

X 7

8 A

B

C

C

X

D

E

F 6

7

8

Na každom výkresovom liste musia byť nakreslené štyri strediace úsečky, ktoré uľahčujú umiestnenie výkresu pri jeho reprodukcii alebo mikrosnímkovaní. Umiestňujú sa na koncoch dvoch osí súmernosti orezaného listu s toleranciou súmernosti 1 mm. Odporúča sa nakresliť strediace značky súvislou čiarou hrúbky 0,7 mm, ktorá začína na leme orientačnej mriežky a presahuje 5 mm za rámček plochy na kreslenie (obr. 3.7). Pri formátoch väčších ako A0 sa vyžadujú dodatočné strediace značky umiestnené v strede každej snímanej sekcie výkresu.

D

A3

5

Obr. 3.7 Strediaca úsečka

Na uľahčenie ručného alebo automatického orezania listov sa do rohov výkresového listu musia umiestniť orezávacie značky v tvare prekrývajúcich sa obdĺžnikov s rozmermi 10 x 5 mm (obr. 3.8). Aby sa umožnilo ľahko vyhľadávať na výkrese podrobnosti, dodatky, opravy atď. musia sa výkresové listy rozdeliť na polia orientačnou mriežkou (obr. 3.9, 3.10).

- 50 -

Norma STN ISO 3098-1 predpisuje označovať jednotlivé polia v leme orientačnej mriežky zhora nadol veľkými zvislými písmenami (písmená I a O sa nesmú používať) a zľava napravo zvislými číslicami. Orientačná mriežka sa robí na oboch stranách listu (obr. 3.9), ale pri formáte A4 sa robí len na hornej a pravej strane (obr. 3.10). Výška písmen a číslic má byť 3,5 mm. Dĺžka polí má byť 50 mm. Delenie začína vždy od osí súmernosti orezaného formátu (od strediacich značiek). Počet polí závisí od formátu - tab. 2.2. Diferencie ktoré vzniknú pri delení sa pridávajú k rohovým poliam. Čiary sústavy orientačnej mriežky sa musia kresliť súvislou čiarou hrúbky 0,35 mm. 10

8

1

A

A

B

B

2

1

3

5

4

6

7

5

Obr.3.8 Orezávacie značky

8

2

1

3

4

A

A

B

B

C

C

D

D

A

B

C

E

PODPIS

KONTROLOVAL:

DÁTUM

VYPRACOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

E E

SYMBOL

D

KATEDRA MECHANIKY

TITULNÝ BLOK

ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

F F

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE MIERKA

F

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

2

1

3

5

4

6

7

8

A3

Obr. 3.9 Sústava orientačnej mriežky listov A3 až A0

A4

Obr. 3.10 Sústava orientačnej mriežky listu A4

Počet polí orientačnej mriežky pre jednotlivé formáty Označenie Dlhá strana Krátka strana

A0 24 16

A1 16 12

Tabuľka 3.2 A2 12 8

A3 8 6

A4 6 4

- 51 -

3.2 TITULNÉ BLOKY Údaje organizačnej, identifikačnej a informačnej povahy sa zapisujú na technickom výkrese do titulného bloku (popisového poľa) a preto musí byť na každom technickom výkrese. Titulný blok sa umiestňuje do kresliacej plochy tak, aby časť titulného bloku ktorá obsahuje identifikačné údaje o výkrese (číslo, názov, pôvod, atď.) bola umiestnená v pravom dolnom rohu kresliacej plochy. Smer čítania údajov v titulnom bloku musí byť obecne zhodný so smerom čítania výkresu. Titulný blok sa skladá z dvoch častí: 1. z identifikačného poľa; 2. z polí pre dopľňajúce informácie. Identifikačné pole (obr. 3.11, 3.12) je povinnou časťou titulného bloku a musí poskytovať nasledujúce informácie: a - Registračné alebo identifikačné číslo výkresu, vždy musí byť umiestnené v pravom dolnom rohu identifikačného poľa. Spôsob číslovania nie je ustálený a normalizovaný. Číslo výkresu sa môže skladať len z číslic, alebo môže byť kombinované z písmen a číslic; b - Názov výkresu. Napíše sa názov súčiastky, skupiny alebo zariadenia. Ak nie je pre súčiastku určený presný názov, musí sa vyjadriť výstižným podstatným menom, napr. KONTAKT, ŠTÍT ELEKTROMOTORA a pod. Počet slov v názve má byť čo najmenší. Zdrobneliny, ako napr. transformátorček a pod. nie sú dovolené; c - Meno zákonného majiteľa výkresu. Identifikačné pole sa musí umiestniť v pravom dolnom rohu titulného bloku a musí sa zvýrazniť orámovaním súvislými čiarami tej istej hrúbky, akou je nakreslený rámik obrazovej plochy výkresu. Príklady usporiadania identifikačného poľa sú na obr. 3.11.

c

a

a 170 max

c

b

c

b

170 max

a

b 170 max

Obr. 3.11 Možné rozloženie identifikačného poľa Polia s dopľňajúcimi informáciami sa môžu umiestniť naľavo od identifikačného poľa alebo naľavo a nad identifikačným poľom. Doplňujúce informácie sa delia na: a) vysvetľujúce údaje, b) technické údaje, c) administratívne údaje.

- 52 -

Vysvetľujúce údaje podávajú informáciu o metóde zobrazovania, aby sa predišlo chybnému čítaniu údajov na výkrese. Vysvetľujúce údaje sú povinné len vtedy, keď výkres bez nich môže byť nezrozumiteľný. Týmito údajmi sú: d - symbol na určenie zobrazovacej metódy použitej na výkrese (výkresy pre niektoré štáty); e - hlavná mierka výkresu (podrobne kap. 6); f - jednotka dĺžkovej miery, ak je iná ako milimeter. Technické údaje uvádzajú určité metódy a dohodnuté postupy na vyhotovenie výkresov výrobkov alebo vykonávacích výkresov. Môžu to byť tieto údaje: g - spôsob hodnotenia stavu povrchu (ISO 1302); h - metodika prístupu k predpisovaniu geometrických tolerancií (napr. podľa ISO 1101); j - hodnoty všeobecných tolerancií (STN ISO 2768); k - technické údaje týkajúce sa materiálu. Vypíše sa druh materiálu v stave pred spracovaním (v akom príde zo skladu, napr. 15 230.1) a uvedie sa tvar a rozmer polotovaru. Administratívne údaje závisia od metód výkresom. Môžu to byť nasledujúce údaje:

použitých pri evidovaní a manipulácii s

m - formát (rozmer) výkresového listu; o - dátum vyhotovenia originálu výkresu; p - symbol opravy (zmeny) umiestnený v okienku a určenom na registračné alebo identifikačné číslo; q - dátum a skrátený popis opravy (zmeny), ktorá bola označená symbolom opravy (zmeny) podľa p; r - iné administratívne údaje, napr. mená a podpisy zodpovedných osôb za správnosť výkresu. Viaclistové výkresy označené tým istým číslom v okienku a sa majú označiť číslami jednotlivých listov s uvedením celkového počtu listov pod zlomkovou čiarou, napr. : List číslo S/T, kde S je číslo listu, T je celkový počet listov. Pre všetky listy nasledujúce za prvým listom sa môže použiť skrátený titulný blok, ktorý obsahuje len identifikačné pole.

q

n

TR.ODPADU

MATERIÁL

k

VYHOTOVENIA

c

ROZMER, POLOTOVAR

E

PODPIS

m

DÁTUM

ZMENA

KONTROLOVAL: ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU

DÁTUM

VYPRACOVAL:

SYMBOL

r

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ

g

METÓDA ZOBRAZOVANIA

TOLERANCIE

MIERKA

d

NÁZOV

b

j

F

ČÍSLO VÝKRESU

e

a

p LIST ČÍSLO

A4

Obr. 3.12 Príklad titulného bloku

- 53 -

3.3 SÚPISY POLOŽIEK 3.3.1 Druhy súpisu položiek Súpis položiek (kap. 1.3.3.2 bod 14) môže byť: a) súčasťou príslušného výkresu - obyčajne len pri malom počte položiek; b) samostatný dokument. Keď je súpis položiek súčasťou výkresu (obr. 3.13), umiestňuje sa tak, aby sa čítal v smere správneho pohľadu na výkres (v smere od základnej strany výkresového listu). Môže sa pripojiť k titulnému bloku a jeho obrysy (vonkajší rámik) sa môžu nakresliť čiarou rovnakej hrúbky ako rámik kresliacej plochy. Keď je súpis položiek vyhotovený na výkrese, záhlavie súpisu položiek sa umiestňuje dolu a poradie zápisov musí byť zdola hore. Keď je súpis položiek samostatným dokumentom, vyhotovuje sa na listy normalizovaného formátu a musí sa označiť tým istým identifikačným alebo registračným číslom aké má východiskový výkres. Na odlíšenie označenia odporúča sa doplniť SÚPIS POLOŽIEK pred číselné označenie slová SÚPIS ZÁHLAVIE SÚPISU POLOŽIEK POLOŽIEK. Poradie zápisov musí byť shora dole a záhlavie sa musí umiestniť hore. Príklady súpisu položiek na oddelenom samostatnom dokumente forTITULNÝ BLOK mátu A4 sú na obr. 3.14. Obr. 3.13 Poloha súpisu položiek na výkrese

ZÁHLAVIE

RÁMIK PLOCHY NA KRESLENIE

POLE SÚPISU

TITULNÝ BLOK

20

Obr. 3.14 Príklad oddeleného súpisu položiek

210

297

170 max

- 54 -

3.3.2 Usporiadanie súpisu položiek Norma STN ISO 7573 (01 3260) odporúča usporiadať súpis položiek do tabuľky nakreslenej hrubými alebo tenkými čiarami tak, aby sa údaje mohli vpisovať do potrebných stĺpcov označených v záhlaví. Poradie údajov je voliteľné, napr.: položka

názov

materiál

výkres

množstvo

odkaz

V stĺpci položka sa uvádza odkazové číslo uvedené na výkrese, ku ktorému sa súpis položiek vzťahuje (kap. 4.6). V stĺpci názov, sa uvedie názov položky. Ak má položka samostatný výkres, musí sa názov výkresu zhodovať s názvom položky zapísanej v súpise položiek. Pri normalizovaných súčiastkach (skrutky, matice, podložky, atď.) sa musí uviesť normalizovaným spôsobom názov, rozmer a označenie príslušnej normy. V stĺpci materiál sa uvádza druh a kvalita použitého materiálu označením podľa príslušnej normy. V stĺpci množstvo sa uvádza hmotové množstvo alebo počet kusov položky potrebné na jednu úplnú zostavu výrobku. V stĺpci odkaz sa uvádzajú údaje potrebné na určenie tých položiek, ktoré nie sú úplne znázornené na východiskovom výkrese (napr. časti zobrazené na iných výkresoch, normalizované alebo hotové dodané súčiastky). Podľa konkrétneho prípadu sa môže uviesť číslo výkresu príslušnej súčiastky, kódov‚ označenie, príslušná norma alebo iný podobný údaj. Súpis položiek môže naviac obsahovať aj iné údaje potrebné na určenie konečného výrobku, ktoré sa umiestnia do pridaných stĺpcov, napr.: skladové číslo, hmotnostná jednotka, stav dodávky, poznámka a pod. Zápisy do stĺpcov sa robia v riadkoch rovnobežných so spodným rámikom súpisu položiek. Pre prehľadnosť sa odporúča zápisy pre jednotlivé položky oddeliť hrubými alebo tenkými čiarami. Poradie zápisov musí súhlasiť s poradím položkových odkazov (čísel). Zápisy sa robia normalizovaným písmom voľnou rukou, šablónou alebo inými vhodnými prostriedkami, prednostne veľkými písmenami.

3.4 PROTOTYPOVÝ VÝKRES (ŠABLONA) V AutoCADE Ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tejto kapitoly, technický výkres musí mať určitý rozmer a úpravu. Aby nebolo potrebné pri každom novom výkrese pracne vytvárať predpísané rámiky, kolonky, titulný blok a pod. používa sa v AutoCADe prototypový výkres, v novších verziách nazývaný šablona. V AutoCADe existuje množstvo parametrov, rozmerov, ohraničení a módov, ktoré sa používajú na kreslenie výkresu a sú uložené v súbore výkresu. AutoCAD je dodávaný s implicitnými hodnotami jednotlivých parametrov ktoré nemusia a vo väčšine prípadov ani

- 55 -

nevyhovujú požiadavkám všetkých užívateľov. Z tohoto dôvodu si musí každý užívateľ nakonfigurovať AutoCAD sám alebo použije nastavenie od niekoho iného, ktoré mu vyhovuje. Je racionálne uložiť aj tieto údaje do prototypového výkresu - šablony. Okrem nastavených parametrov môže šablona (prototypový výkres) obsahovať mená a nastavenie parametrov hladín, jednotky dĺžok a uhlov, rámik výkresu, titulný blok, súbory textových štýlov, spôsoby kótovania, šrafovania, logo a adresu podniku a ďalšie konvencie, ktoré sa často používajú v určitom type výkresu. Šablon (prototypových výkresov) môže byť v jednom AutoCADe viacej. Šablona - prototypový výkres, sa edituje pomocou príkazov AutoCADu a tým sa nastavia požadované obmedzenia a módy. Aktuálna verzia šablony sa uloží s príponou *.dwt do knižnice Template. Šablona obsahuje popis ktorý môže charakterizovať jej tvar, použitie a jednotky (obr. 3.15). Ak sa chce uložiť prototypový výkres použije sa prípona *.dwg. Prototypové výkresy nemajú žiadnu zvláštnu pozíciu medzi ostatnými výkresmi, ak neberieme do úvahy, že sa do nich nekreslí. V princípe, môže byť prototypovým výkresom každý výkres. Pred začatím kreslenia nového výkresu sa vyberie vhodný prototypový výkres, zobrazí sa v grafickej ploche a uloží sa pod potrebným názvom budúceho výkresu príkazom Save As. Pri prenášaní výkresu z počítača na počítač pomocou diskety, treba súbor výkresu nahrať na disk a až potom pokračovať v tvorbe výkresu. Treba si uvedomiť, že disketa nie je pracovné médium. Popis šablony

Popis k šablone

Jednotky použité v šablone

Obr. 3.15 Zápis popisu a voľba jednotiek pri tvorbe šablony

3.5 ARCHIVÁCIA VÝKRESOV 3.5.1 Archivácia výkresov v papierovej forme Originály formátov A0 až A4 sa majú uskladňovať nezložené, v skriniach archívu výkresov. Týka sa to originálov výkresov ktoré sú vyrobené tušom na pauzovacom papieri alebo vytlačené na laserovej tlačiarni a existuje príčina, prečo sa nearchivujú na disketách alebo CD.

- 56 -

Originály formátov A0 sa môžu zložiť na formát A1. Vo väčšine prípadov sa však ukladajú v archíve nezložené, lebo častejším otváraním sa zložený výkres láme a okrem toho v mieste zloženia býva kópia veľmi nejasná. Originály predĺžených formátov sa skladajú len na dĺžku takého formátu, ktorý zodpovedá výške predĺženého formátu. Originály formátov A0 a všetkých predĺžených formátov je dovolené ukladať do kovových puzdier zvinuté do zvitku.

3.5.2 Archivácia výkresov v elektronickej forme Na ukladanie výkresov je potrebné si vytvoriť na disku knižnice, napr. podľa druhu výrobku, zákazky, alebo inakšie. Nie je vhodné ukladať výkresy voľne, t.j. na ľubovoľné miesto AutoCADu, a už vôbec nie ich miešať so súbormi AutoCADu. AutoCAD ukladá výkresy ako súbory s príponou .dwg. Výkresy jednotlivých AutoCADov sú medzi sebou vzájomne kompatibilné v smere od nižšej k vyššej verzii AutoCADu. Novšie verzie AutoCADov umožňujú zvoliť v akej verzii AutoCADu má byť výkres uložený.

3.5.2.1 Uloženie výkresov Výkres sa môže uložiť príkazom Save alebo Save As. Ak sa ukladá výkres prvýkrát, vyžaduje AutoCAD zadať jeho meno. AutoCAD sa pri zadaní mena výkresu riadi vlastnosťami operačného systému. Pri použití príkazu Save je výkres uložený do knižnice príkazov AutoCADu. Výhodnejšie a aj prehľadnejšie je vytvoriť pre určitú prácu samostatnú knižnicu a ukladať potom do nej výkresy príkazom Save As. Ako vidno z obr. 3.16 môže sa výkres uložiť pod rôznymi typmi súborov ktoré odpovedajú iným verziám AutoCADu ako sa práve používa, alebo sa môžu uložiť s inou príponou ako *dwg..

Obr. 3.16 Dialóg príkazu Save As

- 57 -

3.5.2.2 Import a export výkresov AutoCAD podporuje okrem formátov .dwg hlavne formát .dxf. Ďalej podporuje formát Windows Metafile (.wmf), bitovú mapu (.bmp), Drawing Web Format (.dwf) pre internet a iné. Na obr. 3.17 je zobrazené dialógové okno pre export výkresu alebo súboru s príponou .wmf. Takýto súbor možno vložiť do textového súboru napr. vo WORDe ako obrázok.

Obr. 3.17 Dialóg exportu výkresu

3.5.2.3 Vyhľadávanie výkresov Keď sa tvori veľké množstvo výkresov, po nejakom čase môže byť problémom nájsť požadovaný výkres. Ak sa nepoužije niektorý z programov na správu dokumentácie, môže sa v dialógovom okne otvorenia výkresu stlačiť tlačítko Find File ... (Nájsť súbor) a zobrazí sa dialógový panel uvedený na obr. 3.18 a 3.19. Pri vybratí karty Browse (Prechádzať) sa dajú rýchle prezerať obsahy jednotlivých knižníc s možnosťou pohľadu na výkres (obr. 3.18). Veľkosť zobrazenia sa môže voliť tlačítkom Size (Veľkosť). Ak sa vyberie karta Search (Nájsť), môže sa AutoCADu určiť, ktorý výkres má nájsť podľa mena výkresu, času alebo dátumu jeho vytvorenia (obr. 3.19). Hľadanie sa zaháji stlačením tlačítka Search (Nájsť). Vybraný výkres sa otvori tlačítkom Open.

3.5.2.4 Otváranie archivovaných výkresov Existujúce výkresy uložené v archíve sa otvoria príkazom Open (Otvoriť) ktorým sa zobrazí dialógové okno uvedené na obr. 3.20 Ak bol výkres vytvorený aspoň pod Windowsom 95

- 58 -

minimálne v AutoCADe LT 97 alebo Relase 13 resp. 14, možno v pravej strane vidieť pohľad na výkres. Výkresy starších verzií AutoCADov túto vlastnosť nemajú. Výkres sa vyberie z ponuky a otvori sa stlačením tlačítka Open (Otvoriť). Prechádzať/Nájsť Prechádzať

Adresár Nájsť

Názov súboru

Rada Otvoriť Koniec

Disk Súbory typu Veľkosť Sieť Obr. 3.18 Prezeranie knižnice výkresov Nájsť Vybratý súbor Otvoriť Koniec Nájsť Hľadať súbory typu: *.dwg, *.dxf, *.dwt Dátumový filter Miesto hľadania

Obr. 3.19 Hľadanie určitého výkresu

- 59 -

Vybrať súbor

Náhľad

Vyhľadať Nájsť súbor ....

Obr. 3.20 Dialógové okno otvorenia výkresu s pohľadom na výkres

3.6 ČISTENIE VÝKRESOV Pri tvorbe výkresu sa používajú rôzne príkazy, bloky, typy čiar, kóty, hladiny a pod. Niektoré bloky sa rozložia, niekoľko kót a určite veľa čiar sa vymaže, nepoužijú sa všetky hladiny apod. Všetky informácie o tejto činnosti sa však ukladajú do výkresu a tým narastá veľkosť súboru výkresu. AutoCAD obsahuje príkaz Purge (Čisti), ktorým sa odstránia z výkresu všetky v danom výkrese nepoužité hladiny, čiary, štýly a pod., čím sa zmenší veľkosť súboru výkresu (obr. 3.21). Nepotrebné hladiny sa dajú vymazať aj príkazom Delete v dialógu Layers. Po zadaní príkazu Purge zobrazí AutoCAD dialógové okno, ktoré zobrazuje objekty, na ktoré nie je odkaz v stromovej štruktúre rozdelenej podľa typu objektu. Objekty sú vyznačené krížikom. Prepinač View items you can purge zobrazí všetky objekty ktoré je možno vyčistiť, prepínač View items you cannot purge zobrazí tie objekty, ktoré sa nedajú vyčistiť. Vybraný objekt sa odstráni z objektu tlačítkom Purge. Tlačítkom Purge All sa odstránia všetky objekty, ale AutoCAD najprv zobrazí potvrdzovací dialóg. Pri voľbe Confirn each item to be purged sa prvky objektov odstraňujú po jednom vždy až po potvrdzujúcom dialógu. Pri voľbe Purge nested items sa odstránia vybrané objekty naraz bez potvrdzujúceho dialógu.

- 60 -

Čisti Zobrazí všetky objekty ktoré je možno vyčistiť Zobrazí všetky objekty ktoré sa nedajú vyčistiť

Prvky objektov sa odstraňujú po jednom Objekty sa odstránia naraz celé

Odstránenie všetkých objektov Odstránenie vybraného objektu

Obr. 3.21 Príkaz Purge

3.7 PRÍPRAVA VÝKRESOV PRE VÝROBU Vo väčšine závodov sa používajú technické výkresy v papierovej forme. Nepoužívajú sa originály ale ich kópie. Pri tlači výkresov na laserových tlačiarňach je však problemetické tvrdiť ktorý výtlačok je originál a ktorý kópia. Technické výkresy majú rôznu veľkosť a technická dokumentácia musí mať formát A4. Z toho vyplýva, že kópie výkresov sa musia poskladať na tento formát.

3.7.1 Tlač výkresov Vytvorením výkresu v AutoCADe obyčajne ešte neskončila práca konštruktéra. Vo väčšine prípadov je potrebný výstup v klasickej podobe, t.j. na papieri. AutoCAD podporuje tlač na tlačiarni, vykreslenie na plotri, výstup do postscriptového súboru, výstup do rastrového súboru a prenos výkresu internetom.

- 61 -

V AutoCADe 2000 a teda aj v LT došlo v porovnaní so všetkými staršími verziami k podstatným zmenám vo vykreslovaní výkresu. Zmena spočíva v tom, že okrem bežného modelového priestoru bol vytvorený výkresový priestor ktorý sa volá Layout (Rozvrhnutie). Každý nový výkres vytvorený v AutoCADe LT 2000 má implicitne vytvorený minimálne jeden layout (obr. 3.22). Pod layoutom si treba predstaviť kartu, do ktorej sa vložia objekty z modelového priestoru. Nový layout sa vytvori pomocou ponuky v kontextovom menu vyvolanom na karte, alebo sa použije šablona na vytvorenie layoutu (From template ...), alebo sa definujú všetky parametre layoutu v okne New layout. Výkres možno vykresliť z modelového priestoru alebo z rozvrhnutia. Vykreslenie sa aktivuje buď z roletového menu File (Súbor) voľbou Plot (Vykresľovanie - nezáleží na tom či sa použije tlačiareň alebo ploter), alebo stlačením ikony na ktorej je znázornená tlačiareň, resp. z klávesnice napísaním Print a potvrdením klávesou Enter alebo súčasným stlačenín kláves Ctrl+P. Otvorením príkazu sa zobrazí dialógový panel, v ktorom sa nastavujú parametre nutné na vykresľovanie. V dialógu Plot (Vykresľovanie) sa nastavujú jednotlivé parametre na dvoch kartách: Plot Device (Vykresľovacie zariadenie) a Layout Settings resp. Plot Settings (nastavenie vykresľovania) podľa toho či sa vychádza z layoutu alebo z modelového priestoru. Spôsob nastavovania pre obidve voľby je rovnaký.

A

B

Obr. 3.22 Zobrazenie modelového (A) a výkresového (B) priestoru

3.7.2 Nastavenie vykresľovacieho zariadenia V dialogu Plot (Vykresľovanie) - obr. 3.23 sa zvolí karta Plot Device (Vykresľovacie zariadenie). Keď sa vykresľuje z rozvrhnutia, vtedy sa zobrazí v ľavom hornom rohu jeho názov a keď sa vykresľuje z modelového priestoru zobrazí sa názov Model. Ak sú vytvorené názvy nastavenia stránok, vyberie sa v pravom hornom rohu jedno z existujúcich. Karta vykresľovacieho zariadenia umožňuje nastaviť ploter alebo tlačiareň, vybrať štýl kreslenia, počet výtlačkov a listov z celého dokumentu a urobiť pred vykreslením náhľad na vykresľovaný list papiera. Výkres sa môže namiesto vykreslenia na plotri alebo tlačiarni vykresliť do súboru zapnutím voľby Plot to file (this plot only) (Vykresliť do súboru - obr. 3.24). Takýto súbor sa môže vykresliť neskôr bez otvorenia AutoCADu. Súbor má príponu *.plt a môže mať iný názov a umiestnenie na disku ako pôvodný dokument.

- 62 -

Vykresľovanie

Názov vykresľovania z rozvrhnutia alebo z modelového priestoru

Názov nastavenia stránky

Nastavenie vykresľovacieho zariadenia Nastavenie vykresľovacieho štýlu (nastavenie pier) Čo vykresliť Aktuálny list Všetky listy Počet výtlačkov Čiastočný náhľad

Celkový náhľad

Vykresľovanie do súboru

Obr. 3.23 Nastavenie na karte vykresľovacieho zariadenia Vykreslenie do súboru Vykresliť do súboru Názov súboru Uložiť

Obr. 3.24 Dialóg na vykresľovanie do súboru Vykresľovací štýl umožňuje vykresliť jeden výkres viacerými spôsobmi - štýlmi vykresľovania. Každý vykresľovací štýl môže mať rôzne nastavenia farby objektu, hrúbky čiary, typu čiary apod. Vykresľovací štýl sa definuje v dialógu príkazu Options na karte Plotting (Vykresľovanie - obr. 3.25). Existujú dva režimy štýlu vykresľovania: Use color dependent plot styles (Režim farebne závislého štýlu vykresľovania) a Use named plot

- 63 -

styles (Režim štýlu vykresľovania s určitým názvom). Farebne závislý štýl vykresľovania tlačí na čiernobielej tlačiarni farby rôznymi odtieňmi šedej. Preto je vhodnejšie voliť štýl monochrome. Tabuľky farebne závislých štýlov vykresľovania majú príponu *.ctb a tabuľky štýlu vykresľovania s určitým názvom majú príponu *.stb. Zmena štýlu vykresľovania neovplyvňuje aktuálny výkres. Vykresľovanie

Voľba typu plotra alebo tlačiarne

Režim farebne závislý štýl vykresľovania

Režim štýlu vykresľovania s určitým názvom

Obr. 3.25 Nastavenie štýlu vykresľovania Hrúbka vytlačenej čiary sa definuje jednotlivým farbám v okne Plot Style Table Editor (Editor tabuľky štýlu vykreľovania) - obr. 3.26. Jednotlivým čiaram možno priradiť rôzne spôsoby zakončenia, spojenia čiar alebo vyplnenia čiar (obr. 3.27).

Vlastnosti Farba Poltóny Odtieň šede Číslo pera Virtuálne pero Riadkovanie Typ čiary Adaptívnosť Hrúbka čiary Štýl zakončenia čiary Štýl spojenia čiar Štýl vyplnenia čiary

Dialógové okno hrúbky

Obr. 3.26 Editor tabuľky štýlu vykresľovania

- 64 -

Obr. 3.27 Voľby štýlov zakončenia, spojenia a vyplnenia vytlačených čiar

3.7.3 Nastavenie vykresľovacieho prostredia Karta Layout Settings resp. Plot Settings (Nastavenie vykresľovania) dáva veľa možností na nastavenie veľkosti papiera a umiestnenia zobrazenia na ňom (obr.3.28). Nastavenie vykresľovania Veľkosť a jednotky papiera

Orientácia výkresu

Veľkosť papiera Potlačiteľná plocha Oblasť

Mierka vykreslenia

Rozvrhnutie Maximálny Displej Pohľad Okno

Nastavenie Odsadenie Vystrediť výkres

Skryť objekty Vykresliť posledný výkresový priestor Vykresliť podľa štýlov Vykreslovať hrúbku čiar

Obr. 3.28 Nastavenie prostredia na vykresľovanie V okne Paper Size and paper units sa zobrazí nastavený typ tlačiarne alebo plotra a môže sa vybrať rozmer papiera so zoznamu. Zoznam rozmerov papiera je daný aktuálnym typom vykresľovacieho zariadenia (obr. 3.29). V dolnom riadku sa zobrazí rozmer plochy ktorá môže byť potlačená.

- 65 -

Obr. 3.29 Nastavenie veľkosti papiera na vykresľovanie V okne Drawing orientation (obr. 3.30) sa môže nastaviť orientácia výkresu na papieri.

Na výšku

Na výšku

Na šírku

Na šírku Hore nohami

Obr. 3.30 Nastavenie polohy výkresu na papieri Oblasť výkresu ktorá má byť vykreslená na papieri sa môže určiť v okne Plot area (Oblasť) obr. 3.28. Vybrať sa môže jedna z volieb: ∗ Layout (Rozvrhnutie) vykreslí všetky objekty vo vnútri okrajov papiera. Táto voľba je dostupná len pre rozvrhnutie (Layout). ∗ Limits (Hranice) vykreslí hranice aktuálneho výkresu. Podmienkou je nastavenie týchto hraníc príkazom Limits (Hranice). Táto voľba je prístupná len pre modelový priestor. ∗ Extents (Maximálne) vykreslí všetky objekty na výkrese. ∗ Display (Displej) vykreslí všetky objekty zobrazené v grafickej oblasti obrazovky. ∗ View (Pohľad) Vykreslí uložený pohľad. Po výbere tejto voľby treba označiť pomenovaný pohľad v rozbaľovacom zozname. Podmienkou je vytvorenie pomenovaných pohľadov vo výkrese. ∗ Window (Okno) sa volí tlačítkom Window. Definuje oblasť vykresľovania zadaním súradníc alebo označením prvého a protiľahlého rohu výberového okna. Zvolenú oblasť vykresľovania je vždy dobre pred samotnou tlačou overiť náhľadom na vykresľovaný formát papiera (obr. 3.31): ∗ Voľba Full Preview (Plný náhľad) zobrazí detailné rozvrhnutie kreslených objektov na výkrese. Tento náhľad sa môže rýchlym zoomom zväčšovať alebo zmenšovať. Náhľad sa ukončí tlačítkom Esc alebo Enter alebo pravým tlačítkom myši sa vyvolá miestna ponuka a v nej sa zvolí Exit.

- 66 -

∗ Voľba Partial Preview (Čiastočný náhľad) zobrazí v dialogu účinnú oblať vykresľovania aj s rozmerom papiera. Ak vykresľovacia plocha presahuje potlačiteľnú plochu, zobrazí sa upozornenie. Mierka vykresľovania sa volí v okne Plot scale (obr. 3.32). Väčšina výkresov je nakreslená v presnej mierke. Najvýhodnejšia je mierka 1:1. Mierka sa zadáva ako pomer medzi kresliacou jednotkou (jednotka AutoCADu) a vykreslenou jednotkou na papieri. Je možné zvoliť niektorú z prednastavených mierok (obr. 3.33), alebo zadať mierku vlastnú.

Obr. 3.31 Náhľady na výkres

Mierka Vykreslené v mm na papieri

kresliacich jednotiek

Mierka aj pre hrúbku čiar

Obr. 3.32 Nastavená mierka vykresľovania

Definovanie vlastnej i k Vykreslí výkres v maximálnej veľkosti ako sa vojde na papier Voľba z ponúkaných mierok Obr. 3.33 Voľba mierky vykresľovania

- 67 -

V okne Plot offset možno nastaviť počiatok vykresľovania ako vidno na obr. 3.34. Voľbou Center the plot možno vystrediť výkres na papieri.

Počiatok vykreslenia 00

Počiatok vykreslenia

Vystredený na papieri

Obr. 3.34 Nastavenie počiatku

3.8 SKLADANIE KÓPIÍ VÝKRESOV Kópie výkresov vytlačené tlačiarňou alebo nakreslené plotrom na papieri sú súčasťou technickej dokumentácie výrobku. Táto má mať formát A4. Výkresy môžu mať formát A4 a väčší a preto sa musia poskladať na formát A4. Skladajú sa harmonikovite v oboch smeroch výkresu. Kópia musí v zloženom stave zodpovedať rozmerom formátu A4. Kópie sa skladajú vždy tak, aby titulný blok bol na zloženej kópii vpredu dolu. Kópie sa skladajú najprv podľa priamok kolmých na dlhšiu stranu formátu, a to na šírku 210 mm - záhyby 1, 2, 3, 4, 5 (obr. 3.35). Potom sa skladajú podľa priamok rovnobežných s dlhšou stranou základného formátu, a to na výšku 297 mm - záhyby I a II (obr. 3.35). 210

1

I

3 1

I

5

3 1

I

5 3 1

29 7

1

2 0

2 0

4 2 0

A3

A2

A1

II

29 7

II

4 2 0

A0

Obr. 3.35 Skladanie výkresov

4 2 0

I

- 68 -

Schéma skladania kópií výkresov je na obr. 3.36. Školské výkresy sa skladajú rovnako ako kópie výkresov. 5

4

1

2

3

0

A0 II A1 I

I

A2

I

I

I

A3

II

1

0 2

1

0 2

1 3

0 2 4

1 3 5

0 2 4

Obr. 3.36 Schéma skladania výkresov

II

- 69 -

4 SKLADBA TECHNICKÝCH VÝKRESOV Plocha technického výkresu je rozdelená na niekoľko častí a pre každú je určený spôsob použitia. Nie je zanedbateľný ani spôsob kreslenia jednotlivých priemetov, ich umiestnenie a počet, resp. spôsob ich konštrukcie s dôrazom na kreslenie prenikov. Treba si uvedomiť, že technické výkresy sa kreslia podľa zásad deskriptívnej geometrie doplnených mnohými zjednodušeniami a dohodnutými spôsobmi zobrazovania. Všetky zásady kreslenia technických výkresov sú predpísané v medzinárodných normách a platia rovnako pre výkresy kreslené rukou alebo AtoCADom. Rozdiel v skladbe technických výkresov kreslených ručne alebo AutoCADom nie je, ak sa porovnáva hotový výkres v papierovej forme. Výkres pri kreslení v AutoCADe sa však tvori v tzv. hladinách ktoré ho rozdeľujú podľa druhu čiar (alebo iných kritérií) na niekoľko častí. Ich prekrytím sa získa kompletný výkres. Pri ručnom kreslení technického výkresu sa pracuje z rozmermi, rovnako ako pri kreslení v AutoCADe. Rozdiel je však v tom, že pri ručnom kreslení takmer nezáleží na tom kde sa položí počiatočný bod prvej čiary na kresliacom liste, kým v AutoCADe sa pracuje so súradnicami koncových bodov čiar a nové čiary sa musia pripájať k už nakresleným s absolutnou presnosťou. V autoCADe preto existuje niekoľko príkazov ktoré túto prácu veľmi zjednodušujú a zrýchľujú. Pojmy ktoré sa uvádzajú v tejto kapitole, ale nie sú v nej vysvetlené, sú náplňou nasledujúcich kapitol.

4.1 ROZDELENIE PLOCHY VÝKRESU Obrazy telies v rôznych priemetniach, rezy, prierezy, kóty a popisy sa majú na výkrese umiestniť tak, aby ich bolo možné čítať v smere od dolného alebo pravého okraja výkresu. Predpísané smery pohľadov na výkres sú uvedené na obr. 4.1. 1

2

3

4

5

6

7

8

A

A

B

B

C

C

D

PODPIS

DÁTUM

ZMENA

VYPRACOVAL: KONTROLOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

E

SYMBOL

D

E

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE F

F

METÓDA ZOBRAZOVANIA

MIERKA

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

1

2

3

4

5

6

7

8

A3

Obr. 4.1 Smer pohľadov na výkres

- 70 -

1

2

3

6

5

4

7

8

A A

B

4

B

1

7

C

C

3

D

D

E E

5

6

2 F

F

1

2

3

4

5

6

7

8

A3

Obr. 4.2 Umiestnenie obrazov a textových informácií na výkrese Rozvrh jednotlivých obrazov a iných údajov, ako aj celková úprava technického výkresu musia umožňovať ľahkú, rýchlu a jednoznačnú orientáciu na výkrese. Pri rozvrhnutí orientácií na výkrese sa vždy vychádza od pravého dolného rohu. Obrazy a ďalšie potrebné údaje sa na výkrese umiestňujú podľa tab. 4.1 (obr. 4.2). Umiestnenie obrazov a popisov na výkrese Označenie plochy (obr. 4.2) 1 2 3 4 5 6 7

Tabuľka 4.1 Popis

Obrazová plocha na technickom výkrese (môže sa použiť aj plocha 3, 4, 6) Titulný blok výkresu Miesto pre súpis položiek, legendy, údaje o skúškach, schválení výkresu, odkazy na súvisiace výkresy, záznam o zmenách na výkrese, doplňujúce tabuľky To isté ako plocha 3, ak táto plocha nestačí. V pravom hornom rohu je vyhradené miesto pre predpis drsnosti povrchu Pečiatky kontrol a technologických previerok, údaje pre snímkovanie, umiestnenie polohového rámčeka. Pri formáte A4 sa použije plocha 3. Vysvetlivky k výkresu, legendy, pokiaľ nestačí plocha 3 a 4. Voľný pruh po celom obvode výkresu široký cca 10 mm. Na tejto ploche sa nesmie kresliť ani popisovať.

- 71 -

4.2 OBRAZY OBJEKTOV - PRIEMETY TELIES Dôležitou časťou technického výkresu sú obrazy, ktoré zobrazujú telesá z rôznych strán.Pri pohľade na teleso vidíme spravidla len jeho povrch. Podobne je to pri jej zobrazovaní v pravouhlom premietaní na plochu výkresu. Povrchy‚ hrany a obrysy ktoré sú viditeľné, sa kreslia plnými hrubými čiarami. Hrany a dutiny, ktoré sú zakryté, t.j. neviditeľné pri pohľade z práve kresleného smeru sa kreslia tenkými čiarkovanými čiarami (obr. 4.3).

Obr. 4.3 Kreslenie obrysov telies Ak teleso obsahuje veľa vnútorných prvkov, čiarkované čiary by robili zobrazenie telesa neprehľadným a preto sa použije zobrazenie tzv. rezom, kde sa aj obrysy vnútorných prvkov zobrazia ako viditeľné t.j. plnými hrubými čiarami. Dôležitým prvkom zobrazenia telies sú osi. Os sa musí nakresliť každému rotačnému telesu alebo vnútornému prvku, napr. vyvŕtanej diere. Os sa kreslí aj telesám nerotačným ale súmerným.

4.3 ČÍTANIE ZOBRAZENÝCH OBJEKTOV NA VÝKRESOCH Veľké problémy robí určenie tvaru súčiastky zobrazenej na výkrese laikom v danom odbore. Akým spôsobom si podľa obrázku možno uvedomiť priestorový tvar (alebo opačne)? Najvhodnejšie je začať rozborom nárysu - pohľadu spredu. Ako je stanovené normami, teleso sa musí postaviť pri kreslení tak, aby jeho nárys bol najcharakteristickejším zobrazením tvaru telesa. Teleso si preto treba rozdeliť na základné geometrické telesá a určiť tvar každej časti osobitne. Obraz každej časti v náryse sa pokladá za východiskový a na ostatných priemetoch sa hľadajú podrobnosti, ktoré doplnia, potvrdia alebo vysvetlia a opravia predstavu vytvorenú podľa nárysu. Takto sa určí postupne tvar celého telesa (obr. 4.4). Podrobný popis tvorby pohľadov na telesá je v kap. 8.

- 72 -

4.5 VOĽBA A POČET POHĽADOV PRI ZOBRAZOVANÍ TELIES Keď sú potrebné aj iné pohľady ako pohľad spredu musia sa vyberať v súhlase s nasledujúcimi zásadami: a) obmedziť počet pohľadov a rezov na najmenší nutný (ale dostatočný) počet na úplné a jednoznačné určenie tvaru predmetu - súčiastky, b) vyhnúť sa potrebe kresliť zakryté obrysy a hrany, c) vyhnúť sa nepotrebným opakovaniam podrobností detailov). 2

2

2

1

1

1 1

2

Obr. 4.4 Postup pri určovaní tvaru telesa

4.6 ODKAZY NA ČASTI VÝROBKU NA VÝKRESOCH Na výkresoch zostavenia zariadení sú nakreslené všetky súčiastky z ktorých sa zariadenia skladajú. Na zjednodušenie práce a presnú identifikáciu súčiastok sa používajú odkazy. Každá súčiastka dostane identifikačný odkaz (názov), ktorý môže mať rôzny tvar, najčastejšie je to číslo. Identické časti tej istej zostavy majú rovnaké odkazy. Každá montážna jednotka, ktorá je časťou zostavy zobrazenej na výkrese, je identifikovaná ako jeden odkaz. Ak je na výkrese zobrazená len jedna súčiastka, nie je potrebné uvádzať odkaz v obrazovej časti, lebo identifikácia je uvedená v titulnom bloku výkresu. Na výkresoch zostavenia menších zariadení sa môžu uviesť súpisy položiek (kap. 3.3), ktoré sústreďujú informácie o týchto častiach.

4.6.1 Odkazy na výkresoch Odkazy na časti výrobkov sa obyčajne zjednodušujú na čísla. V prípade potreby sa môžu k číslam pridať písmená veľkej abecedy. Charakter, rozmery a medzery číslic a písmen sa musia riadiť normou STN ISO 3098/1:1997 (kap. 5). Všetky odkazy na časti výrobkov na jednom výkrese majú mať rovnaký typ a výšku písma. Musia byť zreteľne odlíšené od iných označení, čo sa môže urobiť:

- 73 -

a) použitím primerane väčšej výšky písma (napr. dvojnásobné) ako sa použilo na kótovanie alebo iné označenie, b) vpísaním každého odkazu na časť výrobku do krúžku (obr. 4.5); v tomto prípade majú mať krúžky rovnaké priemery a sú nakreslené tenkou čiarou (typ B podľa STN ISO 128:1997 (013121) - kap. 7), c) kombináciou spôsobov a) a b). Norma STN ISO 6433 doporučuje prednostne používať odkazovú čiaru podľa obr. 4.5A a nepoužívať odkazovú čiaru s krúžkom (obr. 4.5C). Odkazy na časti výrobku sa umiestňujú mimo obrysu týchto častí. Každý odkaz na časť výrobku je spojený odkazovou čiarou s príslušnou časťou výrobku (obr. 4.6) a jej začiatok je upravený podľa toho odkiaľ vychádza odkazová čiara : a) ak vychádza od obrysovej čiary, od osi alebo čiary ktorá označuje úpravu povrchu, začína šípkou, b) z vnútra plochy súčiastky (v reze alebo v pohľade), začína výraznou bodkou. Odkazová čiara môže byť vynechaná, ak je vzťah odkazu k príslušnej časti výrobku jednoznačný. Odkazové čiary sa nemajú pretínať. Mali by byť čo najkratšie a nakreslené so sklonom medzi odkazom a časťou výrobku. V prípade zapísania odkazu do krúžku, je odkazová čiara vedená smerom do stredu kružnice.

10

A

10

10

B

C

Obr. 4.5 Spôsoby zapisovania odkazov Pre lepšiu čitateľnosť výkresu majú byť odkazy na časti výrobku usporiadané do zvislých alebo horizontálnych polí (obr. 4.6). Odkazy na príbuzné časti výrobku sa môžu uvádzať len jednou odkazovou čiarou (obr. 4.6 odkaz 14 a 15). Odkazy na identické časti výrobkov sa uvádzajú len raz, aby nedochádzalo k nejednoznačnosti. Postupnosť odkazov na časti výrobku by sa mala prispôsobiť: a) možnostiam usporiadania zostavy; b) dôležitosti jednotlivých častí (montážne jednotky, hlavné časti, menšie časti, atď.); c) iné logické postupnosti.

- 74 -

11

12

13

5

14−15

6

8 9

1

3

2

4

10

7

Obr. 4.6 Príklad usporiadania odkazov na časti výrobku

4.6.2 Tvorba odkazov AutoCADom Odkazy sa v AutoCADe zapisujú k jednotlivým súčiastkam alebo na výkrese zostáv pomocou príkazu Leader. Príkaz Leader sa môže otvoriť z roletového menu, stačením ikony (obr. 4.7) alebo z dialógového riadku napísaním príkazu _qleader . Všetky voľby sú rovnocenné a v dialógovom riadku sa zobrazí požiadavka zadať prvý bod alebo voliť nastavenie tohoto príkazu zadaním Settings (Nastaviť) - obr. 4.8. V prípade ak sa v dialógovom riadku zadá príkaz Leader požaduje sa zadať prvý bod bez možnosti voľby nastavenia. Obr. 4.7 Voľba príkazu z roletového menu (B) alebo ikonou (A) A

B

Obr. 4.8 Otvorený príkaz qleader: zadaj prvý bod alebo zvoľ nastavenie Odkazové čiary nadobudnú síce vlastnosti nastavené v aktuálnom kótovacom štýle, ale môžu sa doplniť o špeciálne vlastnosti voľbou Settings (Nastaviť). Voľbou nastavenia sa otvori dialóg nastavenia odkazových čiar (obr. 4.9). Obsahuje karty Annotator (Poznámka), Leader Line & Arrow (Odkazová čiara a šípka) a Attachrrent (Pripojenie).

- 75 -

Poznámka Možmosti MTextu

Typ poznámky

Požiadať o šírku

MText

Vždy zarovnať

Kópia objektu

Text v rámiku

Tolerancie Referencia

Opakované použitie

Nič

Žiadne Ďalšie použitie Aktuálne

Obr. 4.9 Karta poznámka v dialógu nastavenia odkazových čiar Na karte Annotator (Poznámka) sa definuje jej typ a to odstavcový text, kópia objektu, tolerancie, blok alebo nič (obr. 4.10). Ak sa nebudú vytvárať nové poznámky treba použiť voľbu Kópia objektu (obr. 4.9) a môžu sa použiť kópie existujúcich.

1,6 0,2 A

4

Mtext

Tolerancia

Blok

Nič

Obr. 4.10 Nastavenie typu poznámky Na karte Leader Line & Arrow (Odkazová čiara a šípka - obr. 4.11) sa môže: ∗ určiť tvar odkazovej čiary - priama alebo zakrívená (Spline) - obr. 4.12, ∗ zadať počet bodov odkazovej čiary, ∗ zmeniť tvar šípky definovaný v kótovacom štýle, ∗ nastaviť uhol spojenia segmentov odkazovej čiary.

- 76 -

Odkazová čiara a šípka

Šípka

Odkazová čiara Spline

Obmedzenie uhla medzi segmentami

Počet bodov Bez Maximálne

Lubovoľný uhol

Priama

Prvý segment Druhý segment Obr. 4.11 Karta Leader Line & Arrow (Odkazová čiara a šípka)

Priama odkazová čiara

Odkazová čiara Spline

Obr. 4.12 Tvary odkazovej čiary Na karte Attachment (Pripojenie - obr. 4.13) sa nastavuje poloha textu k odkazovej čiare - obr. 4.14. Pripojenie Pripojenie textu odkazu

Text na pravej strane

Text na ľavej strane Vrchol hornej čiary Polovica hornej čiary Polovica textu odkazu Polovica dolnej čiary Spodok dolnej čiary Podčiarknutie

Obr. 4.13 Karta Pripojenie odkazovej čiary

- 77 -

Vrchol hornej čiary

Polovica hornej čiary

Polovica dolnej čiary

Spodok dolnej čiary

Polovica textu odkazu

Podčiarknutie dolnej čiary

Obr. 4.14 Príklad zapisovania textu k odkazovej čiare

4.7 ZLOŽENIE VÝKRESU V AUTOCADE Pri ručnom kreslení výkresu sa používajú na rozlíšenie prvkov výkresu rôzne hrúbky a typy čiar čiernej farby. Obrysové čiary sa kreslia plnou hrubou čiarou napr. hrúbky 0,5 mm, pomocné a kótovacie čiary hrúbkou 0,25 mm a pod. Osi súmernosti sa kreslia bodkočiarkovanou čiarou hrúbky 0,25 mm, neviditeľné obrysy čiarkovanou čiarou hrúbky 0,25 mm. Pri kreslení výkresu pomocou AutoCADu je problematické zobraziť jednotlivé čiary s rôznou hrúbkou čiary. Je však možné priradiť jednotlivým čiaram farbu. Obraz sa potom vytvára na obrazovke z farebných čiar rovnakej hrúbky ale rôzneho typu čiar. Z dôvodov ktoré budú popísané v ďalších kapitolách sa priraďujú jednotlivé farby čiar a ich druhy hladinám. Je nevhodné priradiť priamo objektu takú farbu, typ a hrúbku čiar ktorá nezodpovedá nastaveniu hladiny v ktorej objekt leží.

4.7.1 Hladiny - Layer Hladiny si možno predstaviť ako priesvitné fólie. Každej fólii je priradená farba a typ čiary. Výkres sa vytvori akoby naskladaním všetkých fólií na seba. Z obr. 4.15 je vidieť nutnosť použiť pre daný výkres 5 hladín. Každá hladina musí mať svoje meno, napr. podľa typu čiar ktoré sú v nich uložené (Obrys, Kóty, Osi, Šrafy a pod). Každá hladina môže nadobúdať niektorý z naledovných stavov: 1. Aktuálna - takáto hladina je aktívna a všetko čo sa práve vytvára, sa vytvára z jej atribútov. Vytvorené objekty majú farbu a typ čiary priradený tejto hladine. 2. Vypnutá - objekty nakreslené v tejto hladine sa nezobrazujú ale sa regenerujú. 3. Zmrazená - objekty nakreslené v tejto hladine sa nezobrazujú a ani neregenerujú. Nový AutoCAD je dodávaný s jednou hladinou pomenovanou 0. Ďalšie hladiny si musí vytvoriť užívateľ sám v dialogovom paneli DDLMODES ktorý si otvori buď napísaním príkazu z

- 78 -

klávesnice, z roletového menu volbou LAYER alebo stlačením tlačítka správy hladín (obr. 4.16 usporiadanie nástrojovej lišty závisí od verzie AutoCADu). Pre prácu s hladinami je dôležité nepriraďovať jednotlivým prvkom obrazov priamo typ čiary, jej hrúbku a farbu ale voliť nastavenie ByLayer (Podľa hladiny). Spravovanie objektov podľa hladín je efektívnejšie a výkres sa lepšie dodatočne upravuje.

1

2

3

4

6

5

7

8

A A

60 17

18

B

B

C

Ø30

Ø19

C

D

PODPIS

DÁTUM VYHOTOVENIA

DÁTUM

ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU

ZMENA

VYPRACOVAL: KONTROLOVAL:

E

SYMBOL

D

E

KATEDRA MECHANIKY

Ø17

ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

F

VŠEOBECNÉ TOLERANCIE

METÓDA ZOBRAZOVANIA

MIERKA

NÁZOV

F ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

5

6

7

8

A3

8

A

B B

C C

D D

E VYPRACOVAL: KONTROLOVAL:

E

ROZMERY

DÁTUM VYHOTOVENIA

PODPIS

4

DÁTU M

3

ZMENA

2

SYMBOL

1

KATEDRA MECHANIKY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

ROZMER, POLOTOVAR

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

F

VŠEOBECNÉ TOLERANCIE

METÓDA ZOBRAZOVANIA MIERKA

NÁZOV

F

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

1

2

3

4

5

Obr. 4.15 Zloženie výkresu v AutoCAD-e z hladín

6

7

8

A3

- 79 -

Voľba aktuálnej hladiny podľa objektu Správa hladín

Typ čiary objektov

Farba objektov

Štýl kreslenia

Hrúbka čiary objektu

Okno rýchlej voľby hladiny a jej vlastností Obr. 4.16 Ponuka nástrojovej lišty Voľba vlastností objektov Dialogový panel na nastavenie hladín príkazom DDLMODES je na obr. 4.17.

Filtre zobrazenia hladín Tvorba filtrov hladín

Inverzný filter

Nová hladina

Použiť na nástrojovú lištu Vlastnosti objektu

Aktuálna hladina

Obr. 4.17 Panel voľby hladín a ich vlastností Nová hladina sa môže vytvoriť po stlačení tlačítka New (Nová hladina). Program vytvori ďalší riadok v zozname hladín a požaduje meno novej hladiny. Po napísaní mena a potvrdení OK je nová hladina vytvorená a môžu sa určiť vlastnosti aké nadobudnú prvky obrazov ktoré budú uložené v danej hladine. Stav hladiny sa môže nastavovať v paneli voľby hladín a ich vlastností (obr. 4.17) alebo v paneli rýchlej voľby hladiny a jej vlastností (obr. 4.18). Nedá sa meniť nastavenie aktuálnej hladiny. AutoCAD používa tri stavy hladín ktoré signalizujú ikony žiarovka, snehová vločka a visiaci zámok: 1. Zapnutá / vypnutá - hladina sa zviditeľňuje alebo ukrýva pomocou voľby áno/nie. Objekty aj vo vypnutých hladinách ovplyvňujú rýchlosť zobrazovania alebo prekresľovania.

- 80 -

2. Zmrazená / rozmrazená - má podobný význam ako zapnutá/vypnutá, ale objekty uložené v zmrazených hladinách neovplyvňujú rýchlosť zobrazovania alebo prekresľovania. 1. Zamknutá / odomknutá - objekty v zamknutej hladine sa zobrazujú, dajú sa pridávať, ale nedajú sa upravovať. Voľba stavu hladiny sa dosiahne stlačením ikony príslušného stavu. Príklad zmenenia stavu hladiny je na obr. 4.18 kde je hladina Obr vypnutá, zmrazená a zamknutá.

Obr. 4.18 Voľba stavu hladiny v paneli rýchlej voľby hladiny a jej vlastností

4.7.2 Správa hladín Používanie hladín je veľkým prínosom k sprehľadneniu každého výkresu. Ak sa však používa veľké množstvo hladín výkres sa stáva znovu neprehľadným. V takejto situácii pomôže funkcia Named layer filters (Filter hladín) alebo Ai_molc (Nastavenie aktuálnej hladiny podľa objektu). Na odfiltrovanie prebytočných hladín (napr. na obr. 4.20 hladiny Prístroj) sa vytvori filter s príslušným názvom. Jeho aktualizáciou sa odfiltrujú všetky ostatné hladiny alebo zaškrtnutím ponuky Invert filter sa zobrazia všetky hladiny okrem hladiny Prístroj.

4.7.3 Nastavenie aktuálnej hladiny podľa objektu Príkaz ai_molc (Nastavenie aktuálnej hladiny podľa objektu) umožňuje zvoliť aktuálnu hladinu podľa existujúceho objektu na výkrese, bez nutnosti jej aktivácie v niektorom z už uvedených panelov. Príkaz je najvhodnejšie vyvolať tlačítkom nástrojovej lišty voľby vlastností objektov (obr. 4.16). Po aktivácii príkazu sa kurzorom vyberie objekt, ktorého hladina sa má stať aktuálnou (obr. 4.19).

3

3

2

2

1

1

Výber existujúcej osi ako určujúceho objektu voľby hladiny

Obr. 4.19 Prepnutie hladiny podľa objektu

Zmenená aktuálna hladina

- 81 -

Filtre zobrazenia hladín

Názov filtra Názov hladiny

Vytvorenie filtra hladín Zapnutý Invert filter

Obr. 4.20 Použitie filtra hladín

4.8 ZMENY NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH Zmenou na technickom výkrese rozumieme každú novú úpravu výkresu, ktorú urobíme po jeho dokončení a podpísaní zodpovednými pracovníkmi. Zmeny a doplnky na technických výkresoch vždy znamenajú rušivý zásah do chodu výroby a preto ich má byť čo najmenej. Rozsah zmien a doplnkov na technických výkresoch ovplyvňuje spôsob úpravy dokumentácie. Zaznamenávanie zmien, ich evidencia a jednotná úprava sú dané normou STN 01 3160:1982.

- 82 -

5 POPISOVANIE TECHNICKÝCH VÝKRESOV Popisovaním výkresov sa rozumie predovšetkým zapisovanie kót, vyplňovanie titulného bloku, vyplňovanie súpisu položiek a písanie poznámok dôležitých pre výrobu. Všetky tieto údaje musia byť rýchle a jednoznačne čitateľné a nesmú narúšať prehľadnosť výkresu. Čitateľnosť napísaných čísel a slov je závislá od tvarov a veľkosti číslic a písmen.

5.1 NORMALIZOVANÉ TECHNICKÉ PÍSMO Tvary technického písma určuje norma STN ISO 3098-1 až 4 (01 3116 až 01 3118). Normy určujú pravidlá, ktorých dodržaním sa zabezpečí čitateľnosť a jednotnosť popisov, ktoré sú potom vhodné na mikrosnímkovanie a ostatné fotografické reprodukčné metódy. Technické písmo môže byť: a) podľa sklonu k základnej čiare aa) kolmé, ab) sklonené. b) podľa šírky písma ba) písmo typu A (užšie), bb) písmo typu B (širšie). Pre popisovanie technickej dokumentácie sa má prednostne používať kolmé písmo typu B. Písmo je konštruované do plošnej siete, ktorá je pri kolmom písme štvorcová a pri sklonenom kosodľžniková. Písmo je tvarované tak, že čiary sa križujú alebo stretávajú pod uhlom blízkym pravému uhlu. Dosiahne sa tým konštantná hustota čiar, bez machúľ pri pretínajúcich sa čiarach a je uľahčené písanie.

5.1.1 Výška písma Základným parametrom určovania rozmerov písmen a číslic je výška veľkých písmen h (obr. 5.1). Normalizované sú tieto výšky písma h: 2,5

3,5

5

7

10

14

20

mm

Výška veľkých písmen h a výška malých písmen c nesmú byť menšie ako 2,5 mm. To znamená, že pri kombinácii malých písmen s veľkými, ak bude výška malýh písmen c=2,5 mm, musí byť výška veľkých písmen h rovná 3,5 mm.

5.1.2 Hrúbka písma Druhým parametrom písma je hrúbka čiar d . Pomocou hrúbky čiar d sa definujú pomerné hrúbky, rozmerové šírky znakov a rozmery siete na vyhotovenie ich vzorov. Normalizované sú dva pomery čiar k menovitej výške písma d/h a to:

- 83 -

1. d/h = 1/14 - pre písmo typu A 2. d/h = 1/10 - pre písmo typu B.

g

g

d

Aby sa uľahčilo písanie, musia byť hrúbky čiar malých a veľkých písmen v jednom texte rovnaké.

d

e a

f

k

c

h

f

a

c

Obr. 5.1 Konštrukcia technického písma

h

k

b

a

5.1.3 Šírka písma Základná šírka písma (g) sa určuje pomerom k výške písma a to pre: a) písmo typu A - písmená veľkej abecedy pímená malej abecedy čísla b) písmo typu B - písmená veľkej abecedy písmená malej abecedy čísla

g = 7/14 h g = 6/14 h g = 6/16 h g = 7/10 h g = 5/10 h g = 6/10 h

Základnú šírku (g) majú tieto písmená a číslice: a) b) c)

veľká abeceda typu A a B: B D G H K N O P Q R S T U Z malá abeceda typu A a B : b d e g h k n o p q s u v x y z číslice typu A: 2 4 6 7 8 9 0 typu B: 2 3 5 6 7 8 9 0

Ostatné písmená a číslice majú zvláštnu šírku, ktorá je uvedená v tab. 5.1. Písmená a číslice so zvláštnou šírkou Zmena šírky o počet d +1 +2 +3 +4 +5 -1 veľká abeceda AQVXY M W CEF Písmo typu A malá abeceda a m w r čísla 6 3 veľká abeceda AQMVXY W CEFL Písmo typu B malá abeceda a mw frt čísla 48 1 Písmo

Tabuľka 5.1 -2 LJ ft J j

-3 jl 1 l

- 84 -

5.1.4 Medzery medzi písmenami a slovami Medzery (a) medzi jednotlivými znakmi majú byť (obr. 5.1): a) pre písmo typu A a = 2/14 h b) pre písmo typu B a = 2/10 h. Pre zlepšenie vizuálneho účinku pri kombinácii určitých znakov, napr. LA, TV, Tr, Ty, ij, môže sa medzera medzi znakmi zmenšiť na jednu hrúbku čiary (obr. 5.2) a pri kombinácii znakov napr. AV, TA, AY, LY, LV a pod. môže byť medzera nulová. Medzera (e) medzi slovami má byť pre: a) písmo typu A e = 6/14 h b) písmo typu B e = 6/10 h. Ak sú slová oddelené interpunkčnými znamienkami, meria sa medzera medzi znamienkom a slovom.

Obr. 5.2 Medzery medzi písmenami, ktoré nesusedia spolu rovnobežnými čiarami

5.1.5 Riadkovanie písma Najmenšia vzdialenosť medzi základnými čiarami (b) písma - riadkovanie, je pri normálnej hustote riadkov v ktorých sú nad sebou písmená rovnakej veľkosti (obr. 5.1, 5.3), je uvedená v tab. 5.2. Riadkovanie písma Písmo typu A typu B

Tabuľka 5.2 Najmenší rozstup medzi základnými čiarami diakritické znaky bez b = 20/14 h b = 14/10 h

s b = 24/14 h b = 18/10 h

(4/14)h

(3/10)h

- 85 -

(2/10)h

Písmo typu A

(10/10)h

(18/10)h

(14/14)h

(24/14)h

(6/14)h

Písmo typu B

Obr. 5.3 Riadkovanie písma s diakritickými znakmi Rozmery písmen a číslic

Tabuľka 5.3

Rozmery Hodnoty v mm Výška písmen veľkej abecedy a h 1,8 2,5 3,5 5,0 7,0 10,0 čísel Výška písmen malej abecedy c 1,3 1,8 2,5 3,5 5,0 7,0 Hrúbka čiar písma typu A d 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 písmen a čísel písma typu B d 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 1,0 Medzera medzi písma typu A a 0,35 0,5 0,7 1,0 1,4 písmenami písma typu B a 0,35 0,5 0,7 1,0 1,4 2,0 Najmenšie písma typu A b 4,0 5,5 8,0 11,0 16,0 riadkovanie písma typu B b 3,1 4,3 6,0 8,5 12,0 17,0 Najmenšia písma typu A e 1,1 1,5 2,1 3,0 4,2 medzera medzi slovami písma typu B e 1,1 1,5 2,1 3,0 4,2 6,0 * Medzera medzi písmenami ktoré susedia rovnobežnými čiarami

14,0 20,0 10,0 1,0 1,4 2,0 2,8 22,0 24,0 6,0

14,0 1,4 2,0 2,8 4,0 31,0 34,0 8,4

8,4

12,0

5.1.6 Tvary technického písma Tvary technického písma podľa STN ISO 3098-1 až 4 (01 3116 až 01 3118) sú znázornené na obrázkoch: a) veľká a malá abeceda písma typu B - obr. 5.4 b) číslice typu B - obr. 5.5 c) diakritické znamienka veľkého písma typu B - obr. 5.6 d) diakritické znamienka malého písma typu B - obr. 5.7 e) znaky písma typu B - obr. 5.8

- 86 -

Obr. 5.4 Číslice typu B

Obr. 5.5 Diakritické znamienka veľkých písmen typu B

Obr. 5.7 Diakritické znamienka malých písmen typu B

- 87 -

Obr. 5.6 Veľká a malá abeceda písma typu B

- 88 -

Obr. 5.8 Znaky písma typu B

5.2. TEXT PÍSANÝ V AUTOCADE AutoCAD umožňuje vytvárať text v riadkoch alebo v odstavcoch. Na písanie textu sa môžu používať písmo vo formáte AutoCADu (tzv. Big Font a majú príponu .shx) alebo písma TrueType odpovedajúce fondom WORDu. Podobne ako textový editor, musí sa nastaviť štýl písma.

5.2.1 Nastavenie štýlu textu V roletovom menu sa otvori roleta Format a v nej ponuka Text Style (obr. 5.9), čím sa otvori dialógové okno nastavenia štýlu písma (obr. 5.10). Obr. 5.9 Výber dialógového okna štýlu písma Štýl písma - True Type sa môže nastaviť ako obyčajné, kurzíva, hrubé, hrubá kurzíva. Výška - ak sa nastaví určitá hodnota výšky, napr. 4 mm, AutoCAD pri písaní riadkového textu nezobrazí výzvu na zadanie výšky písma. Ak je však nastavená výška 0.0000, potom AutoCAD vyzýva na zadanie výšky pri otváraní každého nového riadku textu. Platí to aj pri zadávaní výšky písma pri nastavovaní štýlu kótovania.

- 89 -

Efekty - Z obr. 5.10 vidno možnosti písania textu v závislosti od zaškrtnutej voľby. Faktor šírky umožňuje meniť pomer šírky ku výške textu. Názov štýlu

Štýl písma

Nový

Premenovať Výška Vymazať Použi Storno

Písmo Názov písma

Faktor šírky Použiť písmo AutoCADu

Náhľad Uhol sklonu

Efekty Hore nohami Zozadu

Náhľad

Zvisle Obr. 5.10 Dialógové okno štýlu písma Náhľad - poskytuje možnosť presvedčiť sa o správnosti voľby štýlu písma. Použiť - stlačením tohoto tlačítka sa uložia zadané údaje o štýle písma a tlačítko Cancel (Storno) sa zmení na tlačítko Close (Uzatvoriť). Jeho stlačením sa ukončí dialóg nastavenia štýlu písma.

5.2.2 Riadkový text Riakový text sa volí z roletového menu otvorením rolety Draw a v nej ponuky Text - Single Line Text (obr. 5.11), alebo napísaním a potvrdením v dialógovom riadku príkazu Text alebo Dtext (V AutoCAD-e 2000 sú to rovnocenné príkazy). Dialóg pokračuje v dialógovom riadku podľa príkladu uvedenom na obr. 5.12.

Obr. 5.11 Voľba riadkového textu AutoCAD vypíše aktuálny štýl textu a výšku písma (obr. 5.12) a ďalej ponúka možnosť voľby zarovnávania textu (Justify) a zmenu štýlu písma (Style). Keď nie je potrebné nič meniť nevyberie sa Justify ani Style, ale sa vyberie kurzorom a potvrdí začiatočný bod napísaného textu. AutoCAD požaduje potvrdiť alebo zmeniť výšku písma a uhol napísaného riadku. Buď

- 90 -

sa zadá zmena, alebo sa Enterom potvrdí ponúkaný rozmer. V ďalšom dialógu požaduje AutoCAD napísať text. Po napísaní a potvrdení Enterom jedneho riadku textu ponúka AutoCAD možnosť písať ďalší riadok. Ak sa nebude písať ďalší riadok, jednoducho sa potzvrdí prázdna ponuka Enterom a napíše sa vo výkrese predchádzajúci text.

Obr. 5.12 Dialóg pri písaní riadkového textu

Začiatočný bod napísaného textu

Obr. 5.13 Napísaný text

AutoCAD umožňuje rôzne spôsoby zarovnávania textu, tj. iný spôsob písania textu ako je na obr. 5.13 zprava do ľava. Voľba zmeny spôsobu zarovnávania textu vzhľadom na zadaný bod (alebo body) sa vyberie potvrdením voľby Justify, čím sa dosiahne dialóg uvedený na obr. 5.14.

Obr. 5.14 Dialóg zmeny spôsobu zarovnávania textu Align (Zarovnanie) - AutoCAD sa pýta na začiatočný a konečný bod textu a upraví výšku a šírku písma tak, aby bol napísaný text zarovnaný medzi zadané dva body.

SKRUTKA M10 Body zarovnania Obr. 5.15 Zarovnanie textu pomocou voľby Align Fit (Medzi) - podobná činnosť ako pri Zarovnaní (Align) s tým rozdielom, že sa zachová

- 91 -

výška písma a zmení sa len šírka písma tak aby bol text zarovnaný medzi zadané body.

Body zarovnania Obr. 5.16 Zarovnanie textu pomocou voľby Fit Center (Stredenie) - zadá sa text textu a AutoCAD vystredí text k tomuto bodu.

SKRUTKA M10 Bod stredenia Obr. 5.17 Zarovnanie textu pomocou voľby Center Middle (Stred) - upraví text podobne ako voľba Center, ale vystredí text horizontálne a vertikálne.

SKRUTKA M10 Bod stredenia Obr. 5.18 Zarovnanie textu pomocou voľby Middle

Right (Vpravo) - zadá sa pravý bod ku ktorému je potom zarovnaný text.

SKRUTKA M10 Ľavý bod, základné nastavenie Obr. 5.19 Zarovnanie textu zľava východzím nastavením

SKRUTKA M10 Pravý bod Obr. 5.20 Zarovnanie textu pomocou voľby Right

TL /TC /TR/ ML/ MC/ MR/ BL/ BC/ BR sú ďalšie voľby ktoré predstavujú kombinácie skratiek slov Horný, Stred, Dolný, Ľavý, Centrovaný, Pravý.

- 92 -

TC TL ML

TR

SKRUTKA M10

MR BR

BL MC

BC

Obr. 5.21 Ďalšie voľby na zarovnávanie textu

5.2.3 Odstavcový text Dlhé texty sa môžu napísať pomocou príkazu Mtext, ktorým sa vytvorí odstavcový text. Práca s odstavcovým textom je podobná ako v textových editoroch. Odstavcový text sa skladá z ľubovolného počtu riadkov alebo odstavcov prispôsobených zadanej šírke textu. Dĺžka textu nie je obmedzená. Odstavcový text predstavuje jeden objekt, ktorý sa môže editovať ako celok. Odstavcový text sa volí v roletovom menu otvorením rolety Draw a v nej výberom ponuky Text - Multiline Text (obr. 5.3), alebo napísaním a potvrdením v dialógovom riadku meno príkazu Mtext. V otvorenom príkaze AutoCAD požaduje v dialógovom riadku určiť prvý bod obdialnika textu (Specify first corner - obr.7.22). Po jeho zadaní požaduje zadať protiľahlý roh alebo zadať niektorý z parametrov [Výška/Zarovnanie/Riadkovanie/Otočenie/Štýl/Šírka].

Obr. 5.22 Dialóg Mtextu Po zadaní veľkosti obdialnika odstavcového textu AutoCAD zobrazí dialóg viacriadkového jednoduchého textového editora (obr. 5.23) do ktorého sa text píše. Jednotlivé riadky treba oddelovať klávesou Enter. Ak sa napíše dlhší text ako bola stanovená jeho šírka, AutoCAD ho sám zalomí, ale bez delenia slov. Pri písaní odstavcového textu sa môže používať bežné ovládanie textu známe z Wordu: CTRL + C kopírovanie vyznačeného textu do schránky CTRL + V vloženie textu uloženého v schránke CTRL + X kopírovanie vyznačeného textu do schránky a jeho vymazanie na vyznačenom mieste CTRL + medzerník vloženie tvrdej medzery ENTER ukončí riadok v odstavci a začne nový odstavec.

- 93 -

Štyri karty na nastavenie editora

Viacriadkový textový editor

Obr. 5.23 Dialógové okno viacriadkového textového editora

5.2.3.1 Popis textového editora Karta Charakter (Znak) umožňuje modifikovať vlastnosti písma podľa popisu na obr. 5.24. Vlastnosti už napísaných písmen možno zmeniť tak, že sa pretiahnu myšou a stlačí sa tlačítko príslušnej modifikácie. Písmená AutoCADu (.shx) nemôžu byť hrubé ani napísané kurzívou. Ak je potrebné vložiť do textu špeciálny znak, vyberie sa z ponuky Symbol. Keď je potrebné vložiť znak alebo písmeno z mapy znakov (Unicode) vyberie sa ponuka Other (Ďalší) v rozbalovacom zozname Symbol. Postup pri vkladaní je nasledovný: označí sa potrebný znak a stlačí sa tlačítko Vybrať (obr. 5.25). Znak za zobrazí v okne Kopírované znaky. Ak je potrebné, tak sa pridajú ďalšie znaky. Nakoniec sa stlačí tlačítko Kopírovať. Mapa sa zruší a potrebný znak sa vloží do dialógového okna viacriadkového textového editora stlačením kláves CTRL+V. Značky geometrických tolerancií sú označené ako písmo GDT. Volí sa v okne mapy znakov Písmo. Tu je možná voľba aj rôznych iných znakov a písmem.

Znak

Typ písma Výška písma Hrubé písmo Kurzív Podčiarknutie Návrat kroku Písmo True Type

Tvrdá medzera Voľba znakov (Unicode)

Písmo AutoCADu (.shx) Obr. 5.24 Karta Character (Znak)

- 94 -

Obr. 5.25 Mapa znakov Karta Properties (Vlastnosti) umožňuje nastaviť vlastnosti odstavca textu ako celku, t.j. zmeniť štýl textu, zarovnanie odstavca, jeho šírku a uhol natočenia (obr. 5.26). Voľbou Width (Šírka) sa môže zadať šírka odstavcového textu číselnou hodnotou na príkazovom riadku. Voľbou Rotation (Otočenie) sa môže zadať uhol natočenia celého odstavcového textu.

Štýl textu

Zarovnanie

Horný ľavý Stredný ľavý Šírka Natočenie Dolný ľavý Horný stredný Stred odstavca Dolný stredný Horný pravý Obr. 5.26 Karta Properties Stredný pravý (Vlastnosti) Dolný pravý

Karta Line Spacing (Riadkovanie) umožňuje vybrať vzdialenosť riadkov výberom At Least (Najmenej) alebo Exactly (Presne). Voľba At Least (Najmenej) automaticky nastaví riadkovanie podľa najväčšieho znaku v riadku. Medzi riadkami s vyššími písmenami sa vytvori väčšia medzera. Presné riadkovanie za zadáva číslom so znakom x (obr. 5.27).

Spôsob riadkovania

Presné riadkovanie Obr. 5.27 Karta Line Spacing (Riadkovanie)

- 95 -

Karta Find/Replace (Hľadanie/Zámena) vyhľadať a zameniť slová v texte (obr. 5.28). Do okienka Čím nahradiť sa napíše nový text a do kolonky Čo nahradiť sa napíše zamieňaný text, potom sa dá text vyhľadať a náhrada sa uskutoční po stlačení tlačítka Nahradiť. Je možné rozlišovať veľké a malé písmená zapnutím voľby Veľké/malé. Ak je potrebné nájsť text ktorý nemá byť súčasťou iného slova, zapne sa voľba Celé slová. Hľadanie/Zámena

Čo nahradiť

Tlačítko Hľadať

Čím nahradiť

Tlačítko Veľké/malé Nahradiť

Celé slová

Obr. 5.28 Karta Find/Replace (Hľadanie/Zámena)

5.2.3.2 Písanie zlomkov a tolerancií Odstavcový textový editor podporuje okrem písania textu aj tvorbu zlomkov a tolerancií, ktoré sú napísané v dvoch riadkoch, t.j. presahujú nastavené riadkovanie. Znak / vytvori zlomok s vodorovnou zlomkovou čiarou (obr. 5.29), znak # so šikmou a znak ^ vytvori tolerancie. Po napísaní textu sa vyznačí časť textu ktorý sa má zmeniť na zlomok a zlomok sa vytvori stlačením tlačítka s vyznačeným zlomkom (obr. 5.30), alebo sa v miestnej ponuke potvrdí voľba Stack/Unstack (Zlomok áno/nie). Zápis v textovom editore Tvar vytvorených zlomkov alebo tolerancií Obr. 5.29 Tvorba zlomkov a tolerancií

335/8

335#8

33+5^-8

3358

335 8

33+5 -8

Tlačítko na zmenu textu na zlomok Vyznačenie textu ktorý sa má zmeniť na zlomok

Obr. 5.30 Tvorba zlomku v textovom riadku

Voľba Stack/Unstack (Zlomok áno/nie) Vytvorené zlomky sa môžu editovať

- 96 -

tak, že sa zvýrazní požadovaný zlomok (obr. 5.31) a stlačí pravé tlačítko myši vo zvýraznenom políčku. Z miestnej ponuky sa vyberie ponuka Properties (Vlastnosti). V otvorenom dialógu sa urobia potrebné zmeny (obr. 5.32).

Obr. 5.31 Editovanie vytvorených zlomkov

Obr. 5.32 Zmena vlastností editovaného zlomku

5.2.4 Qtext Príkaz Qtext ovplyvňuje spôsob písania textu na obrazovke. Ak sa na príkaz Qtext odpovie voľbou ON, zobrazia sa texty na obrazovke ako obdialniky. Ak sa odpovie voľbou OFF zobrazujú sa texty normálne. Ak sa prechod na písmo z obdialnikov neuskutoční, treba aplikovať príkaz Regen.

- 97 -

6 MIERKY NA TVORBU TECHNICKÝCH VÝKRESOV Technické výkresy sú základom technickej dokumentácie výrobkov a to bez ohľadu na ich veľkosť. Ako bolo uvedené v kap. 3, formáty výkresov sú predpísané normou a ich rozmery sú obmedzené. Aby sa na výkres mohli nakresliť všetky druhy výrobkov, musia sa niektoré nakresliť menšie ako sú v skutočnosti, iné sa musia nakresliť väčšie, aby sa vôbec dali zakresliť na nich všetky podrobnosti. Na zobrazenie výrobkov sa teda používa rôzna mierka zobrazovania.

6.1 MIERKA Mierka, je pomer dĺžkového rozmeru prvku predmetu zobrazeného na origináli výkresu ku skutočnému dĺžkovému rozmeru toho istého prvku skutočného predmetu. Mierka kópie výkresu môže byť rozdielna od mierky originálu. Odporúčané mierky pre použitie na technických výkresoch sú uvedené v tabuľke 6.1. Mierky pre technické výkresy Druh Mierky zväčšenia Skutočná veľkosť Mierky zmenšenia

Tabuľka 6.1 Odporúčané mierky 20:1 10:1 5:1 2:1 1:1 1:2 1:5 1:10 1:20 1:50 1:100 1:200 1:500 1:1 000 1:2 000 1:5 000 1:10 000 50:1

Ak je v špeciálnom prípade potrebné iné zväčšenie alebo zmenšenie, ako uváza tabuľka, môže sa odporúčaný rozsah mierok rozšíriť v oboch smeroch tak, že sa mierka odvodí z odporúčanej mierky násobením celou mocninou 10. Vo výnimočných prípadoch, kde nemôžu byť použité z funkčného dôvodu odporúčané mierky, môžu byť zvolené hodnoty medziľahlé.

6.1.1 Voľba mierky Voľba mierky je závislá od zložitosti zobrazovaného predmetu a od účelu výkresu.Vo všetkých prípadoch musí umožniť zvolená mierka ľahké a zreteľné prečítanie zobrazovaných informácií. Mierka a veľkosť predmetu naopak určujú formát výkresu. Tvarové podrobnosti, ktoré sú príliš malé na úplné zakótovanie v hlavnom obraze, môžu byť zobrazené ako samostatný čiastočný pohľad (rez) nakreslený v mierke zväčšenia (obr. 6.1). Ak je výkres malého predmetu kreslený v mierke zväčšenia, doporučuje sa nakresliť pre názornosť na výkrese predmet v skutočnej veľkosti. Obraz predmetu v skutočnej veľkosti sa v tomto prípade kreslí zjednodušene len obrysovými čiarami.

- 98 -

6.1.2 Označovanie mierky Úplnosť označenia mierky pozostáva zo slova MIERKA (alebo jeho ekvivalentu v jazyku použitom na výkrese) a za ním sa uvedie označenie pomeru, napríklad: MIERKA 1:1 pre skutočnú veľkosť; MIERKA X:1 pre zväčšenie; MIERKA 1:X pre zmenšenie. Ak nemôže dôjsť k nedorozumeniu, slovo MIERKA sa nemusí uviesť.

6.1.3 Zapisovanie mierky na výkrese Označenie mierky použitej na výkrese sa zapisuje do titulného bloku výkresu (obr. 3.9, 3.12). Ak je potrebné použiť na výkrese viac ako jednu mierku, zapisuje sa do titulného bloku mierka hlavného obrazu (obr. 6.1), všetky ostatné mierky sa zapisujú k odkazu na položku alebo k písmenu ktoré označuje tvarovú podrobnosť (alebo rez), napr.: A(2:1) ; A-A(1:2). Na výkrese malého predmetu nakresleného vo veľkom zväčšení je potrebné nakresliť obrys malého predmetu v skutočnej veľkosti (obr. 6.2). 2

1

3

5

4

6

7

8

A A

315 280 B

64x64

B

C C

Z

Z (5:1) 7

PODPIS

KONTROLOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

ZMENA

VYPRACOVAL:

E

DÁTUM

D

SYMBOL

D

E

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

11

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE F

F

METÓDA ZOBRAZOVANIA

1

2

3

4

5

MIERKA

1:1

6

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO 7

8

A3

Obr. 6.1 Zápis viacerých použitých mierok na výkrese

6.2 MIERKA PRI TVORBE VÝKRESU V AutoCADe V AutoCADe sa vytvárajú čiary presnej dĺžky. Určitú čiaru možno vidieť na monitore pri pohľade na celý výkres ako krátku čiarku, pri zobrazení podrobnosti sa táto čiara môže zobraziť dlhšia alebo pri pohľade na iné miesto sa nemusí zobraziť vôbec - je mimo

- 99 -

obrazovky. Preto sa pri tvorbe technického výkresu pomocou AutoCADu používa mierka na jeho zobrazenie na monitore a mierka zobrazenia výrobku na výkrese. 1

2

3

4

5

6

7

8

A A

B B

C C

D

PODPIS

DÁTUM

ZMENA

VYPRACOVAL: KONTROLOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

E

SYMBOL

D

E

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE F

F

METÓDA ZOBRAZOVANIA

1

2

3

4

5

MIERKA

5:1

6

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

7

8

A3

Obr. 6.2 Kreslenie malého predmetu vo veľkom zväčšení

6.2.1 Mierka zobrazenia na monitore Pohľad na technický výkres alebo na jeho časť umožňuje príkaz Zoom s niekoľkými voľbami (obr. 6.3). Príkaz a jeho voľby sa aktivujú z klávesnice, z roletového menu (obr.6.4A) alebo pomocou ikon (obr. 6.4B) ktoré môžu mať rôzny vzhľad.

Obr. 6.3 Príkaz Zoom a jeho voľby z klávesnice Príkaz Zoom nemení veľkosť objektov na výkrese, ale mení len veľkosť mierky ich zobrazenia na obrazovke. Príkaz je transparentný, t.j. možno ho použiť aj počas vykonávania iného príkazu. Tento príkaz má niekoľko volieb: ♦ Window (Okno) - zobrazí určenenú časť výkresu na celú obrazovku (obr. 6.5), ♦ Previous (Predchádzajúci) - zobrazí predchádzajúcu časť výkresu (AutoCAD ich má uložené v pamäti), ♦ All (Všetko) - zobrazí sa celý výkres, resp. jeho hranice ak sú väčšie ako zakreslená oblasť,

- 100 -

A

B

Obr. 6.4 Voľba príkazu Zoom A - z roletového menu; B - pomocou ikon

Obr. 6.5 Príklad použitia príkazu Zoom - Window ♦ Realtine (Dynamický zoom) - pri tejto voľbe zmení kurzor tvar na lupu; ak sa stlačí ľavé tlačítko na myši a posúva sa kurzorom doľava a dolu mierka zobrazenia sa zmenšuje, ak sa posúva doprava a hore mierka sa zväčšuje. Pri stlačení pravého tlačítka na myši sa zobrazí miestna ponuka s ďalšími voľbami. Príkaz sa ukončí voľbou Exit. ♦ Scale (mierka) - tento príkaz dáva tri možnosti odpovede: 1.zadaním čísla (bez nasledujúceho písmena) sa určí veľkosť zväčšenia vzhľadom na Zoom All, 2.zadaním čísla za ktorým sa napíše písmeno X, sa určí veľkosť zväčšenia vzhľadom k súčasnému zobrazeniu, 3.zadaním čísla za ktorým sa napíšu písmená XP, sa určí veľkosť zväčšenia vzhľadom na jednotky výkresového priestoru.

- 101 -

♦ Center (stred) - týmto príkazom sa určí ktorý bod výkresu má byť v strede zobrazovaného okna definovanej veľkosti. Na výzvu Centre point: sa určí bod, ktorý má byť v strede zobrazenia. Na ďalšiu výzvu Magnification or Height <>: sa v zátvorke ponúka počet kresliacich jednotiek, ktoré sú práve zobrazené na výšku monitora. Možno zvoliť niektorú z odpovedí: 1. odsúhlasiť ponúkanú hodnotu, za čím nasleduje nové zobrazenie v nezmenenej mierke, len v strede zobrazenia bude určený bod, 2. zadať kladné číslo, ktoré určí počet kresliacich jednotiek zobrazených na výšku monitora, 3. zadať kladné číslo a za ním písmeno X; súčasné zobrazenie bude zväčšené (alebo zmenšené) s definovaným stredom zobrazenia, 4. zadať bod a na nasledujúcu výzvu Second point: zadať druhý bod. Vzdialenosť medzi bodmi určuje počet kresliacich jednotiek zobrazených na výšku monitora. ♦ Extens (maximálne) - zobrazí všetky nakreslené objekty tak, aby maximálne vyplnili obrazovku, bez ohľadu na nastavení hraníc výkresu. Ak je potrebné posunúť výrez zobrazeného výkresu bez požiadavky na zmenu mierky môže sa použiť príkaz Pan (panoramovanie). Kurzorom sa posúva tak, ako je potrebné posunúť zobrazený výrez výkresu (obr. 6.6). AutoCAD akoby posunul papier na ktorý sa kreslí. Príkaz je transparentný, t.j. možno ho použiť aj počas vykonávania iného príkazu.

Obr. 6.6 Príklad použitia príkazu Pan

6.2.2 Mierka zobrazenia výrobku na výkrese Veľkosť nakresleného obrazca výrobku na výkrese sa môže meniť príkazom Scale (Mierka). Príkaz sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 6.7A), ikonou (obr. 6.7B) alebo z klávesnice (obr. 6.7C). Postupnosť výziev je nasledovná: Command: SCALE Select objects: vyberie sa objekt pomocou okna - body 1 a 2 (obr. 6.8) Base point: určí sa základný bod pre zmenu mierky - bod 3 <Scale factor>/Reference: určí sa mierka (v príklade na obr.6.8 je zvolené číslo 2)

- 102 -

A

B

C

Obr. 6.7 Voľba príkazu Scale (Mierka) Na výzvu Base point (Referenčný bod) za zadá bod od ktorého sa zmení mierka objektu v smere osí X a Y. Určený bod nezmení polohu na výkrese. Na výzvu dvojako:

<Scale factor>/Reference (Faktor mierky/Referencia) sa môže odpovedať

1. ak sa odpovie číslom, toto číslo bude považované za mierku a budú ním vynásobené všetky rozmery zvoleného objektu; pre zväčšenie treba zadať číslo väčšie ako 1, pre zmenšenie číslo v hraniciach 0 až 1. 2. ak sa odpovie „R“, mierka sa vypočíta ako podiel čísiel zadaných na nasledujúce výzvy: Reference length <1>: New length: Pre prípad z obr. 6.8 by sa určila referenčná dĺžka 5 a nová dĺžka 10. Je to to isté ako keby sa určil faktor mierky 2. Z obr. 6.8 vidno, že pri zmene mierky objektov sa zmení aj veľkosť textu.

TEXT 2 TEXT

TEXT

3 1 Obr. 6.8 Zmena veľkosti príkazom Scale

- 103 -

7 KRESLENIE TECHNICKÝCH VÝKRESOV Každý výrobok sa skladá zo súčiastok a tie sa skladajú zo základných geometrických objektov, napr. kvádra, válca, kužeľa a pod. Aj keď sú trojrozmerné, v rovine výkresu (2D) sa zobrazujú ako obdiaľnik, kružnica, trojuholník a pod. Každý geometrický objekt je ďalej možné rozdeliť na niekoľko základných prvkov, napr. úsečka, lomená čiara, kružnica, oblúk, krivka, atď. ktoré sa kreslia čiarami. Zrozumiteľnosť zobrazenia na technických výkresoch si vyžaduje používať čiary rôznych hrúbok a druhov. V papierovej forme technickej dokumentácie sa používajú v elektrotechnickom priemysle čierne čiary. Pri tvorbe výkresov pomocou počítačov sa však musia na monitoroch používať síce rôzne druhy čiar ale namiesto rôznej hrúbky čiar sa rozlišujú farbami. Každej farbe sa potom pri tlači výkresov na tlačiarni priradí potrebná hrúbka čiary, aby výkresy odpovedali technickým normám.

7.1 ČIARY 7.1.1 Hrúbka čiar Na technických výkresoch v papierovej forme sa používajú dve hrúbky čiar: hrubá a tenká. Pomer hrúbky hrubej čiary k hrúbke tenkej čiary nesmie byť menší ako 2:1. Hrúbky čiar sa majú voliť podľa veľkosti a zložitosti zobrazenia, podľa mierky obrazu a podľa druhu, resp. účelu výkresu a podľa požiadaviek na mikrokopírovanie alebo spôsobu reprodukcie. Hrúbka čiary sa má voliť z nasledujúceho radu hrúbok: 0,13 mm; 0,18 mm; 0,25 mm; 0,35 mm; 0,5 mm; 0,7 mm; 1 mm; 1,4 mm; 2 mm Pre všetky pohľady jedneho predmetu nakresleného v rovnakej mierke sa majú použiť rovnaké hrúbky čiar. Hrúbka čiary musí byť konštantná na celej dĺžke čiary. Hrúbky čiar sa majú voliť zo skupín uvedených v tab. 7.1. Prednostne kombinácia čiar hrubá/tenká: 0,7/0,35 a 0,5/0,25.

sa

Skupiny čiar (rozmery v milimetroch)

Tabuľka 7.1 Hrúbka čiary pre čiaru číslo

Skupina čiar 0,25 0,35 0,5 *) 0,7 *) 1 1,4 2 *) Uprednostnené skupiny čiar

01.2; 02.2; 04.2 0,25 0,35 0,5 0,7 1 1,4 2

01.1; 02.1; 05.1 0,13 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 1

používa

- 104 -

Najmenšia medzera medzi dvoma rovnobežnými čiarami (aj šrafovacími) nemá byť nikdy menšia ako 0,7 mm.

7.1.2 Konfigurácia čiar Dĺžky prvkov čiar (obr. 7.1) pri ručnom kreslení výkresov majú mať dĺžku uvedenú v tab. 7.2 Dĺžky uvedené v tejto tabuľke platia pre prvky čiar s polkruhovými a hranatými koncami. Dĺžka čiary pri prvkoch čiar s polkruhovými koncami zodpovedá vzdialenosti, ktorú vykonalo technické pero (s rúrkovým hrotom a pri použití tušu) od začiatku až do konca prvku. Celková dĺžka takýchto prvkov čiar je súčtom dĺžky uvedenej v tab. 7.2 a hrúbky čiary d.

Obr. 7.1 Dĺžka prvku čiary Dĺžky prvkov čiar Prvok čiary Bodky Medzery Krátke čiarky Čiarky Dlhé čiarky Veľké medzery d - hrúbka čiary

Tabuľka 7.2 Číslo typu čiary 04 až 07 a 10 až 15 02 a 04 až 15 08 a 09 02, 03 a 10 až 15 04 až 06, 08 a 09 03

Dĺžka ≤ 0,5 d 3d 6d 12 d 24 d 18 d

Dĺžky prvkov čiar pri počítačom podporovanom konštruovaní sa pri rôznych systémoch hodne odlišujú a preto sa normou ISO 128-21 určujú vzorce a zásady výpočtu, ktoré majú zabezpečiť rovnaký vzhľad prvkov čiar vypočítaných počítačmi a nakreslenými napr. plotrami, v súlade so zásadami vyhotovenia čiar podľa ISO 128-20.

7.1.3 Druhy čiar Normou sú zavedené písmenové označenia jednotlivých druhov čiar. V tab. 7.3 je uvedený výber z druhov čiar a ich použitia stanovených normou. Ďalšie druhy čiar sú napr. 03 čiarkovaná s veľkými medzerami, 06 - bodkočiarkovaná s troma bodkami, 07 - bodkovaná, 11

- 105 -

- bodkočiarkovaná s dvoma čiarkami a jednou bodkou. Na obr. 7.2 je príklad použitia čiar pri kreslení obrazcov technických výkresov. 01.1.2

05.1.2

Y 04.1.2 04.1.1

01.1.2

01.2.2

01.1.4

02.1.2

Y

01.1.3

Y-Y 04.1.1

01.1.5 01.1.6 01.1.7

01.1.1 01.1.19 05.1.1

01.1.19

04.2.1

Obr. 7.2 Príklad použitia čiar

7.1.4 Kreslenie čiar Čiary sa musia kresliť starostlivo, pretože je potrebné zabezpečiť čitateľnosť kópií výkresu aj po čiastočnom znečistení v dielňach. Správny spôsob kreslenia čiar, ich spájanie a vzájomné križovanie vidieť na obr. 7.3 a 7.4. Na obr. 7.5 sú uvedené príklady správneho spájania čiar pri kreslení výkresov alebo škíc.

Obr. 7.3 Spôsob kreslenia čiar

SPRÁVNE

NESPRÁVNE

Obr. 7.4 Kreslenie priesečníka osí

- 106 -

Druhy čiar na technických výkresoch

ČIARA ČÍSLO

01.1

ZOBRAZENIE

OPIS

Tabuľka 7.3

HLAVNÉ POUŽITIA

Súvislá tenká

.1 Imaginárne čiary prieniku .2 Kótovacie čiary .3 Predlžovacie čiary (pomocné) .4 Odkazové čiary .5 Šrafovanie .6 Obrysy otočených prierezov .7 Krátke osi .8 Dná závitov .9 Začiatky a zakončenia kótovacích čiar .10 Uhlopriečky na označenie plochých povrchov .11 Čiary ohybov na pristrihoch .12 Orámovanie podrobností .13 Označenie opakujúcich sa podrobností .14 Čiara označenia priečneho rezu kužeľom .15 Poloha vrstiev .16 Premietajúce lúče .17 Čiary mriežok

Súvislá tenká od ruky 2)

.18 Ručne kreslené zakončenia čiastočných alebo prerušených pohľadov, rezov a prierezov, ak ich ohraničenie nie je os alebo čiara súmernosti

Súvislá tenká so zalomeniami 1)

.19 Mechanicky kreslené zakončenia čiastočných alebo prerušených pohľadov, rezov a prierezov, ak ich ohraničenie nie je os alebo čiara súmernosti

01.2 Súvislá hrubá

.1 Viditeľné hrany .2 Viditeľné obrysy .3 Chrbty závitov .4 Hranica závitu plnej hĺbky .5 Hlavné čiary zobrazenia grafov, máp, postupových diagramov .6 Osové dĺžky priečok priehradových konštrukcií .7 Deliace čiary výkovko v pohľadoch .8 Čiary šípok rezov a prierezov

- 107 -

Pokračovanie tabuľky 7.3

02.1

Čiarkovaná tenká

.1 Zakryté hrany .2 Zakryté obrysy

02.2

Čiarkovaná hrubá

.1 Označenie plochy s dovoleným povrchovým opracovaním, napr. s tepelným spracovaním

04.1

Bodkočiarkovaná tenká s dlhou čiarkou

.1 Osi .2 Čiary súmernosti .3 Rozstupové kružnice ozubených kolies .4 Rozstupové kružnice dier

04.2

Bodkočiarkovaná .1 Ohraničenie plochy s požadovaným hrubá s dlhou čiarkou povrchovým spracovaním, napr. s tepelným spracovaním .2 Poloha rovín rezov

05.1

Bodkočiarkovaná tenká s dlhou čiarkou a dvoma bodkami

.1 Obrysy priľahlých častí .2 Krajné polohy pohyblivých častí .3 Ťažiskové čiary .4 Východiskový obrys pred docielením tvaru predmetu .5 Časti umiestnené pred rovinou rezu .6 Obrysy alternatívneho vyhotovenia .7 Obrysy dokončenej súčiastky v zobrazení polovýrobku .8 Rámik plôch s osobitným určením .9 Posunutá tolerančná zóna

1) Tento typ čiary je vhodný pri tvorbe výkresov kresliacimi zariadeniami 2) Odporúča sa, aby sa na jednom výkrese použil jeden typ čiar (z dvoch možných)

7.2 KRESLENIE ČIAR V AutoCADe Na kreslenie technických výkresov AutoCADom sa používajú tiež čiary uvedené v tabuľke 7.3. Čiary sa priraďujú hladinám. Napr. hladine obrysových čiar sa priradí čiara 01.2 Súvislá hrubá, hladine osí čiara 04.1 Bodkočiarkovaná tenká s dlhou čiarkou, atď. Namiesto hrúbky čiary sa jej priradí farba (kap. 4). Na kreslenie nesúvislých čiar na technických výkresoch vyhotovených systémami počítačmi podporovaného konštruovania platí norma STN ISO 128-21 (01 3121). Uvedená norma

- 108 -

predpokladá prvky čiar s polkruhovými koncami zodpovedajúcej vzdialenosti, ktorú vykonalo technické pero plotra s rúrkovým hrotom a pri použití tušu, od začiatku až do konca prvku (rovnako ako pri ručnom kreslení - obr. 7.1). Ďalej stanovuje medzery medzi čiarkami na 3d, dĺžku tzv. bodky na 0,5d, prečnievanie osi za obrys súčiastky na 12d, atď. Stanovuje tiež vzorce na výpočet dĺžky prvkov čiar (čiarky a bodky) s tým, že prvá a posledná čiarka nemusí mať rovnakú dĺžku ako ostatné čiarky čiary. Norma stanovuje aj dodržiavanie ich spájania a vzájomného križovania ako vidieť na obr. 7.3, 7.4 a 7.5.

S

N

S

N

S

N

N

S

N

S

N

N

N

N

S

N

N

N

Obr. 7.5 Spájanie čiar; S - správne, N - nesprávne

7.2.1 Nastavenie čiar v hladinách AutoCADu Na kreslenie v AutoCADe je potrebné nastaviť vlastnosti čiar používaných v jednotlivých hladinách v dialógovom paneli Layer Properties Manager (Správca hladín - obr. 7.7) ktorý sa môže otvoriť buď z roletového menu (obr. 7.6) alebo stlačením ikony. Nastavuje sa: Color (Farba), Linetype (Typ čiary), Lineweight (Hrúbka čiary), Plot Style (Typ tlače) a Plot (Ploter alebo tlačiareň).

- 109 -

Obr. 7.6 Otvorenie dialógového panelu na nastavenie čiar

Obr. 7.7 Nastavenie vlastností čiar Kurzorom sa vyberie hladina v ktorej treba upraviť vlastnosti čiary. Riadok príslušnej hladiny zmení farbu. Voľba Color umožňuje zmeniť farbu čiar. Po jej potvrdení sa otvori panel uvedený na obr. 7.8.

Obr. 7.8 Dialóg voľby farieb čiar

- 110 -

Voľba Linetype umožňuje zvoliť typ čiary. Po jej potvrdení sa otvori panel so zoznamom čiar z ktorých sa môže vybrať potrebný tvar (obr. 7.9). Ak nie je k dispozícii vhodná čiara, možno ju načítať z pamäti voľbou Load ktorá otvori zoznam čiar v knižnici AutoCAD LT 2000 (obr. 7.10).

Obr. 7.9 Voľba typu čiary pre zvolenú hladinu

Obr. 7.10 Časť zoznamu typov čiar AutoCADu

Ďalej je možné nastaviť hrúbku čiary voľbou Lineweight. Vhodnejšie je však voliť hrúbku čiary až pri nastavovaní tlačiarne a nie v hladine.

7.2.2 Zmena vlastností čiar Vzhľad čiary zvolený z knižnice AutoCADu má určité vlastnosti ktoré sú dané definíciou čiary v knižnici. Takáto čiara nemusí vždy vyhovovať požiadavkám na kreslenie. Napr. pri krátkom rozmere sa čiarkovaná čiara nakreslí ako plná čiara, a preto je neviditeľná hrana nakreslená nesprávne (obr. 7.11). Niekedy nemusia vyhovovať požiadavkám iné vlastnosti čiary alebo bola čiara omylom nakreslená v inej hladine.

- 111 -

Mierka 1

Mierka 0,2

Obr. 7.11 Zmena mierky typu čiary v hladine Príkaz Change (Zmena) umožní zmeniť vlastnosti čiary. Otvorený príkaz Change je uvedený na obr. 7.12. Po výbere objektu a voľbe Properties sa zobrazia ponuky možných zmien. Vhodné je používať zmenu hladiny voľbou LAyer a mierku čiary voľba ltScale. Ostatné vlastnosti čiar je vhodnejšie ponechať v stave ByLayer, t.j. v závislosti od hladiny v ktorej sú uložené.

Obr. 7.12 Otvorený príkaz Change Vlastnosti čiar sa môžu meniť aj v príkaze Properties (Vlastnosti) ktorý sa môže otvoriť z roletového menu Modify alebo Tools, prípadne stlačením ikony. V otvorenom paneli Properties (obr. 7.13) sa zobrazia časti General (Všeobecké vlastnosti) a Geometry (Geometria). V hornej časti panelu sa zobrazí názov vybraného objektu (ak ich je viac tak aj počet) alebo pri výbere rôznorodých objektov len ich počet.

Obr. 7.13 Panel vlastností čiar

Obr. 7.14 Okno zmeny farby čiary

- 112 -

Pri výbere väčšieho počtu objektov sa zobrazí len časť General. Kliknutím do jednotlivých riadkov sa otvori okno (obr. 7.14) s ponukou možného výberu. Doporučuje sa ponechať vlastnosti v stave ByLayer, t.j. v závislosti od hladiny v ktorej sú uložené.

7.2.3 KRESLENIE ČIAR V AutoCADe Ako už bolo uvedené na začiatku kapitoly, každý geometrický objekt sa môže rozdeliť na niekoľko základných prvkov, napr. úsečka, lomená čiara, oblúk, krivka, atď. ktoré sa kreslia aj v AutoCADe čiarami, správnejšie povedané úsečkami. Aby sa pri kreslení technických výkresov pomocou AutoCADu urýchlila práca, boli vytvorené na kreslenie základných prvkov a geometrických útvarov príkazy. Použitie príkazu je podmienené jeho aktivovaním. Každá odpoveď na dialóg príkazu musí byť potvrdená tlačítkom Enter.

7.2.3.1 Úsečka - Line Na kreslenie úsečky sa používa príkaz Line (Úsečka). Môže sa otvoriť z roletového menu Draw (Kresliť) - obr. 7.15, alebo stlačením ikony. Obr. 7.15 Časť roletového menu Draw Obr. 7.16 Otvorený príkaz Line po zadaní prvého bodu úsečky Po otvorení príkazu sa môže nakresliť jedna úsečka alebo niekoľko na seba nadväzujúcich úsečiek (obr. 7.17). Uzatvorená lomená čiara sa môže nakresliť z najmenej troch segmentov lomenej čiary zadaním polohy začiatku prvej a druhej úsečky alebo (ak nebolo kreslenie prerušené) použitím príkazu Close (Zatvoriť), ktorým sa nakreslí úsečka medzi prvým a posledným nakresleným bodom v práve otvorenom príkaze Line, čím sa uzavrie obrazec. Každá čiara nakresleného obrazca je samostatným objektom. Po zadaní nesprávnych bodov, je možné vždy poslednú úsečku zrušiť bez ukončenia príkazu Line (Úsečka) tak, že v dialógovom riadku na otázku Specify next point ... (Do bodu) sa odpovie písmenom U (Undo - Nazad) a to toľkokráť, koľko úsečiek treba vymazať. Keď bol príkaz Line (Úsečka) ukončený a znovu aktivovaný, tak je možné umiestniť začiatok novej úsečky stlačením medzerníka alebo klávesy Enter do posledného zapamätaného bodu. Môže ním byť posledný bod napr. predchádzajúcej úsečky alebo oblúka (nová úsečka naň naviaže tangenciálne).

- 113 -

jedna úsečka

lomená čiara

uzavretá čiara

Obr. 7.17 Kreslenie úsečky Príklad 7.1 1. Pomocou relatívnych súradníc: Command: line Specify first point: 100,100 Specify next point or [Undo]: @200,0 Specify next point or [Undo]: @0,100 Specify next point or [Close/Undo]: @200,0 Specify next point or [Close/Undo]: c Command:

100

Nakreslite obdĺžnik s dĺžkami strán 200 a 100 mm s počiatkom v bode 100,100:

(100, 100)

2. Pomocou absolutných súradníc:

200 Obr. 7.18 Nakreslený obdĺžnik z príkladu 7.1

Command: line Specify first point: 100,100 Specify next point or [Undo]: 300,100 Specify next point or [Undo]: 300,200 Specify next point or [Close/Undo]: 100,200 Specify next point or [Close/Undo]: c Command :

7.2.3.2 Dvojitá čiara - Double line Na kreslenie dvojitých čiar oblúkov a úsečiek sa používa príkaz Dline (Dvojitá čiara). V otvorenom príkaze Dline možno pomocou voľby Width zadať vzdialenosť čiar medzi sebou. Príkaz možno otvoriť z roletového menu Draw - Double Line (obr. 7.15), z príkazového riadku napísaním Dline, alebo stlačením ikony Double Line. Príklad 7.2 Nakreslite rámik podľa obr. 7.19 s použitím príkazu dvojitá čiara (so vzdialenosťou 8 mm) s rozmerom stredových bodov 70,40 s počiatkom ľavého dolného bodu s absolútnou súradnicou na výkrese 250,190: Command: dline Specify start point or [Break/Caps/Dragline/Offset/Snap/Undo/Width]: w

- 114 -

Specify width of dline <20>: 8 Specify start point or [Break/Caps/Dragline/Offset/Snap/Undo/Width]: 250,190 Specify next point or [Arc/Break/CAps/CLose/Dragline/Snap/Undo/Width]: @70,0 Specify next point or [Arc/Break/CAps/CLose/Dragline/Snap/Undo/Width]: @0,40 Specify next point or [Arc/Break/CAps/CLose/Dragline/Snap/Undo/Width]: @-70,0 Specify next point or [Arc/Break/CAps/CLose/Dragline/Snap/Undo/Width]: cl

40

70

250,190

Obr. 7.19 Použitie príkazu Dline

7.2.3.3 Konštrukčná čiara - Construction Line Na kreslenie priamok sa používa príkaz Xline. Priamka má nekonečnú dĺžku, t.j. nemá začiatok a koniec. Používa sa ako konštrukčná čiara pri odvodzovaní pohľadov. Konštrukčné čiary môžu byť vodorovné, zvislé, šikmé, môžu rozdeliť uhol na polovicu, môžu byť rovnobežné z vybraným objektom, alebo môžu prechádzať dvoma bodmi. Príkaz možno otvoriť z roletového menu Draw - Construction Line (obr. 7.15), z príkazového riadku napísaním Xline, alebo stlačením ikony Construction Line. Príkaz Xline má nasledujúci dialóg: Command: Xline Specify a point or [Hor/Ver/Ang/Bisect/Offset]: Určite bod alebo [Hor/Ver/Uhol/Polovica/Ekvidištanta]: Specify through point: Zadajte ktorým bodom:

7.2.3.4 Polpriamka - Ray Na kreslenie polpriamky prechádzajúcej dvoma bodmi sa používa príkaz Ray. Polpriamka vychádza z bodu a ide do nekonečna. Použitie polpriamky je podobné ako konštrukčnej čiary. Príkaz možno otvoriť z roletového menu Draw - Ray (obr. 7.15), z príkazového riadku napísaním Ray, alebo stlačením ikony Ray. Príkaz Ray má nasledujúci dialóg: Command: ray Specify start point: Určite začiatočný bod: Specify through point: Zadajte ktorým bodom:

- 115-

8 ZOBRAZOVANIE NA VÝKRESOCH 8.1 ZÁKLADY PREMIETANIA Nech π,ν,µ sú tri navzájom kolmé roviny (obr. 8.1) a nech X ≡ [π,ν ]; Y ≡ [π,µ] a Z ≡ [ ν,µ]. Rovinu π budeme nazývať prvou priemetňou alebo pôdorysňou, rovinu ν druhou priemetňou alebo nárysňou a rovinu µ treťou priemetňou alebo bokorysňou.

ν

Ak vložíme do takéhoto premietacieho priestoru bod A, môžeme zistiť jeho ortogonálne priemety do jednotlivých priemetní (obr. 8.2). Ortogonálny priemet bodu A do jednotlivých priemetní označujeme a nazývame:

z µ

a) priemet do pôdorysne budeme označovať A1 a budeme ho nazývať pôdorysom bodu A, b) priemet do nárysne budeme označovať A2 a budeme ho nazývať nárysom bodu A, c) priemet do bokorysne budeme označovať A3 a budeme ho nazývať bokorysom bodu A.

0

x

y

π

Obr. 8.1 Premietacie roviny Ako vidíme z obr. 8.2B, priemety A1, A2 a A3 nemôžu byť ľubovoľne rozmiestnené v príslušných priemetniach, ale ich poloha je vzájomne viazaná. Označme ako A priesečník spojnice [A1 A2] s osou X. Ako vidieť z obrázka, úsečka A2A je vzdialenosťou bodu A od nárysne a úsečka A1 A je vzdialenosťou bodu A od pôdorysne. Podobne môžeme zistiť ν ν z z vzdialenosť bodu A od bokoΑ2 Α2 rysne. Α

Α3

x

Α3

µ x

0

π

Α1

Α

µ

0

y

π

Α1

Tak ako sme premietli bod, môžeme premietnuť aj priamku alebo úsečku (obr. 8.3A).

y

Obr. 8.2 Premietanie bodu ν

ν

z

z

Α2 Α

Β2

x

Α3

Β

0 Β1

Α1

π

Α

µ

Β3

µ x

0

y

Β

π

Obr. 8.3 A-Premietanie úsečky, B-Priemet antény

y

Priemetom priamky môže byť priamka alebo bod, čo závisí od postavenia priamky vzhľadom na priemetne. Nárys, pôdorys a bokorys úsečky sú určné nárysmi, pôdorysmi a bokorysmi dvoch koncových bodov úsečky.

- 116-

Príklad na premietanie úsečiek je na obr. 8.3B, kde je znázornený priemet antény na príjem VKV. Pri premietaní roviny zobrazí sa táto ako rovina alebo ako priamka, čo závisí od postavenia roviny k priemetniam (obr. 8.4). Každé teleso sa skladá z plôch rôznych tvarov a veľkostí. Ich priesečníky vidíme ako hrany, t.j. úsečky. Ak chceme znázorniť teleso na jednotlivých priemetniach, postupujeme v podstate podobne ako pri premietaní bodov, úsečiek a plôch. z ν

µ

x

0

π

Pôdorys telesa dostaneme tak, že premietneme všetky jeho body do pôdorysne. Smer premietania je znázornený na obr. 8.5A šípkami P. Premietnutím všetkých bodov telesa v smere šípiek N, t.j. na nárysnú rovinu, dostaneme nárys (obr. 8.5B). Premietaním všetkých bodov telesa v smere šípiek B (obr.8.5C) t.j. na bokorysnú rovinu, dostaneme bokorys daného telesa.

y Obr. 8.4 Priemet roviny

ν

ν

z

ν

z

µ

µ x

x

z

µ x

0

0 y

0 y

π

π

A

B

y

π

C

Obr. 8.5 Premietanie telesa

8.1.1 PREMIETANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH Trojrozmerné telesá sa zobrazujú na technických výkresoch dvojrozmerne, t.j. plošne na premietacích rovinách. Na technických výkresoch určujeme tvar súčiastky jedným alebo niekoľkými obrazmi. Spôsob zobrazovania na technických výkresoch musí spľňať tieto požiadavky: a) musí umožniť zobrazovať i najzložitejšie podrobnosti telies, b) musí byť zrozumiteľný pre pracovníkov vo výrobnom procese, c) musí sa dať ľahko naučiť,

- 117-

d) kreslenie technického výkresu nesmie vyžadovať veľa času, a teda spôsob kreslenia nemá byť obtiažny. Pri kreslení skutočných telies - súčiastok si nemôžeme vytvoriť na výkrese premietací priestor, lebo v pôdoryse a bokoryse by sme mali skreslené pohľady (obr. 8.6). Súčiastka by vyzerala ako šikmá. Premietací priestor musíme rozvinúť do jednej roviny. Predstavíme si, že os Y rozdelíme na osi Y′ a Y′′, z ktorých každá bude ležať v inej rovine (obr. 8.6B). Nárysnú rovinu stotožníme s nákresnou rovinou (plochou výkresu). Pôdorysňu môžeme sklopiť okolo osi X do nákresnej roviny. Podobne otočíme okolo osi Z do nákresnej roviny aj bokorysňu (obr. 8.6C). Takto sklopené priemetne sa nazývajú združené priemetne. Pretože máme všetky pohľady v jednej rovime, nebudú ich tvary skreslené, ale budú zodpovedať skutočnosti. Vidíme, že polohy jednotlivých pohľadov nie sú náhodné, ale majú svoje pevné miesta. Bokorys je na pravej strane nárysu a pôdorys je pod nárysom. ν

ν

z

ν

z

µ x

µ

0

π

,

y

π

,,

0

0 y

,,

π

A

y

x

x

y

µ

z

B

,

y

C

Obr. 8.6 Otvorenie premietacieho priestoru Pretože jednotlivé pohľady majú na každej priemetni svoju presnú polohu (z dvoch priemetov možno jednoznačne zostrojiť tretí), ostáva poloha pohľadov na jednotlivých priemetniach nezmenená aj po ich sklopení do nákresnej roviny. Na obr. 8.7A vidíme spôsob zostrojovania jednotlivých pohľadov pomocou premietacích lúčov. Priemety jednotlivých bodov sú očíslované. Takýto spôsob kreslenia je správny a používa sa v deskriptívnej geometrii. Na technických výkresoch sa osi X, Y, Z nekreslia. Nekreslia sa ani premietacie lúče, neoznačujú sa jednotlivé body a ani ich priemety. Rozmiestnenie pohľadov vzhľadom na nárys ostáva však nezmenené (obr. 8.7B). Pretože pre výrobu treba poznať o nakreslenej súčiastke mnoho ďalších podrobností (okrem tvaru), pripúšťa sa rozdielna vzdialenosť medzi nárysom a pôdorysom v porovnaní so vzdialenosťou nárysu od bokorysu. Vzdialenosť medzi priemetmi má byť taká, aby bolo dostatok miesta na kóty a iné potrebné údaje o súčiastke. Popísaný spôsob premietania sa nazýva metódou premietania v prvom kvadrante a označuje sa v rubrike METÓDA ZOBRAZOVANIA v titulnom bloku značkou podľa obr. 8.8. Obr. 8.8 Značka metódy premietania v prvom kvadrante

- 118-

2

1

3

4

A

I 2= J

2

G 2= H 2

z

J3 = H 3 I 3 = G 3 B

A 2 = B2 K 2 = L2 C 2 = D2

E2 = F 2

B3= L3

A3 = K 3

D 3= F3

C3 = E 3

x

y´´

C

0

B 1 = D1

J1 = L 1

E 1 = G1 D

y´

KONTROLOVAL:

E

PODPIS

VYPRACOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

DÁTUM

F 1 = H1

ZMENA

I 1= K 1

SYMBOL

A1 = C1

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE MIERKA

F

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

A4

A - v deskriptívnej geometrii

B - v technickom kreslení

Obr. 8.7 Zostrojenie a kreslenie pohľadov

8.1.2 Hlavné a vedľajšie priemety Pri kolmom premietaní na tri na seba kolmé priemetne môžeme zvoliť šesť premietania (obr. 8.9), ale ich priemety nemajú rovnakú dôležitosť:

smerov

A. hlavné priemety: v smere

N - pohľad spredu (nárys), P - pohľad zhora (pôdorys), B - pohľad zľava (bokorys); B. vedľajšie priemety: v smere L - pohľad zprava (ľavý bokorys), S - pohľad zospodu, Z - pohľad zozadu. Pre prehľadnosť výkresu sa jednotlivé obrazy združujú tak ako pôvodne spolu súviseli priemetne (obr. 8.10 a 8.11). Na výkrese sa Z potom kreslia združené priemety bez príslušných priesečníc priemetní. Na obr. 8.12 je znázornené umiestnenie hlavných priemetov na výkrese. Osi B súčiastok, ktoré sú spoločné viacerým pohľadom, sa kreslia neprerušené (obr. 8.13). Základným obrazom je vždy nárys. Ostatné priemety sa k nemu priraďujú. Obr. 8.9 Smery priemetov

P

L

S

N

- 119-

S

S

N B P

L

L Z

N

B

P

Obr. 8.10 Združené priemetne

Z

Obr. 8.11 Združené priemety

1

4

2

3

B

B

C

C

D

D

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

BRATISLAVA

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE MIERKA

E

PODPIS

KONTROLOVAL:

ZMENA

VYPRACOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

DÁTUM

A

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

4

A

E

PODPIS

DÁTUM

KONTROLOVAL:

ZMENA

VYPRACOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

3

SYMBOL

2

SYMBOL

1

F

HODNOTENIE STAVU POVRCHU METÓDA ZOBRAZOVANIA

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE MIERKA

F

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

A4

Obr. 8.12 Umiestnenie hlavných priemetov na výkrese

A4

Obr. 8.13 Kreslenie osí hlavných priemetov

- 120-

Pohľady smerom L, Z a S, t.j. pohľady zprava, zozadu a zospodu, sú menej časté, a ak sa na výkrese použijú, musia byť výrazne vyznačené šípkou (ktorá označuje smer pohľadu) a písmenom veľkej abecedy (obr. 8.14). Veľké písmená, ktoré označujú pohľady sa majú umiestniť bezprostredne pod príslušné pohľady alebo nad ne. 1

2

3

4

5

6

7

8

A

A

A

B B

C

A

C

D

PODPIS

DÁTUM

ZMENA

VYPRACOVAL: KONTROLOVAL: DÁTUM ROZMERY VÝKRESOVÉHO LISTU VYHOTOVENIA

E

SYMBOL

D

E

KATEDRA MECHANIKY ROZMER, POLOTOVAR

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA

BRATISLAVA

HODNOTENIE STAVU POVRCHU

VŠEOBECNÉ NÁZOV TOLERANCIE F

F

METÓDA ZOBRAZOVANIA

MIERKA

ČÍSLO VÝKRESU LIST ČÍSLO

1

2

3

4

5

6

7

8

8.14 Označenie vedľajších a zvláštnych pohľadov

A3

Existujú súčiastky, ktorých niektorá časť sa pri premietaní do hlavných alebo vedľajších priemetní bude zobrazovať v ľubovolnom postavení vždy skreslene. Skreslený priemet však nedáva predstavu o skutočnom tvare a môže viesť k chybám vo výrobe. V týchto prípadoch sa používa zvláštna priemetňa, ktorá je A postavená tak, aby sa obraz časti súčiastky, ktorá sa v iných doteraz používaných priemetniach zobrazovala skreslene, v tejto priemetni zobrazila neskreslene (obr. B 8.15). Zvláštna priemetňa, resp. v nej vzniknutý obraz - zvláštny pohľad, sa sklápa pri kreslení v smere pohľadu na túto priemetňu (obr. 8.15C). Smer pohľadu sa musí vyznačiť šípkou a označiť písmenom veľkej abecedy. Samotný pohľad treba označiť rovnakým písmenom veľkej abecedy E ako šípku ktorá označuje smer pohľadu. Premietanie do zvláštnej priemetne, dáva neskreslený pohľad na časť súčiastky, kým ostatné časti sa zobrazia skreslene. Z praktického dôvodu, sú skreslené zobrazenia nepotrebné a preto sa nekreslia (obr. 8.15C). Tomuto spôsobu zobrazenia hovoríme čiastočný pohľad. Obr. 8.15 Zvláštna priemetňa

E C

V niektorých prípadoch je potrebné čiastočný pohľad pootočiť (obr. 8.16). V takomto prípade treba čiastočný pohľad označiť okrem písmena aj značkou potočenia. Miestny pohľad (obr. 8.17), je pohľad na časť súčiastky a musí byť spojený s hlavným pohľadom tenkou bodkočiarkovanou čiarou (osou). Miestny pohľad sa kreslí súvislou

- 121-

hrubou čiarou. Aby sa zabezpečila jednoznačnosť zobrazenia, nesmie sa voliť pohľad namiesto úplného pohľadu pre symetrické predmety.

A h

A

miestny

A

B

h

Obr. 8.16 A - pootočený čiastočný pohľad, B - značka pootočenia

Obr. 8.17 Miestny pohľad

8.1.3 Kreslenie telies Pri pohľade na teleso-súčiastku vidíme spravidla len jeho povrch. Podobne je to pri jej zobrazovaní v pravouhlom premietaní. Povrchov‚ hrany a obrysy, ktoré sú viditeľné, kreslíme plnými hrubými čiarami. Hrany a dutiny, ktoré sú zakryté, t.j. neviditeľné pri pohľade z práve kresleného smeru, kreslíme tenkými čiarkovanými čiarami (obr. 8.18).

Obr. 8.18 Kreslenie obrysov telies

- 122-

Ak splýva obraz viditeľnej hrany s obrysom hrany neviditeľnej, vždy kreslíme len hranu viditeľnú - plnou hrubou čiarou. Čiarkovaná čiara nemôže byť nikdy obrysom obrazca. Obraz zaoblenej hrany alebo oblého prechodu kreslíme tenkou plnou čiarou, ktorá sa nedoťahuje až k obrysu - obr. 8.19 (tiež kap. 8.8).

Obr. 8.19 Kreslenie zaoblených hrán rotačných telies

Obr. 8.20 Každé rotačné teleso musí mať os !

Na obrazoch rotačných súčiastkach vždy kreslíme os (obr. 8.20). Ak nenakreslíme os, znamená to, že súčiastka je nerotačná, t.j. plochá, vyrobená napr. z plechu vystrihnutím (obr. 8.21). Kreslenie osí je preto pri rotačných tvaroch telies veľmi dôležité.

Obr. 8.21 Teleso nerotačné

Obr. 8.22 Teleso symetrické, nerotačné

Osi súmernosti telies môžeme kresliť aj pri pravidelných nerotačných telesách, a to v prípadoch, keď tým uľahčíme čítanie výkresu alebo výrobu telesa (obr. 8.22). Osi súmernosti však nekreslíme alebo nekótujeme pri nerotačných telesách, kde by to malo nepriaznivý vplyv na presnosť výroby (tolerancie). Pri kružnici, ktorá vlastne je priemetom valcového telesa alebo vŕtanej diery, musíme nakresliť dve kolmé na seba osi súmernosti. Ich priesečníkom je určená poloha pozdľžnej osi valcového telesa alebo vŕtanej diery. Ak je na spoločnej priamke niekoľko dier, spoja sa osi kružníc do spoločnej rozstupovej priamky - osi (obr. 8.23). Osi rotačných telies a osi súmernosti sa preťahujú 2 až 5 mm za obrysy obrazu.

Obr. 8.23 Pri kružniciach musíme kresliť dve na seba kolmé osi

- 123-

8.1.4 Umiestňovanie telies pri kreslení Pri kreslení výkresu ľubovoľného telesa musíme si ho postaviť (v skutočnosti alebo v predstave) tak, aby sa najinformatívnejší pohľad na teleso zobrazil v pohľade spredu (obr. 8.24). Teleso sa usilujeme v náryse pootočiť tak, aby sme v ostatných pohľadoch (priemetoch) mohli zobraziť jednotlivé obrysy ako viditeľné, t.j. nakreslené plnou hrubou čiarou a aby sme sa v najväčšej miere vyhli čiarkovaným čiaram (obr. 8.24).

SPRÁVNE

NESPRÁVNE

NESPRÁVNE

NESPRÁVNE

V náryse sa má všeobecne znázorňovať zariadenie alebo súčiastka vo funkčnej polohe. Ak môžeme súčiastku použiť v ľubovolnej polohe, potom ju kreslíme v polohe najvýhodnejšej pre výrobu, alebo v polohe zvyčajnej pri montáži. Súčiastky, ktoré majú funkčnú polohu šikmú, kreslíme na výkrese súčiastky v polohe vodorovnej alebo zvislej, ak nemáme mimoriadny dôvod na zachovanie šikmej polohy. Rotačné telesá umiestňujeme pri kreslení tak, aby pri použití troch pohľadov bolo teleso zobrazené kružnicou v pôdoryse (obr. 8.25), alebo pri kreslení dvoch pohľadov v bokoryse (obr. 8.26).

Obr. 8.24 Voľba polohy telesa pri kreslení

SPRÁVNE

NESPRÁVNE

Obr. 8.25 Poloha rotačného telesa pri kreslení troch priemetov

- 124-

Obr. 8.26 Poloha rotačného telesa pri kreslení dvoch pohľadov

8.1.5 Voľba a počet pohľadov Keď sú potrebné aj iné pohľady (ako pohľad spredu), vrátane rezov, musia sa vyberať v súhlase s nasledujúcimi zásadami: a) obmedziť počet pohľadov a rezov na najmenší nutný (ale dostatočný) počet na úplné a jednoznačné určenie tvaru predmetu - súčiastky (obr. 8.27), b) vyhnúť sa potrebe kresliť zakryté obrysy a hrany, c) vyhnúť sa nepotrebným opakovaniam podrobností (detailov).

CHYBNE

SPRÁVNE

Predmet sa má zobraziť jednoducho, bez zbytočných čiar, ktoré sú na úkor prehľadnosti výkresu (obr. 8.28). Neviditeľné obrysy sa kreslia len vtedy, ak sú potrebné na presnejšie určenie tvaru predmetu. Neviditeľné obrysy sa nekreslia vtedy, ak sú zakryté skrutkami, čapmi, maticami a pod. a keď ich nakreslenie urobí obrázok neprehľadným.

Obr. 8.27 Správne zobrazenie predmetu potrebným počtom priemetov

Á

Á

Obr. 8.28 Prehľadnosť zobrazenia predmetu

Obr. 8.29 Zobrazenie zalomených predmetov

- 125-

Predmety, ktoré nie sú priamočiare (uhlové prky, ramená a pod.), je výhodnejšie kresliť v narovnanej polohe ako v pohľadoch, v ktorých by boli skreslené (obr. 8.29). Na technických výkresoch sa má kresliť len toľko obrazov, koľko nevyhnutne treba. Aby sme zachovali túto zásadu, použijeme niektorý z nasledujúcich spôsobov zobrazenia: a) kreslenie neviditeľných častí obrazu čiarkovanou čiarou - obr. 8.30, b) zakreslením pootočených pohľadov alebo prierezov do obrazov (obr. 8.31) tenkou plnou čiarou, c) nakreslením vysunutého rezu plnou hrubou čiarou: ca) v blízkosti pohľadu a spojiť ho s pohľadom tenkou bodkočiarkovanou čiarou obr. 8.32A, cb) v inej polohe a označiť príslušnosť k rovine rezu pomocou označení zvyčajným spôsobom - obr. 8.32B, d) pri pravidelných alebo súmerných predmetoch nakreslenie len časti celku: da) čiara (os) súmernosti sa označí na prečnievajúcich koncoch dvoma tenkými úsečkami kolmými na os (obr. 8.33A), minimálnej dľžky 3,5 mm, db) malé pretiahnutie čiar obrazu za čiaru (os) súmernosti (obr. 8.33B); v takomto prípade sa môžu vynechať krátke rovnobežné úsečky, e) zapísaním slovných údajov, napr. hrúbky súčiastky (súčiastka z plechu), počet otvorov a pod. - obr. 8.34, f) vhodným kótovaním (napr. označením valcovej plochy značkou priemeru, kótovanie štvorhranu súčinom a pod.) - obr. 8.35, g) časti, ktoré sa v jednom obraze opakujú, nemusíme kresliť v plnom počte, napr. závity pružín, dierovanie plechov a pod. - obr. 8.36, h) ak majú rovinné plochy vyniknúť (pri kreslení súčiastky jedným pohľadom), kreslíme cez tieto plochy tenkou plnou čiarou uhlopriečky - obr. 8.37.

Obr. 8.30 Kreslenie obrazov s neviditeľnými obrysmi

Obr. 8.31 Pootočený pohľad

- 126-

A A

A

A-A

B

Obr. 8.32 Pootočený a vysunutý pohľad

A

B

Obr. 8.33 Nakreslenie len časti celku

8xØ4

8x8

HR.3

Obr. 8.34 Zníženie počtu obrazov zapísaním počtu opakovaných prvkov

Obr. 8.35 Zníženie počtu obrazov vhodným kótovaním

- 127-

Obr. 8.36 Zjednodušené kreslenie opakovaných častí

Obr. 8.37 Kreslenie rovinných plôch na rotačných súčiastkach

8.1.6 Názorné premietanie Kolmé premietanie na tri priemetne sklopené do jednej nákresnej roviny, nesplní v niektorých prípadoch svoj účel. Neodborníkovi, ktorý nevie čítať technický výkres, je zobrazenie málo zrozumiteľné. Ťažko si utvori správnu predstavu o skutočnom tvare súčiastky. Niekedy i samotná prevádzka si vyžaduje spôsob zobrazenia, ktorý je názornejší a vytvára taký obraz, ktorý je veľmi podobný skutočne pozorovanému predmetu (obr. 8.38). Takéto zobrazenia dostaneme priestorovým premietaním, ktoré môže byť: a) pravouhlé axonometrické premietanie, b) šikmé axonometrické premietanie.

Obr. 8.38 Kotva stykača nakreslená v axonometrii

8.1.6.1 Pravouhlé axonometrické premietanie Pravouhlé axonometrické premietanie môže byť: 1. izometrické premietanie, 2. dimetrické premietanie. 1. Izometrické premietanie patrí medzi najjednoduhšie spôsoby zobrazovania. Pri izometrickom zobrazovaní osi x, y a z zvierajú navzájom uhly 120°(obr. 8.39). Všetky rozmery v smere hlavných osí majú rovnaké skrátenie 0,82. Odporúča sa však rozmery telesa kresliť v troch hlavných smeroch nezmenšené. Kružnice, ktoré ležia v troch hlavných rovinách, premietajú sa ako rovnaké elipsy, ich dlhšia os je vždy kolmá na príslušnú os x, y alebo z (obr. 8.40). V tab. 8.1 je uvedená veľkosť osí elíps.

- 128-

2. Dimetrické premietanie. Pri tomto premietaní zvierajú osi x a z uhol 97°10′, osi y a z uhol 131°25′ (obr. 8.41). Sklony osí x a y možno navzájom vymeniť. Odporúča sa rozmery v smere osí x a z kresliť bez skrátenia a v smere osi y so skrátením 0,5. Pritom hlavné osi elíps 1, 2 a 3 rovnajú sa 1,06 priemeru kružnice a kolmé sú na osi x, y, z. Pomer dĺžok vedľajšej a hlavnej osi elíps 1 a 3 je 1:3, elipsy 2 je 9:10 (obr. 8.42).

y

30°

x

a

S

30°

z

b

Obr. 8.39 Poloha osí pri izometrickom premietaní

Obr. 8.40 Izometrický priemet kocky

z α = 7° 10` β = 41° 25`

1 2

3

y α

β x

Obr. 8.41 Poloha osí pri dimetrickom

Obr. 8.42 Dimetrický priemet kocky

premietaní Veľkosť elíps Srátenie rozmerov 0,82:1 1:1

Tabuľka 8.1 Dĺžka osi elipsy a b 1S 0,58 S 1,23 S 0,71 S

8.1.6.2 Šikmé axonometrické premietanie Pri šikmom axonometrickom premietaní zvierajú osi x a z uhol 135° a osi y a z uhol 90° (obr. 8.43). Sklony osí x,y možno navzájom vymeniť. V smere osí y, z sa kreslia rozmery bez skrátenia a v smere osi x so skrátením 0,5.

- 129-

z

90

135 °

° y

x

Obr. 8.43 Poloha osí pri šikmom premietaní

Obr. 8.44 Šikmý priemet kocky

8.1.7 Preniky Vnútorný a vonkajší tvar väčšiny súčiastok je zložený z rozličných geometrických telies. V miestach, kde jedno geometrické teleso vniká alebo prechádza do druhého, vznikajú preniky. Sú to v podstate hrany alebo prechody, a preto ich musíme na výkresoch znázorniť (obr. 8.45). PRENIKY

Obr. 8.45 Zloženie súčiastky zo základných geometrických telies Podľa významu môžeme preniky rozdeliť do nasledujúcich skupín: a) Preniky dôležité pre konštrukciu a vzhľad. Tieto preniky (zvyčajne priestorové krivky) treba presne zisťovať, nakresliť a kótovať (obr. 8.46). Na výkrese sa kreslia súvislou hrubou čiarou. b) Preniky nepodstatné, ktoré nemajú osobitný význam pre konštrukciu a vzhľad predmetu, ale uľahčujú predstavu. Zisťujú sa len v hlavných bodoch a kreslíme ich zjednodušene kruhovými oblúkmi alebo priamkami. Zreteľné hrany prenikov sa kreslia súvislými hrubými čiarami (obr. 8.47). Plynulé prechody nadväzujúcich plôch telies s málo zaoblenými hranami kreslíme súvislými hrubými čiarami (obr. 8.48). Ak sú hrany preniku zaoblené viac, t.j. prenik nemožno presne vyznačiť, nakreslíme ho tenkou súvislou čiarou a nedotiahneme ju až po obrys (obr. 8.49). c) Preniky bezvýznamné, pre konštrukciu nepotrebné, ba dokonca sťažujúce vzhľad a predstavu sa vynechávajú (obr. 8.50).

- 130-

1 2

POZÍCIA 1

POZÍCIA 2

Obr. 8.46 Prenik dôležitý pre konštrukciu

Obr. 8.47 Kreslenie zreteľných hrán nepodstatných prenikov

NESPRÁVNE

Obr. 8.49 Nepodstatný prenik, ktorý sa nedá presne ohraničiť

Obr. 8.48 Plynulé prechody nadväzujúcich plôch telies

SPRÁVNE

Obr. 8.50 Kreslenie bezvýznamného preniku

Obr. 8.51 Kreslenie sklonenej plochy jednou čiarou

V obrazoch, v ktorých priemet sklonenej plochy je obtiažne zobraziť podľa skutočnosti (dve čiary by boli príliš blízko seba), kreslí sa len jedna čiara a to tá, ktorá zobrazuje užšiu plochu (obr. 8.51), alebo menší priemer kužeľovej plochy.

- 131-

8.2 KRESLENIE OBJEKTOV ČIARAMI V AutoCADe Ako už bolo uvedené na začiatku kapitoly, každý geometrický objekt sa môže rozdeliť na niekoľko základných prvkov, napr. úsečka, lomená čiara, oblúk, krivka, atď. ktoré sa kreslia aj v AutoCADe čiarami. Aby sa pri kreslení technických výkresov pomocou AutoCADu urýchlila práca, boli vytvorené na kreslenie základných prvkov a geometrických útvarov príkazy. Použitie príkazu je podmienené jeho aktivovaním a to z roletového menu (obr. 8.52), nástrojového panelu stlačním ikony (obr. 8.53) alebo napísaním mena príkazu v dialógovom riadku. Každá odpoveď na dialóg v príkazovom riadku musí byť potvrdená tlačítkom Enter.

Obr. 8.52 Roletové menu Draw

Obr. 8.53 Nástrojový panel Draw - Kresliť

8.2.1 Obdĺžnik - Rectangle Príkaz Rectangle (Obdĺžnik) sa používa na kreslenie obdĺžnika. Obdĺžnik je možné nakresliť s rohmi: hranatými, zaoblenými (voľba Fillet) alebo skosenými (voľba Chamfer). Obdĺžnik je uzavretou 2D krivkou, t.j. všetky hrany a prípadné zrazenia alebo zaoblenia hrán tvoria jeden objekt. Príkazom

- 132-

Rectangle možno nakresliť aj obdĺžnik s definovanou hrúbkou čiary - voľba Width Príklad 8.1 Nakreslite obdĺžnik s dĺžkami strán 200 a 100 mm s počiatkom v bode 100,100! Command: rectang Specify first corner point or [Chamfer/Elevation/Fillet/Thickness/Width]: 100,100 Specify other corner point: @200,100

100

(@200, 100)

Obr. 8.54 Obdĺžnik nakreslený príkazom Rectangle

(100, 100) 200

Príklad 8.2 Nakreslite obdĺžnik s dĺžkami strán 200 a 100 mm, so zaoblenými hranami polomerom R30 a s počiatkom v bode 100,100 Command: rectang Specify first corner point or [Chamfer/Elevation/Fillet/Thickness/Width]: f Specify fillet radius for rectangles <0.0000>: 30 Specify first corner point or [Chamfer/Elevation/Fillet/Thickness/Width]: 100,100 Specify other corner point: @200,100 R3 0

100

(@200, 100)

Obr. 8.55 Obdĺžnik so zaoblenými hranami z príkladu 8.2

100) 200

8.2.2 Pravidelný mnohouholník - Polygon Na kreslenie pravidelného mnohouholníka sa používa príkaz Polygon (Mnohouholník). Nakreslený mnohouholník je uzavretou 2D krivkou t.j. všetky strany tvoria spolu jeden objekt.. Mnohouholník sa musí definovať počtom strán a može byť opísaný (voľba Inscribed in circle) alebo vpísaný do zadanej kružnice (voľba Circumscribed about circle). Môže sa určiť aj definovaním dĺžky hrany (voľba Edge). Poloha stredu sa môže určiť zadaním súradníc, alebo uchytením potrebného bodu.

- 133-

Príklad 8.3 Nakreslite obrys šesťhrannej matice s rozmerom kľúča 48 (obr. 8.56).

Ø48

Ø48

Command: polygon Enter number of sides <4>: 6 Specify center of polygon or [Edge]: 100, 100 Enter an option [Inscribed in circle/Circumscribed about circle] : c Specify radius of circle: 24

Obr. 8.56 Nakreslený mnohouholník z príkladu 8.3

8.2.3 Kružnica - Circle Na kreslenie kružníc sa používa príkaz Circle (Kružnica). Kružnica je uzavretý objekt, ktorý sa chová ako jeden celok. Aby sa dali na kružnicu aplikovať niektoré príkazy, musí sa prerušiť v jednom bode príkazom Break 1 Point. Kružnicu možno nakresliť niekoľkými spôsobmi. Dialóg otvoreného príkazu Circle (Kružnica) je na obr. 8.57. V základnom tvare vyžaduje zadať polohu stredu a potom polomer kružnice. Ostatné voľby si musí nastaviť užívateľ. Má k dispozícii nasledujúce možné voľby kreslenia kružníc: a) b) c) d) e) f)

stredom a veľkosťou polomeru; stredom a veľkosťou priemeru; troma bodmi na obvode kružnice; dvoma bodmi na priemere kružnice; dvoma dotyčnicami a veľkosťou polomeru; troma dotyčnicami.

Obr. 8.57 Otvorený príkaz Circle (Kružnica) Otvorený príkaz ponúka v dialógovom riadku kreslenie kružnice zo zadaného stredu (obr. 8.57). Ostatné voľby dosiahne užívateľ zapísaním ponúkaných skratiek v dialógovom riadku, alebo z roletového menu (obr. 8.58), alebo otvorením príkazu pomocou vhodnej ikony (obr. 8.59).

- 134-

Obr. 8.58 Aktivovanie príkazu z roletového menu

Obr. 8.59 Ikony na otvorenie rôznych volieb príkazu Circle (Kružnica) Príklad 8.4 Nakreslite pohľad na rúrku s vonkajším priemerom 140 mm a hrúbkou steny 10. a) Vonkajšia kružnica Command: circle Specify center point for circle or [3P/2P/Ttr (tan tan radius)]: zadanie stredu kružnice Specify radius of circle or [Diameter] <0,00>: 70 b) Vnútorná kružnica Command: circle Specify center point for circle or [3P/2P/Ttr (tan tan radius)]: zadanie stredu kružnice Specify radius of circle or [Diameter] <70,00>: d Specify diameter of circle <140.0000>: 120 Vnútorná kružnica Vonkajšia kružnica

Obr. 8.60 Nakreslenie dvoch sústredných kružníc základným príkazom Circle (Kružnica)

Príklad 8.5 Nakreslite pohľad na valec ktorý prechádza dvoma bodmi (obr. 8.61)

- 135-

Command: circle Specify center point for circle or [3P/2P/Ttr (tan tan radius)]: _2p Specify first end point of circle′s diameter: určí sa prvý bod Specify second end point of circle′s diameter: určí sa druhý bod

Druhý bod

Prvý bod

Obr. 8.61 Kružnica určená dvoma bodmi Príklad 8.6 Nakreslite pohľad na valec ktorý prechádza troma bodmi (obr. 8.62) Command: circle Specify center point for circle or [3P/2P/Ttr (tan tan radius)]: _3p Specify first point on circle: určí sa prvý bod Specify second point on circle: určí sa druhý bod Specify third point on circle: určí sa tretí bod Druhý bod Prvý bod

Obr. 8.62 Kružnica určená tromi bodmi (na poradí bodov nezáleží)

Tretí bod

Príklad 8.7 Nakreslite pohľad na valec priemeru 50 mm ktorý sa dotýka stien uholníka (obr. 8.63). Command: circle Specify point on object for first tangent of circle: určí sa prvá tangenta Specify point on object for second tangent of circle: určí sa druhá tangenta Specify radius of circle: 25

- 136-

Prvá tangenta Druhá tangenta

Obr. 8.63 Kružnica nakreslená príkazom tangenta-tangenta-polomer

8.2.4 Oblúk - Arc Na kreslenie kruhových oblúkov sa používa príkaz Arc (Oblúk). Nakresliť oblúk je možné niekoľkými spôsobmi. Na správne nakreslenie oblúka je potrebné dodržať poradie jednotlivých bodov cez ktoré má oblúk prechádzať. AutoCAD implicitne berie do úvahy veľkosti uhlov v smere proti chodu hodinových ručičiek (kladný uhol), a preto pre správne zadanie kruhového oblúka je nevyhnutné dodržať stanovené poradie parametrov oblúka. Dialóg otvoreného príkazu Arc (Oblúk) z dialógového riadku je na obr. 8.64. V základnom tvare vyžaduje zadať postupne tri body cez ktoré sa má nakresliť kruhový oblúk. Ostatné voľby si musí nastaviť užívateľ. Má k dispozícii nasledujúce možné voľby kreslenia oblúkov: a) b) c) d) e) f) g) h) i) j) a)

troma bodmi; počiatočným bodom, stredom a koncovým bodom; počiatočným bodom, stredom a veľkosťou uhla; počiatočným bodom, stredom a dĺžkou tetivy; počiatočným bodom, koncovým bodom a veľkosťou uhla; počiatočným bodom, koncovým bodom a smerom; počiatočným bodom, koncovým bodom a polomerom; stredom, počiatočným bodom a koncovým bodom; stredom, počiatočným bodom a veľkosťou uhla; stredom, počiatočným bodom a dĺžkou tetivy; nadviazaním na nakreslenú úsečku alebo oblúk.

Obr. 8.64 Príkaz Arc otvorený z dialógového riadku

Koncový bod

Prvý bod

Obr. 8.65 Oblúk nakreslený cez tri zadané body

Druhý bod

- 137-

Príkazy na jednotlivé možnosti kreslenia oblúka sa otvoria buď z roletového menu (obr. 8.66), alebo stlačením príslušnej ikony (obr. 8.67).

Obr. 8.66 Roletové menu na kreslenie kruhových oblúkov

Obr. 8.67 Ikony na kreslenie kruhových oblúkov (poradie podľa zoznamu volieb)

8.2.5 Elipsa - Ellipse, Eliptický oblúk - Ellipse Arc

b

Koncový bod druhej osi

Na kreslenie elipsy alebo eliptického oblúka sa používa príkaz Ellipse (Elipsa). Elipsa je uzavretou krivkou.

Stred Koncový bod prvej osi

a

Obr. 8.68 Charakteristické body elipsy

Kreslenie elipsy sa môže zadať nasledujúcimi spôsobmi: a) stredom elipsy (1), koncovým bodom prvej poloosi (2) a polohou koncového bodu druhej poloosi (3) (obr. 8.69A); b) polohou koncových bodov prvej osi (1 a 2) a polohou koncového bodu druhej osi (3) - obr. 8.69B).

- 138-

3

1

3

3

1

2

3 2

2

1

1

A

2

B Obr. 8.69 Spôsoby kreslenia elíps

Ako vidno z obr. 8.69, prvá os elipsy nemusí byť jej hlavnou osou. Príkazy na kreslenie elíps sa môžu voliť z roletového menu (obr. 8.70), stlačením príslušnej ikony (obr. 8.71 a 8.72) alebo z dialógového riadku.

Obr. 8.70 Roletové menu na kreslenie elipsy

Príklad 8.8 Nakreslite elipsu so stredom v bode 60, 40 a dĺžkou veľkej poloosi 50mm a malej poloosi 20 mm (obr. 8.68).

Obr. 8.71 Ikona a dialóg kreslenia elipsy zadanej stredom a poloosami

Obr. 8.72 Ikona a dialóg kreslenia elipsy zadanej dĺžkou prvej osi a druhej poloosi V dialógoch oboch spôsobov kreslenia elíps sa ponúka voľba Rotation (Natočenie). Ak sa potvrdí táto voľba, príkaz bude považovať prvú os za hlavnú a v dialógovom riadku uvedie výzvu: Specify rotation around major axis: (Rotácia okolo hlavnej osi:)

- 139-

Očakáva sa odpoveď číselnou hodnotou ktorá bude považovaná za uhol natočenia. Hlavná os elipsy sa teraz považuje za kružnicu, ktorá sa má otočiť v treťom rozmere o zadaný uhol natočenia. AutoCAD potom nakreslí priemet tejto kružnice do roviny výkresu (obr. 8.73). Uhol natočenia sa môže zadať v rozmedzí 0° až 89,4°. Rotácia o 0° nakreslí kružnicu, rotácia o uhol väčší ako 89,4° bude odmietnutá. Uhol natočenia sa môže zadať aj určením bodu relatívne k stredu hlavnej osi. Tento bod možno myšou ťahať a tak určiť tvar elipsy dynamicky.

2 1

1

1

0°

2

2

30°

2 1

60°

80°

Obr. 8.73 Vplyv rôznych uhlov natočenia (pomyselnej kružnice) na tvar elipsy Eliptický oblúk sa kreslí pomocou príkazu Ellipse (Elipsa) s voľbou Arc (Oblúk). Príkaz na kreslenie eliptického oblúka sa môže otvoriť priamo ikonou Ellipse Arc. Pri krelení sa postupuje najprv rovnako ako pri kreslení elipsy, ale záver treba definovať oblúk niektorým zo spôsobov: a) začiatočný a koncový uhol oblúka; b) veľkosť zovretého uhla (Included angle); c) pomocou parametrov. Príklad 8.9 Nakreslite eliptický oblúk so stredom v bode 60, 40 a dĺžkou veľkej poloosi elipsy 50mm a malej poloosi 20 mm (ako na obr. 8.68) so začiatočným uhlom oblúka 30° a konečným uhlom 250° (obr. 8.74). Command: _ellipse Specify axis endpoint of ellipse or [Arc/Center]: _a Specify axis endpoint of elliptical arc or [Center]: c Specify center of elliptical arc: 60, 40 Specify endpoint of axis: @50, 0 Specify distance to other axis or [Rotation]: @0, 20 Specify start angle or [Parameter]: 30 Specify end angle or [Parameter/Included angle]: 250 Pri voľbe Parameter sa určuje uhol eliptického oblúka pomocou sklopenej kružnice, ktorá sa vtedy javí ako elipsa. Na obr. 8.75 sa bod 1 premietne do bodu 2, čo je druhým bodom prerušenia eliptického oblúka.

- 140-

Koncový bod druhej osi Začiatočný uhol

Koncový uhol

30°

° 50

b

2

Stred

Koncový bod prvej osi

a

A

B

Obr. 8.74 Eleptický oblúk z príkladu A-postup kreslenia, B-nakreslený oblúk

Začiatočný parameter Koncový parameter 1

2

Obr. 8.75 Konštrukcia eliptického oblúka pomocou parametrov

8.2.6 Bod - Point Príkazom Point (Bod) sa nakreslí znaèka bodu v zadanom mieste. Typ a ve¾kos znaèky sa nastavuje príkazom Ddptype (obr. 7.76). Zvolený tvar bodu sa ukladá v èíselnej premennej PDMODE. Pod¾a hodnoty premennej sa nakreslí: 0-bod, 1-niè, 2-krížik, 3-X, 4-zvislá úseèka z bodu hore. Ak sa k premennej pripoèíta 32, nakreslí sa okolo znaèky krúžok, ak sa pripoèíta 64 nakreslí sa štvorèek a ak sa pripoèíta 96 nakreslí sa krúžok aj štvorèek. Ve¾kos bodu sa zapisuje do premennej PDSIZE.

- 141-

Tvar bodu

A

Určenie veľkosti bodu Veľkosť relatívne v percentách k obrazovke

B

Veľkosť v absolutných jednotkách

Obr. 8.76 Dialóg príkazu Ddptype

Obr. 8.77 Ikony príkazu Point

Príkaz Point (Bod) možno otvori z dialógového riadku, stlaèením ikony pre jeden bod (obr. 8.77A) alebo viacej bodov bez opakovaného aktivovania príkazu (obr. 8.77B) alebo z roletového menu Draw - Point (obr. 8.78). Jeden bod Viacej bodov

Obr. 8.78 Otvorenie príkazu Point z roletového Príklad 8.10 Nakreslite zjednodušeným spôsobom polohy dier ∅0,8 mm na plošnom spoji (len osi dier obr. 8.79). Poloha začiatku súradnicového systému kót dier je 30,199 v súradnicovom systéme výkresu. 1. Najprv treba nastaviť tvar a veľkosť zobrazenia bodu: Command: Ddptype zobrazí sa dialóg uvedený na obr. 8.76: a) vyberie sa tvar bodu krížik, b) určí sa veľkosť krížika 5 mm, 2. Treba preložiť súradnicový systém z bodu 0,0 do bodu ktorý je na obr. 8.79 označený ako začiatok súradnicových kót: Command: UCS Current ucs name: *WORLD* Enter an option [New/Move/orthoGraphic/Prev/Restore/Save/Del/?/World] <World>: m Specify new origin point or [Zdepth] <0,0,0>: 30,199

- 142-

3. Zadajú sa polohy stredov otvorov: Command: Multiple point Command: _point Current point modes: PDMODE=2 Specify a point: 8,8 Specify a point: 12,20 Specify a point: 26,27 Specify a point: 38,27 Specify a point: 50,20 Specify a point: 62,8

PDSIZE=5.00

4. Treba vrátiť nazad súradnicový systém: Command: UCS Current ucs name: *WORLD* Enter an option [New/Move/orthoGraphic/Prev/Restore/Save/Del/?/World] <World>: p

3

4 5

Y 1

2

6

1 2 3 4 5 6

X 8 12 26 38 50 62

Y 8 20 27 27 20 8

ØD 0.8 0.8 0.8 0.8 0.8 0.8

X

Obr. 8.79 Obrázok k príkladu 8.10 Roletové menu Draw-Point (obr. 8.78) obsahuje ďalšie voľby okrem nakreslenia značky bodu: a) Divide - delenie objektu na určený počet úsekov, b) Measure - delenie objektu na úseky určenej veľkosti. Príkazy Divide a Measure neprerušia objekt fyzicky, ale v predpokladaných miestach umiestnia značky bodu určeného v dialógu Ddptype. Vyznačené miesta sa môžu použiť, po ich uchytení, na kreslenie ďalšieho objektu. Príkazy možno otvoriť aj ikonami zobrazenými na obr. 8.78. Príklad 8.11 Rozdeľte úsečku dĺžky 70 mm na 5 rovnakých úsekov (obr. 8.80): Command: _divide Select object to divide: určí sa objekt ktorý treba rozdeliť Enter the number segments or [Block]: 5

Obr. 8.80 Rozdelenie úsečky na 5 rovnakých úsekov

- 143-

Príklad 8.12 Rozdeľte úsečku dĺžky 70 mm na úseky dĺžky 16 mm (obr. 8.81): Command: _measure Select object to measure: určí sa objekt ktorý treba rozdeliť Specify length of segment or [Block]: 16

Obr. 8.81 Rozdelenie úsečky na úseky určitej dĺžky

8.2.7 Krivka - Polyline, Pedit Pod názvom krivka sa rozumie v AutoCADe súvislý jeden objekt, ktorý je vytvorený z úsečiek a oblúkov ktoré na seba nadväzujú (zmaže sa celý naraz). Krivka môže byť otvorená, alebo uzavretá. Každá časť môže mať inú hrúbku. Pre kreslenie krivky sa používa príkaz Polyline (alebo Pline) a pre jej editovanie Pedit. Príkaz možno otvoriť z roletového menu Draw - Polyline, z príkazového riadku napísaním Polyline, alebo stlačením ikony Polyline. Príkaz Polyline má nasledujúci dialóg: Command: Polyline Specify start point: (Určite začiatočný bod): Current line-width is 0.00 (Aktuálna šírka úsešky je 0.00): Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: (Určite ďalší bod alebo [Oblúk/Uzavri/Polohrúbka/Dĺžka/Nazad/Hrúbka]: Voľba Arc (Oblúk) prepína príkaz Polyline do režimu kreslenia oblúka. Voľbou Close (Uzavri) sa nakreslí úsečka z okamžitej polohy kurzora do prvého bodu krivky a príkaz sa ukončí. Uzatváracia úsečka bude mať hrúbku aktuálnu v okamčiku voľby Close. Voľba Halfwidth (Polohrúbka) umožňuje určiť hrúbku krivky od jej stredu po okraj (polovičnú hrúbku). Dialóg žiada určiť dve hrúbky: na začiatku a na konci krivky. Voľba Length (Dĺžka) umožní nakresliť priamkový úsek krivky určenej dĺžky pod rovnakým uhlom ako mal predchádzajúci úsek. Ak bol predchádzajúci úsek oblúk, nakreslí sa úsečka ktorá je tangenciálna k tomuto oblúku. Voľba Undo (Nazad) odstráni posledne nakreslený úsek krivky. Voľbu možno opakovať až po prvý bod krivky a kreslenie následného úseku závisí od toho čo bol posledný zmazaný úsek a aký mal smer (ak bol úsečkou). Voľba Width (Hrúbka) umožní špecifikovať hrúbku segmentu. Dialóg žiada určiť dve hrúbky: na začiatku a na konci krivky. Začiatočnú hrúbku však ponúka ako konečnú. Nulová hrúbka zobrazuje čiaru s minimálnou hrúbkou bez ohľadu na jej zväčšenie na displeji. Ak sa v dialógu povelu Polyline odpovie voľbou Arc (Oblúk), prepne sa povel do kreslenia oblúka a dialóg nadobudne tvar: Specify endpoint pt/Undo/Width]:

of

arc

or

[Angle/CEnter/Direction/Halfwidth/Line/Radius/Second

Ak sa odpovie bodom, je tento považovaný za koncový bod oblúka. Voľby Halfwidth, Undo a Width majú rovnaký význam ako v príkaze Polyline. Voľba Angle (Uhol) nakreslí oblúk

- 144-

proti smeru hodinových ručičiek dĺžky rovnej zadanej veľkosti uhla. V smere hodinových ručičiek nakreslí oblúk záporné číslo. Voľba Center (Stred) anuluje nastavený režim AutoCADu kresliť oblúk krivky tak aby bol tangenciálny k predchádzajúcemu úseku krivky (vypočíta polohu jeho stredu automaticky) a požaduje zadať stred budúceho oblúka. Po zadaní stredu sa zobrazí dialóg: Angle/Length/<End point>:. Voľba Angle má rovnaký význam ako prv, voľba Length (Dĺžka) má význam dĺžky tetivy oblúka. Voľba Direction (Smer) anuluje nastavený režim AutoCADu kresliť oblúk krivky tak aby bol tangenciálny k predchádzajúcemu úseku krivky a požaduje v zobrazenom dialógu zadať východzí smer oblúka: Direction from starting point:. Po jeho zadaní (napr. bodom) požaduje zadať koncový bod. Voľba Line (Úsečka) prepne príkaz Polyline nazad do režimu kreslenia úsečiek. Voľba Radius (Polomer) umožňuje zadať polomer budúceho oblúka. V dialógu požaduje najprv zadať polomer a potom stredový uhol alebo koncový bod. Voľba Second pt (Druhý bod) umožňuje zadať oblúk troma bodmi. V dialógu požaduje zadať najprv druhý a potom tretí bod oblúka. 50

Nakreslite rámik rozmeru 50x15 mm (obr. 8.83) s použitím príkazu Polyline s počiatkom ľavého dolného bodu s absolútnou súradnicou na výkrese 30,150:

15

Príklad 8.13

30,150

Command: Polyline Obr. 8.82 K príkladu 8.13 Specify start point: 30,150 Current line-width is 0.00 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: @50,0 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: @0,15 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: @-50,0 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: c Príklad 8.14 Nakreslite rámik rozmeru 50x15 mm ktorý bude predĺžený o zaoblené hrany polomerom 10 mm (obr. 8.83) s použitím príkazu Polyline s počiatkom ľavého dolného bodu priamej časti rámika s absolútnou súradnicou na výkrese 30,150:

15

50

30,150

Obr. 8.83 K príkladu 8.14 Command: Polyline Specify start point: 30,150 Current line-width is 0.00 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: @50,0 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: a Specify endpoint of arc or [Angle/CEnter/Direction/Halfwidth/Line/Radius/Second pt/Undo /Width]:@0,15 Specify endpoint of arc or [Angle/CEnter/Direction/Halfwidth/Line/Radius/Second pt/Undo/Width]:l Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: @-50,0

- 145-

Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: a Specify endpoint of arc or [Angle/CEnter/Direction/Halfwidth/Line/Radius/Second pt/Undo/Width]:cl Je možné definovať hrúbku krivky voľbou Width-Hrúbka, alebo polovičnú hrúbku voľbou Halfwidth (Polohrúbka), t.j. hrúbka od stredu k jednemu okraju. Pre krivku sa môže zvoliť rôzna hrúbka pre jej začiatok a pre jej koniec. Dialóg má potom priebeh uvedený v príkladoch 8.15 a 8.16. Príklad 8.15 Nakreslite čiaru rovnobežnú s dolným okrajom výkresu dlhú 70 mm, hrubú 3 mm z bodu výkresu 20,10 (obr. 8.84): Obr. 8.84 K príkladu 8.15 Command: Polyline Specify start point: 20,10 Current line-width is 0.00 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: w Specify starting width <0.00>: 3 Specify ending width <3.00>: Enter Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: 70 Príklad 8.16 Nakreslite čiaru z bodu výkresu 30,50 rovnobežnú s dolným okrajom výkresu dlhú 80 mm, hrubú na začiatku 2 mm a na kovci 8 mm, (obr. 8.85): Command: Polyline Specify start point: 30,50 Obr. 8.85 K príkladu 8.16 Current line-width is 0.00 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: w Specify starting width <0.00>: 2 Specify ending width <2.00>: 8 Specify next point or [Arc/Close/Halfwidth/Length/Undo/Width]: 80 Nakreslenú úseèku polyline (alebo aj line po zmene na polyline) možno editova Pedit. Dialóg príkazu má tvar:

príkazom

Enter an option [Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo]: Voľbou Close (Uzavri) sa nakreslí úsečka z okamžitej polohy kurzora do prvého bodu krivky a príkaz sa ukončí. Voľbou Join (Pripoj) sa môžu spojiť jednotlivé úsečky a oblúky (krivky), ktoré sa dotýkajú, do jedneho celku - entity. Aby sa objekt pripojil k inému musia sa dotýkať presne v koncových bodoch. Ak sa nedotýkajú, alebo sa križujú, príkaz ich nespojí. Voľba Width (Hrúbka) umožní zadať pre celú krivku určitú hrúbku (len jednu a rovnakú pre celú dĺžku krivky). Voľba Edit vertex (Editovanie vrcholu) slúži na editovanie vrcholov krivky

- 146-

pomocou ďalšieho dialógu. Voľbou Fit (Interpolácia) sa priamkové úseky krivky nahradia oblúkovými segmentami, čím vznikme hladká krivka. Tvar krivky možno ďalej upravovať editáciou vrcholov, nastavením dotyčnicových smerov alebo pridaním dotyčnicových oblúkov. Voľbou Spline (Spline) sa môže zvolená krivka nahradiť preložením definičných bodov jednotlivých úsekov pomocou B-spline. Prvý a posledný bod ostávajú zachované. Tvar výslednej krivky závisí od nastavenia systémových premenných SPLFRAME, SPLINETYPE a SPLINESEGS. Krivku možno vrátiť do pôvodného stavu príkazom Decurve (Kostra), alebo Undo (Nazad) ktorým sa vráti nazad len posledná operácia (na dosiahnutie cieľa môže sa použiť opakovane). Príklad 8.17 Premeňte čiaru typu Line na čiaru Polyline hrúbky 3 mm (obr. 8.86). Command: Pedit Object selected is not a polyline ukáže sa na úsečku, ak nie je polyline treba potvrdiť Enter, ak už je, tento riadok dialógu sa neobjaví Do you want to turn it into one? : Enter Enter an option [Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo]: w Specify new width for all segments: 3 Enter

Pôvodná čiara

Čiara upravená príkazom Pedit Obr. 8.86 K príkladu 8.17

8.2.8 Splajn - Spline Príkaz Spline sa používa na kreslenie dvojrozmerných B-splajnových kriviek. Pomocou tohoto príkazu môžeme pretransformovať už existujúcu krivku na splajn. Vyhladenie krivky sa môže upraviť voľbou Fit tolerance (Tolerancia vyhladenia). Pre editovanie splajnu sa používa príkaz Splinedit. Príkaz Spline možno aktivovať z roletového menu Draw - Spline, zu klávesnice alebo stlačením ikony. Príklad 8.18 Nakreslite splaj prechádzajúci bodmi: [50,50]; [70,70]; [90,50]; [110,70]; [130,50] s toleranciou vyhladenia 0 (obr. 8.87A) a 4 (obr. 8.87B). Command: spline Specify first point or [Object]: 50,50 Specify next point: 70,70 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 90,50 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: F Specify fit tolerance <0.00>: Enter

- 147-

Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 110,70 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 130,50 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: Enter Specify start tangent: (smer počiatočnej tangenty sa neupravuje) Enter Specify end tangent: (smer koncovej tangenty sa neupravuje) Enter Command: Command: spline Specify first point or [Object]: 50,50 Specify next point: 70,70 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 90,50 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: F Specify fit tolerance <0.00>: 4 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 110,70 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: 130,50 Specify next point or [Close/Fit tolerance] <start tangent>: Enter Specify start tangent: (smer počiatočnej tangenty sa neupravuje) Enter Specify end tangent: (smer koncovej tangenty sa neupravuje) Enter Command:

A

B

Obr. 8.87 K príkladu 8.18 (Tolerancia vyhľadenia A-0, B-4)

8.2.9 Prsteň - Donut Príkaz Donut sa používa na kreslenie vyplnenej medzikruhovej oblasti. Dialóg požaduje zadať postupne vnútorný a vonkajší priemer prstenca a ďalej súradnice umiestnenia stredu medzikružia. Príkaz možno aktivovať z roletového menu Draw - Donut, z klávesnice alebo stlačením ikony. Príklad 8.19 Nakreslite prípojnú svorku ktorej vnútorný priemer je 2,5 mm, vonkajší 5 mm a poloha jej stredu 130,50 (obr. 8.88). Command: donut Specify inside diameter of donut <0.00>: 25 Specify outside diameter of donut <2.00>: 15 Specify center of donut or <exit>:130,50 Specify center of donut or <exit>: Enter

Obr. 8.88 K príkladu 8.19

- 148-

Príklad 8.20 Nakreslite z bodu 150,100 časť plošného spoja (obr. 8.89) s dĺžkou vodičov 70, 20, 30 a 15 mm šírky 3 mm s ukončením očkom na pripojenie drótu priemeru 3 mm. Command: line Specify first point: 150,100 Specify next point or [Undo]: @70,0 Specify next point or [Undo]: @0,20 Specify next point or [Close/Undo]: @-30,0 Specify next point or [Close/Undo]: @0,15 Specify next point or [Close/Undo]: Enter Command: donut Obr. 8.89 K príkladu 8.20 Specify inside diameter of donut <0.00>: 3 Specify outside diameter of donut <3.00>: 9 Specify center of donut or <exit>: _endp of Specify center of donut or <exit>: uchytí sa koniec úsečky Specify center of donut or <exit>: Enter Command: trim Select objects: ukáže sa na medzikružie Select objects: Enter Select objects to trim or [Project/Edge/Undo]: ukáže sa na úsečku vo vnútri medzikružia ktorú treba odrezať Select objects to trim or [Project/Edge/Undo]: Enter Command: Command: pedit Select polyline: ukáže sa na prvú čiaru Object selected is not a polyline Do you want to turn it into one? : Enter Enter an option [Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo]: j Select objects: 1 found po ukázaní na prvú čiaru Select objects: 1 found, 2 total po ukázaní na druhú čiaru Select objects: 1 found, 3 total po ukázaní na tretiu čiaru Select objects: 1 found, 4 total po ukázaní na štvrtú čiaru Select objects: Enter Enter an option [Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo]: w Specify new width for all segments: 3 Enter an option [Close/Join/Width/Edit vertex/Fit/Spline/Decurve/Ltype gen/Undo]: Enter Command:

8.2.10 Doska - Solid Príkazom Solid sa vypĺňa ohraničená oblasť (dosky) ktorú treba zadať tromi alebo štyrmi bodmi. Príkaz Solid možno aktivovať stlačením príslušnej ikony alebo potvrdením mena príkazu v dialógovom riadku. Vyplnenie dosky riadi systémová premenná FILEMODE. Táto môže mať

- 149-

hodnotu: 0 - vypnuté, 1 - zapnuté. Spôsob vyplnenia ohraničenej oblasti závisí od postupnosti zadávania jej bodov.

2

1

Ak sa body vyberú v poradí 1; 2; 3; 4, bude vyplnená celá plocha (obr. 8.90).

Obr. 8.90 Vyplnenie celej plochy

4

3

Keď sa vyberú body v poradí 1; 2; 4; 3, nebude vyplnená celá plocha

Obr. 8.91 Vyplnenie časti plochy

1

2

3

4

Pre nakreslenie trojuholníkovej plochy (obr. 8.92) sa vyberú body v poradí napr. 2; 3; 4 a pri výzve Specify fourth point or <exit>: sa odpovie tlačítkom Enter.

1

2

3

4

Obr. 8.92 Vyplnenie časti plochy Príklad 8.21 Vyplňte plochu štvorca z obr. 8.90 príkazom Solid. Command: Solid Specify first point: vyberie sa 1. bod Specify second point: vyberie sa 2. bod Specify third point: vyberie sa 3. bod Specify fourth point or <exit>: vyberie sa 4. bod Specify third point: Enter

- 150 -

9 POSTUP KRESLENIA TECHNICKÝCH VÝKRESOV Postup tvorby technického výkresu od najjednoduhšieho urobeného ceruzkou rukou až po tvorbu pomocou AutoCADu musí vyhovovať rovnakým predpisom ktoré stanovujú normy. Podľa spôsobu vyhotovenia sa rozdeľujú technické výkresy na: náčrt (škicu), technický výkres a kópia technického výkresu (kap. 2.5.1). Náčrt je technický výkres vyhotovený voľnou rukou bez mierky. Technický výkres je nakreslený v mierke a tvori sa buď rukou pomocou rôznych pomôcok, alebo pomocou počítača. Obsah obidvoch - náčrtu a technického výkresu - môže byť rovnaký. 9.1 KRESLENIE NÁČRTKU Vlastnému kresleniu technického výkresu predchádza obvykle naškicovanie náčrtku odruky. Pred svojou konečnou podobou sa často náčrt mnohokrát zmení - prepracuje a zdokonalí sa. Je to vlastne spôsob vyjadrovania a dozrievania technickej myšlienky. Škicovanie sa však používa aj na rýchle zaznamenanie tvarových podrobností, na doplnenie výkladu vhodným obrázkom, na uľahčenie konzultácie pracovníkov medzi sebou a pod. Nemusí pritom ísť len o rýdzo technické odbory. Vzhľadom na časté a prakticky univerzálne použitie je schopnosť vedieť nakresliť náčrtok odruky pre technika a inžiniera nevyhnutný. Na kreslenie náčrtov, ako už bolo povedané, platia v podstate tie isté zásady a pravidlá ako pre ostatné technické výkresy. Náčrty sa kreslia spravidla bez mierky. Používa sa pritom ceruzka strednej tvrdosti (F, HB) s dlhším mierne zaobleným hrotom, alebo s tuhou potrebnej hrúbky (0,7; 0,5; 0,35). Zvislé čiary škicujeme ceruzkou len pohybom prstov, vodorovné čiary pohybom celého zápästia. Kružnicu škicujeme odruky tak, že najprv nanesieme na osi polomery, ktoré potom spojíme (obr. 9.1).

Obr. 9.1 Kreslenie kružnice volnou rukou Pred vlastným škicovaním si súčiastku dobre prehliadneme a určíme, aké pohľady a rezy sú potrebné. Rozhodneme sa tiež, aký veľký bude obrázok. Ak majú byť náčrtky zreteľné a jasné, musíme každú súčiastku nakresliť samostatne, a to v toľkých pohľadoch, aby sa dali znázorniť všetky tvarové odlišnosti a podrobnosti. Postup pri kreslení náčrtov: Najprv nakreslíme osi; potom znázorníme tenkými čiarami hlavné obrysy a do nich nakreslíme všetky tvarové podrobnosti; potom náčrt vytiahneme hrubšími čiarami, pripojíme kótovacie čiary, šípky, kóty, prípadne doplníme náčrt značkami drsnosti a pod. (obr. 9.2). Tenké čiary, ak nenarúšajú zreteľnosť, nemusíme z náčrtu vygumovať.

- 151 -

Hlavné požiadavky na náčrt sú teda: úplnosť, jasnosť a rýchlosť vypracovania. Škicovanie vyžaduje určitú grafickú zručnosť, ktorá sa môže získať iba cvikom.

Ø12

R2

Ø2

Ø16

Ø5

Ø14h7

M8

0,8

2 1x45°

1,5x45°

14

13 36

18 61

Obr. 9.2 Postup pri kreslení náčrtu

9.2 KRESLENIE TECHNICKÉHO VÝKRESU Technický výkres možno kresliť klasickým spôsobom ručne alebo pomocou AutoCADu.

9.2.1 Kreslenie výkresu rukou Technický výkres sa tvori podobne ako náčrt, ale čiary sa kreslia pomocou pravítka a ich dĺžky sú v určitej mierke vzhľadom na skutočnú dĺžku. Pri kreslení sa používa ceruzka, kružidlo, rôzne druhy pravítok a šablóniek ktoré obsahujú napr. krúžky, oblúky, technické písmo a pod. Veľmi výhodné je používať rysovacie tabule s pantografickými pravítkami. Technický výkres sa najprv nakreslí starostlivo ceruzkou na papier a potom sa prekreslí tušom na pauzovací papier alebo plátno. Pri tvorbe technického výkresu treba dodržiavať pravidlá technického kreslenia ktoré sú obsiahnuté v technických normách. Veľmi dôležité je dodržiavať hrúbku a druhy čiar. Veľkú pozornosť treba venovať spájaniu a križovaniu čiar (kap. 7).

9.2.2 Kreslenie výkresu AutoCADom Technický výkres sa ručne kreslí na papier. Ako bolo už uvedené, v AutoCADe sa výkres rozkladá na hladiny a v každej je, veľmi zjednodušene povedané, nakreslené to čo sa kreslí rovnakým druhom čiary.

- 152 -

Objekty na technickom výkrese sa vždy kreslia čiarami. Nezáleží na spôsobe kreslenia ručne alebo pomocou AutoCADu. Spôsob kreslenia technického výkresu AutoCADom je zdanlivo zložitejší ako kreslenie rukou. Tak ako pri ručnom kreslení je dôležité presné spájanie a križovanie čiar, tak pri kreslení AutoCADom je to ešte dôležitejšie. Čiary musia na seba nadväzovať alebo sa križovať absolutne presne, v opačnom prípade môže dôjsť k nedokonalému nakresleniu objektu (napr. jeho vyšrafovaniu). Pri ručnom kreslení je nadpojenie čiar otázkou dobrej zrakovej činnosti a skúsenosti, resp. zručnosti. Pri kreslení pomocou AutoCADu sa čiary zadávajú súradnicami ich koncových bodov. Možnosť zadávať súradnice bodov z klávesnice veľmi uľahčuje presné kreslenie. Je však aj veľmi nevýhodné, lebo treba poznať súradnice týchto bodov. Je však veľmi dôležité aby jeden objekt naväzoval na druhý, prípadne aby sa spojili presne dva jestvujúce objekty pomocou iného objektu. Môže to byť zdanlivo jednoduchá úloha, napr. spojiť dva koncové body dvoch rôznych úsečiek pomocou tretej úsečky, alebo nakresliť niekoľko sústredných kružníc. Alebo vložiť do určeného bodu výkresu už prv predkreslený objekt, napr. skrutku. Za týmto účelom má AutoCAD tzv. uchytenie objektov (Object snap). Pri ručnom kreslení ale aj pri kreslení AutoCADom sa nakreslia čiary z ktorých niektoré sú zbytočne dlhé a iné zase krátke. Dlhé sa vygumujú, krátke sa dokreslia. Rovnaký postup je aj pri AutoCADe a príkaz na odstránenie prebytočnej dĺžky čiary sa nazýva Trim, na predĺženie krátkej čiary Extend. Príkaz na úplné vymazanie čiary sa nazýva Erase. Príkaz na prerušenie čiary sa nazýva Break. AutoCAD zjednodušuje kreslenie objektov na technických výkresoch. Ak sa kreslí symetrický objekt ručne, musí sa nakresliť jedna aj druhá strana. AutoCAD umožňuje nakresliť len jednu stranu a druhá sa nakreslí pomocou príkazu Mirror (Zrkadlenie). Príkazov je v AutoCADu LT 2000 viac ako bolo doteraz uvedené a budeme sa nimi zaoberať v pokračovaní tejto i nasledujúcich kapitolách. Všeobecne sa tieto príkazy nazývajú editačné príkazy.

9.2.2.1 Uchytenie objektov - Object Snap Uchytenie objektu predstavuje nájdenie významného bodu na zadanom objekte. Väčšina popisovaných metód uchytenia umožňuje pracovať len s objektmi viditeľnými v aktuálnej kresliacej ploche t.j. nie je možné uchopiť objekt v zmrazenej alebo vypnutej hladine. AutoCAD LT 2000 umožňuje vyhľadať nasledujúce body: 1. koncový (Endpoint) – vyhľadá koncový bod vybraného objektu; 2. polovica (Midpoint) – vyhľadá polovicu (stred) vybraného objektu; 3. priesečník (Intersection) – vyhľadá priesečník dvoch entít, pokiaľ nie je priesečník zobrazený, vyhľadáva sa myslený priesečník ktorý by vznikol ak by boli objekty dostatočne dlhé; 4. pomyselný priesečník (Apparent intersection) – má význam hlavne pri priestorovom kreslení; 5. kolmo (Perpendicular) – vyhľadá bod, ktorý vytvorí kolmicu k určenému objektu z predchádzajúceho bodu; 6. stred (Center) – vyhľadá stred kružnice, oblúka alebo elipsy;

- 153 -

7. dotyčnicový (Tangent) – vyhľadá bod dotyčnicového spojenia ľubovoľnej úsečky s kružnicou, alebo medzi dvoma kružnicami, príp. oblúkmi; 8. kvadrant (Quadrant) – vyhľadá kvadrant kružnice, vyberie najbližší kvadrant; 9. bod (Node) – pokiaľ je v terčíku výberu objekt typu bod, zobrazí jeho súradnice; 10.referenčný (Insert) – zobrazí súradnice vkladacieho bodu textu alebo bloku; 11.najbližší (Nearest) – zobrazí súradnice najbližšieho bodu ležiaceho na vybranom objekte; 12.relatívne od (From) – umožňuje relatívne zadanie od bodu výberu; 13.trasovanie (Tracking) – umožňuje postupným odmeriavaním (trasovaním) určiť polohu budúceho bodu. Dá sa prirovnať k meraniu metrom.

Obr. 9.3 Využitie uchytenia stredu

Obr. 9.4 Využitie uchytenia tangety

Uchytenie objektov je veľmi efektívny nástroj, ktorý sa veľmi využíva pri kreslení. Možno ho aktivovať len v priebehu činnosti príkazov na kreslenie, (napr. príkazu na kreslenie čiary, zrkadlenie, a pod.) v opačnom prípade hlási AutoCAD neznámy príkaz. Môže sa pracovať v dvoch režimoch uchytávania: jednorázovom a automatickom. Jednorázový režim sa aktivuje v priebehu konštruovania objektu (transparentne), automatický režim pre viacnásobné použitie sa nastavuje pomocou dialógového panelu vopred. Režim uchytenia objektov sa vypína príkazom Non, najlepšie stlačením ikony:

9.2.2.1.1 Jednorázové uchytenie Jednorázové uchytenie sa používa vtedy, keď na výzvu pre zadanie bodu treba uchytiť niektorý z významných bodov. Jednotlivé módy uchytenia sa môžu aktivovať z nástrojového panelu Object Snap (uchytenie objektu - obr. 9.5), z ponuky uchopení v roletovom menu (obr. 9.6) ktorá sa otvori po stlačení stredného tlačítka na trojtlačítkovej myši alebo kombináciou tlačítiek SHIFT a pravého tlačítka na myši s dvoma tlačítkami alebo rozbalením ikony módov uchytenia v Standard Toolbar (standardnom ukotvenom menu - obr. 9.7).

Obr. 9.5 Nástrojový panel s režimami uchytenia

- 154 -

Trasovanie Relatívne od ... Koncový Polovica Priesečník Pomyselný priesečník Stred Kvadrant Dotyčnicový Kolmo Bod Referenčný Najbližší Vypínanie režimu uchytenia Voľba uchytenia Obr. 9.6 Ponuka s režimami uchytenie objektov v roletovom menu 9.2.2.1.2 Automatické uchytenie objektov

Obr. 9.7 Rozbalenie úchytných ponúk z menu Standard Toolbar

Tento spôsob uchytenia objektov je najvýhodnejší, pretože sa jedná o automatické vyhľadávanie zadaných bodov. Body sa vyhľadávajú na základe nastavenia filtrov. Môže sa nastaviť aj kombinácia viacerých režimov uchytenia. Nájdený bod je priamo vo výkrese zvýraznený grafickou značkou priradenou príslušnému uchytávaciemu režimu. Automatický režim uchytenia objektov sa aktivuje tlačítkom OSNAP na stavovej lište (obr. 9.8) alebo tlačítkom F3 a nastavuje sa pomocou príkazu Ddosnap alebo ukázaním na tlačítko OSNAP a stlačením pravého tlačítka myši, čo otvori okno s možnosťou voľby Settings ktorá otvori dialóg Drafting Settings v ktorom sa nastavujú parametre automatického uchytávania. Parametre automatického uchytávania sa nastavujú na dvoch kartách: Object Snap (uchytenie objektu) a AutoSnap Settings (nastavenie automatického uchytenia).

Obr. 9.8 Tlačítko OSNAP na stavovej lište

nastavenie uchytenia objektov

Na karte Object Snap (obr. 9.9) sa nastavuje aktívnosť jednotlivých režimov uchytávania. Každý režim uchytenia má priradený svoj grafický symbol, ktorý sa zobrazuje na výkrese pri nájdení príslušného bodu. Tlačítkom Options... v dolnej časti karty Object Snap sa otvori dialóg Options - Drafting a v ňom karta AutoSnap Settings (obr. 9.10) v ktorej sa môžu nastaviť ďalšie parametre automatického vyhľadávania bodov, napr. chovanie sa AutoCADu v prípade keď nájde vhodný bod (prepínače Marker (Značka), Magnet, atď.), veľkosť a farba značky úchytného režimu a veľkosť vyhľadávacieho terčíka okolo kurzora alebo značky úchytného režimu.

- 155 -

Možnosť zapnutia voľby automatického uchytávania bodov klávesou F3 (obdoba tlačítka OSNAP)

Názvy spôsobov uchytávania sú preložené v obr. 9.6

Nastavenie spôsobov uchytávania, ktoré majú byť v automatickom režime aktívne

Obr. 9.9 Karta Object Snap na voľbu spôsobou automatického uchytávania

Nastavenie automatického uchytenia Značka Magnet Zobrazovať pomocníka Zobrazovať okolo značky uchytenia Voľba farby značky

Voľba veľkosti značky

Voľba veľkosti rámika okolo kurzora alebo značky

Obr. 9.10 Karta AutoSnap Settings

- 156 -

Príklad 9.1 Nakreslite dotyčnicu z bodu [50,70] ku kružnici so stredom v [100,100] a polomerom 15 mm (obr. 9.11). Command: Circle Specify center point for circle or [3P/2P/Ttr (tan tan radius)]: 100,100 Specify radius of circle or [Diameter]: 30 Command: line Specify first point: 50,70 Specify next point or [Undo]: Snap to Tangent to Specify next point or [Undo]: Enter Command:

100, 100

Obr. 9.11 K príkladu 9.1

50, 70

9.2.2.2 Editačné príkazy Editačné príkazy možňujú úpravy jednotlivých objektov a ich skupín. Editačné príkazy sa môžu aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu (obr. 9.12) alebo z nástrojového panela editačných príkazov (obr. 9.13) stlačením príslušnej ikony. Pri každom editačnom príkaze sa musí vybrať objekt (alebo objekty) s ktorým sa bude pracovať s niektorým z editačných príkazov.

Obr. 9.13 Nástrojový panel Modify - ikony editačných príkazov

Obr. 9.12 Voľba editačných príkazov z roletového menu (názvy príkazov sú preložené v ďalšom texte) 9.2.2.2.1 Výber objektov Každý editačný príkaz zobrazí po svojom otvorení výzvu: Select objects: (Vyber objekt). Súčasne sa zmení kurzor na malý štvorček ktorým sa postupne ukazuje na objekty ktoré sa

- 157 -

majú editovať a výber sa potvrdí ľavým tlačítkom myši. V dialógovom riadku sa vypíše koľko objektov bolo vybratých a výber sa ukončí tlačítkom Enter Dialóg pokračuje špecifickými požiadavkami pre každý príkaz. Je to najjednoduhší spôsob výberu objektov, ale aj najzdĺhavejší. Pri malom počte objektov je vhodný a dialóg môže mať tvar: Command: zvolený editačný príkaz Select objects: 1 found (po výbere jedneho objektu) Select objects: 1 found, 2 total (po výbere ďalšieho objektu) Select objects: Enter Dialóg pokračuje špecifickými požiadavkami pre každý príkaz. Výhodnejšie je použiť výber viacerých objektov naraz pomocou okna alebo uzlov. 9.2.2.2.1.1 Výber oknom Metóda výberu objektov oknom je vhodná na rýchly výber väčšieho počtu objektov ktoré sa budú editovať. Oknom (Window) sa nazýva dynamický obdĺžnik ktorý sa tvori na obrazovke myšou. Jeho tvorba sa aktivuje po otvorení editačného príkazu ako odpoveď na výzvu Select objects: (Vyber objekt). Výber oknom má dve modifikácie (obr. 9.14): výber objektov ktoré ležia celé v okne a výber objektov ktoré okno pretína (výber krížením). Ak sa odpovie na výzvu vybrať objekt písmenom w oktivuje sa výber oknom (window) ktoré sa na obrazovke kreslí plnou čiarou a vyberú sa všetky objekty ktoré ležia v okne. Ak sa odpovie na výzvu vybrať objekt písmenom c aktivuje sa výber oknom krížením (crossing). Okno sa na obrazovke kreslí čiarkovanou čiarou a vyberú sa všetky objekty ktoré krížia okno. Obidve metódy výberu objektov sú implicitné a na výzvu Select objects: (Vyber objekt) postačí premiestniť kurzor na prázdne miesto výkresu (nemá ukazovať na žiadny objekt) a stlačením ľavého tlačítka myši sa aktivuje výber oknom. V prípade keď sa pohybuje kurzorom zľava doprava zobazí sa okno plnou čiarou a vyberú sa objekty ktoré ležia v okne (výber oknom). Keď sa pohybuje kurzorom sprava doľava zobrazí sa okno čiarkovanou čiarou a vyberú sa objekty ktoré okno križuje (crossing).

okno

okno

Obr. 9.14 A-výber oknom, B-výber krížením Existujú aj ďalšie spôsoby výberu objektov: 1. Fence (Naprieč) - kľúčové písmeno voľby je f ; vyberú sa objekty ktoré pretne výberová čiarkovaná úsečka;

- 158 -

2. Wpolygon (WMnohouholník) - kľúčové písmená sú wp ; oknom nie je obdĺžnik ale mnohouholník obecného tvaru ktorého výhoda sa prejaví pri výbere vo vnútri zložitých tvarov objektov; 3. Cpolygon (CMnohouholník) - kľúčové písmená sú cp ; rovnaká výberová metóda ako Wpolygon, rozdiel je však vo výbere objektov krížením; 4. Last ((Posledný) - kľúčové písmeno l; vyberie poslednú nakreslenú entitu; 5. All (Všetko) - kľúčové slovo je all; vyberú sa všetky objekty na výkrese; 6. Previous (Predchádzajúci) - kľúčové písmeno je p; vyberú sa objekty ktoré boly vybraté naposledy. Počet vybraných objektov sa môže meniť, t.j. môžu sa pridať alebo ubrať: 1. Add - kľúčové písmeno je a; k vybranej množine objektov možno pridať ďalšie; 2. Remove - kľúčové písmeno je r; z vybranej množiny možno odstrániť objekt. Keď je potrebné z vybranej množiny objektov nejaký vyňať, môže sa naň ukázať kurzorom pri súčasnom stlačení klávesy Shift. 9.2.2.2.1.2 Výber pomocou uzlov Okrem štandardného spôsobu výberu objektov oknom používa AutoCAD aj výber pomocou uzlov. Uzly sú významné body na objektoch, podobne ako u uchytávacích režimoch. Uzly sa objavia na obrazovke vtedy, keď sa vyberie objekt v okamžiku keď nie je aktívny žiadny príkaz. Pri štandardnom nastavení AutoCADu sa na významných miestach vybratého objektu objavia modré štvorčeky. V tomto okamžiku možno zadať ľubovoľný príkaz ktorý sa môže vykonať bez zobrazenia výzvy na výber objektu alebo objektov (obr. 9.15).

Obr. 9.15 Uzly rôznych typov objektov 9.2.2.2.2 Mazanie objektov - Erase Objekty alebo skupiny objektov sa môžu z výkresu vymazať príkazom Erase (Vymazať). Príkaz sa môže aktivovať z roletového menu Modify - Erase, z príkazového riadku napísaním Erase, alebo stlačením ikony. Objekty sa môžu vybrať jednotlivo alebo oknom. Naposledy zmazané objekty možno obnoviť príkazom Oops. Ak neboli medzi mazaním a požiadavkou obnovenia zmazaného realizované ďalšie príkazy možno použiť príkaz Undo (Nazad).

- 159 -

Príklad 9.2 Vymažte z obr. 9.16 strednú kružnicu s osou a vnútornú obrysovú čiaru. Command: Erase Select objects: 1 found (po výbere vnútornej čiary kurzorom) Select objects: Specify opposite corner: (po určení pravého dolného okna ľavým tlačítkom myši) Select objects: Specify opposite corner: 2 found, 3 total (po určení ľavého horného rohu okna) Select objects: Enter Command:

okno

kurzor

Obr. 9.16 K príkladu 9.2 vymazania objektov 9.2.2.2.3 Kopírovanie objektov - Copy Príkazom Copy (Kópia) sa môžu vytvárať kópie existujúcich objektov. Pri kopírovaní treba zadať dva určujúce body: prvý je referenčný bod objektu a druhým je koncový bod do ktorého má byť referenčný bod premietnutý. V aktívnom príkaze Copy je možná voľba Multiple ktorá umožňuje vytvoriť ľubovoľné množstvo kópií zadávaním ďalších koncových bodov. Príkaz Copy (Kópia) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Copy (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.3 Urobte kópiu hlavy skrutky do koncového bodu vyznačeného na obr. 9.17. Command: Copy Select objects: určí sa prvý bod výberového okna Select objects: Specify opposite corner: určí sa druhý bod výberového okna Select objects: Specify opposite corner: 4 found (boli vybraté 4 objekty) Select objects: Enter Specify base point or displacement, or [Multiple]: vyberie sa uchytávací režim priesečník Specify base point or displacement, or [Multiple]: _int of vyberie sa referenčný bod uchytením Specify second point of displacement or <use first point as displacement>: vyberie sa uchytávací režim Specify second point of displacement or <use first point as displacement>: _nod of vyberie sa koncový bod Command:

- 160 -

Poznámka: Referenčný a koncový bod sa môžu zadať aj súranicami.

Referenčný bod

Koncový bod

Obr. 9.17 K príkladu 9.3 9.2.2.2.4 Zrkadlenie - Mirror Príkaz Mirror (Zrkadlenie) sa používa pri kreslení súmerných objektov na vytvorenie zrkadlovej kópie vybratých objektov okolo osi zrkadlenia. Os zrkadlenia sa zadáva dvoma bodmi. Na zvýšenie presnosti sa môžu použiť režimy Ortho a uchytávanie bodov. Príkaz Mirror (Zrkadlenie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Mirror (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.4 Vytvorte zrkadlením súmerný objekt ktorého časť je nakreslená na ľavej strane obr. 9.18. Command: mirror Select object: vyberie sa ľavý bod okna - bod 1 Select object: Specify opposite corner: vyberie sa pravý bod okna - bod 2 Select object: Specify opposite corner: 12 found Select objects: Enter Specify first point of mirror line: vyberie sa uchytávací režim koncový bod Specify first point of mirror line: _endp of ukáže sa na jeden bod osi zrkadlenia - bod 3 Specify second point of mirror line: vyberie sa uchytávací režim koncový bod Specify second point of mirror line: _endp of ukáže sa na ďalší bod osi zrkadlenia - bod 4 Delete source objects? [Yes/No] : Enter

2

4

3 1

Obr. 9.18 Kreslenie súmerného objektu zrkadlením

- 161 -

9.2.2.2.5 Paralela - Offset Príkaz Offset (Paralela) sa používa na vytvorenie paralelného objektu k určenému objektu. Explicitne je požadovaná vzdialenosť paralelného objektu od pôvodného. Po jej zadaní sa zmení kurzor na malý štvorček a dialóg príkazu požaduje určiť objekt a potom stranu na ktorú má byť paralela vytvorená. Ak je pôvodný objekt pre budúcu paralelu zložený z viacerých častí, treba ho najprv spojiť do krivky príkazom Pedit voľba Join (kap. 8.2.10). Príkaz obsahuje voľbu Through (Prechádzať) a očakáva sa zadanie bodu ktorým má paralela prechádzať. Príkaz Offset (Paralela) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Offset (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.5 Vytvorte paralelu vzdialenú 8 mm vo vnútri pôvodného objektu nakresleného na ľavom obr. 9.19. 1 2

Obr. 9.19 Vytvorenie ekvidistanty objektu Command: offset Specify offset distance or [Through]<12>: 8 Select object to offset or <exit>: vyberie sa kurzorom objekt - bod 1 Specify point on side to offset: určí sa ľubovolný bod vo vnútri objektu - bod 2 Select object to offset or <exit>: Enter Command: 9.2.2.2.6 Pole - Array Príkazom Array (Pole) sa vytvoria pravidelne rozmiestnené kópie objektov v pravouhlom alebo kruhovom poli. Vybraný objekt sa stane súčasťou poľa. Príkaz Array (Pole) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Array (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Pravouhlé pole V otvorenom dialógu Array (Pole) treba označiť voľbu Rectangular Array (Pravouhlé pole) - obr. 9.20.

- 162 -

Zadanie vzdialenosti stĺpcov dvoma bodmi

Zadanie vzdialenosti riadkov a stĺpcov dvoma bodmi Pravouhlé pole

Zadanie vzdialenosti riadkov dvoma

Výber objektu oknom

Počet stĺpcov Počet riadkov Vzdialenosť riadkov Vzdialenosť stĺpcov Uhol natočenia celého poľa Zadanie uhola natočenia celého poľa dvoma Vytvorenie jednej skupiny z prvkov poľa

Obr. 9.20 Dialóg pravouhlého poľa Príklad 9.6 Pomocou príkazu tvorby pravouhlého poľa vytvorte po 4 kópie diery ∅8 v riadkoch aj v stĺpcoch ak vzdialenosť riadkov bude 30 mm a vzdialenosť stĺpcov 55 mm (obr. 9.21).

2

1

Obr. 9.21 Tvorba pravouhlého poľa Command: Array Otvori sa dialógové okno Array a treba zvoliť Rectangular Array (pravouhlé pole) V editačnom políčku Row offset sa zadá počet riadkov 4 V editačnom políčku Column offset sa zadá počet stĺpcov 4 Stlačí sa tlačítko Select objects a vyberie sa oknom objekt ktorý treba kopírovať (body 1 a 2) ARRAY Select objects: Specufy opposite corner: 20 found Select objects: Enter

- 163 -

Otvori sa znovu dialógové okno Array a treba stlačiť tlačítko Preview (Náhľad) Na výkrese sa vytvori požadovené pole a zobrazí sa výzva (obr. 9.22) ako pokračovať ďalej. Ak je vytvorené pole správne stlačí sa tlačítko Accept pole sa vykreslí a príkaz sa ukončí. Ak pole nie je správne, stlačí sa tlačítko Modify a pokračuje sa v dialógu tvorby poľa. Tlačítkom Cancel sa príkaz ukončí bez vytvorenia poľa. Obr. 9.22 Dialóg potvrdenia tvorby poľa Kruhové pole V otvorenom dialógu Array (Pole) treba označiť voľbu Polar Array (Kruhové pole) - obr. 9.20 a dialóg dostane tvar uvedený na obr. 9.23. Kruhové pole

Určenie stredu poľa uchytením bodu

Výber objektu oknom

Súradnice stredu poľa

Voľba metódy tvorby poľa - obr. 9.24 Počet kópií objektu Celkový uhol naplnenia kópiami Uhol medzi susediacimi kópiami objektu Rozšírenie dialógu obr. 9.26

Vytvorenie jednej skupiny z objektov poľa Otáčanie objektov pri kopírovaní

Obr. 9.23 Dialóg tvorby kruhového poľa Celkový počet kópií v poli a celkový uhol plnenia kópiami Celkový počet kópií v poli a uhol medzi dvoma kópiami Celkový uhol plnenia kópiami a uhol medzi dvoma kópiami Obr. 9.24 Metódy tvorby kruhového poľa

- 164 -

Príklad 9.7 Pomocou príkazu na tvorbu kruhového poľa vytvorte 6 kópií otvoru po celom obvode rozstupovej kružnice prechádzajúcej stredom otvoru v obr. 9.25A. Vytvorte kruhové pole s natáčaním objektu (obr. 9.25B) a kruhové pole bez natáčania objektu pri kopírovaní (obr. 9.25C). 2 1

A

B

C

Obr. 9.25 Kruhové pole Command: Array V otvorenom dialógovom okne Array treba zvoliť Polar Array (Kruhové pole) Zvolí sa metóda tvorby kruhového poľa: v tomto príklade: Total number of items & Angle to fill V editačnom políčku Total number of items sa zadá počet kópií 6 V editačnom políčku Angle to fill sa zadá uhol 360 Začiarkne sa políčko Rotate items as copied (kópie objektov sa budú natáčať - obr. 9.25B) Stlačí sa tlačítko Select objects a vyberie sa oknom objekt ktorý treba kopírovať (body 1 a 2) ARRAY Select objects: Specufy opposite corner: 13 found Select objects: Enter Otvori sa znovu dialógové okno Array a treba stlačiť tlačítko Preview (Náhľad) Na výkrese sa vytvori požadovené pole (obr. 9.25B) a zobrazí sa výzva (obr. 9.22) ako pokračovať ďalej. Ak je vytvorené pole správne stlačí sa tlačítko Accept pole sa vykreslí a príkaz sa ukončí. Ak pole nie je správne, stlačí sa tlačítko Modify a pokračuje sa v dialógu tvorby poľa. Tlačítkom Cancel sa príkaz ukončí bez vytvorenia poľa.

V prípade ak sa nemajú kópie objektu natáčať, tak sa v dialógu kruhového poľa políčko Rotate items as copied nezačiarkne (obr. 9.25C). Pri kopírovaní objektov môže nastať prípad keď sa kópie posúvajú a vtedy je treba určiť polohu ich referenčného bodu dialógom ktorý sa otvori po stlačení tlačítka More (Viac) - obr. 9.26. Spät do dialógu kruhového poľa sa vráti stlačením tlačítka Less (Menej).

- 165 -

Návrat do dialógu tvorby kruhového poľa

Nastav zvolený Súradnice referenčného bodu objektu

Obr. 9.26 Rozšírenie dialógu tvorby kruhového poľa

Určenie súradníc referenčného bodu objektu uchytením bodu

9.2.2.2.7 Posunutie - Move Príkazom Move (Posunutie) sa môže premiestniť vybraný objekt na iné miesto výkresu. Po vybratí objektu je potrebné zadať buď referenčný bod a jeho novú polohu, alebo veľkosť posunutia, t.j. posun v osiach X a Y. Príkaz Move (Posunutie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Move (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.8 Presunutím bokorysu hlavy skrutky do zostavy dvoch súčiastok, vytvorte obraz bokorysu ich spojenia (obr. 9.27). Command: Move Select objects: vyberie sa objekt oknom - body 1 a 2 Select objects: Specify opposite corner: 11 found Select objects: Enter Specify base point or displacement: vyberie sa uchytávací režim, napr. priesečník Specify base point or displacement: _ int of uchytí sa bod 3 Specify base point or displacement: Specify second point of displacement or <use first point as displacement>: vyberie sa uchytávací režim, napr. priesečník Specify base point or displacement: Specify second point of displacement or <use first point as displacement>:_ int of uchytí sa bod 4 Command: Postup sa opakuje a vloží sa bokorys hlavy skrutky aj do bodu 5.

4

1

3

5

2 Obr. 9.27 Použitie príkazu Move

- 166 -

9.2.2.2.8 Otáčanie - Rotate Príkaz Rotate (Otáčanie) sa používa na otočenie objektu okolo určeného bodu o zadaný uhol. Uhol sa môže zadať buď priamo, alebo pomocou voľby Reference. V tomto prípade je uhol natočenia rozdielom medzi uhlom zadaným a referenčným. Táto voľba sa používa vtedy, keď je objekt už natočený pod určitým uhlom vzhľadom k horizontále a treba ho otočiť o iný uhol k horizontále (AutoCAD uhol dopočíta). Príkaz sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify Rotate (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.9 Natočte objekt uvedený na obr. 9.28 o 20°. Command: Rotate Select objects: vyberie sa objekt oknom - body 1 a 2 Select objects: Specify opposite corner: 22 found Select objects: Enter (ukončenie výberu) Specify base point: vyberie sa uchytávací režim napr. stred kružnice Specify base point: _cen of uchytí sa stred kružnice - bod 3 Specify rotation angle or [Reference]: 20 Enter Command:

1

3 2

Obr. 9.28 Natočenie objektu

Príklad 9.10 Natočte objekt uvedený na obr. 9.29 o 50° voči horizontále (už je natočený o 20°) a použite voľbu Reference. Command: Rotate Select objects: vyberie sa objekt oknom - body 1 a 2 Select objects: Specify opposite corner: 22 found Select objects: Enter (ukončenie výberu) Specify base point: vyberie sa uchytávací režim napr. stred kružnice Specify base point: _cen of uchytí sa stred kružnice objektu - bod 3 Specify rotation angle or [Reference]: R Specify the reference angle <0.00>: 20 Specify the new angle: 50 Enter Command:

- 167 -

1 50°

20°

3

Obr. 9.29 Použitie voľby Reference pri otáčaní objektu

9.2.2.2.9 Mierka - Scale Príkaz Scale (Mierka) sa používa na zväčšenie alebo zmenšenie objektu na výkrese. Objekt sa môže vybrať ľubovoľným spôsobom. Mierka objektu sa mení pomocou referenčného bodu ktorý môže byť na ľubovoľnom mieste objektu alebo výkresu. Referenčný bod ostáva aj po zmene mierky na pôvodnom mieste (napr. priesečník čiar znázorňujúci roh objektu). Veľkosť zväčšenia alebo zmenšenia sa môže zadať relatívne alebo absolútnym rozmerom, čo závisí od odpovede na dialóg Specify scale factor or [Reference]:. Ak sa zadá z klávesnice číslo väčšie ako 1 objekt sa zväčší jeho násobkom, ak sa zadá číslo menšie ako 1, objekt sa zmenší. Voľbou Reference sa veľkosť objektu zmení pomocou absulutných rozmerov zadaných z klávesnice, alebo pomocou dvoch bodov určených uchytávacím režimom. Príkaz sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Scale (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. AutoCAD LT 2000 umožňuje užívateľovi vytvoriť si vlastný tvar ikon aj s popisom. Príklad 9.11 Zväčte objekt na obr. 9.30 dvojnásobne a ľavý dolný roh objektu nech nezmení svoju polohu. Command: Scale Select objects: vyberie sa objekt ktorý má mať iný rozmer Specify opposite corner: 4 found Select objects: Enter (ukončenie výberu objektu) Specify base point: vyberie sa referenčný bod, napr. uchytávacím režimom Specify scale factor or [Reference]: 2 Command:

Referenčný bod

Obr. 9.30 K príkladu 9.11

- 168 -

Príklad 9.12 Zväčte objekt na obr. 9.31 z referenčnej dĺžky 52 mm na 73 mm a ľavý dolný roh objektu nech nezmení svoju polohu. Command: Scale Select objects: vyberie sa objekt ktorý má mať iný rozmer Specify opposite corner: 4 found Select objects: Enter (ukončenie výberu objektu) Specify base point: vyberie sa referenčný bod, napr. uchytávacím režimom Specify scale factor or [Reference]: R Specify reference length <1>: 52 Specify new length: 73 Referenčná dĺžka 73 Command: 52

Obr. 9.31 K príkladu 9.12

Referenčný bod

9.2.2.2.10 Natiahnutie - Stretch Príkaz Stretch (Natiahnutie) sa používa na natiahnutie alebo skrátenie objektu. Objekt sa musí vybrať oknom metódou kríženia. Kóty a šrafovacie čiary sa chovajú asociatívne ak sú zahrnuté do výberu krížením a ak majú zapnutý asociatívny charakter. Príkaz Stretch (Natiahnutie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Stretch (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony.

Príklad 9.13 Natiahnite časť objektu z obr. 9.32 z dĺžky 35 mm na 45 mm. Command: Stretch Select objects to stretch by crossing-window or crossing-polygon . . . Select objects: vyberie sa 1. bod okna Select objects: Specify opposite corner: vyberie sa 2. bod okna Select objects: Specify opposite corner: 10 found Select objects: Enter Specify base point or displacement: vyberie sa referenčný bod 3 Specify second point of displacement: vyberie sa druhý bod natiahnutia 4 Command: Druhý bod natiahnutia objektu sa môže vybrať uchytávacím režimom (ak je bod známy), alebo sa zadá poloha bodu relatívnou súradnicou a vtedy má dialóg tvar:

- 169 -

Specify second point of displacement: @10,0 Enter Command: 2 35

45

Druhý bod natiahnutia 4

3

Referenčný bod 1

Obr. 9.32 K príkladu 9.13 9.2.2.2.11 Predĺženie objektu - Lengthem Príkaz Lengthem (Predĺžiť) sa používa na predĺženie alebo skrátenie otvoreného objektu (oblúk, úsečka, ...) o zadanú vzdialenoť alebo relatívne k dĺžke objektu. Príkaz Lengthem (Predĺžiť) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Lengthem (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.14 Predĺžte hornú úsečku objektu z obr. 9.33 z dĺžky 35 mm na 50 mm. Command: Lengthem Select an object or [DElta/Percent/Total/DYnamic]: kurzorom sa vyberie z objektu predlžovaný prvok Current length: 35 Select an object or [DElta/Percent/Total/DYnamic]: T Specify total length or [Angle] <1>: 50 Select an object to change or [Undo]: kurzorom sa znovu ukáže na predlžovaný prvok objektu Select an object to change or [Undo]: Enter Command:

Obr. 9.33 K príkladu 9.14 Príklad 9.15 Skráťte oblúk z obr. 9.34 z uhlovej dĺžky 300° na 140° .

- 170 -

Command: Lengthem Select an object or [DElta/Percent/Total/DYnamic]: kurzorom sa vyberie objekt Current length: 79.54, included angle: 300.00 Select an object or [DElta/Percent/Total/DYnamic]: T Specify total length or [Angle] <0.0)> : A Specify total Angle <0.0)> : 140 Select an object to change or [Undo]: ukáže sa znovu kurzorom na oblúk Select an object to change or [Undo]: Enter Command:

Obr. 9.34 K príkladu 9.15 9.2.2.2.12 Orezanie - Trim Príkaz Trim (Orezanie) sa používa na skrátenie prvku objektu po iný prvok objektu. Explicitne je zadané skracovanie objektov ktoré sa pretínajú. Voľbou Edge a odpoveďou Extend sa AutoCEDu prikáže vypočítať polohu priesečníka a skrátiť určený objekt po tento priesečník v prípade, keď priesečník nie je na výkrese nakreslený. Hranami na orezávanie môžu byť úsečky, kružnice, oblúky a 2D krivky. Určujú sa ľubovoľnou výberovou metódou, napr. oknom, krížením a pod. Orezávané prvky objektov sa musia vyberať kurzorom a to na tej strane od orezávanej hrany, na ktorej majú byť orezané. Príkazom Undo možno vrátiť orezané prvky na pôvodné dĺžky. Ak pretína asociatívnu kótu orezávacia hrana, zmení sa okrem prvku objektu aj kóta. Príkaz Trim (Orezanie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Trim (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Druhá ikona je príkladom ikony vytvorenej užívateľom. Príklad 9.16 Orežte úsečky objektu z obr. 9.35 ktoré prečnievajú za pravú hranu objektu. Command: Trim Current settings: Projection=UCS Edge=None Select objects: kurzorom sa vyberie hrana na orezávanie (1) Select cutting edges . . . Select objects: 1 found Select objects: Enter (ukončenie výberu hrán na orezávanie) Select object to tri or [Project/Edge/Undo]: kurzorom sa vyberie čiara ktorá má byť orezaná (2)

- 171 -

Select object to tri or [Project/Edge/Undo]: kurzorom sa vyberie čiara ktorá má byť orezaná (3) Select object to tri or [Project/Edge/Undo]:Enter Command:

2 1 3 Obr. 9.35 K príkladu 9.16 Príklad 9.17 Orežte zvislú úsečku z obr. 9.36 ktorá prečnieva za vodorovnú úsečku, ale nemajú nakreslený presečník. Command: Trim Current settings: Projection=UCS Edge=None Select objects: kurzorom sa vyberie hrana na orezávanie (1) Select cutting edges . . . Select objects: 1 found Select objects: Enter (ukončenie výberu hrán na orezávanie) Select object to tri or [Project/Edge/Undo]: E Enter an implied edge extension mode [Extend/No extend] : E Select object to tri or [Project/Edge/Undo]: kurzorom sa vyberie čiara ktorá má byť orezaná (2) Select object to tri or [Project/Edge/Undo]: Enter Command:

2 1

Obr. 9.36 K príkladu 9.17

9.2.2.2.13 Predĺženie - Extend Príkazom Extend (Predĺženie) sa môže predĺžiť prvok objektu k definovanej hrane. Postupnosť príkazu je rovnaká ako pri príkaze Trim (kap. 9.2.2.2.12). Predlžovať sa môžu prvky objektov k pomyselnej hranici ako aj asociatívne kóty. Príkaz Extend (Predĺženie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Extend (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.18 Predĺžte hrany objektu po čiaru nakreslenú na obr. 9.37.

- 172 -

Command: Extend Current settings: Projection=UCS Edge=Extend Select boundary edges . . . Select objects: kurzorom sa vyberie hrana na predlžovanie (1) Select boundary edges . . . Select objects: Select object to extend or [Project/Edge/Undo]: kurzorom sa vyberia čiara ktorá má byť predĺžená (2) Select object to extend or [Project/Edge/Undo]: kurzorom sa vyberia čiara ktorá má byť predĺžená (3) Select object to extend or [Project/Edge/Undo]: Enter Command:

2 1 3 Obr. 9.37 K príkladu 9.18 9.2.2.2.14 Prerušenie - Break Príkazom Break (Prerušenie) sa môže prerušiť niektorý prvok objektu v jednom bode (rozdeliť čiaru na dve), alebo sa môže jeho časť vymazať. Prvok objektu na prerušenie sa musí vybrať kurzorom. Tento bod je súčasne prvým bodom prerušenia. Ak ním má byť iný bod, treba zadať voľbu F (First point - Prvý bod) a vyberie sa nový prvý bod prerušenia. Časť medzi prvým a druhým bodom sa vymaže (obr. 9.38). Časti zavretých objektov sa mažú v kladnom zmysle, t.j. proti smeru hodinových ručičiek. Prerušenie v jednom bode sa dosiahne tak, že namiesto označenia druhého bodu sa odpovie @Enter. Príkaz Break (Prerušenie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Break (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony.

Výber objektu = prvý bod prerušenia Druhý bod prerušenia 1

2

Obr. 9.38 Prerušovanie prvkov objektov príkazom Break

- 173 -

Príklad 9.19 Vymažte z hornej obrysovej čiary objektu nakresleného na obr. 9.39 úsek dlhý 15 mm od stredu čiary smerom doprava. Command: Break Select object: vyberie sa uchytávací režim „stred“ Select object: _mid of vyberie sa kurzorom čiara z ktorej časť má byť vymazaná Specify second break point or [First point]: @15,0 Command:

Kurzor

Znak uchytávania stredu

Obr. 9.39 K príkladu 9.19 9.2.2.2.15 Zrazenie - Chamfer Príkazom Chamfer (Zrazenie) sa môžu zraziť hrany objektu. Po otvorení príkazu Chamfer (Zrazenie) sa v dialógovom riadku zobrazí informácia o nastavení zrazenia v jednotlivých smeroch a ponuka volieb pre usmernenie pokračovania v príkaze (obr. 9.40):

Obr. 9.40 Otvorený dialóg zrazenia hrán ∗ Polyline - voľba zabezpečí zrazenie všetkých vrcholov krivky, ktorých dĺžka je väčšia ako veľkosť zrazenia, ∗ Distance - voľba umožňuje zmeniť veľkosť zrazenia, ∗ Angle - voľba umožňuje zadať zrazenie dĺžkou a uhlom, ∗ Trim - voľba zapína a vypína orezanie objektov ktoré boli zrazené, ∗ Method - prepína metódy zrazenia: vzdialenosti alebo uhol. Postupnosť pri použití príkazu Chamfer (Zrazenie) sa môže uskutočniť dvoma smermi: ak sú nastavené hodnoty zrazenia vhodné, môže sa prikročiť k zrážaniu hrán, ak nie sú, musia sa najprv nastaviť ale potom je nutné otvoriť príkaz znovu. Ak je úsečka určená na zrazenie kratšia ako nastavená hodnota zrazenia, zrazenie sa neuskutoční a v dialógovom riadku sa vypíše oznam Distance is too large (hodnota zrazenia je príliš veľká).

- 174 -

Príkaz Chamfer (Zrazenie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Chamfer (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Dialóg zrazenia hrán krivky voľbou Polyline, s nastaveným prvým zrazením 5 mm a druhým 5 mm, má nasledujúcu postupnosť: Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 5.00, Dist2 = 5.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: P Select 2D polyline: kurzorom sa vyberie krivka ktorej treba zraziť hrany 6 lines were chamfered Command: Dialóg nastavenia veľkosti zrazenia dvoma dĺžkovými údajmi, prvý 5 mm, druhý 7 mm, má nasledujúcu postupnosť: Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 0.00, Dist2 = 0.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: D Specify first chamfer distance <0.00> : 5 Specify first chamfer distance <5.00> : 7 Command: Dialóg nastavenia veľkosti zrazenia dĺžkou 3 mm a uhlom 30° má nasledujúcu postupnosť: Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 0.00, Dist2 = 0.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: A Specify chamfer length on the first line <0.00> : 3 Specify chamfer angle from the first line <0.00> : 30 Command: Príklad 9.20 Zrazte hrany na objekte z obr. 9.41 v prvom smere 10 mm a v druhom 3 mm. Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 0.00, Dist2 = 0.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: D Specify first chamfer distance <0.00> : 10 Specify first chamfer distance <10.00> : 3 Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 10.00, Dist2 = 3.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: vyberie sa kurzorom prvá úsečka (1) Select second line: vyberie sa kurzorom druhá úsečka (2) Command:

- 175 -

2

1 Obr. 9.41 K príkladu 9.20

Príklad 9.21 Zrazte hrany na uzavretom objekte z obr. 9.42 rozmerom 3 mm pod uhlom 45°. Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 0.00, Dist2 = 0.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: D Specify first chamfer distance <0.00> : 3 Specify first chamfer distance <3.00> : Enter Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 3.00, Dist2 = 3.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: P Select 2D polyline: vyberie sa kurzorom polyline (1) 5 lines were chamfered 1 was too short Command:

1 Obr. 9.42 K príkladu 9.21 Príklad 9.22 Zrazte hran na rotačnom objekte z obr. 9.43 rozmerom 3 mm pod uhlom 30°. Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 0.00, Dist2 = 0.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: A Specify chamfer length on the first line <0.00> : 3 Specify chamfer angle from the first line <0.00> : 30 Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Length = 3.00, Angle = 30.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: vyberie sa kurzorom prvá úsečka (1) Select second line: vyberie sa kurzorom druhá úsečka (2) Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Length = 3.00, Angle = 30.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: vyberie sa kurzorom prvá úsečka (3) Select second line: vyberie sa kurzorom druhá úsečka (4) Command:

- 176 -

3 30°

1 2 4 3 Obr. 9.43 K príkladu 9.22 Príklad 9.23

Zrazte hrany na objekte z obr. 9.44 v prvom smere 10 mm a v druhom 3 mm tak, aby hrany na zrazení neboli orezané. Command: Chamfer (TRIM mode) Current chamfer Dist1 = 10.00, Dist2 = 3.00 Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: T Enter Trim mode option [Trim/No trim] Select first line or [Polyline/Distance/Angle/Trim/Method]: vyberie sa kurzorom prvá úsečka (1) Select second line: vyberie sa kurzorom druhá úsečka (2) Command:

1 2 Obr. 9.44 K príkladu 9.23 9.2.2.2.16 Zaoblenie - Fillet Príkazom Fillet (Zaoblenie) sa môžu zaobliť hrany objektu. Príkaz Fillet (Zaoblenie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Fillet (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony. Po otvorení príkazu Fillet (Zaoblenie) sa v dialógovom riadku zobrazí informácia o nastavení zaoblenia a ponuka volieb pre usmernenie pokračovania v príkaze (obr. 9.45):

Obr. 9.45 Otvorený dialóg zaoblenia hrán ∗ Polyline - voľba zabezpečí zaoblenie všetkých vrcholov krivky, ktorých dĺžka je väčšia ako veľkosť zaoblenia,

- 177 -

∗ Radius - voľba umožňuje zmeniť veľkosť polomeru zaoblenia, ∗ Trim - voľba zapína a vypína orezanie objektov ktoré boli zaoblené. Postupnosť pri použití príkazu Fillet (Zaoblenie) sa môže uskutočniť dvoma smermi: ak je nastavená hodnota zaoblenia vhodná, môže sa prikročiť k zaobleniu, ak nie je, musí sa najprv nastaviť ale potom je nutné otvoriť príkaz znovu. Ak je úsečka určená na zaoblenie kratšia ako nastavená hodnota polomeru zaoblenia, zaoblenie sa neuskutoční a v dialógovom riadku sa vypíše oznam Radius is too large. Príklad 9.24 Zaoblite hrany na objekte z obr. 9.46 s polomerom10 mm. Command: Fillet Current settings: Mode = TRIM, Radius = 10.00 Select first object or [Polyline/Radius/Trim] : vyberie sa kurzorom prvá úsečka (1) Select second object : vyberie sa kurzorom druhá úsečka (2) Command:

2

1 Obr. 9.46 K príkladu 9.24

Príklad 9.25 Zaoblite hrany na uzavretom objekte z obr. 9.47 polomerom 3 mm. Command: Fillet Current settings: Mode = TRIM, Radius = 3.00 Select first object or [Polyline/Radius/Trim] : p Select 2D polyline: vyberie sa kurzorom polyline (1) 5 lines werw filleted 1 wa too short Command:

1

Obr. 9.47 K príkladu 9.25

Príklad 9.26 Zaoblite hrany na objekte z obr. 9.48 polomerom 4 mm bez orezania hrán pri zaoblení. Command: Fillet Current settings: Mode = TRIM, Radius = 10.00 Select first object or [Polyline/Radius/Trim] : t Enter Trim mode option [Trim/No trim] : n Select first object or [Polyline/Radius/Trim] : vyberie sa kurzorom prvá úsečka (1) Select second object: vyberie sa kurzorom druhá úsečka (2) Command:

- 178 -

1 2 Obr. 9.48 K príkladu 9.26 9.2.2.2.17 Oblasť - Region Voľba Region (Oblasť) umožňuje vytvoriť z ľubovoľného uzavretého objektu (kružnica, krivka, spline, polygon, elipsa) vytvoriť entiru typu region. Obsahuje príkazy Union (Zjednotenie), Subtract (Rozdiel), Intersect (Prienik). Voľba Region (Oblasť) sa môže aktivovať z dialógového riadku, z roletového menu Modify Region (obr. 9.13) po otvorení podmenu príkazov alebo stlačením príslušnej ikony. Činnosť jednotlivých príkazov má nasledujúce vplyvy na oblasti: Union (Zjednotenie) - výsledkom činnosti príkazu je súčet vybraných oblastí. Subtract (Rozdiel) - výsledkom činnosti príkazu je oblasť ktorá vznikne odčítaním jednej oblasti od druhej alebo viacerých oblastí medzi sebou. Intersect (Prienik) - výsledkom činnosti príkazu je oblasť zložená z viacerých oblastí.

9.2.2.2.18 Rozloženie - Explode Príkazom Explode (Rozloženie) sa môžu rozložiť zložené objekty na základné prvky. Príkladom môžu byť napr. kóty, šrafovacie čiary, krivky alebo bloky. Napr. kóta sa skladá z týchto základných prvkov: pomocné čiary, kótovacia čiara, šípky a text. Ak sú zložené objekty do seba vnorené, napr. blok obsahuje kóty, rozloženie vnorených objektov sa dosiahne až opakovanou aplikáciou príkazu. Príkazom Explode (Rozloženie) sa nedajú rozložiť elipsy a spline, lebo sú základnými prvkami autoCADu. Rozloženie objektu nemá žiadny viditeľný účinok. Ten sa pozná až pri použití ďalších príkazov, napr. výbere objektu na posunutie (obr. 9.49). Pri rozložení kriviek s definovanou hrúbkou sa táto informácia vymaže, krivka nadobudne nulovú hrúbku a rozloží sa na prvky (obr. 9.50). Príkaz Explode (Rozloženie) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Modify - Explode (obr. 9.13) alebo stlačením príslušnej ikony.

- 179 -

Výber kurzorom

Uzavretý objekt

Rozložený objekt

Obr. 9.49 Rozloženie objektu príkazom Explode

Výber kurzorom

Uzavretý objekt s priradenou hrúbkou čiar

Rozložený objekt

Obr. 9.50 Rozloženie objektu s definovanou hrúbkou čiar príkazom Explode 9.2.2.2.19 Obláčik - Revision Cloud (Revcloud) Príkaz Revcloud (Obláčik) sa používa na vytvorenie objektu podobného obláčiku do ktorého sa môže vložiť text alebo obrázok. ríkaz Revcloud (Obláčik) sa môže aktivovať z príkazového riadku, z roletového menu Tools - Revision Cloud alebo stlačením príslušnej ikony. Príklad 9.27

Smer pohybu kurzora Command: Revcloud Current arc length : 0.00 Východzí bod Specify start point or [Arc length]: a Specify length of arc <0.00> : 40 Obr. 9.51 Obláčik Specify start point of cloud : ukáže sa východzí bod Guide crosshairs along cloud path . . . kurzorom sa zadávajú ďalšie body v smere proti chodu ručičiek na hodinách, až kým sa neukáže na záver východzí bod Revision cloud finished. Command

- 180 -

10 REZY A PRIEREZY TELIES Mnoho súčiastok sa skladá zo základných geometrických telies nielen na vonkajšom obryse, ale aj vo vnútri. Súčiastky obsahujú rôzne diery, dutiny, vybrania, rebrovania a pod. Tie sa síce dajú zobraziť v pohľadoch tenkou (hrubou) čiarkovanou čiarou (obr. 10.1). Takéto zobrazenie nebýva vždy vhodné, najmä vtedy ak by mohlo dôjsť k nesprávnemu vysvetleniu tvaru, nemožnosti kótovania alebo predpísania rôznych dôležitých parametrov.

Obr. 10.1 Kreslenie neviditeľného obrysu čiarkovanou čiarou

10.1 TVORBA REZOV A PRIEREZOV TELIES V prípadoch, v ktorých by dôjsť pri kreslení vnútorných prvkov telies čiarkovanou čiarou k problémom musí sa urobiť telesom rez myslenou rovinou (obr. 10.2C). Po myslenom odstránení časti telesa bližšej k pozorovateľovi sa neviditeľné časti stanú viditeľnými (obr. 10.2D) a takto sa teleso aj nakreslí (obr. 10.2E). Myslenú rovinu rezu treba viesť cez čo najväčší počet otvorov, vybraní a pod. Rovina rezu sa má zhodovať, podľa možnosti, s rovinami súmernosti a má byť rovnobežná s niektorou priemetňou. Rezy kreslíme len vtedy, ak to skutočne treba.

A

D C

B

E

Obr. 10.2 Kreslenie telies s neviditeľnými podrobnosťami; B - nevhodné zobrazenie, A,C,D - postup vzniku rezu myslenou rovinou, E - zobrazenie telesa s použitím rezu a pohľadu

- 181 -

Pri kreslení rezov musíme pamätať na to, že vnútorné tvary telesa sú tiež zložené zo základných geometrických telies. V miestach, kde jedno geometrické teleso vniká alebo prechádza do druhého, vznikajú preniky. Podobne ako pri vonkajších tvaroch telies musíme kresliť preniky a hrany aj v ich vnútri za predpokladu, že ich treba zobraziť. Platia pritom zásady, ktoré boli popísané v kap. 10.8. Na obr. 10.3 vidíme rez telesom cez slepú dieru. Diera sa skladá z dvoch základných geometrických tvarov - valca a kužeľa. Medzi valcom a kužeľom vzniká prenik, ktorý musíme nakresliť súvislou hrubou čiarou.

Obr. 10.3 Kreslenie dutiny telies, zložených zo základných geometrických tvarov Rozoznávajú sa dva druhy kreslenia telies rezaných myslenou rovinou: 1. REZ - je to zobrazenie telesa, ktoré vznikne jeho rozrezaním myslenou rovinou, pričom časť ležiaca medzi pozorovateľom a reznou rovinou je odstránená (obr. 10.4), a na výkrese nakreslíme len viditeľnú časť, ktorá leží v rezovej rovine a za rezovou rovinou. 2. PRIEREZ - je to zobrazenie len tej časti telesa, ktorá leží v rezovej rovine, t.j. časti telesa ležiace za rovinou rezu sa nezobrazujú (obr. 10.4). ρ

ρ

REZ

PRIEREZ

Obr. 10.4 Rozdiel medzi rezom a prierezom telesa Niekedy môže dôjsť pri kreslení prierezu k rozdeleniu obrazca na dve alebo viacej častí. Aby nemohlo dôjsť k nesprávnemu vysvetleniu tvaru telesa, nesmie sa v takomto prípade použiť prierez ako spôsob zobrazenia daného telesa. Prierezy sa umiestňujú: a) podľa zásad premietania (obr. 10.5), b) sklopené na svojom mieste alebo vysunuté - kap. 3.9.3.4. Podľa smeru vedenia rezovej roviny vzhľadom na teleso existuje:

- 182 -

a) priečny rez (prierez). Vznikne vtedy, ak rezová rovina prechádza naprieč telesom, kolmo na jej dlhší rozmer (obr. 10.5). Na telese s premenlivým profilom volíme viac rezových rovín a príslušné rezy alebo prierezy zakresľujeme buď v smere premietania vedľa seba (obr. 10.6), alebo pod zobrazeným telesom s označením (alebo bez označenia) smeru rezových rovín (obr. 10.7). b) Pozdĺžny rez (prierez). Vznikne vtedy, ak vedieme rezovú rovinu pozdĺžnou osou alebo rovnobežne s najdlhším rozmerom telesa (obr. 10.8) Obr. 10.5 A-priečny rez telesom, B- priečny prierez telesom

Obr. 10.6 Umiestnenie prierezov v smere premietania

Obr. 10.7 Umiestnenie prierezov pod zobrazeným telesom

Obr. 10.8 Pozdĺžny rez telesom

10.1.1 Označenie rezových rovín Rezové roviny sa označujú tenkými bodkočiarkovanými čiarami, ktoré sú na koncoch a v mieste zlomu kreslené hrubou čiarou (obr. 10.9). Ak neutrpí jasnosť zobrazenia, môže sa

- 183 -

vynechať tenká bodkočiarkovaná čiara medzi hrubými koncovými čiarami (alebo zlomovými), ale len za predpokladu, že nie je zobrazenie rezovej roviny totožné s osou. K hrubým koncovým čiaram, označujúcim rovinu rezu, pripájajú sa v prípade potreby šípky, ktoré určujú smer pohľadu na rozrezanú časť. Šípky sa kreslia na stranu vzialenejšiu od obrazu telesa.

A

B

E

B

E

D

A D

C C

Obr. 10.9 Označenie rezových rovín Rezové roviny označujeme písmenami veľkej abecedy spravidla od začiatku abecedy, okrem písmen I, O, R, X a Q a píšeme ich rovnobežne so základnou stranou výkresu (obr. 10.9). Obraz rezu (prierezu) označíme dvojicou rovnakých písmen (obr. 10.11, 3.12). Ak je na výkrese použitý len jeden rez, netreba k vyznačeniu rezovej roviny pripisovať písmená a potom sa neoznačuje písmenami ani obraz rezu. Ak je poloha rezovej roviny jednoznačná nemusí sa označovať ani jej poloha hrubými čiarami. V prípade keď je na telese súčiastky niekoľko rovnakých rezov, označíme ich rovnakými písmenami a nakreslíme len raz. Takéto rezy môžu byť však na telese, ktoré obsahuje aj iné druhy rezov a preto je vhodné vyznačiť smery pohľadov pre každý rez (obr. 10.10).

A-A

B

A

B

B

A

B

B-B

Obr. 10.10 Viacnásobný rez telesom s rovnakým tvarom rezu na niekoľkých miestach

- 184 -

Rovina rezu môže byť: a) b) c) d)

rovinná - obr. 10.11, lomená - obr. 10.12, zakrivená - obr. 10.13, valcová (používa sa len v špeciálnych prípadoch, keď rezová rovina je zvinutá do valca a kreslí sa v rozvinutom tvare). A-A

B-B

A

A

B

B

Obr. 10.11 Rovinná rezová rovina

Obr. 10.12 Lomená rezová rovina E-E

E

E

Obr. 10.13 Zakrivená rezová rovina Roviny rezu sa nemajú viesť cez (a ak musia prechádzať tak sa kreslia v pohľade): a) rebrá, ramená, steny a výstužné rebrá v pozdĺžnom smere (obr. 10.14A), b) prerušované časti (napr. zuby ozubených kolies), obr. 10.14B, c) dlhé plné alebo duté telesá, cez rôzne časti z plechu a pod., ktoré sa kreslia vždy v priečnom a nie v pozdĺžnom smere (obr. 10.14C), d) spojovacie súčiastky (skrutky, nity a pod.), obr. 10.14D.

- 185 -

A

C

B

D

Obr. 10.14 Správne a nesprávne vedenie rezových rovín

10.1.2 Šrafovanie rezov

45°

45 °

Plochy rezov a prierezov sa vypĺňajú rovnobežnými súvislými tenkými čiarami sklonenými pod uhlom 45° k osi súmernosti rezu (prierezu), alebo k jeho obrysovej čiare, ktorú považujeme za základnú (obr. 10.15).

Obr. 10.15 Šrafovanie rezových rovín

Vzdialenosť medzi šrafovacími čiarami sa volí úmerne k veľkosti šrafovaných plôch, pričom treba dodržiavať požiadavky kladené na najmenšie medzery medzi čiarami. Na osobitne veľkých šrafovacích plochách sa môže šrafovanie obmedziť len na oblasť ktorá sleduje obrys šrafovanej plochy. Oddelené časti rezu tej istej súčiasky sa musia šrafovať rovnakým sklonom a s rovnakou hustotou šrafovacích čiar (obr. 10.6, 10.7). Keď sa v jednom obraze zobrazujú rezy tej istej súčiastky viacerými rovnobežnými rezovými rovinami, šrafovanie musí byť rovnaké. Ak je potrebné zlepšiť prehľadnosť, šrafovanie sa môže presadiť podĺž oddeľujúcej čiary (obr. 10.16).

- 186 -

A-A

35

A A Obr. 10.16 Presadenie šrafovacích čiar

Obr. 10.17 Prerušenie šrafovania cez popis

Šrafovanie sa musí prerušiť, keď popis nie je možné umiestniť mimo šrafovanej plochy (obr. 10.17). Šrafovanie susedných plôch rezu dvoch alebo viacerých telies rozlišujeme rôznym sklonom (pravý alebo ľavý) a hustotou šrafovacích čiar - obr. 10.17. Tenké rezy môžu sa znázorniť plne vyčiernené (obr. 10.18). Pri priliehajúcich súčiastkach tohoto typu, sa musí pri kreslení rezu, urobiť medzi nimi medzera nejmenej 0,7 mm.

Obr. 10.18 Kreslenie tenkých susediacich plôch v reze Tenkými súvislými čiarami so sklonom 45° šrafujeme len rezy kovovými telesami. Rez telies z iných materiálov vypľňame podľa tab. 10.1.

10.1.3 Druhy rezov a prierezov Pri kreslení technických výkresov môžeme používať tieto druhy rezov: a) b) c) d) e) f)

úplný rez, polovičný rez, miestny rez, prierez pootočený v príslušnom pohľade, rez pootočený v príslušnom pohľade, vysunuté prierezy.

- 187 -

Šrafovacie vzory rezových plôch Druh materiálu

Šrafovanie v reze

Tabuľka 10.1 Druh materiálu

Kovy

Drevo v priečnom reze

Plasty, guma

Elektrické vinutie, cievky

Keramika a silikátové materiály

Priehľadné materiály

Drevo v pozdĺžnom smere

Beton

Šrafovanie v reze

10.1.3.1 Úplný rez Úplný rez vznikne vtedy, keď sa rozreže myslenou rovinou celá súčiastka (obr. 10.19, 10.8, 10.11). Zaviedla sa možnosť zobrazenia častí umiestnených pred rezovou rovinou bodkočiarkovanou tenkou čiarou s dvoma bodkami (obr. 10.20).

10.1.3.2 Polovičný rez Súmerné súčiastky sa môžu nakresliť polovicou obrazu v reze a druhou polovicou v pohľade (obr. 10.21). Rozhranie medzi rezom a pohľadom tvorí os súmernosti.

Α−Α

Α Obr. 10.19 Vznik úplného rezu

Α

Obr. 10.20 Zobrazenie prvku súčiastky uloženého před rovinou rezu

- 188 -

Obr. 10.21 Polovičný rez a jeho tvorba

Obr. 10.22 Tvorba miestneho rezu

10.1.3.3 Miestny rez Keď sa 10.22). voľnou nesmie

nehodí nakresliť úplný alebo polovičný rez, môže sa nakresliť miestny rez (obr. Miestne prerušenie obrazu sa môže urobiť súvislou tenkou čiarou nakreslenou rukou, alebo súvislou tenkou čiarou so zalomeninami (obr. 10.23). Rozhraním byť nikdy obrysová čiara alebo jej pokračovanie.

10.1.3.4 Prierez pootočený v príslušnom pohľade

Priečne prierezy sa môžu potočiť v príslušnom pohľade (obr. 10.24). Obrys prierezu pootočeného v dotyčnom pohľade (sklopeného) sa musí kresliť súvislými tenkými čiarami. Ďalšie označenie nie je potrebné.

NESPRÁVNE Obr. 10.24 Prierez pootočený v príslušnom pohľade

SPRÁVNE

Obr. 10.23 Miestny rez

10.1.3.5 Vysunutý rez prierez Obrys vysunutého prierezu sa musí kresliť súvislými hrubými čiarami. Vysunutý prierez možno umiestniť: a) v blízkosti pohľadu a spojiť ho s pohľadom bodkočiarkovanou čiarou (obr. 10.25A),

- 189 -

b) v inej polohe a označiť príslušnosť k rovine prierezu pomocou označení zvyčajným spôsobom (obr. 10.25B).

Α−Α Α

Α

Α

Β

Obr. 10.25 Vysunutý prierez

10.1.4 Kreslenie prvkov vo zväčšenej mierke V prípadoch, keď je mierka zobrazenia taká malá, že podrobnosti tvaru sa nemôžu zobraziť alebo zakótovať, môže sa tvar časti zobrazenia ohraničiť v základnom obraze súvislou tenkou čiarou (spravidla kružnicou) a označiť veľkým písmenom abecedy (obr. 10.26). Zväčšený obraz vyznačenej časti sa nakreslí vo zväčšenej mierke, so zreteľom na základný obraz a ohraničí sa súvislou tenkou čiarou (typ 01.1.18 alebo 01.1.19 tab. 7.3).

A A (2:1)

Obr. 10.26 Kreslenie prvkov vo zväčšenej mierke Zväčšený obraz vyznačenej časti sa umiestňuje čo najbližçie k základnému obrazu. Kreslí sa v rovnakej polohe a môže obsahovať prvky ktoré nie sú na príslušnom základnom obraze. Zväčšený obraz sa označí rovnakým písmenom ako ohraničenie v základnom obraze a pripíše sa do zátvorky mierka. Zväčšený obraz sa kreslí v rovnakom alebo inom zobrazení ako základný obraz: a) základný obraz môže byť v pohľade, zväčšený obraz môže byť v pohľade,

- 190 -

b) základný obraz môže byť v pohľade, zväčšený obraz môže byť v reze, c) základný obraz môže byť v reze, zväčšený obraz môže byť len v reze.

10.1.5 Prerušovanie obrazov Priame dlhé súčiastky s rovnakým tvarom prierezu po celej dĺžke, ktoré nemajú tvarové podrobnosti, sa môžu kresliť skrátene. Vynecháva sa časť súčiastky a konce súčiastky sa nakreslia vedľa seba (obr. 10.27). Súčiastky sa takto môžu nakresliť vo zväčšenej mierke ako pri zobrazení celej súčiastky. Obraz sa môže prerušiť (obr. 10.27): a) dvoma súvislými priamymi tenkými čiarami so zalomeniami, b) dvoma súvislými tenkými čiarami nakreslenými voľnou rukou. Pri súčiastkach s premenlivým prierezom sa kreslí obrysová čiara so skutočným sklonom na obidvoch nakreslených koncoch.

Obr. 10.27 Prerušenie obrazu dlhých súčiastok Čiastočne nakreslené pohľady alebo rezy prerušenie (obr. 10.28).

sa ohraničujú podľa rovnakých zásad ako

- 191 -

Obr. 10.28 Čiastočne nakreslený pohľad a rez

10.2 ŠRAFOVANIE REZOV POMOCOU AUTOCADU Príkazom BHatch (Boundary Hatch - Hraničné šrafovanie) sa vypĺňa rez alebo prierez šrafovacím vzorom. Šrafovanie môže byť asocialívne, t.j. pri zmene hraníc vyšrafovanej plochy objektu sa automaticky zmenia aj šrafovacie čiary. Objekt musí byť nakreslený korektne, t.j. všetky čiary sa musia pretínať alebo stretať v hraničných bodoch. Ak táto podmienka nie je splnená, šrafovanie nebude správne. Príkaz BHatch (Hraničné šrafovanie) sa môže aktivovať z roletového menu Draw - Hatch, stlačením ikony šrafovania, alebo z dialógového riadku napísaním BHatch. Z dialógového riadku sa môže otvoriť aj príkaz Hatch (Šrafovanie) ale tento má inú postupnosť dialógu ako je dialóg po otvorení príkazu BHatch. Po otvorení príkazu BHatch (Hraničné šrafovanie) z roletového menu alebo ikonou sa zobrazí dialógové okno šrafovania (obr. 10.29). Typ šrafovania

Výber

Voľba šrafovacích vzorov

Výber Odstrániť ostrovčeky

Ukážka šrafovania Užívateľský vzor

Pozrieť výber

Uhol

Odvodiť vlastnosti

Mierka šrafovania

Dvojité

Rozstup

Zloženie

Šírka ISO pera

Asociatívn

Zobrazenie náhľadu na šrafovanie

Obr. 10.29 Dialógové okno šrafovania

Neasociatívne

- 192 -

10.2.1 Výber šrafovacieho vzoru Nie každý rez alebo prierez sa šrafuje rovnakým vzorom a preto je potrebné určiť druh šrafovacieho vzoru. AutoCADu je potrebné určiť odkiaľ sa načíta vzor šrafovania (obr. 10.30). Môže sa použiť niektorý z existujúcich šrafovacích vzorov AutoCADu (obr. 10.31), alebo si užívateľ navrhne vzor sám (Custom). Pri voľbe preddefinovaných vzorov (Predefined) sa uvedie jeho názov a musí sa určiť mierka a uhol sklonu šrafovacieho vzoru. Ak sa vyberie šrafovací vzor ISO, môže sa určiť hrúbka čiary voľbou ISO pen width. AutoCAD LT 2000 umožňuje zvoliť šrafovanie súvislou výplňou - vzor SOLID. Pri voľbe User defined sa môže použiť len základný šrafovací vzor rovnobežných čiar sklonených pod určitým uhlom. V dialógovom okne sa zmení niekoľko políčok (obr. 10.32) a musí sa zadať uhol sklonu šrafovacích čiar (Angle) a ich rozstup (Spacing). Zvolený spôsob voľby šrafovacieho vzoru Šrafovacie vzory AutoCADu Definovaný užívateľom Vlastný vzor Obr. 10.30 Zadanie spôsobu voľby šrafovacích vzorov

Obr. 10.31A Voľba šrafovacieho vzoru z knižnice ANSI

Obr. 10.31B Voľba z knižnice rôznych šrafovacích vzorov

- 193 -

Uhol

Odvodiť vlastnosti Dvojité šrafy Obr. 10.32 Šrafovanie definované užívateľom

Rozstup

Šrafovacie čiary môžu byť asociatívne, t.j. spojené so svojimi hranicami a ak sa táto hranica zmení, šrafovacie čiary sledujú túto zmenu (obr. 10.33). Asociatívne šrafovanie

Pôvodný objekt

Neasociatívne šrafovanie

Pretiahnutý objekt

Obr. 10.33 Asociativita šrafovacích čiar

10.2.2 Výber objektu na šrafovanie AutoCADu treba určiť ktorý objekt má byť vyšrafovaný. Môžu sa použiť dva spôsoby vyznačenia objektu: Pick Points (Vybrať bodom) a Select Objects (Vybrať objekt). Spôsob vyznačovania sa určí stlačením tlačítka v dialógovom okne šrafovania (obr. 10.29). Výber objektu bodom je najvhodnejší, lebo umožňuje vybrať objekt jednoduchým ukázaním ľubovoľného bodu v šrafovanej ploche, t.j. premiestniť kurzor do šrafovanej plochy a potvrdiť výber Enterom alebo pravým tlačítkom myši (obr. 10.36). AutoCAD nájde najbližšie hranice uzavretej plochy sám. Objekt na šrafovanie spôsobom Select Objects sa môže vybrať oknom a pri zložitejších tvaroch sa musí vyberať čiara po čiare. Nájdené hranice šrafovania (alebo hranice určené ručne pri voľbe Select Objects) sú vyznačené čiarkovanou čiarou bez ohľadu akou čiarou sú nakreslené.

10.2.3 Voľba štýlu šrafovania AutoCAD analyzuje určený objekt na šrafovanie a ak nájde vo vnútri ohraničenej plochy text alebo iný objekt, urobí v šrafovacích čiarach ostrovček (obr. 10.34). Schopnosť vytvárať

ŠRAFOVANIE

21

Obr. 10.34 Ostrovčeky v šrafovaní

- 194 -

miesta bez šrafovacích čiar - ostrovčeky sa môže zrušiť tlačítkom Remove Islands (Odstrániť ostrovčeky - obr. 10.29), alebo nastavením štýlu šrafovania Ignore (obr. 10.35). Karta Advanced (obr. 10.35) umožňuje nastaviť spôsob akým AutoCAD vyberá hranice pre šrafovanie. Implicitne je nastavený štýl Normal (Normálny) ktorý vyšrafuje vonkajšiu hranicu a potom každú druhú (obr. 10.36). Štýl Outer (Vonkajší) vyšrafuje len vonkajšiu hranicu a ostatné ignoruje. Štýl Ignore (Bez ostrovčekov) vyšrafuje celý objekt a všetky vnútorné hranice ignoruje. Spôsob vyhodnotenia ostrovčekov Normálny Vonkajší Bez ostrovčekov Typ objektu Zachovať hranice Množina hraníc Nová Aktuálny výrez Metóda detekovania ostrovčekov Prúdová Ray casting Obr. 10.35 Karta na nastavenie štýlu šrafovania Výber objektu bodom

Normálny

Vonkajší

Bez ostrovčekov

Obr. 10.36 Vplyv štýlu šrafovania na výsledný obraz Po výbere šrafovacej plochy je možné pred definitívnym šrafovaním skontrolovať správnosť výberu objektu a šrafovacích čiar po stlačení tlačítka Preview (Náhľad) v dialógovom okne šrafovania (obr. 10.29). Ak šrafovanie nie je správne, možno sa vrátiť spät do dialógu a chybu opraviť. Ak je šrafovanie správne, tak sa po vrátení do dialógu šrafovania potvrdí šrafovanie. Vlastnosti šrafovania sa môžu odvodiť z už vyšrafovanej plochy po aktivovaní voľby Inherit Properties (Odvodiť vlastnosti) v dialógovom okne šrafovania (obr. 10.29). Ukázaním na existujúcu vyšrafovanú plochu sa prenesú všetky údaje o šrafovaní do aktívneho šrafovania a môžu sa použiť pre ďalší objekt.

- 195 -

Karta nastavenia štýlu šrafovania (obr. 10.35) obsahuje dialóg Island detection method (Metóda detekovania ostrovčekov) s dvoma možnými voľbami. Voľba Flood (Prúdová) používa ostrovčeky ako hraničné objekty. Voľba Ray casting spustí zo zadaného bodu priamku k najbližšiemu objektu a potom sleduje hranicu proti smeru hodinových ručičiek. Ostrovčeky nezahrnie do výberu hraníc. Príklad 10.1 Vyšrafujte ľavý objekt na obr. 10.36 normálnym štýlom šrafovania s vlastným vzorom (sklon 45°, vzdialenosť 1,5 mm) voľbou objektu na šrafovanie bodom. Command: bhatch Zobrazí sa dialógové okno šrafovania a zvolia sa parametre kótovania: Otvori sa karta Advanced a zadá sa voľba Normal Otvori sa karta Quick a zadávajú sa parametre šrafovania: Type: User defined Angle: 45° Spacing: 1.5 Stlačí sa tlačítko voľby Pick Points Select internal point: ukáže sa ľubovoľný bod v ploche ktorá má byť vyšrafovaná Select interval point: Selecting everything . . . Selecting everything visible . . . Analyzing the selected data . . . Analyzing internal islands . . . Select internal point: Enter a následne sa zvolí náhľad na šrafovanie stlačením Preview zobrazí sa predbežné šrafovanie po skontrolovaní šrafovania sa stlačí Enter Zobrazí sa dialógové okno a buď sa šrafovanie opakuje alebo sa schváli: OK Command: Šrafovacie čiary vytvorené v uzavretej hranici tvoria jeden objekt. Ak sa zadá pri jednom otvorení príkazu šrafovať viacej objektov (viacej samostatných uzavretých hraníc), budú šrafovacie čiary všetkých objektov tvoriť spoločne jeden celok. Príkazom Explode možno šrafovacie čiary rozložiť na jednotlivé čiary. Šrafovanie neuzavretých objektov je problematické a výsledok nemusí byť vždy taký ako sa očakával (obr. 10.37). Vybrať neuzavretý objekt na šrafovanie ukázaním bodu v ploche nie je možné. Otvorenie objektu nemusí byť veľké, postačí ak sú nekorektne napojené čiary. 10.37 Šrafovanie neuzavretého objektu Na šrafovanie niektorých objektov, napr. neúplných, sa môže použiť príkaz Hatch (alebo výber Select Object - obr. 10.29). Príkaz Hatch sa riadi dialógom z dialógového riadku.

- 196 -

Šrafovanie môže byť asociatívne a umožňuje vyberať objekty alebo hranice šrafovania niekoľkými spôsobmi, podľa odpovede na prvú výzvu vybrať objekt (obr. 10.38):

Obr. 10.38 Výber objektu v príkaze Hatch Objekty sa môžu začať vyberať kurzorom (príklad 10.2), alebo sa môže premiestniť kurzor na prázdne miesto a odpovie sa stlačením klávesnice Enter čo otvori dialóg (obr. 10.39) ktorý umožní zvoliť spôsob výberu objektov kurzorom alebo uchytávacím spôsobom (obr. 10.40) v zapnutom režime Osnap, alebo pre každý výber iným uchytávacím spôsobom.

Obr. 10.39 Voľba spôsobu výberu objektu

Obr. 10.40 Výber objektu uchytávacím režimom Postup šrafovania najlepšie vidno z príkladu 10.2. Príklad 10.2 Vyšrafujte objekt príkazom Hatch vlastným vzorom (sklon 45°, zdialenosť 2 mm), šrafovanie jednoduché (nie dvojité) a voľte výber objektu postupným výberom jeho prvkov (úsečky, oblúky - obr. 10.41). Command: Hatch Enter a pattern name or [?/Solid/User defined] <S>: U (definovanie vzoru užívateľom) Specify angle for crosshatch lines <0.00>: 45° Specify spacing between the lines <0.000>: 2 Double hytch area? [Yes/No] : Enter Select objects to define hatch boundary or , Select objects: uchytí sa úsečka 1 Specify next point or [Arc/Close/Length/Undo]: uchytí sa oblúk 2 Specify next point or [Arc/Close/Length/Undo]: uchytí sa úsečka 3 atď. Specify next point or [Arc/Close/Length/Undo]: uchytí sa úsečka 11 Specify start point for new boundary or : Enter - AutoCAD objekt vyšrafuje Command:

- 197 -

5

4 3 2

1

1

6

11 10 9

7 8

A

B

C

Obr. 10.41 Postupný výber objektu šrafovania príkazom Hatch

10.2.4 Modifikácia existujúcich šrafovacích čiar Ak je rez alebo prierez už vyšrafovaný, môže sa použitý vzor zmeniť príkazom Hatchedit bez nového určovania hraníc šrafovania. Príkaz Hatchedit sa otvori z dialógového riadku napísaním mena príkazu (obr. 10.43). Dialóg príkazu (obr. 10.42) je rovnaký ako pri zadávaní šrafovania, len tlačítka niektorých volieb nie sú aktivované. V otvorenom dialógu sa určí nový šrafovací vzor a po skontrolovaní (Preview) sa potvrdí. Šrafovacie čiary ktoré sa majú editovať musia byť asociatívne. Ak nie sú, príkaz nie je aktívny a šrafovanie sa musí zmazať a urobiť nové.

Typ šrafovania

Výber

Voľba šrafovacích vzorov

Výber Odstrániť ostrovčeky

Ukážka šrafovania Užívateľský vzor

Pozrieť výber

Uhol

Odvodiť vlastnosti

Mierka šrafovania

Dvojité

Rozstup

Zloženie

Šírka ISO pera

Asociatívn

Zobrazenie náhľadu na šrafovanie

Obr. 10.42 Otvorený príkaz Hatchedit

Neasociatívne

- 198 -

Obr. 10.43 Otvorenie príkazu Hatchedit Príklad použitia príkazu Hatchedit je na obr. 10.44. Ľavý obrázok je pôvodný, vyšrafovaný vzorom uvedeným v dialógu na obr. 10.43. Pravý obrázok má zmenený uhol a hustotu šrafovania čo sa dosiahne zmenou údajov v príslušných riadkoch dialógu na obr. 10.43.

ŠRAFOVANIE

ŠRAFOVANIE

Pôvodné šrafovanie

Editované šrafovanie

Obr. 10.44 Editovanie šrafovania

10.2.5 Odvodenie vlastností šrafovacích čiar z existujúceho šrafovania Príkazom BHatch (Hraničné šrafovanie) sa môže definovať šrafovací vzor z existujúceho šrafovacieho vzoru vybranej plochy. Otvori sa príkaz BHatch (Hraničné šrafovanie) a v dialógovom okne šrafovania sa potvrdí výber Inherit Properties (Odvodiť vlastnosti - obr. 10.29 a 10.45). Kurzor zmení tvar a ukáže sa ním do plochy ktorej vzor sa má preniesť na iný objekt (obr. 10.46A). Kurzor znovu zmení tvar (obr. 10.46B) a určí sa ním nový objekt ktorého hranice sa vyznačia čiarkovanou čiarou (obr. 10.46C). Šrafovanie sa tlačítkom Preview skontroluje a ak je správne tak sa potvrdí. Po potvrdení sa objekt vyšrafuje (obr. 10.46D).

Obr. 10.45 Voľba šrafovania odvodeným vzorom

A

B

C

Obr. 10.46 Postup šrafovania odvodeným vzorom

D

- 199 -

10.3 KONTROLNÉ TESTY TEST č. 10.1: Vyberte z ponúkaných odpovedí správnu

OTÁZKY NAKRESLITE SPRÁVNE

1

2

OPRAVTE

3

4

OPRAVTE

5

6

- 200 -

TEST č.10.2: Nájdite chybu a opravte nakreslený obrázok

PONÚKANÉ ODPOVEDE

OTÁZKA 1. Na obrázku je chyba:

a) chybný sklon šrafovania b) hustý šrafovací vzor c) nerovnomerné šrafovanie d) veľmi hrubé šrafovacie čiary e) nevhodne volený rez

2. Rovina rezu sa označuje:

a)

H

H

H

H

b) c) d)

3. Čap je nakreslený:

H H

a) v celom reze b) v čiastočnom pozdĺžnom reze c) polovica v reze, polovica v pohľade d) v čiastočnom priečnom reze

4. Na obrázku je chyba:

a) rez končí na plnej čiare b) nie je označená rovina rezu c) čiarkovaná čiara je hrubá d) obrázok je správny e) rez končí na osi

H H

- 201 -

11 KÓTOVANIE Predchádzajúce kapitoly sa zaoberali zobrazovaním súčiastok na výkresoch. Z jednotlivých pohľadov a rezov sa môže podrobne určiť tvar súčiastky. Na jej výrobu je to však nedostačujúce, lebo nie sú známe rozmery. Preto je potrebné k jednotlivým obrazcom pripísať vhodným spôsobom rozmery. Zapisovanie rozmerov na výkresoch sa nazýva kótovanie. Číselná hodnota rozmeru vyjadrená vo vhodných meracích jednotkách, graficky vyznačená na technických výkresoch čiarami sa nazýva kóta. Kótovaniu, podobne ako zobrazovaniu, treba venovať veľkú pozornosť. Chyby v kótovaní zapríčiňujú výrobu nepodarkov, zdržiavajú výrobu a spôsobujú tým zvyšovanie výrobných nákladov. Kótovanie je jednou zo základných etáp rozpracovania konštrukcie. Dôležitosť kótovania vystupuje do popredia v súvislosti so sférami výroby ktoré ovplyvňuje, a to: - technológie výroby, - technológie kontroly a montáže, - funkcie a životnosti, - ceny výrobku a pod.

11.1 ZÁKLADNÉ PRVKY KÓTOVANIA Prvky kótovania sú: pomocná čiara, kótovacia čiara, odkazová čiara, zakončenie kótovacej čiary, označenie počiatku a samotná kóta (obr. 11.1). Všetky prvky sa kreslia súvislými tenkými čiarami. ODKAZOVÁ ČIARA

ZAKONČENIE ŠÍPKOU

HODNOTA ROZMERU (KÓTA)

POMOCNÁ ČIARA

KÓTOVACIA ČIARA

Obr. 11.1 Prvky kótovania

46

34

24

0

2 45

25

OZNAČENIE ZAČIATKU

ŠÍPKA

- 202 -

11.1.1 Pomocné čiary, kótovacie čiary, odkazové čiary Pomocné čiary, kótovacie čiary a odkazové čiary sa kreslia tenkými súvislými čiarami. Pomocné čiary kreslíme kolmo na kótovaný rozmer (obr. 11.2) a preto sú po celej svojej dĺžke v rovnakej vzdialenosti od seba, t.j. o rovnakom rozmere ako je rozmer prvku súčiastky, ktorý chceme kótovať. Pomocné čiary sa predlžujú za kótovacie čiary. Kde by takto vynesený rozmer dával nejasnú kótu, môžu sa pomocné čiary nakresliť šikmo, ale navzájom rovnobežne (obr. 11.3).

Obr. 11.2 Kreslenie pomocnej čiary

Obr. 11.3 Šikmé pomocné čiary

Ak je potrebné vyniesť pomocnú čiaru z priesečníka predĺžených konštrukčných čiar (obr. 11.4A,B), musia sa tieto čiary predĺžiť za svoj priesečník. Pomocné čiary sa nemajú pretínať s inými čiarami, okrem prípadov, keď sa tomu nedá zabrániť (obr. 11.10).

A

C

B

D Obr. 11.4 Kreslenie pomocnej čiary

Kótovacie čiary sa kreslia medzi pomocné čiary rovnobežne s obrysovou čiarou ktorá znázorňuje kótovaný prvok súčiastky (obr. 11.5A). Kótovacia čiara nesmie prechádzať za pomocnú čiaru (obr. 11.6). Pri rotačných prvkoch súčiastky sa môže kresliť kótovacia čiara v smere priemeru daného prvku, resp. pri zaobleniach v smere polomeru zaoblenia (obr. 11.5 B, C). V odôvodnených prípadoch sa môže nakresliť kótovacia čiara medzi obrysové čiary (obr. 11.22), čím dostaneme vnútornú kótu. Kótovacia čiara má byť vzdialená od obrysovej čiary súčiastky cca 8-10 mm. Prípadné ďalšie kótovacie čiary majú byť vzdialené od seba o cca 7-8 mm (pri malých výkresoch a veľa kót min. 5 mm).

- 203 -

A

B

C

Obr. 11.5 Kótovacia čiara

NESPRÁVNE

SPRÁVNE

Obr. 11.6 Kreslenie pomocnej a kótovacej čiary

Kótovacie čiary musia mať zreteľné označenie zakončenia (šípkami) alebo ak je to potrebné, aj označenie začiatku. Označenia sa môžu robiť: a) šípkou - kreslí sa ako hrot vytvorený dvoma krátkymi čiarami, ktoré zvierajú vhodný uhol medzi 15o až 90o; šípka môže byť otvorená, uzavretá alebo uzavretá a vyplnená (obr. 11.7A), b) šikmou úsečkou - kreslí sa ako krátka čiara sklonená pod uhlom 45o (obr. 11.7B); používa sa tam, kde sa nezmestí šípka (obr. 11.19), označenie začiatku krúžkom - kreslí sa ako malý prázdny krúžok s priemerom približne 3 mm (obr. 11.7C).

B A

C

Obr. 11.7 Ukončenia kótovacích čiar

- 204 -

Veľkosť ukončení kótovacích čiar musí byť úmerná k veľkosti výkresu, na ktorom sa používajú, ale nemajú byť väčšie, ako treba na zabezpečenie čitateľnosti výkresu. Na formát A4 je obyčajne vhodná šípka o dĺžke 3,5 mm. Na jednom výkrese sa musí použiť len jeden spôsob zhotovenia šípky. Tam, kde je príliš málo miesta na šípku, možno ju nahradiť šikmou úsečkou (obr. 11.19), alebo v krajnom prípade aj bodkou. Keď je dostatok miesta, musia sa ohraničiť kóty šípkami vo vnútri príslušného rozmeru (obr. 11.8A). Keď je miesto obmedzené, kótovaciu čiaru možno ohraničiť vonkajšími šípkami,obyčajne šípkami susediacich kót (obr. 11.8B). Ak je kóta krajná, je potrebné kótovaciu čiaru predĺžiť za šípku (obr. 11.8B).

A

B Obr. 11.8 Ohraničenie kótovacích čiar

Os súmernosti, pomocné čiary a obrysové čiary sa nesmú použiť súčasne ako kótovacie čiary. Osi a obrysové čiary sa však môžu použiť ako pomocné čiary (obr. 11.9). Kótovacie čiary nesmú byť ani pokračovaním pomocných čiar (výnimkou je len kótovanie nepravidelných krivkových tvarov, kap. 4.5.13).

SPRÁVNE

NESPRÁVNE

Obr. 11.9 Príklad správnej a nesprávnej voľby pomocných a kótovacích čiar Všeobecne je potrebné predísť vzájomnému pretínaniu pomocných a kótovacích čiar. Ak sa však tomu nedá zabrániť, ani jedna z týchto čiar sa neprerušuje (obr. 11.10).

Obr. 11.10 Pretínanie pomocných a kótovacích čiar

- 205 -

Odkazové čiary sa kreslia tenkou súvislou čiarou, ktorá môže vychádzať (obr. 11.11): a) od kótovacej čiary bez ohraničenia začiatku, b) z vnútra zobrazenej plochy, pričom je začiatok odkazovej čiary vo vnútri plochy zvýraznený bodkou, c) od obrysovej hrany, pričom je začiatok odkazovej čiary na obrysovej hrane zvýraznený šípkou. Časť odkazovej čiary určená na zapísanie napr. hodnoty rozmeru, má byť rovnobežná so spodným okrajom výkresu. Odkazové čiary majú byť nakreslené mimo obrazu súčiastky. Odkazové čiary sa nemajú pretínať, nemajú sa kresliť rovnobežne so šrafovacími čiarami ani stotožňovať s kótovacou čiarou.

Obr. 11.11 Odkazové čiary

11.1.2 Zapisovanie hodnôt rozmerov na výkresoch Zapisovaniu hodnôt rozmerov jednotlivých prvkov súčiastky je potrebné venovať veľkú pozornosť. Stačí jedna chybná kóta a výroba je buď znemožnená, alebo sa stane z výrobku nepodarok. Pri zapisovaní hodnôt rozmerov sa má používať technické písmo podľa kap. 5. Písmo má mať takú výšku, aby sa zabezpečila úplná čitateľnosť originálu výkresu, ako aj reprodukcií zhotovených z mikrofilmov. Hodnoty rozmerov sa musia umiestniť tak, aby ich nepretínali alebo nerozdeľovali žiadne iné čiary na výkrese (obr. 11.12).

2 8

2 8

NESPRÁVNE

28

28

SPRÁVNE

Obr. 11.12 Zapisovanie hodnôt rozmerov vo vnútri Hodnoty rozmerov sa musia uvádzať na výkrese podľa jednej z nasledujúcich dvoch metód. Na jednom výkrese môže sa použiť len jedna metóda. Hodnoty rozmerov sa musia umiestniť rovnobežne s ich kótovacími čiarami a prednostne v blízkosti ich stredu, nad kótovaciu čiaru s medzerou medzi číselnou hodnotou a kótovacou

- 206 -

čiarou (obr. 11.13). Výnimku možno urobiť, keď sa použijú nadstavené priebežné kóty (kap. 11.4.2, kap. 11.5.12.3.1 a kap 11.5.12.3.2). 35

3,5 až 5 mm 15

85

85

1 až 1,2 mm

Obr. 11.13 Zapisovanie kót Hodnoty rozmerov musia byť zapísané tak, že ich možno čítať zdola alebo z pravej strany. Hodnoty nad šikmými kótovacími čiarami sa musia umiestňovať tak, ako je to zobrazené na obr. 11.14A. Hodnoty uhlových rozmerov možno umiestňovať tak ako je to na obr. 11.14B

35

60°

°

35

60° 30

35

35

35

60°

30°

60°

35

35

35

35

30°

35

35

60°

60°

35

30°

60°

60

°

60°

60°

alebo obr. 11.1C.

A

B

C

Obr. 11.14 Zapisovanie hodnoty rozmerov

11.2 VŠEOBECNÉ ZÁSADY KÓTOVANIA Hodnoty rozmerov sa zapisujú na výkresoch v milimetroch. Značka mm sa v kóte nepoužíva. Uhly sa kótujú v stupňoch, minútach a sekundách, pričom k číselným hodnotám treba pripisovať príslušné značky, napr. 10o11´ 20´´. Ak je uhol menší ako 1o, musí sa napísať hodnota 0o potom ďalšie hodnoty uhla, napr. 0o 27´ 57´´. Ak sa na výkrese musia použiť poznámky, vysvetlivky alebo technické požiadavky, ktoré obsahujú údaje o rozmeroch, potom sa aj pri číselných údajoch v milimetroch musí uviesť jednotka mm. Keď sa uvádzajú iné jednotky ako súčasť výkresovej špecifikácie (napr. N.m pre krútiaci moment alebo kPa pre tlak), musí sa s hodnotou uviesť aj príslušná značka jednotky. Na výkresoch sa mnohociferné čísla rozdeľujú do skupín po troch číslach a medzi skupinami sa vynechá medzera. Pri rozdeľovaní do skupín sa vychádza od desatinnej čiarky

- 207 -

vpravo a vľavo, napr. 26 032,34. Čísla, ktoré majú najviac štyri číslice (pred alebo za desatinnou čiarkou) sa nerozdeľujú, napr. 1624, 1,2345. Pri zapisovaní čísiel s hodnotami s desatinnou čiarkou je vhodnejšie zapisovať čiarku a nie bodku. Za číslami, ktoré by sa dolu hlavou mohli čítať nesprávne, dáva sa z pravej strany dolu bodka, napr. 6.; 66.; 89. a pod. Každá rozmerová informácia nutná na určenie veľkosti súčiastky alebo jej prvku sa musí jasne a úplne uviesť priamo na výkrese, okrem prípadu, keď sa takáto informácia uvádza v sprievodnej dokumentácii. Každý tvarový prvok sa musí na výkrese kótovať len raz. Kóty sa musia umiestniť v tom pohľade alebo reze, ktorý najzreteľnejšie ukazuje skutočné tvary. Na výkrese sa nemá uvádzať viac kót, ako je treba na určenie konečného výrobku. Ak je na výkrese kótovaný rozmer zobrazený viackráť, môže sa kótovať len raz. Výnimku možno urobiť v týchto prípadoch: a) keď je nutné kóty uviesť ako dodatočné rozmery pre niektoré výrobné operácie (napr. priemer pred cementovaním a dokončovaním); b) ak je účelné uviesť na výkrese informatívnu kótu. Nemajú sa uvádzať kóty, ktoré určujú výrobný postup alebo spôsob kontroly, ak to nie je podstatné na zabezpečenie správnej funkcie alebo vymeniteľnosti. Polohu kót treba často prispôsobiť rôznym situáciám a preto číselný údaj možno písať napr.: a) bližšie ku koncu kótovacej čiary, aby sa predišlo sledovaniu dlhej kótovacej čiary v prípade, keď stačí zobraziť len časť kótovacej čiary (obr. 11.15); b) na predĺženú kótovaciu čiaru za jedným zo zakončení, keď miesto na zápis zvyčajným spôsobom je obmedzené (obr. 11.16); c) pri konci odkazovej čiary, ktorá sa končí na kótovacej čiare, prikrátkej na to, aby sa jej rozmerová hodnota zapísala zvyčajným spôsobom (kóty 1,6 a 2 obr. 11.16); d) nad vodorovné predĺženie kótovacej čiary, ak nie je miesto na jej umiestnenie do prerušenia inej ako vodorovnej kótovacej čiary (obr. 11.17). Ø500 Ø450 Ø400 Ø350

1,6 16

7

19

1,6 2 Obr. 11.16 Zápis pri nedostatku miesta Ø600

Obr. 11.15 Zápis pri konci kótovacej čiary

- 208 -

Ø12

Ø8

Obr. 11.17 Zápis nad vodorovné predĺženie kótovacej čiary Hodnoty rozmerov, ktorých zobrazenie nezodpovedá mierke výkresu sa musia podčiarknúť hrubou čiarou (obr. 11.18A). Takýto prípad by mal nastať len pri oprave výkresu. Hodnoty rozmerov zapísané pri kótovaní skráteného obrazu prerušením sa nepodčiarkujú (obr. 11.18B). 30

60

11

A

11

B

Obr. 11.18 Zápis číselnej hodnoty rozmeru pri obrazci nezodpovedajúcom mierke výkresu V prípade, že sa nedajú (alebo to nie je účelné) pri kótovanom prvku vyniesť pomocné čiary a použiť vonkajšiu kótu, môže sa nakresliť kótovacia čiara medzi obrysové čiary (obr. 11.19). Ak je obrazec nakreslený v reze, miesto kde je napísaná hodnota rozmeru nesmie byť šrafované.

9

18

16

32

9

Obr. 11.19 Vnútorné kóty

64

Aby sa umožnilo rozlíšenie geometrického tvaru a zlepšila sa prehľadnosť výkresu, uvedú sa na kóte pred číselnou hodnotou rozmeru nasledujúce symboly (obr. 11.20): ∅ : Priemer

SR : Polomer gule

R : Polomer

S∅ : Priemer gule

: štvorec

- 209 -

Ø18

Ø14

12

R6

R7

A D

SØ25

B

C

E

F

6

12

SR R

SR85

44

Obr. 11.20 Symboly pri kótach Tam, kde sa treba vyhnúť opakovaniu zápisu rovnakých hodnôt rozmerov alebo zhotovovaniu dlhých odkazových čiar, možno použiť odkazové písmená v spojení s vysvetľujúcou tabuľkou alebo s poznámkou (obr. 11.21). V čiastočne nakreslených pohľadoch a rezoch súmerných súčiastok sa kótovacie čiary ktoré pretínajú os súmernosti kreslia trocha predĺžené za osi súmernosti; zakončenie kótovacej čiary na druhej strane sa potom vypúšťa (obr. 11.22).

A

B

B

A

A

B

Obr. 11.21 Kótovanie odkazovými písmenami

Obr. 11.22 Kótovanie čiastočných pohľadov

- 210 -

11.3 DRUHY KÓT Zakótovať súčiastku neznamená predpísať každému prvku súčiastky nejakým spôsobom hodnotu rozmeru. Spôsob kótovania je veľmi dôležitý a usporiadanie kót je výsledkom kombinácie rôznych konštrukčných, funkčných a výrobných požiadaviek. Kóty sa rozdeľujú na nasledujúce typy: • funkčná kóta: kóta, ktorá je podstatná pre funkciu častí alebo plochy (kóty F na obr. 11.23), • nefunkčná kóta: kóta, ktorá nie je podstatná pre funkciu časti alebo plochy (kóty NF na obr. 11.23), • informatívna kóta: kóta uvedená len na informatívne účely; táto kóta neovplyvňuje výrobu alebo kontrolu a je odvodená z ostatných hodnôt uvedených na výkrese alebo v príslušnej dokumentácii; uvádza sa v oblých zátvorkách a neplatí pre ňu žiadna tolerancia (kóta INF na obr. 11.23). F

F

F

F

F

F

F

NF

NF

NF

NF INF

Obr. 11.23 Funkčné, nefunkčné a informatívne kóty Vždy, keď je to možné, majú sa na výkrese uvádzať priamo funkčné kóty (obr. 11.24A). Občas sa vyžaduje alebo je nutné použiť nepriame funkčné kótovanie. V takých prípadoch sa musí dbať, aby výsledok kótovania bol rovnaký ako pri priamom kótovaní. Na obr. 11.24B je uvedené vhodné nepriame funkčné kótovanie, ktoré spľňa rozmerové požiadavky stanovené na obr. 11.24A, ale za podmienky použitia úzkych tolerancií. Kótovanie uvedené na obr. 11.24C má už vhodné tolerancie.

25±0,06

15±0,01

25±0,005

15±0,01

40±0,005

A

40±0,005

B

C

Obr. 11.24 Funkčné kótovanie A-priame, B,C - nepriame Nefunkčné kóty sa majú umiestniť spôsobom najvhodnejším pre výrobu a kontrolu.

- 211 -

11.4 USPORIADANIE KÓT Kóty je možné usporiadať podľa štyroch sústav kótovania: 1. Reťazcové kótovanie. 2. Kótovanie od spoločnej základne. 3. Kombinované kótovanie. 4. Kótovanie súradnicami.

11.4.1 Reťazcové kótovanie Reťazec jednotlivých kót (obr. 11.25) sa má použiť len tam, kde sčitovanie odchýlok jednotlivých rozmerov nemá vplyv na funkčné požiadavky, vrátane vymeniteľnosti, kladené na súčiastku. Pre reťazcové kótovanie možno použiť ktorékoľvek zakončenie kótovacích čiar, s výnimkou šípok s uhlom blízkym 90°.

19

12

23

4

54

21 19

19

21

(14)

Vzhľadom na to, že pri každej súčiastke potrebujeme kótu s jej maximálnym rozmerom (celkovú kótu), nesmie byť reťazec kót uzavretý. V prípade potreby môžeme chýbajúcu kótu uviesť ako informatívnu, t.j. v zátvorke (obr. 11.28B). Informatívnou kótou môže byť v odôvodnených prípadoch aj celková kóta.

19

A

12

23

4

B Obr. 11.25 Reťazcové kótovanie

11.4.2 Kótovanie od spoločnej (jednej) základne Kótovanie od spoločnej (jednej) základne sa používa vtedy, keď sa niekoľko kót toho istého smeru vzťahuje na spoločný začiatok, ktorým môže byť obrys, pomocná čiara alebo os. Kótovanie od spoločnej (jednej) základne sa môže urobiť ako: a) rovnobežné kótovanie, b) nadstavené priebežné kótovanie.

- 212 -

Rovnobežné kótovanie - pri tomto spôsobe kótovania sa umiestňuje mimo obrazu niekoľko samostatných kótovacích čiar, ktoré majú spoločný začiatok a sú navzájom rovnobežné, tak aby sa dali ľahko zapísať hodnoty rozmerov nad kótovacie čiary (obr. 11.26, 11.29). Nadstavené priebežné kótovanie - je zjednodušené rovnobežné kótovanie a môže sa použiť tam, kde sú priestorové obmedzenia a kde sa nemôžu vyskytnúť problémy s čitateľnosťou (obr. 11.27). Vhodne sa umiestni označenie začiatkov a opačné konce každej kótovacej čiary sa zakončia vždy len šípkou. Keď sa nezhorší zreteľnosť, hodnoty rozmerov možno umiestniť dvoma spôsobmi: - blízko šípky v smere pomocnej čiary (obr. 11.27A),

19

- blízko šípky nad kótovaciu čiaru (obr. 11.27B).

37 58

Obr. 11.26 Rovnobežné kótovanie

A B 19

57

35

57

35

19

0

0

Obr. 11.27 Nadstavené priebežné kótovanie Nadstavené priebežné kótovanie možno použiť aj pri kótovaní v dvoch smeroch. V takom prípade sa počiatky označia tak, ako je to uvedené na obr. 11.28. Ø

12

60

Ø

48

Ø

12

Ø

12

7 Ø

Ø

36

24

24

24

Ø

Ø

12

Ø

7

12

Ø 85

74

58

42

12

0

27

12

0

Obr. 11.28 Nadstavené priebežné kótovanie v dvoch smeroch

12

- 213 -

11.11.3 Kombinované kótovanie Kombinované kótovanie vznikne kombináciou jednotlivých kót, reťazcového kótovania a kótovania od spoločnej základne (obr. 11.29, 11.30). Použije sa vtedy, keď je to z hľadiska funkčného potrebné.

Obr. 11.29 Kombinované kótovanie

Obr. 11.30 Kombinované kótovanie

11.11.4 Kótovanie súradnicami Ak je to prospešné, namiesto nastaveného priebežného kótovania v dvoch smeroch, možno uviesť hodnoty rozmerov v tvare súradníc do tabuľky. Počiatky súradníc je potrebné vyznačiť, tak ako je to uvedené na obr. 11.31.

6

1 3

5

4 2

7

Y

0 0

X

Obr. 11.31 Kótovanie súradnicami

1 2 3 4 5 6 7

X 12 12 27 27 42 57 57

Y 60 12 48 24 36 60 12

Ø 12 12 7 7 24 12 12

- 214 -

11.5 SPÔSOBY KÓTOVANIA PRVKOV SÚČIASTOK 11.5.1 Kótovanie dĺžkových rozmerov Usporiadanie kót bolo ukázané na príklade kótovania dľžkových kót v kap. 11.4.

11.5.2 Kótovanie sklonených plôch Prvky súčiastok sklonené pod určitým uhlom môžeme kótovať: a) Určením uhla v stupňoch. Kótovacie čiary sa kreslia ako kruhové oblúky so stredom vo vrchole uhla (obr. 11.32) a ohraničujú sa šípkami. Pomocné čiary smerujú do vrcholu príslušného uhla. Ak je to potrebné, musí sa zakótovať aj poloha vrcholu uhla. Hodnoty uhlov sa zapisujú podľa medódy 1 alebo 2. b) Určením dĺžok ramien uhla (obr. 11.33). Určením sklonu. Sklon rovinnej plochy k zvolenej základni sa určuje pomerom 1:X (obr. 11.34). K pomeru určujúcemu hodnotu sklonu sa pripisuje značka sklonu. Hrot značky smeruje k priesečnici sklonenej plochy s uvažovanou základnou plochou, pričom spodná časť značky sa kreslí rovnobežne s obrysovou alebo odkazovou čiarou.

84°

9

79°

Obr. 11.32 Kótovanie sklonenej plochy uhlom

10

30

30

20

20

71 °

20

19°

30

Obr. 11.33 Kótovanie sklonenej plochy dĺžkou ramien

- 215 -

1:X h

H

20

1:3

X= L

L H-h

30

25%

1:P 1:4

P = 100 : X Obr. 11.34 Kótovanie sklonu

11.5.3 Kótovanie skosenia Skosenia sa kótujú buď dvoma dĺžkovými kótami, alebo jednou dĺžkovou kótou a jednou uhlovou kótou (obr. 11.35A). Hrany skosené pod uhlom 45° sa kótujú súčinom dĺžkového rozmeru skosenia a uhlom 45° (obr. 11.35B). Kužeľové zahĺbenia sa kótujú určením požadovaného rozmeru vonkajšieho priemeru a vrcholového uhla alebo hĺbky a vrcholového uhla (obr. 11.36). 2x45°

30°

ALEBO

2

2x45°

Obr. 11.35 Kótovanie vonkajšieho skosenia

2x45°

ALEBO

A

B

ALEBO

90°

90°

Ø22

2x45°

9

Obr. 11.36 Kótovanie A - vnútorného skosenia, B - kužeľového zahĺbenia

- 216 -

11.5.4 Kótovanie kužeľov Kužeľ sa môže kótovať spôsobmi uvedenými na obr. 11.37. Pri voľbe spôsobu kótovania má rozhodujúci vplyv funkcia kužeľa. V každom prípade sa musia predpísať dva dĺžkové rozmery (obyčajne veľkosť jednej podstavy a výška) a tretí rozmer sa volí z možností: veľkosť druhej podstavy, uhol sklonu alebo kužeľovitosť 1:C.

15 °

Pri kótovaní kužeľa kužeľovitosťou C (obr. 11.37), je nutné požiť grafický symbol podľa obr. 11.38. Grafický symbol sa kreslí symetricky k časti odkazovej čiary ktorá je rovnobežná s osou kužeľa a jej vrchol smeruje k vrcholu kužeľovej plochy. Obr. 11.38 Grafický symbol kužeľa

25

ØDx

Ø15

11,8°

Ø15

Ø20

C

25

Lx L´

d

D

C=

L

C=

D-d L

25 - 15 1 = 5 = 1:5 25

D

1:5

L

Obr. 11.37 Kótovanie kužeľov

11.5.5 Kótovanie ihlanov Ihlany sa môžu kótovať viacerými spôsobmi v závislosti od spôsobu výroby a funkcie (obr. 11.39). V každom prípade sa musia predpísať dva dĺžkové rozmery (obyčajne veľkosť jednej podstavy a výška) a tretí rozmer sa volí z možností: veľkosť druhej podstavy, uhol sklonu alebo ihlanovitosť 1:C. Ihlanovitosť sa vypočíta rovnako ako kužeľovitosť (obr. 11.37).

- 217 -

22

20

13°

20

20

20

7°

22

22

20

d

D

1:4

1:4

22

L

22

Obr. 11.39 Kótovanie ihlanov

11.5.6 Kótovanie štvorhranov Pojmom štvorhrany sa rozumejú tie prvky súčiastok ktoré majú v priereze tvar štvorca. Plochy štvorhranu sa vyznačujú uhlopriečkami nakreslenými tenkou súvislou čiarou. Táto úprava je nutná preto, aby nemohlo dôjsť k zámene tvaru štvorca za rotačný tvar, čo by viedlo k výrobe nepoužiteľnej súčiastky. Štvorhrany sa kótujú pripísaním symbolu malého štvorčeka (o výške požitého písma) pred hodnotu rozmeru (obr. 11.40A) ak je štvorhran kótovaný v priečelnej polohe. Ak je štvorhran kótovaný v nárožnej polohe (obr. 11.40B), potom sa umiestňuje štvorček a hodnota rozmeru nad odkazovú čiaru a priemer opísanej kružnice sa uvádza v zátvorke. ( Ø28,3 )

20

17

17

20

A

B

Obr. 11.40 Kótovanie štvorhranov

A

B

Obr. 11.41 Kótovanie šesťhranov

- 218 -

11.5.7 Kótovanie šesťhranov Šesťhrany sa kótujú pripísaním symbolu malého šesťuholníka (o výške použitého písma) pred hodnotu rozmeru otvoru kľúča. Ak je kótovaný v polohe kde sa javí ako šesťhran, symbol a rozmer sa píšu nad odkazovú čiaru (obr. 11.41A). Ak je šesťhran kótovaný v nárožnej polohe (obr. 11.41B), potom sa umiestňuje malý šesťhran a hodnota rozmeru nad kótovaciu čiaru.

11.5.8 Kótovanie polomerov Plochy jednotlivých prvkov súčiastky vytvárajú v mieste ich prenikov hrany. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje (z výrobného, funkčného alebo estetického hľadiska) aby boli hrany zaoblené. V jednotlivých pohľadoch súčiastok nakreslených na výkresoch sa zaoblené hrany premietajú ako časti kružníc - hovoríme, že vytvárajú polomery. Kótovacie čiary pri kótovaní polomerov sa vedú so stredu oblúka alebo zo smeru kde tento stred leží. Kótovacia čiara sa ohraničuje len jednou šípkou (vonkajšou alebo vnútornou), a to pri obrysovej čiare. Kótovacia čiara pri kótovaní polomerov sa vedie: a) z vyznačeného stredu oblúka (obr. 11.42A,B,C), b) smerom ku stredu oblúka, ktorý leží mimo obraz a preto nie je vyznačený (obr. 11.42D), c) ako dvakráť lomená čiara, ktorej dve časti sú rovnobežné; čiara, ktorá sa dotýka obrysovej čiary je pri nej ohraničená šípkou a smeruje do skutočného stredu oblúka, druhá vychádza z náhradného stredu (obr. 11.42E), d) pri malých polomeroch smeruje kótovacia čiara do neoznačeného stredu oblúka a pri obrysovej čiare sa ohraničí šípkou z vnútrornej (obr. 11.42F,G,H,I) alebo z vonkajšej strany oblúka (obr. 11.42J až M); hodnota polomeru zaoblenia sa môže písať aj nad odkazovú čiaru spojenú s predĺženou kótovacou čiarou (obr. 11.42G,I,K,M), prípadne nad spoločnú odkazovú čiaru (obr. 11.42N,P), e) pri veľmi malých polomeroch sa zaoblenia nekreslia a kótovacia čiara sa vedie od hrany a ohraničí sa šípkou (obr. 11.42R,S), f) ak veľkosť polomeru vychádza jednoznačne z iných rozmerov, nekótujeme ho číselnou hodnotou, ale napíšeme len písmeno R (obr. 11.20F). Pred číselnou hodnotou polomeru sa musí vždy napísať veľké písmeno R (napr. R54).

11.5.9 Kótovanie kruhových oblúkov Kruhový oblúk sa na výkrese zobrazuje ako časť kružnice, ale na rozdiel od zaoblenia polomerom má určenú okrem polomeru aj dĺžku oblúkovej časti. Kruhové oblúky sa kótujú: 1. určením hodnoty polomeru R,

- 219 -

C

B

R9

R9

D R9

R9

I

H F

L

G

R6

J

R6

R6

M

R6

E R9

A

R6

K

R6

R6

N

P

R6

R1

R1

R

,1 R0

R0,1

S

Obr. 11.42 Kótovanie polomerov 2. a určením rozmeru súčiastky v mieste oblúka niektorým zo spôsobov: a) kótou stredového uhla (obr. 11.43A), b) určením dĺžky tetivy (obr. 11.43B), c) dĺžkou oblúka na danom polomere; kótovacia čiara sa kreslí ako sústredný oblúk a nad číselnou hodnotou sa nakreslí oblúčik (obr. 11.43C); pri oblúkoch so stredovým uhlom do 90° sa kreslia pomocné čiary rovnobežne s osou stredového uhla, pri oblúkoch so stredovým uhlom nad 90° sa kreslia pomocné čiary so stredu oblúka. 33

R94

34

R94

R94

41°

Obr. 11.43 Kótovanie kruhových oblúkov

11.5.10 Kótovanie priemerov Rotačné prvky súčiastok - napr. valec, vŕtaná diera a pod.- sa zobrazujú na technickom výkrese rôzne, a to podľa svojej polohy k priemetni; v jednom pohľade sa zobrazia ako kružnice, v inom ako úsečky (obr. 11.44, 11.45, 11.47, 11.48 a pod.).

- 220 -

Aby sme zabránili omylu zámenou a aby sme odlíšili rotačné prvky od plochých, musíme pri kreslení nakresliť os rotácie. Pri kótovaní znovu zdôrazníme, že ide o rotačný prvok zapísaním značky priemeru ∅ pre číselnú hodnotu rozmeru (obr. 11.44). Značka priemeru sa píše rovnako vysoká ako číslice rozmeru a píše sa aj vtedy, keď priemer kótujeme v pohľade, v ktorom sa rotačný prvok zobrazuje ako kružnica.

8 Ø2

Ø18

Ø28

Ø28

A

B

Obr. 11.44 Kótovanie priemerov Keď sa použije kótovanie vo vnútri sústredných kružníc, kótovacie čiary musia prechádzať stredom kružníc a kreslia sa naklonené na os (rovnobežnú so spodnou čiarou rámika výkresu) v rozsahu uhlov 30° až 45° na obe strany. Vnútorné kóty je vhodné použiť len pre 2 až 3 rozmery; pri viacerých kótach môže vzniknúť neprehľadná ružica kótovacích čiar. V takomto prípade je vhodnejšie použiť vonkajšie kóty (obr. 11.44B). Veľké rotačné predmety nemusíme kresliť celé, stačí nakresliť ich časť (kap. 8.1.5 bod d). V takomto prípade môžeme použiť skrátené kótovanie priemerov - kótovacie čiary nie sú celé, iba Ø23 prechádzajú za os súmernosti (obr. 11.22). Podobne môžeme použiť skrátené kótovacie čiary pri kótovaní rotačných prvkov v polovičnom reze (obr. 11.45). Malé priemery môžeme kótovať niektorým zo spôsobov uvedených na obr. 11.46.

Ø38

Obr. 11.45 Kótovanie priemerov v polovičnom reze

Ø7

Ø7

Ø7

Ø7 Obr. 11.46 Kótovanie malých priemerov

Ø7

- 221 -

11.5.11 Kótovanie guľových plôch Guľové plochy sa kótujú podľa toho, aká veľká časť gule je na súčiastke. Zakončenie súčiastok časťou gule (obr. 11.20D) sa kótuje podľa zásad platných pre kótovanie polomerov. Pred písmeno R sa musí napísať písmeno S, ktoré vysvetľuje že ide o guľový povrch. Väčšie časti guľového povrchu (obr. 11.20E) sa kótujú podľa zásad platných pre kótovanie priemerov, s tým rozdielom, že pred označenie priemeru ∅ sa musí napísať písmeno S.

11.5.12 Kótovanie valcových dier Pri kótovaní valcových dier (obyčajne vŕtaných) je potrebné určiť ich: a) priemer, b) hĺbku (dĺžku), c) polohu na súčiastke.

11.5.12.1 Kótovanie priemeru valcových dier Pre kótovanie priemeru valcových priemerov (kap. 11.5.10).

dier platia tie isté pravidlá ako pre kótovanie

Ak je na obrazci viac rovnakých dier, postačuje uviesť kótovaciu čiaru len k jednej diere a kótu napísať ako súčin počtu dier a ich rozmeru (obr. 11.57, 11.59, 11.60). V prípade, že na súčiastke je niekoľko skupín dier, stačí určiť rozmer len jednej diery zo skupiny a pre ostatné diery vhodne označiť príslušnosť ku skupine. Rozmer diery možno určiť buď kótou priamo v obrazci, alebo zápisom v tabuľke alebo poznámke (obr. 11.24).

11.5.12.2 Kótovanie hĺbky dier Hĺbku priechodzej materiálu.

diery nie je

potrebné kótovať samostatne, lebo je určená hrúbkou

Hĺbku nepriechodzej (slepej) diery kótujeme: a) hĺbkou valcovej časti (výška kužeľového dna diery sa neuvažuje) - obr. 11.47A, b) hĺbkou diery až po vrchol kužeľového dna diery - ak je vrchol kužeľa iný ako 120°, alebo sa musí dodržať určitá hrúbka steny pod vrcholom kužeľa - obr. 11.47B, Odstupňovaná vŕtaná diera (obr. 11.47C) sa kótuje podľa rovnakých zásad ako jednotlivá diera.

- 222 Ø22 Ø14

Ø14

37

35

25

22

12

Ø14

A

B

C Ø8

Obr. 11.47 Kótovanie hĺbky dier

11.5.12.3 Kótovanie polohy dier Spôsob kótovania polohy dier závisí od funkcie dier, tvaru súčiastky, počtu dier a na spôsobe ich rozmiestnenia. Ak je na súčiastke len jedna diera a nezáleží na tom, v ktorej časti obvodu je vyrobená, stačí na určenie jej polohy jedna kóta (obr. 11.48).

18

Ø15

Obr. 11.48 Kótovanie polohy diery na jednoduchej rotačnej súčiastke

6.

12

Určením polohy diery sa rozumie určiť polohu osi symetrie diery (obr. 11.49) a nie polohu obrysov diery.

14

Obr. 11.49 Kótovanie polohy dier

SPRÁVNE

6.

NESPRÁVNE

Kótovanie viacerých dier na súčiastke je zložitejšie. Musí vychádzať z funkcie, veľkosti, tvaru a pod. zariadenia, ale aj zo spôsobu výroby, zameniteľnosti súčiastok a pod. Polohu takýchto dier je možné určiť na os symetrie (obr. 11.50), od obrysovej čiary súčiastky alebo od osi inej diery.

42

10

42

- 223 -

10

80

Obr. 11.50A Kótovanie polohy dier s využitím osi symetrie

64

Obr. 11.50B Kótovanie polohy dier

Často sa vyskytuje kótovanie polohy väčšieho počtu dier rozmiestnených: a) na priamke, b) na kružnici, c) v rovine.

11.5.12.3.1 Kótovanie polohy dier na rozstupových priamkach Pri kótovaní polohy dier rozmiestnených na rozstupovej priamke, treba určiť polohu tejto priamky na súčiastke a potom polohu dier na priamke. Poloha dier na priamke sa kótuje v podstate podľa zásad ktoré platia pre rôzne spôsoby kótovania dĺžkových rozmerov.

14

Reťazcové kótovanie nezaručuje presnú polohu dier, a to najmä na konci reťazca. Poloha prvej diery sa musí zakótovať vzhľadom na vyžadovaný prvok súčiastky, napr. obrys (obr. 11.51). Ak tvori reťazec kót väčší počet rovnakých rozstupov, môžeme kótovať polohu dier na priamke súčinom podľa obr. 11.52A, keď prvá číslica je počet rozstupov, druhá hodnota rozstupu a tretia za rovnítkom v zátvorke je súčet rozstupov (kvôli ľahšej kontrole vo výrobe). Ak sa môže vyskytnúť akákoľvek nejasnosť v otázke hodnoty rozstupu a počtu rozstupov, musí sa zakótovať aj jeden rozostup podľa (obr. 11.52B).

15

23

38

31

Obr. 11.51 Reťazcové kótovanie polohy dier

23

14

- 224 -

A 5x23=(115)

15

14

B

15

23 5x23=(115)

Obr. 11.52 Reťazcové kótovanie polohy dier súčinom

14

Kótovanie od spoločnej základne zaručuje presnú polohu každej diery v rámci možnej alebo predpísanej tolerancie. Môže sa použiť spôsob rovnobežného kótovania (obr. 11.53A) alebo nadstaveného priebežného kótovania (obr. 11.53B).

15

23

A

61 115

14

B

115

61

23

0

15

Obr. 11.53 Kótovanie polohy dier od spoločnej základne

- 225 -

11.5.12.3.2 Kótovanie polohy dier na rozstupových kružniciach Pri kótovaní polohy dier na rozstupových kružniciach je potrebné zakótovať: a) priemer rozstupovej kružnice, b) polohu rozstupovej kružnice, c) polohu dier na rozstupovej kružnici, d) priemery dier (alebo rozmery nerotačných dier). Najjednoduhšie sa zakótujú polohy dier rovnakého rozmeru a tvaru, rovnomerne rozložené po rozstupovej kružnici, bez požiadavky na polohu niektorej z dier vzhľadom na iné prvky na súčiastke (obr. 11.54). Ak záleží na polohe rovnomerne rozložených dier po rozstupovej kružnici vzhľadom na nejaký prvok súčiastky, musí sa táto poloha zakótovať (obr. 11.55). 22,5°

8xØ12

8xØ12

Ø4 8

Ø48

Obr. 11.54 Pravidelne rozložené diery súčiastky

Obr. 11.55 Pravidelne rozložené diery od prvku 0°

°

90

45 °

45°

75°

6xØ12

Ø48

Ø48

Ø12

45°

90°

0°

12

Obr. 11.56 Kótovanie nepravidelne rozložených dier

5°

°

13

60

Obr. 11.57 Kótovanie nepravidelne rozložených dier

- 226 -

Nepravidelne rozmiestnené diery po rozstupovej kružnici sa kótujú pomocou uhlov buď reťazcovým kótovaním (obr. 11.56), alebo kótovaním od spoločnej základne (obr. 11.57), resp. dĺžkovými kótami (obr. 11.58).

6xØ12 60 52

36

19 12

60

52

36

19

12

0 0

Obr. 11.58 Kótovanie polohy dier rozložených na kružnici dĺžkovými kótami

11.5.12.3.3 Kótovanie polohy dier rozmiestnených v rovine Rozmiestnenie polohy dier v rovine paneloch, plošných spojoch a pod.

je dosť časté a vyskytuje sa napr. pri ovládacích

Polohu dier rozmiestnených v rovine môžeme kótovať: a) určením polohy každej z dier dvoma kótami; kóty usporiadame podľa požiadavky na presnoť výroby: aa) do reťazca, ab) od dvoch spoločných základní (obr. 11.59), b) pravouhlým súradnicovým kótovaním od zvolených spoločných základní, napr. obrysu súčiastky; na výkrese je potrebné označiť počiatok súradníc podľa obr. 11.60, diery očíslovať a potrebné rozmery zapísať do tabuľky.

45 36 27 18 9

96

77

58

48

29

10

0

0

Obr. 11.59 Kótovanie polohy dier od dvoch spoločných základní

- 227 -

2

7 4 5

6

3 1

Y 0

0

0

8

X

Y

Ø

1

10

9

4

2

29 45

4

3

29 18

4

4

48 36

4

5

58 27

4

6

77 27

4

7

96 45

4

8

96

4

9

X

Obr. 11.60 Kótovanie polohy dier súradnicami

11.5.13 Kótovanie nepravideľných krivkových tvarov Pri kótovaní nepravideľných krivkových tvarov sa ich presný tvar určí sústavou kót rozmiestnených spravidla v pravidelných vzdialenostiach. V tomto prípade kótovania je povolená výnimka a kótovacie čiary môžu byť pokračovaním pomocných čiar, resp. môžu s nimi splynúť (obr. 11.61).

110

17,69

19,33 99

21,87 88

24,61 77

28,41 66

33,63 55

40,95 44

49,31 33

54,28 22

11

0

59

57,33

Obr. 11.61 Kótovanie nepravidelných krivkových tvarov

11.5.14 Kótovanie súmerných súčiastok V obrazoch súmerných súčiastok sa môžu kótovať súmerne položené prvky len raz, t.j. len na jednej z polovíc. Kóty spolu súvisiace musia byť na jednej a tej istej strane súčiastky (obr. 11.62).

- 228 -

39 R6

11

R32

17

35

18

12

4xØ3

12 51

Obr. 11.62 Kótovanie súmerných súčiastok

11.5.15 Kótovanie zvláštnej úpravy povrchu súčiastok Niekedy je nutné zakótovať ohraničenú plochu alebo dĺžku povrchu, aby sme predpísali zvláštne úpravy (napr. farbenie, chromovanie, drsnosť povrchu a pod.). V takýchto prípadoch sa plocha alebo dĺžka upravovaného povrchu označia hrubou bodkočiarkovanou čiarou nakreslenou rovnobežne v malej vzdialenosti od označovaného povrchu. Ak sa uvádzajú zvláštne úpravy na rotačnom povrchu, označenie sa musí urobiť len na jednej strane (obr. 11.63). Ak treba určiť polohu a rozmer časti so zvláštnou úpravou, musia sa uviesť príslušné kóty. Kótovanie nie je nutné, ak je miesto a rozsah zvláštnej úpravy zrejmé zo zobrazenia (obr. 11.64).

Obr. 11.63 Kótovanie zvlášnej úpravy povrchu

Obr. 11.64 Označenie zvláštnej úpravy povrchu

11.5.16 Kótovanie opakujúcich sa prvkov Aby sa predišlo opakovaniu rovnakých rozmerových hodnôt pri opakovaných prvkoch súčiastky, môže sa zakótovať len jeden prvok a určí sa ich počet na súčiastke (obr. 11.69). Niekedy je možné spojiť počet prvkov s ich rozmerom v zápise súčinom (obr. 11.70).

- 229 -

4x

4xØ12

12 6

Ø4

8

Obr. 11.65 Zápis počtu opakovaných prvkov 8xØ8

Obr. 11.66 Zápis počtu prvkov súčinom s ich rozmerom

11.6 POČET KÓT A ICH UMIESTŇOVANIE Na určenie rozmerov súčiastky pre jej výrobu sú rozhodujúce len kóty, bez ohľadu na mierku zobrazenia. Z uvedeného dôvodu musí kótovanie spĺňať nasledovné pravidlá: a) Úplnosť kótovania. Na výkrese sa musia kótovať (ale len jeden krát) všetky rozmery potrebné na jednoznačné určenie geometrického tvaru a veľkosti súčiastky, ako aj jej vzťahu k iným súčiastkam. Kóty sa majú voliť tak, aby sa potrebný rozmer odčítal priamo z výkresu a nebolo ho potrebné počítať z niekoľkých kót. b) Zrozumiteľnosť kótovania. Ak na zobrazenie súčiastky je potrebných niekoľko obrazcov, zapíše sa kóta do toho obrazca v ktorom je kótovaný rozmer najzrozumiteľnejší (obr. 11.67). Prvok súčiastky sa nesmie kótovať v obraze kde sa zobrazuje skrátený alebo neviditeľný (nakreslený čiarkovanou čiarou). Ak je súčiastka zobrazená v jednej časti obrazu v pohľade a v druhej časti v reze (obr. 11.68), majú sa kóty vonkajších prvkov kótovať na strane pohľadu a vnútorných na strane rezu. Kóty, ktoré patria jednemu prvku súčiastky (napr. priemer diery, jej poloha a hĺbka), sa majú umiestniť v jednom obrazci, aby ich pri výrobe nebolo nutné pracne hľadať po výkrese.

- 230 -

Keď je v zostave nakreslených a zakótovaných niekoľko súčiastok, majú sa oddeľovať skupiny kót ktoré sa vzťahujú na jednotlivé súčiastky (obr. 11.69). c) Účelnosť kótovania. Kóty sa majú tvoriť s ohľadom na funkciu súčiastky, výrobný postup, možnosti merania, montáž a pod. Ak je vopred známy spôsob a postup výroby, kótujú sa najprv rozmery, ktoré sú dôležité z funkčného i výrobného hľadiska súčasne. Za základne kótovania polohy prvkov súčiastky sa majú voliť dôležité funkčné plochy alebo ich osi súmernosti, stredy a pod., prípadne plochy, ktoré sú východiskom pre predpokladaný postup výroby alebo i montáže. Vhodnou voľbou základne možno dosiahnuť hospodárnejšiu výrobu pri rovnakej presnosti výrobku. Prvky dvoch alebo viacerých súčiastok, ktoré sa pri montáži spájajú práve v týchto prvkoch, je účelné na výkresoch jednotlivých súčiastok kótovať rovnakým spôsobom, prípadne rovnakým súborom kót.

Obr. 11.67 Zrozumiteľnosť umiestnenia kót

NESPRÁVNE

SPRÁVNE

1x45°

Ø41

Ø22 Ø30 Ø58

32

2

41

50

24

M48

Obr. 11.68 Oddelenie kót vonkajších a vnútorných prvkov

- 231 -

Obr. 11.69 Oddelenie skupín kót

11.7 KÓTOVANIE V AutoCADe Programy CAD sú konštruované tak, aby technický výkres odpovedal platným normám, alebo sú konštruované tak, aby sa kótovanie dalo správne nastaviť - nakonfigurovať na správny kótovací štýl pre rôznych používateľov, odbornosti a použitie. Technické výkresy sa kreslia v AutoCADe rôznymi druhmi farebných čiar a tieto sú priradené príslušným hladinám. Práca s hladinami je popísaná v kap. 4.7. Kóty nakreslené v AutoCADe môžu byť asociatívne, t.j. so zmenou rozmeru súčiastky sa zmení veľkosť kóty a jej číselná hodnota. Neplatí to však opačne. Kóta je zložená z niekoľkých prvkov (kap. 11.1) a v AutoCADe tvori jeden celok. Možno ju príkazom Errase rozložiť na samostatné prvky alebo premennú DIMASO vypnúť a kóta sa bude už tvoriť z jednotlivých samostatných prvkov. Vypne sa tým aj asociativita kót. Na začiatku kótovania v AutoCADe je nutné otvoriť príkazy na kótovanie. V AutoCADe sa príkazy na kótovanie môžu vyvolať z otvoreného roletového menu Kótovanie (Dimension - obr. 11.70), z plávajúceho menu stlačením vhodnej ikony (obr. 11.71) alebo z dialógového riadku napísaním mena príkazu a potvrdením Enterom (obr. 11.72) AutoCAD umožňuje zadávať kóty dvoma spôsobami: a) výberom kótovaného objektu, alebo b) zadaním začiatku prvej a druhej pomocnej čiary. AutoCAD umožňuje (ešte pred nakreslením kóty) editovať jej text alebo zmeniť jeho polohu, ponúkaním volieb Mtext, Text a pod. Všetky možnosti budú vysvetlené na príklade lineárneho kótovania. Obr. 11.70 Otvorené roletové menu kótovania (preklady názvov v texte)

- 232 -

Obr. 11.71 Plávajúce menu kótovania

11.7.1 Spôsoby kótovania V AutoCADe sú vytvorené samostatné príkazy každému spôsobu kótovania. Ich dialóg môže byť podobný, ale vo väčšine príkazov je rozdielny.

11.7.1.1 Lineárne kótovanie (Linear Dimension) Na kreslenie lineárnych kót sa používa príkaz Linear Dimension. Lineárne kótovanie sa môže aktivovať z roletového menu voľbou Linear (obr. 11.70), stlačením ikony Linear Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimlinear - obr. 11.72.

Obr. 11.72 Otvorený dialóg príkazu lineárneho kótovania Otvorený dialóg lineárneho kótovania požaduje určiť spôsob výberu kótovaného objektu. Ak sa odpovie stlačením klávesy Enter, alebo pravého tlačítka myši, príkaz požaduje vybrať objekt ktorý sa má kótovať. Objekt sa vyberie kurzorom ktorý zmení tvar na štvorček. Ak sa odpovie súradnicami (alebo uchytením) začiatočného bodu prvej pomocnej čiary, potom je požadovaný počiatočný bod druhej pomocnej čiary. Po jeho zadaní pokračuje dialóg rovnako pre obidva spôsoby výberu požiadavkou určiť polohu kóty alebo niektorú z ponúkaných volieb. Voľba ukázaním na objekt Voľba ukázaním na prvé body pomocných čiar Obr. 11.73 Pokračovanie lineárneho kótovania po prvej odpovedi na dialóg Dialóg pokračuje požiadavkou zadať polohu kóty alebo určiť niektorú z ponúkaných volieb. Vzdialenosť kóty od obrysu alebo inej kóty je vo všeobecnosti určená normami a preto sa môže zadať relatívnou súradnicou. Ponuka v dialogovom riadku (obr. 11.73) dáva nasledovné možnosti :

- 233 -

Mtext : Ak sa na dialóg odpovie písmenom „M“, otvori sa okno viacriadkového textového editora v ktorom sa môže editovať text. Číselná hodnota odmeraná AutoCADom nie je v okne zobrazená, ale ju obsahujú trojuholníkové zátvorky (<>). V okne sa môže meniť veľkosť písma, druh písma a dopísať symboly alebo text pred alebo za číselný údaj kóty (obr. 11.74). Vymazaním zátvoriek je možné nahradiť odmeraný číslený údaj iným. Ku kótam sa môžu špeciálnou postupnosťou znakov pripísať potrebné symboly: %%c - značka priemeru; %%d - značka stupňov; %%p - symbol plus/mínus; %%o - čiarka nad textom; %%u - podčiarknutý text.

Obr. 11.74 Otvorená ponuka Mtext s vkladaním symbolu priemeru Text : Ak sa na dialóg odpovie písmenom „T“, môže sa editovať text v príkazovom riadku (obr. 11.75). Ak má ostať odmeraná hodnota v kótovacom texte, pri doplnení textu pred alebo za odmeranú hodnotu musia sa napísať na správne miesto aj zátvorky. Stlačením medzerníka, možno zadať prázdnu kótu. Asociatívny je len údaj ktorý obsahujú zátvorky. Obr. 11.75 Otvorená ponuka Text Angle : Ak sa na dialóg odpovie písmenom „A“, sa vyžaduje v dialógovom riadku napísať uhol, pod ktorým má byť k lineárnej kóte napísaná jej číselná hodnota.

Ak sa na dialóg odpovie písmenom „H“, alebo „V“ zvolí sa kótovanie horizontálne alebo vertikálne. Program AutoCAD LT 2000 však toto kótovanie automaticky rozpozná a voľby H a V nie je potrebné používať. Rotated : Ak sa na dialóg odpovie písmenom „R“, musí sa dopísať uhol pod ktorým bude nakreslená kótovacia čiara (obr. 11.76).

30

Horizontal, Vertikal:

Obr. 11.76 Otočená kótovacia čiara

- 234 -

Príklad 11.1

55

3 1 30

Okótujte obdĺžnik z obr. 11.77. Horizontálnu kótu urobte výberom objektu a vertikálnu kótu urobte voľbou počiatočných bodov pomocných čiar. Obr. 11.77 K príkladu 11.1

2 Command: _dimlinear Specify first extension line origin or <select object> : Enter Select object to dimension : ukáže sa na úsečku - bod 1 [Mtext/Text/Angle/Horizontal/Vertical/Rotated] : @ 0, 8 (poloha kóty) Dimension text = 55 Command : Enter DIMLINEAR Specify first extension line origin or <select object> : _int of (výber priesečíka - bod 2) Specify second extension line origin: _int of (výber priesečíka - bod 3) Specify dimension line location or [Mtext/Text/Angle/Horizontal/Vertical/Rotated] : @ 8, 0 (poloha kóty) Dimension text = 30 Command :

11.7.1.2 Šikmé kótovanie (Aligned) Na kreslenie šikmých kót sa používa príkaz Aligned. Kótovaciu čiaru nakreslí rovnobežne so spojnicou počiatočných bodov pomocných čiar, resp. rovnobežne s kótovaným prvkom. Príkaz Aligned sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Aligned Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimaligned. Dialóg otvoreného príkazu Aligned je podobný dialógu lineárneho kótovania.

2

1

Ø6

1

8

64

Obr. 11.78 Šikmá kóta, 1-výber objektu, 2-určenie polohy kóty

2

- 235 -

11.7.1.3 Súradnicové kótovanie (Ordinate) Na kreslenie súradnicových kót sa používa príkaz Ordinate. Príkaz meria kolmú vzdialenosť od počiatočného bodu po kótovaný prvok. Príkaz Ordinate sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Ordinate Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimordinate. Pred začatím kótovania je potrebné presunúť začiatok súradnicového systému (USS) do bodu v ktorom má byť súradnica 0,0 (obr. 11.79), čo zabezpečí, že prvá kóta bude mať kótovací text 0. Je vhodné zapnúť kresliaci režim Orto, čo zabezpečí, že budú súradnice rovné. Voľbou Xdatum/Ydatum sa môžu zapisovať súradnice X, resp. Y. 36 24

Ø

12 Ø

7

12

85

58

27

12

0

0

2

12 Ø

12 Ø

1

Obr. 11.79 Súradnicové kótovanie; 1-Začiatok súradnicového systému a prvý bod kóty; 2-druhý bod kóty

11.7.1.4 Kótovanie polomerov (Radius) Na kótovanie polomerov a kruhových oblúkov sa používa príkaz Radius. Kóty polomerov môžu byť rôzne, podľa nastavenia kótovacieho štýlu. Pred číselnou hodnotou sa implicitne napíše značka polomeru R (obr. 11.80). Príkaz Radius sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Radius Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimradius. R5

0 R2

Obr. 11.80 Príklad kótovania polomerov

- 236 -

Príklad 11.2 Zakótujte polomer R20 na obr. 11.80. Command : Dimradius Select arc or circle : kurzorom sa ukáže na oblúk ktorý sa má kótovať Dimension text = 20 Specify dimension line location or [Mtext/Text/Angle] : Enter (ak sa nechce nič meniť) Command :

11.7.1.5 Kótovanie priemerov (Diameter) Na kótovanie kružníc sa používa príkaz Diameter. Kóty môžu byť rôzne, podľa nastavenia kótovacieho štýlu. Pred číselnou hodnotou sa implicitne napíše značka ∅. Ak sa priemery (kružnice) kótujú lineárnymi kótami, musí sa značka ∅ dopísať editovaním kóty (obr. 11.44 a 11.46). Príkaz Diameter sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Diameter Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimdiameter. Otvorený príkaz Diameter požaduje zadať (podobne ako u polomerov) kružnicu alebo kruhový oblúk. Kurzorom vybratá kružnica sa potvrdí a dialóg pokračuje ponukou už známych volieb z iných kótovacích príkazov. Potvrdená kóta sa nakreslí v mieste výberu kružnice kurzorom. Poloha textu kóty sa môže zmeniť myšou.

11.7.1.6 Kótovanie uhlov (Angular) Na kótovanie uhlov sa používa príkaz Angular. Príkaz Angular sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Angular Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimangular. Otvorený príkaz Angular (obr. 11.81A) požaduje vybrať kurzorom arc (oblúk), circle (kružnicu), line (úsečku) alebo specify vertex (stredový bod uhla). Dialóg pri výbere oblúku hneď požaduje určiť polohu kóty (obr. 11.81B). Pri výbere úsečky, požaduje najprv určiť druhú úsečku uhla a až potom polohu kóty. Skôr ako sa určí poloha budúcej kóty, môže sa kóta editovať ponukou už známych volieb z iných kótovacích príkazov. Potvrdenie Enterom príkaz ukončí a nakreslí sa kóta.

A B Obr. 11.81 Dialóg kótovania uhlov

- 237 -

V otvorenom príkaze (obr. 11.81A) stlačenie klávesy Enter vyberie možnosť zadávania uhla troma bodmi - voľba specify vertex (vrchol uhla). Dialóg požaduje zadať vrcholový bod uhla (obr. 11.82A). Po jeho zadaní sa požaduje zadať prvý a potom druhý bod uhla (obr. 11.82B), za čím nasleduje požiadavka zadať polohu kóty.

A

B Obr. 11.82 Dialóg kótovania uhlov zadaním troch bodov Príklad 11.3 Zakótujte uhol zrazenia telesa zobrazeného na obr. 11.83, výberom odvesien uhla. Command: Dimangular Select arc, circle, line, or <specify vertex> : kurzorom sa vyberie prvá úsečka - bod 1 Select second line : kurzorom sa vyberie druhá úsečka - bod 2 Specify dimension arc line location or [Mtext/Text/Angle] : určí sa poloha kóty - bod 3 Dimension text = 27 Command : 27°

3 2

1

Obr. 11.83 Kótovanie uhla - k príkladu 11.3 Príklad 11.4 Zakótujte uhol zadaný troma bodmi na obr. 11.84 Command: Dimangular Select arc, circle, line, or <specify vertex> : Enter Specify angle vertex : vyberie sa vrchol uhla - bod 1 Specify first angle endpoint : vyberie sa prvý koncový bod uhla - bod 2 Specify second angle endpoint : vyberie sa druhý koncový bod uhla - bod 3 Specify dimension arc line location or [Mtext/Text/Angle] : určí sa poloha kóty - bod 4 Dimension text = 39 Command :

- 238 -

1 4 2

39°

3

A

B

Obr. 11.84 Zadanie uhlovej kóty troma bodmi

11.7.1.7 Kótovanie od základne (Baseline) Na kótovanie niekoľkých dĺžkových alebo uhlových kót od jednej základne sa používa príkaz Baseline. Príkaz Baseline sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Baseline Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimbaseline. Otvorený príkaz Baseline (obr. 11.85) požaduje zadať druhú pomocnú čiaru kóty od základne (obyčajne si pamätá poslednú kótu a chce ju použiť za základňu). Voľbou Select sa môže zvoliť za základňu ľubovoľná existujúca kóta. Voľbou Undo na môže zmazať posledne nakreslená kóta od základne. Pred otvorením príkazu Baseline musí byť v karte Lines and Arrows (Čiary a šípky) nastavená vzdialenosť medzi kótovacími čiarami.

Obr. 11.85 Otvorený príkaz Baseline Kótovanie telesa od základne sa musí začať buď nakreslením prvej kóty normálným lineárnym kótovaním a potom otvorením príkazu Baseline, alebo otvorením príkazu Baseline a pokračovaním voľbou Select ktorá umožní zvoliť kótu ktorá bude základňou pre ďalšie kóty. Pri pokračovaní kótovania od základe, bezprostredne po prvej kóte zvolí príkaz za základňu ostatných kót počiatok prvej pomocnej čiary prvej kóty. Pri kótovaní voľbou Select bude základňou tá pomocná čiara ktorou sa kóta vyberie. Zmeniť základňu možno voľbou Select aj bezprostredne po nakreslení prvej kóty. Otvorený príkaz Baseline požaduje v dialógovom riadku určiť počiatok druhej pomocnej čiary druhej kóty. Po jeho určení sa nakreslí kóta a požiadavka sa opakuje pre ďalšiu kótu. Ak sa odpovie tlačítkom Enter príkaz ponúka zadať novú základňu pre kótovanie. Ďalším tlačením tlačítka Enter príkaz skončí.

- 239 -

Príklad 11.5 Zakótujte odstupňovania telesa z obr. 11.86 vo vodorovnej rovine kótami od základne. Command : DIMLINEAR Specify first extension line origin or <select object> : _endpoint - uchytí sa bod 1 Specify second extension line origin : _endpoint - uchytí sa bod 2 Specify dimension line location or [Mtext/Text/Angle/Horizontal/Vertical/Rotated] : uchytí sa bod 3 Dimension text = 18 Command : Command : DIMBASELINE Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: _endpoint - uchytí sa bod 4 Dimension text = 35 Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: _endpoint - uchytí sa bod 5 Dimension text = 54 Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: _endpoint - uchytí sa bod 6 Dimension text = 70 Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: Enter Select base dimension : Enter Command : 70 54

54 35

35 18

4

5

6

2

18

3

1

A

B

45°

135

°

90

°

Obr. 11.86 Príklad kótovania od základne k príkladu 11.5, A-postup, B-okótovanie

Obr. 11.87 Príklad kótovania uhlov od základne

- 240 -

11.7.1.8 Reťazcové kótovanie (Continue) Na kótovanie niekoľkých dĺžkových alebo uhlových kót ktoré nadväzujú na seba sa používa príkaz Continue. Príkaz Continue sa môže aktivovať z roletového menu (obr. 11.70), stlačením ikony Continue Dimension alebo napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimcontinue. Otvorený príkaz Continue (obr. 11.88) požaduje zadať druhú pomocnú čiaru kóty od základne (obyčajne si pamätá poslednú kótu a chce ju použiť za základňu). Voľbou Select sa môže zvoliť za základňu ľubovoľná existujúca kóta. Voľbou Undo na môže zmazať posledne nakreslená kóta od základne. Pred otvorením príkazu Continue musí byť v karte Lines and Arrows (Čiary a šípky) nastavená vzdialenosť medzi kótovacími čiarami.

Obr. 11.88 Otvorený príkaz Continue Kótovanie telesa od základne sa musí začať buď nakreslením prvej kóty normálným lineárnym kótovaním a potom otvorením príkazu Continue, alebo otvorením príkazu Continue a pokračovaním voľbou Select ktorá umožní zvoliť kótu ktorá bude základňou pre ďalšie kóty. Pri pokračovaní kótovania od základe, bezprostredne po prvej kóte zvolí príkaz za základňu ostatných kót počiatok prvej pomocnej čiary prvej kóty. Pri kótovaní voľbou Select bude základňou tá pomocná čiara ktorou sa kóta vyberie. Zmeniť základňu možno voľbou Select aj bezprostredne po nakreslení prvej kóty. Otvorený príkaz Continue požaduje v dialógovom riadku určiť počiatok druhej pomocnej čiary druhej kóty. Po jeho určení sa nakreslí kóta a požiadavka sa opakuje pre ďalšiu kótu. Ak sa odpovie tlačítkom Enter príkaz ponúka zadať novú základňu pre kótovanie. Ďalším tlačením tlačítka Enter príkaz skončí. Príklad 11.6 Zakótujte odstupňovania telesa z obr. 11.89 vo vodorovnej rovine reťazcovými kótami. Command : DIMLINEAR Specify first extension line origin or <select object> : _endpoint - uchytiť bod 1 Specify second extension line origin : _endpoint – uchytiť bod 2 Specify dimension line location or [Mtext/Text/Angle/Horizontal/Vertical/Rotated] : uchytiť bod 3 Dimension text = 18 Command : Command : DIMCONTINUE Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: _endpoint - uchytiť bod 4 Dimension text = 17 Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: _endpoint – uchytiť bod 5 Dimension text = 19

- 241 -

Specify a second extension line origin or [Undo/Select]<Select>: Enter Select base dimension : Enter Command :

5

18

17

19

4

19

3

2

17

18

1

A

B

Obr. 11.89 Príklad reťazcového kótovania k príkladu 11.6, A-postup, B-okótovanie

11.2.1.9 Kótovanie s odkazovou čiarou (Leader) V niektorých prípadoch, hlavne pri nedostatku miesta, sa zapisuje text kóty k odkazovej čiare (obr. 11.16, 11.35, 11.37, 11.39, 11.40). Spôsob zapisovania je popísaný podrobne v kap. 4.6.2.

11.7.2 Editovanie textov kót Niekedy je potrebné doplniť text kóty napr. toleranciou, písmenom φ a pod., alebo ho treba premiestniť napr. zo stredu kóty na jej okraj. Text kótovania sa môže editovať dvoma spôsobmi: premiestňovaním textu alebo zmenou textu.

11.7.2.1 Premiestňovanie textu Príkaz na premiestňovanie textu kóty sa môže otvoriť stlačením ikony Dimension Text edit, napísaním mena príkazu do dialógového riadku Dimtedit, alebo z roletového menu Dimension (Kótovanie - obr. 11.70) voľbou ponuky Align Text (Editovanie textu kóty) a výberom požadovaného posunutia textu kóty (obr. 11.90). V otvorenom príkaze sa zobrazí len základný dialóg (obr. 11.91A). Po výbere kóty sa jej text premiestni na určené miesto a príkaz sa ukončí.

Obr. 11.90 Otvorenie príkazu editovania textu kóty

- 242 -

Po otvorení príkazu na editovanie textu kóty ikonou alebo z dialógového riadku sa zobrazí dialóg požadujúci určiť kótu ktorej text sa má editovať (obr. 11.91A). Po výbere kóty dialóg požaduje určiť kde sa má text kóty premiestniť (obr. 11.92). Bez výberu ponuky, možno text uchytený kurzorom premiestňovať pri vypnutom režime ORTHO (pravouhlý súradnicový systém) do ľubovolnej vzdialenosti a smeru od kótovacej čiary. Pri výbere ponuky sa text uloží na zvolené miesto stlačením ľavého tlačítka myši. Kurzor

60

A

B

Obr. 11.91 A-Výzva na výber kóty ktorej text treba editovať B-Výber kóty kurzorom Pri využití ponuky z dialógu: Left (Ľavý), Right (Pravý), Center (Stred) sa text kóty premiestni k ľavej pomocnej čiare, do stredu kóty alebo k vpravej pomocnej čiare. Home (Vrátiť) vráti text na pôvodné miesto pred editovaním a Angle (Uhol) umožňuje natočiť text o zadaný uhol.

Obr. 11.92 Dialóg po výbere kóty

60

60

Obr. 11.93 Presun textu kurzorom na ľubovoľné miesto

11.7.2.2 Zmena textu kóty Príkaz na zmenu textu kóty sa môže otvoriť ikonou Dimension Edit, napísaním mena príkazu do dialógového riadku - Dimedit, alebo z roletového menu Dimension (Kótovanie obr. 11.70) voľbou ponuky Oblique (Šikmý) ktorého jednou z ponúk je New (Nový - obr. 11.94) Otvorený príkaz Dimedit zobrazí dialóg v ktorom treba zvoliť ponuku New (Nový). Po jej potvrdení sa otvori okno textového editora (obr. 11.94).

- 243 -

Obr. 11.93 Dialóg výmeny textu kóty Zátvorky predstavujú existujúci text tej kóty ktorá bude editovaná. Text sa podľa potreby doplní pred alebo za zátvorkami (obr. 11.95) alebo sa vymaže a napíše sa nový text. Textový editor je popísaný podrobne v kap. 5.2.3.1.

Obr. 11.94 Otvorený príkaz pre napísanie nového alebo doplnenie existujúceho textu kóty

Pôvodný text

Doplnený text SR19

R19

Obr. 11.95 Výmena doplneného textu za pôvodný Otvorený príkaz Dimedit ponúka voľbou Rotate otočiť text kóty (obr. 11.96) a voľbou ponuky Oblique natočiť pomocné čiary kóty. V knižnici ikon má AutoCAD pre tieto voľby ikony.

Pôvodný text 45

Natočený text 45

Natočené pomocné čiary 45

Obr. 11.96 Natočenie textu a pomocných čiar príkazom Oblique

- 244 -

11.7.3 Aktualizácia kót Po zmene niektorých premenných (napr. výšky písma) sa zmeny neprejavia ihneď, ale až po aktualizácii. Aktualizovať sa môže štýl kótovania aj existujúcich kót. Príkaz sa otvori stlačením ikony alebo z príkazového riadku napísaním názvu príkazu -Dimstyle (patrí k nemu aj pomlčka).V otvorenom príkaze (obr. 11.97) treba použiť voľbu Apply (Použi).

Obr. 11.97 Otvorený príkaz aktualizácie zmien kót

11.7.4 Úprava vlastností kót Každá kóta má v AutoCADe obecné vlastnosti (hladina, typ a farba čiary) a špecifické vlastnosti priradené podľa nastavenia kariet v kótovacom štýle (poloha kóty, presnosť, tvar šípky a pod.). Vlastnosti kóty sa môžu zmeniť príkazom Properties (Vlastnosti). Príkaz na zmenu vlastností kóty sa môže otvoriť z roletového menu Modify (Úprava - obr. 11.70) voľbou ponuky Properties, napísaním mena príkazu do dialógového riadku Properties, alebo ikonou Properties. Otvorením príkazu sa zobrazí dialógové okno (obr. 11.98) kde v karte Categorized (Kategorizácia) je uvedený zoznam kategórií vlastností ktoré sa môžu rozbaliť (obr. 11.99) a zobrazia sa nastavené vlastnosti kóty vo zvolenej kategórii. Jednotlivé vlastnosti možno meniť rozbalením riadku príslušnej vlastnosti (obr. 11.100). Názov otvoreného výkresu Druh kóty Všeobecné Rôzne Čiary a Text Prispôsobiť Primárne Sekundárne Toleranci Obr. 11.98 Dialógové okno zmeny vlastností kót

- 245 -

Obr. 11.99 Rozbalená kategória všeobecných vlastností Obr. 11.100 Rozbalená vlastnosť farba kóty Príklad 11.7 Na kóte obr. 11.101 zmeňte výšku písma kóty z 2,5 mm na 4,0 mm príkazom na zmenu vlastností kóty. 40

40

Obr. 11.101 Zmena vlastností kóty

11.7.5 Kótovací štýl Kóty sa skladajú z niekoľkých častí (pomocná čiara, kótovacia čiara, šípka, číselná hodnota, text a pod.) a tieto môžu byť pre rôzne použitie rôzne. Musí byť samozrejme dodržaný tvar kót predpísaný normami, ale pre rôzne použitie môžu byť rôzne požiadavky napr. na veľkosť šípky, textu a pod. Nastavenie jednotlivých parametrov kótovania sa obecne nazýva štýl kótovania. Kótovacích štýlov môže byť nastavených viacej a zvolený štýl kótovania ktorý sa práve používa sa nazýva aktuálny štýl kótovania. Správca kótovacieho štýlu (obr. 11.102) sa otvori z dialógového riadku napísaním mena príkazu Ddim alebo v roletovom menu Dimension v ponuke Style... (obr. 11.70) resp. Formát v ponuke Dimension Style (Štýl kótovania), alebo stlačením ikony.

- 246 -

11.7.5.1 Nastavenie aktuálneho štýlu kótovania Aktuálny kótovací štýl sa môže nastaviť dvoma spôsobami: 1. Aktuálny kótovací štýl sa nastaví z ponúkaných štýlov v dialógu správcu kótovacieho štýlu (obr. 11.103) a stlačením tlačítka Set Current (Nastavenie aktuálneho štýlu) - obr. 11.102. Rovnaký účinok sa dosiahne aj poklepaním na zvolený štýl kótovania. 2. Aktuálny kótovací štýl sa nastaví z rozbalovacieho zoznamu v nástrojovom paneli Dimension (Kótovanie) - obr. 11.104.

Aktuálny kótovací štýl

Voľba zoznamu štýlov

Náhľad na kóty vybratého štýlu Nastavenie aktuálneho štýlu Tvorba nového štýlu Úprava vybratého kótovacieho štýlu Prepísanie kótovacieho štýlu Porovnanie štýlu Popis rozdielu vybratého štýlu od aktuálneho

Obr. 11.102 Správca kótovacieho štýlu

Obr. 11.103 Výber štýlu kótovania zo zoznamu štýlov

Obr. 11.104 Výber štýlu kótovania v nástrojovom paneli kótovania

- 247 -

11.7.5.2 Nový kótovací štýl V dialógu Správcu kótovacieho štýlu sa po stlačení tlačítka New (Tvorba nového štýlu) otvori okno Create New Dimension Style (Tvorba nového kótovacieho štýlu) - obr. 11.105. Napíše sa názov nového štýlu a zvolí sa východzí štýl (obr. 11.106), ktorý bude predlohou pre nový štýl kótovania. Pri prvom nastavení nového štýlu to bude ISO-25. Ďalej je potrebné určiť, či nový štýl bude platiť pre všetky kóty alebo len niektoré (obr. 11.106). Dialóg ďalej pokračuje po stlačení tlačítka Continue (Pokračovať) nastavovaním parametrov kótovania na jednotlivých kartách (obr. 11.107) dialógu New Dimension Style.

Názov nového štýlu Východzí štýl Určenie platnosti nastavenia pre druh kót

Obr. 11.105 Tvorba nového štýlu kótovania

Obr. 11.106 Voľba východzieho štýlu

Čiary a šípky

Text

Prispôsobiť

Obr. 11.107 Určenie platnosti nastavenia pre druh kót

Základné jednotky

Alternatíve jednotky

Toleranci

Obr. 11.108 Nastavenie parametrov nového kótovacieho štýlu na jednotlivých kartách

- 248 -

11.7.5.2.1 Čiary a šípky Na karte Čiary a šípky (obr. 11.109) sa môžu nastavovať všetky parametre ktoré ovplyvňujú kótovacie čiary, pomocné čiary, šípky, stredovú značku kružníc a pod. Zmeny nastavenia sa ihneď zobrazujú v náhľade dialógu. Kótovacie čiary Farba Hrúbka čiary Presah na konci Vzdialenosť od základne Potlačiť 1. alebo 2. časť kótovacej

Šípky

Pomocné čiary Prvá

Farba

Druhá

Presah na konci Posunutie začiatku pomocnej čiary

Veľkosť šípky

Potlačiť 1. alebo 2. pomocnú čiaru Pozície

Stredová značka pre kružnice

Obr. 11.109 Karta Čiary a šípky Farba a hrúbka kótovacej čiary sa síce môžu nastaviť pomocou rozbalovacích zoznamov, ale pri kreslení výkresov je vhodnejšie voliť tieto parametre ByBlock, aby prevzali nastavenie podľa príslušných hladín. Presah na konci je pretiahnutie kótovacej čiary za pomocné čiary. Používa sa len pri niektorých druhoch šípok (a dá sa len pri nich nastaviť). Vzdialenosť od základne určuje veľkosť medzery madzi kótami pri kótovaní od základne. Potlačiť 1. alebo 2. časť kótovacej čiary umožňuje nenakresliť niektorú časť kótovacej čiary podľa poradia v akom sú zadávané začiatky pomocných čiar (obr. 11.110). Aby nebola nakreslená pomocná čiara, pri ktorej nie je nakreslená kótovacia čiara, treba potlačiť jej kreslenie v nastavovaní parametrov pomocných čiar. Presah na konci pomocnej čiary určuje vzdialenosť o akú budú pomocné čiary presahovať za kótovacie čiary.

- 249 -

Posunutie začiatku pomocnej čiary umožňuje nastaviť vzdialenosť medzi začiatkom pomocnej čiary a kótovaným objektom.

Obr. 11.110 Potlačenie časti kótovacej čiary

40

40

Dialóg Arrowheads (Šípky) umožňuje nastaviť rôzne druhy šípiek alebo iných značiek ku kótovacím alebo pomocným čiaram. Napr. pre prvú časť kóty šípku, pre druhú časť kóty vzťažný vyplnený trojuholník a pre pozičné čísla bodku (obr. 11.111). Je možné vytvoriť si aj vlastnú šípku.

2

40 Obr. 11.111 Voľba druhu šípiek

11.7.5.2 .2 Nastavenie kótovacieho textu Na karte Text sa nastavuje vzhľad, poloha a zarovnanie textu (obr. 11.113). V rozbaľovacom zozname Text style (obr. 11.112) sa môže kótam priradiť potrebný štýl písma. Ak potrebný štýl nie je nastavený, môže sa vytvoriť v dialógu štýlu písma (obr. 11.114), ktorý sa otvori stlačením tlačítka vedľa rozbaľovacieho zoznamu Text style. (Dialóg nastavenia štýlu textu je prístupný aj z roletového menu Format - Text Style). Výšku textu v tomto dialógu treba ponechať 0. Ak by sa nastavila pevná výška, tak nastavenie výšky textu na karte Text by bolo neúčinné.

Obr. 11.112 Priradenie štýlu textu kótam

- 250 -

Vzhľad textu Štýl textu Farba textu Výška textu Mierka výšky zlomkov

Rámik okolo textu

Nastavenie zarovnania textu

Umiestnenie textu

Horizontálne

Vertikálny

Podľa kótovacej čiary

Horizontálny

Norma ISO

Odsadenie od kótovacej čiary Obr. 11.113 Nastavenie kótovacieho textu Názov štýlu písma

Tvorba nového štýlu písma

Zmena názvu

Vymazanie štýlu písma

Písmo Názov písma

Štýl

Efekty

Výška

Hore nohami Odzadu Zvisle

Faktor šírky

Uhol sklonu

Obr. 11.114 Dialóg nastavenia štýlu písma

Náhľad

- 251 -

Na karte Text sa môže nastaviť výška textu v zlomku (obr. 11.115), za predpokladu, že bol na karte Primárne jednotky takýto text zvolený.

3734

3734

Obr. 11.115 Mierka výšky zlomkov Umiestnenie textu vzhľadom na kótu sa môže nastaviť horizontálne a vertikálne (obr. 11.113) voľbou v rozbaľovacom zozname. Nastavenie vertikálne je uvedené na obr. 11.116 a horizontálne na obr. 11.117. Nad

Stred

Von

JIS 51

51

Stred Nad Von JIS

51

51

Obr. 11.116 Nastavenie vertikálnej polohy

51

51

Na 1.pomocnú čiaru Na 2.pomocnú čiaru Obr. 11.117 Nastavenie horizontálnej polohy

51

51

51

Stred Pri 1.pomocnej čiare Pri 2.pomocnej čiare

Vo voľbe Offset from dim line (obr. 11.113) sa nastavuje odsadenie textu kóty od kótovacej čiary. Vo voľbe Text Alignment (obr. 11.113) sa nastavuje natočenie textu kóty vzhľadom na kótovaciu čiaru (obr. 11.118). Môže byť horizontálne, podľa kótovacej čiary a podľa ISO.

11.7.5.2.3 Automatické umiestňovanie kótovacieho textu a šípiek Umiestňovanie kótovacieho textu a šípiek v AutoCADe ovplyvňuje veľa faktorov. Ak je kóta dostatočne dlhá, AutoCAD umiestni text a šípky medzi pomocné čiary. Ak je kóta krátka,

- 252 -

umiestni ich podľa pravidiel nastavených na karte Fit (Prispôsobiť) aktuálnemu kótovaciemu štýlu (obr. 11.). 18

18

Ø1 2

18

30

50° R12

R12

2 R1

Horizontálne

50°

50°

38

38

38

30

Ø12

30

Ø12

Podľa kótovacej čiary

Norma ISO

Obr. 11.118 Natočenie textu kóty vzhľadom na kótovaciu čiaru

Možnosti zarovnania

Karta

Ak nie je pre text a šípky dostatok miesta medzi pomocnými čiarami, najprv posunúť mimo pomocných čiar:

Buď text alebo šípky, podľa toho čo je lepšie Šípky Text Text a šípky Vždy zachovať text medzi pomocnými čiarami Poloha textu Ak text nie je vo východzej polohe, tak ho umiestniť: Rovnako s kótovacou čiarou Pod kótovaciu čiaru s odkazom Pod kótovaciu čiaru bez odkazu

Potlačiť šípky keď sa nezmestia medzi pomocné čiary

Mierka kót

Presné nastavenie

Použiť celkovú mierku

Mierka kót podľa rozvrhnutia (výkresového priestoru)

Pri kótovaní umiestniť text ručne

Obr. 11.119 Nastavenie polohy textu a šípiek na kótach

Medzi pomocné čiary vždy kresliť kótovaciu čiaru

- 253 -

Voľba Use overall scale of (Použiť celkovú mierku) umožňuje nastaviť veľkosť všetkých častí kóty okrem číselnej hodnoty (napr. dĺžku šípky, výšku textu a pod.). Voľba Scale dimensions to layout (mierka kót podľa rozvrhnutia) bude faktor nierky vychádzať z mierky medzi výrezom a rozložením aktuálneho modelu. Voľba Place text manually when dimensioning (pri kótovaní umiestniť text ručne) umožňuje zvoliť polohu kótovacieho textu v horizontálnej rovine priamo na výkrese počas kótovania.

11.7.5.2.4 Nastavenie základných jednotiek Základné jednotky kót sa nastavujú na karte Primary Units (Základné jednotky) - obr. 11.120. Základné jednotky Lineárne kóty Formát jednotiek Presnosť Formát Oddelovač desatinných miest Zaokrúhlenie Predpona

Uhlové kóty

Prípona Mierka Faktor mierky Použiť len na kóty Potlačenie núl Úvodné Koncové

Potlačenie núl

Úvodné

Koncové

Presnosť Formát jednotiek

Obr. 11.120 Nastavenie základných jednotiek

Nastavenie lineárnych jednotiek Voľba Unit format (Formát jednotiek) umožňuje nastaviť rôzne jednotky, treba však nastaviť možnosť Decimal (Desiatkový). Pri nastavení Windows Desktop sa použije nastavenie z ovládacieho panelu Windows Miestne nastavenie.

- 254 -

Voľba Precision (Presnosť) umožňuje nastaviť počet desatinných miest jednotiek. Voľba Fraction format (Formát zlomkov) umožňuje nastaviť formát zlomkov - horizontálny, šikmo alebo bez zlomku. Voľba Decimal separator (Oddelenie desatinných miest) umožňuje nastaviť desatinný oddelovač v tvaroch bodka, čiarka a medzera. Voľba Round off (Zaokrúhlenie) umožňuje zadať hodnotu na ktorej násobok sa majú zaokrúhliť všetky kóty. Túto voľbu treba nastaviť na hodnotu 0 (nula) a používať na kreslenie a kótovanie uchopovacie módy. Voľby Prefix (Predpona) a Suffix (Prípona) umožňujú pred alebo za hodnotu kótovacieho textu dopísať potrebné údaje (obr. 11.121). Voľba Scale factor (Faktor mierky) umožňuje AutoCADu vynásobiť číselnú hodnotu kótovacieho textu zadanou hodnotou. Napr. ak je nastavený faktor mierky 3, tak AutoCAD okótuje vzdialenosť dlhú 4 hodnotou 12. SØ45

45MAX.

Obr. 11.121 Predpona a prípona ku kótovaciemu textu Nastavenie jednotiek uhlových kót

Stupne desiatkové

Stupne, minuty, sekundy

0,8 8r

56, 11g

50° 30´

50, 5°

Nastaviť možno formát jednotiek uhlových kót a ich presnosť. Na obr. 11.122 je príklad nastavenia možných jednotiek uhlových kót. Podľa noriem EN (a STN) sa používajú stupne, minuty a sekundy.

Grady

Radiany

Obr. 11.122 Formát jednotiek uhlových kót

11.7.5.2.5 Nastavenie alternatívnych jednotiek Na karte Alternate Units (Alternatívne jednotky) - obr. 11.123, sa môžu nastaviť ďalšie jednotky ktoré sa zapíšu do hranatých zátvoriek za alebo pod základné jednotky. Základné nastavenie je rovnaké ako u základných jednotiek. Násobiteľ alternatívnych jednotiek sa používa na prepočet základných jednotiek na alternatívne, napr. milimetre na palce.

- 255 -

Zobraziť alternatívne jednotky Alternatívne jednotky Formát jednotiek Presnosť Násobiteľ alternatívnych jednotiek

Umiestnenie Za primárnou hodnotou

Zaokrúhliť vzdialenosť na Potlačenie núl

Predpona Prípona

U stôp

Úvodné

U palcov

Pod primárnou hodnotou

Koncové

Obr. 11.123Nastavenie alternatívnych jednotiek

25,40 [1"]

25,40 [1"]

1" [25.40mm]

1" [25.40mm]

Obr. 11.124 Príklady zobrazenia alternatívnych jednotiek

11.7.5.3 Úprava kótovacieho štýlu V dialógu Dimension Style manager (Správca kótovacieho štýlu - obr. 11.102) sa vyberie štýl ktorý treba upraviť a zvolí sa dialóg Modify (Upraviť). Po jeho otvorení sa zobrazí dialóg úpravy kótovania na jednotlivých kartách (obr. 11.125). Karty sú identické s kartami pre tvorbu nového kótovacieho štýlu a boli podrobne popísané na začiatku tejto kapitoly v časti Nový kótovací štýl. Potvrdené úpravy sú zapísané do kótovacieho štýlu trvalo.

Obr. 11.125 Karty na úpravu kótovacieho štýlu

- 256 -

11.7.5.4 Prepísanie kótovacieho štýlu V dialógu Dimension Style manager (Správca kótovacieho štýlu - obr. 11.102) sa môže prepísať aktuálny kótovací štýl voľbou dialógu Override (Prepísanie aktuálneho štýlu). Po jeho otvorení sa zobrazí dialóg prepísania štýlu kótovania na jednotlivých kartách (obr. 11.126). Karty sú identické s kartami pre tvorbu nového kótovacieho štýlu a boli podrobne popísané na začiatku tejto kapitoly v časti Nový kótovací štýl. Potvrdené prepísania kótovacieho štýlu sú len prechodnou zmenou kótovacieho štýlu ktorá sa môže použiť na vytvorenie len jednej alebo niekoľkých kót. Nastavením iného kótovacieho štýlu za aktuálny sa prepísanie štýlu kótovania zruší.

Obr. 11.126 Karty na prepísanie aktuálneho kótovacieho štýlu Prepísanie aktuálneho štýlu kótovania sa uvedie v dialógu Správcu kótovacieho štýlu a v okne Description sa popíše urobená zmena v kótovacom štýle (obr. 11.127). Po výbere prepísania kótovacieho štýlu a stlačení pravého tlačítka myši sa môže tento štýl premenovať, vymazať alebo uložiť do aktuálneho štýlu (obr. 11.128).

Obr. 11.127 Oznam o prepísaní štýlu a popis zmeny v Správcovi kótovacieho štýlu

Obr. 11.128 Zmeny prepísaného kótovacieho štýlu

Obr. 11.129 Vymazanie alebo premenovanie kótovacieho štýlu

11.7.5.5 Vymazanie a premenovanie kótovacieho štýlu V dialógu Správca kótovacieho štýlu (obr. 11.102) sa môže vybraný kótovací štýl vymazať alebo premenovať stlačením pravého tlačítka myši na vybranom kótovacom štýle (obr. 11.129).

- 257 -

11.8 TESTY Text 11.1 Nájdite v obrázkoch chyby a zdôvodnite ich.

1

2

3

4

5

6

7

8

Test 11.2 Nájdite v obrázkoch chyby a zdôvodnite ich.

R1

8

R1

4

8

6

7

8

2

6

R5

5

3

R90

2

R50

1

R5

Ø

R6

Ø 16

10 10

9

11 4 r1

12 28

28

- 258 -

12 PREDPISOVANIE STAVU HRÁN Priesečníky stien telies, resp. prieniky stien rôznych geometrických tvarov sú na reálnom telese hranami. Vo všeobecnosti môžu byť hrany telies vyrobené s ostrinami, zaoblené, zrazené a pod. Na technických výkresoch preto treba určiť tvar a rozmer hrán, na základe funkčných a bezpečnostných hľadísk.

12.1 DEFINÍCIE HRANA. Bod alebo oblasť v ktorej sa stretávajú dva a viac povrchov. NEKONTROLOVANÁ HRANA. Hrana s tvarom, ktorý je optimálny, buď ostrý alebo s prechodom alebo podrezaný alebo so zostávajúcou a povolenou ostrinou. KONTROLOVANÁ HRANA. Hrana s tvarom, ktorý je predpísaný, buď ostrý alebo s prechodom alebo podrezaný alebo so zostávajúcou a povolenou ostrinou. OSTRINA. Ostrý zvyšok materiálu na obrábaním alebo tvárnením.

hrane, zanechaný ako dôsledok výroby buď

SÚČIASTKA. Jedna časť skupiny alebo niekoľko spojených častí, ktoré nie sú bežne predmetom demontáže bez porušenia. PRECHOD. Vonkajšia odchýlka, geometrického tvaru hrany.

buď

skosením

alebo

zaoblením od ideálneho

PODREZANIE. Vnútorná odchýlka, buď skosením alebo zaoblením od ideálneho geometrického tvaru hrany. STAV HRANY. Buď kontrolovaný alebo nekontrolovaný tvar hrany (obr. 12.1 a 12.2), ktorého veľkosť nebude prekročená ani v jednom smere (napr. maximálne rozmery). Ostrá hrana

Zvyšková ostrina

Ostrá hrana

Podrezanie (skosené)

Obr. 12.1 Vonkajšia hrana

Ostrá hrana

Podrezanie (zaoblené)

- 259 -

Ostrá hrana

Ostrá hrana Podrezanie Prechod (skosený alebo zaoblený)

Obr. 12.2 Vnútorná hrana

a a a

HRANA S OSTRINOU. Kontrolovaná vonkajšia hrana s povolenou ostrinou, ktorá je limitovaná veľkosťou a kontrolovaná v smere ostriny (obr. 12.3).

Obr. 12.3 Hrana s ostrinou OSTRÁ HRANA. Kontrolovaná hrana s ostrinou limitovaným veľkosťou blízkou nule.

(prechodom) alebo s podrezaním

HRANA BEZ OSTRÍN. Kontrolovaná vonkajšia hrana s podrezaním (skosením alebo zaoblením), nijaká zvyšná ostrina nie je povolená (obr. 12.4).

b

b

Obr. 12.4 Hrana bez ostrín

a

a

b

a

a

b

- 260 -

HRANA S PRECHODOM. Kontrolovaná vnútorná hrana, buď skosená alebo zaoblená (obr. 12.5).

a

a

b

b

b

a

Obr.12.5 Hrana s prechodom HRANA S PODREZANÍM. Kontrolovaná vnútorná hrana s povoleným podrezaním limitovaná veľkosťou a kontrolovaná v smere podrezania, ale nie s definovaným tvarom (obr. 12.6).

a

a

Obr. 12.6 Hrana s podrezaním

12.2 OZNAČOVANIE NA TECHNICKOM VÝKRESE Odkazy na medzinárodnú normu ISO 13715 sa majú umiestňovať vo vnútri alebo v blízkosti titulného bloku, podľa obr. 12.7A. +0,3

ISO 13715

A

B

C

D

Obr. 12.7 Grafické značky na označenie hrán Stav hrán sa určí grafickou značkou podľa obr. 12.7B,C a súvisiace určenia veľkosti sa zapíšu v oblastiach a1, a2 alebo a3 definovaných na obr. 12.8. Dĺžka a smer odkazovej čiary môže byť prispôsobená tak, aby bola úmerná charakteru výkresu (napr. obr. 12.11). Ak

- 261 -

je oblasť a1 preplnená, tak sa odkazová čiara predĺži (obr. 12.7D). Značka sa kreslí čiarou hrúbky ktorá odpovedá výške použitého písma h. Stav hrany sa predpisuje značkou + alebo - podľa tab. 12.1 a označuje sa v oblasti a1. Smer ostrín a smer podrezania nie sú definované.

a3 h

a1 a2

Stav ostrá hrana je ohraničený rozmermi v tab. 12.2 Obr. 12.8 Tvar a rozmery značky

Predpisovanie stavu hrany

Tabuľka 12.1

Prvok značky

Vysvetlenie vonkajšia hrana

vnútorná hrana

+

povolená ostrina

povolený prechod

-

povolené podrezanie

povolené podrezanie

nepovolená ostrina

nepovolený prechod

±

ostrina alebo podrezanie sú prijateľné

Odporúčané veľkosti hrán

Tabuľka 12.2

Použitie Hrany s povolenou ostrinou alebo s po- +2,5 voleným skosením/zaoblením Ostrá hrana +0,05 Hrany s nepovoleným podrezaním, nepo- -0,1 volená ostrina Dodatočné veľkosti podľa potreby viac ako ±2,5

+1

a a/alebo b [mm] +0,5 +0,3 +0,02

-0,3

-0,02 -0,5

-1

+0,1 -0,05 -2,5

Stav hrany môže byť označený len prvkom značky + alebo -, bez určenia vhodnej veľkosti (obr. 12.9A,B). Smer ostriny a smer podrezania nie sú kontrolované. Keď je potrebné špecifikovať povolený smer ostriny na vonkajšej hrane alebo smer podrezania na vnútornej hrane, jej veľkosť sa označí v oblasti a2 alebo a3 (obr. 12.9 C,D).

+

A

-

B

+1 -1

C

D

Obr. 12.9 Stav hrany a smer ostriny alebo podrezania

- 262 -

Ak treba určiť horné a dolné hranice veľkosti hrany, predpíšu sa obidve hodnoty (obr.10).Maximálna veľkosť sa píše nad minimálnou. Tam kde je vyžadovaný určitý smer ostriny, označenie sa primerane umiestni.

+1 +0,5

+1 -0,5

-1 -0,5

A

B

C

Obr. 12.10 Hranice veľkosti hrany

Označenia hrán sa na výkresoch vzťahujú vo väčšine prípadov na hranu kolmú na premietaciu rovinu (obr. 12.11 pohľad spredu) a na obrys prvku súčiastky alebo diery (obr. 12.11 rez).

Obr. 12.11 Vzťahovanie označenia hrán na výkrese Ak je zobrazený len jeden pohľad, predpis je všeobecne platný tiež pre všetky hrany skryté za viditeľnými okrajmi (obr. 12.12). V prípade dierovaných súčiastok sa však robí rozdiel medzi stranou rezu a stranou ostrín. Strana rezu s normálnymi podrezaniami sa označí prvkom značky mínus, strana ostriny sa potom označí prvkom značky plus. Na obr. 12.11 a 12.12 je umiestnenie predpisu len príkladom a označenie rozmeru sa navrhlo tromi bodmi. Grafická značka a predpis sa orientujú rovnako ako kóty. Stavy hrán, ktoré platia len pre určitú dĺžku sa označia hrubou bodkočiarkovanou čiarou a okótujú sa (obr. 12.12B). Ak je rovnaká požiadavka na stav všetkých hrán súčiastky, postačuje vhodne umiestniť jednotné označenie vo vnútri alebo v blízkosti titulného bloku.

- 263 -

B

A Obr. 12.12 Vzťahovanie označenia hrán na výkres

Požiadavky, platné len pre vonkajšie hrany sa označia podľa obr. 12.13A, pre vnútorné podľa obr. 12.13B. -0,5

A

+0,3

Obr. 12.13 Požiadavky platné len pre hrany Avonkajšie, B-vnútorné

B

Ak k všeobecnému označeniu je potrebné naviac označiť stavy niektorých hrán, je potrebné tieto stavy uviesť v zátvorkách vedľa všeobecného značenia (obr. 12.14). -0,3

+0,3

-0,3

+0,02

+0,02

Obr. 12.14 Umiestnenie dodatočného označenia ku všeobecnému Ak je v zobrazení viac označení stavov hrán ako jedno, možno označenie zjednodušiť a uvedie sa základná značka v zátvorke vedľa všeobecného označenia (obr. 12.15). Norma STN ISO 13715 uvádza veľa príkladov označení hrán aj s vysvetlivkami. Na obr. 12.16 je vybratý príklad vonkajšej hrany s prijateľnou ostrinou do 0,3 mm alebo bez ostriny s dolnou hranicou do 0,1 mm pričom nie je definovaný smer ostriny. +0,5 +0,02

-0,5

Obr. 12.15 Zjednodušený predpis stavu hrán na výkrese

- 264 -

+0,3 -0,1

alebo

alebo

alebo

Obr. 12.16 Príklad označovania vonkajšej hrany s uvedením možných tvarov hrany Na obr. 12.17 je vybratý príklad vnútornej hrany s prijateľným prechodom s hornou hranicou do 0,1 mm alebo s prijateľným podrezaním s dolnou hranicou do 0,3 mm, smer podrezania nie je definovaný. +0,1 -0,3 alebo

alebo

alebo

Obr. 12.17 Príklad označovania vnútornej hrany s uvedením možných tvarov hrany

- 265 -

13 KRESLENIE A KÓTOVANIE ZÁVITOV 13.1 ZÁKLADNÉ POJMY A OZNAČENIA Závit je prvok súčiastky, ktorý sa používa hlavne na rozoberateľné spojenie niekoľkých súčiastok. Súčiastka so závitom na vonkajšej ploche sa obyčajne nazýva skrutka, so závitom na vnútornej ploche diery matica. Závitová časť skrutky a matice je tvorená závitovým profilom,ktorý je navinutý na skrutkovici. Závitové profily sú rôzneho tvaru a sú normalizované (kap. 13.6). Najčastejšie sa používa metrický závit ktorý má profil trojuholníkový.

MATICA

60°

SKRUTKA

Obr. 13.1 Rez metrickým závitom Na obr. 13.1 je nakreslený osový rez metrickým závitom. Základné pojmy sú: d - veľký priemer vonkajšieho závitu (skrutky), určujúci priemer pre označovanie závitu, D - veľký priemer vnútorného závitu (matice), d3 - malý priemer vonkajšieho závitu, D1 - malý priemer vnútorného závitu, D2 = d2 - stredný priemer vnútorného a vonkajšieho závitu, P - roztup závitu, H - výška základného trojuholníka, H4 - výška vnútorného závitu, h3 - výška vonkajšieho závitu, l - dĺžka zaskrutkovania, R - menovitý polomer zaoblenia dna závitu. Základné prvky závitu a ich názvy sú uvedené na obr. 13.2.

- 266 -

VÝŠKA ZÁVITU

VYBRANIE DNO HREBEŇ

BOKY

α

CHRBÁT

α

Obr. 13.2 Základné prvky závitu

13.2 KRESLENIE ZÁVITOV Všetky druhy závitov sa zobrazujú symbolicky a rovnako. Množina závitových chrbtov aj množina závitových dien sa vyznačujú jednou čiarou (obr. 13.3). Doporučená vzdialenosť medzi čiarami, ktoré predstavujú veľký a malý priemer závitu, je výška príslušného závitu. Táto vzdialenosť nesmie byť na výkrese nakreslená menšia ako (pri čom platí väčšia hodnota): a) dvojnásobok hrúbky plnej hrubej čiary, alebo b) 0,7 mm. HRANICA UŽITOČNEJ DĹŽKY ZÁVITU

MNOŽINA ZÁVITOVÝCH DIEN MNOŽINA ZÁVITOVÝCH CHRBTOV

Obr. 13.3 Symbolické kreslenie množín závitových chrbtov a dien Pri kreslení závitov platia nasledovné zásady: SKRUTKA - vonkajší závit (obr. 13.4): a) veľký priemer závitu skrutky sa kreslí plnou hrubou čiarou, b) malý priemer závitu skrutky sa kreslí plnou tenkou čiarou; v priemete kolmom na pozdĺžnu os skrutky sa málý priemer závitu znázorní viac ako 3/4 kružnicou nakreslenou plnou tenkou čiarou a to rovnako v reze aj v pohľade.

- 267 -

MATICA - vnútorný závit (obr. 13.5): a) malý priemer závitu matice sa krelí plnou hrubou čiarou (je to vlastne priemer vyvŕtanej diery do ktorej sa vyrobí vnútorný závit), b) veľký priemer závitu matice sa znázorní plnou tenkou čiarou a to v závislosti od pohľadu, buď priamkou alebo viac ako 3/4 kružnicou nakreslenou plnou tenkou čiarou a to rovnako v reze aj v pohľade.

Obr. 13.4 Kreslenie závitu skrutky

Obr. 13.5 Kreslenie závitu matice

Skosenie hrany, ktorého rozmer sa zhoduje s hĺbkou závitu sa v priemetoch do roviny kolmej na pozdĺžnu os závitu nezobrazuje (obr. 13.6). Skosenie je dôležité len pre funkciu závitu na začiatku zaskrutkovávania; je normalizované a obyčajne sa nekótuje.

Obr. 13.6 Kreslenie skosených hrán ktorými prechádza závit Pri kreslení závitu v pozdĺžnom aj priečnom reze sa šrafuje plocha rezu až k hrubej čiare (obr. 13.4, 13.5, 13.11). Závit sa vyrába postupne, t.j. nástroj vytvára kužeľový prechod medzi malým a veľkým priemerom závitu. Závit preto nekončí celým profilom naraz, ale postupne vybieha z malého do veľkého priemeru. Tomuto útvaru sa hovorí výbeh a obyčajne sa na výkresoch nekreslí (obr. 13.7). Pre funkciu závitu je dôležitý závit s plným profilom a na výkresoch sa hranica užitočnej dĺžky viditeľného závitu kreslí plnou hrubou čiarou. Výbeh sa kreslí len v prípade že je to potrebné a to tenkou plnou čiarou.

- 268 -

α

A

α

B

Obr. 13.7 A - Kreslenie hranice užitočnej dĺžky závitu, B - Kreslenie užitočnej dĺžky závitu s výbehom

Ak je potrebný závit ktorý má plný profil po celej dĺžke, t.j. závit bez výbehu, musí závit končit v normalizovanej drážke (obr. 13.8).

Obr. 13.8 Ukončenie závitu v normalizovanej drážke Vzhľadom na to, že bežným nástrojom sa nemôže vyrobiť závit s plným profilom až po dno diery, musí sa diera vyvŕtať hlbšie ako je požadovaná užitočná hĺbka závitu (obr. 13.9).

Obr. 13.9 Závit vo vyvŕtanej diere

Obr. 13.10 Kreslenie vonkajšieho závitu v reze

Ak je súčiastka s vonkajším závitom nakreslená v reze, neviditeľná hranica užitočnej dĺžky závitu sa nakreslí čiarkovanou čiarou hrubou alebo tenkou (ale na jednom výkrese len jedným druhom čiary). Táto čiara končí na čiarach ktoré zobrazujú veľký priemer závitu (obr. 13.10). Pri kreslení závitových spojení v reze zobrazujú sa časti s vonkajším závitom tak, že prekrývajú príslušnú časť vnútorného závitu (obr. 13.11).

- 269 -

Obr. 13.11 Kreslenie závitových spojení v reze

13.3 KÓTOVANIE ZÁVITOV

M24

M20

M20

Normalizované závity sa kótujú značkou druhu závitu za ktorú sa napíše číselná hodnota veľkého priemeru závitu bez ohľadu na to, či ide o závit skrutky alebo matice. Kóta sa kreslí vždy k veľkému priemeru závitu. (obr. 13.12). Metrický závit (obr. 13.1), ktorý je najpoužívanejší, sa označuje písmenom M.

24 M

M24

Obr. 13.12 Kótovanie závitov skrutky a matice

M24

M20

Ak nie je závit vyrobený po celej dĺžke súčiastky (svorníka na skrutke alebo diery na matici), musí sa zakótovať aj užitočná dĺžka závitu - obr. 13.13, 13.14A. Pri nepriechodzej (slepej) diere, ak hrozí nebezpečenstvo prevŕtania, alebo zoslabenia steny súčiastky treba zakótovať aj hĺbku predvŕtanej diery (obr. 13.14B). Priemer predvŕtavanej diery sa nekótuje, lebo je pre každý rozmer normalizovaného závitu predpísaný v príslušnej norme. Ak je potrebné (v ojedinelých prípadoch) vyrobiť závit až do dna slepej diery, musí sa ku kóte napísať poznámka ZÁVIT DO DNA (obr. 13.14.C).

Obr. 13.13 Kótovanie užitočnej dĺžky závitu

40 30

- 270 -

M16

38 ZÁVIT DO DNA

M16

41

32

32

M16

A

B

C

Obr. 13.14 Kótovanie závitu v slepej diere, A - bežné kótovanie, B, C - špeciálne Vnútorné závity malých rozmerov sa môžu kresliť a kótovať na zložitých výkresoch, alebo pri veľkom zmenšení zjednodušene (obr. 13.15). M8

M8x5/8

M8

8

5

M8

M8

M8

M8x5/8

M8x5/8

Obr. 13.15 Zjednodušené kreslenie a kótovanie závitov malých rozmerov

13.4 KRESLENIE SKRUTIEK A SKRUTKOVÝCH SPOJOV Najčastejšie používaným typom skrutiek a matíc je skrutka so šesťhrannou hlavou a šesťhranná matica. Normalizované šesťhrany matíc a hláv skrutiek sa znázorňujú obyčajne približným spôsobom podľa obr. 13.16. Vždy sa kreslia v pohľade a v takej polohe, aby boli viditeľné tri steny šesťhranu.

- 271 -

d

R1

0,5d

d

R2

e

R1=1,6d R2=0,4d

0,7d

0,8d

Obr. 13.16 Približné kreslenie skrutky a matice so šesťhranom Príklady použitia skrutiek na spojenie súčiastok sú nakreslené na obr. 13.17. Na obr. 13.17A je nakreslené spojenie skrutkou a maticou - skrutka prechádza voľne dierou v súčiastkach; treba si povšimnúť nutnosť kreslenia preniku diery po obrys skrutky ! Na obr. 13.17B nakreslené spojenie súčiastok skrutkou s lícovaným driekom a korunná matica, ktorá sa poisťuje závlačkou. Na obr. 13.17C je nakreslené spojenie súčiastok skrutkou s valcovou hlavou s vnútorným šesťhranom. Na obr. 13.17D je nakreslené spojenie súčiastok zavŕtanou skrutkou s maticou. Tu si treba zvlášť povšimnúť spôsob kreslenia konca užitočnej dĺžky závitu v zavŕtanej časti.

Obr. 13.17 Príklady použitia skrutiek na spojovanie súčiastok Skrutky s valcovou, polguľovou alebo so zapustenou hlavou s drážkou pre skrutkovák sa kreslia vo všetkých pohľadoch v takom natočení, aby drážka pre skrutkovák bola viditeľná (obr. 13.18). V pôdoryse sa drážka pre skrutkovák kreslí natočená k osi skrutky pod uhlom 45°. Skrutky a matice, ktoré majú ľavý závit, musia byť označené drážkou, ktorá je vyrobená do hlavy skrutky alebo do hrán matice (obr. 13.19).

- 272 -

M12LH

Obr. 13.18 Kreslenie skrutky s drážkou pre skrutkovák na výkrese zostavenia

Obr. 13.19 Vyznačenie ľavého závitu na skrutke a matici

13.5 PREDPISOVANIE SKRUTIEK A MATÍC V TECHNICKEJ DOKUMENTÁCII Normalizované skrutky a matice sa nakupujú a preto sa pre ne nekreslia samostatné výrobné výkresy. Kreslia sa len na výkresoch zostavení, kde sa označia samostatnými pozičnými číslami, aby sa mohli uviesť v zozname položiek. Každá súčasť skrutkového spojenia dostane samostatné pozičné číslo. V zozname položiek sa skrutka uvádza názvom skrutky podľa príslušnej normy (napr. skrutka so šesťhrannou hlavou, skrutka so zápustnou hlavou s vnútorným šesťhranom, závitorezná skrutka, skrutka do plechu a pod.), číslom normy, veľkým priemerom závitu, menovitou dĺžkou a triedou vlastností skrutiek podľa STN EN ISO 898. Skrutka so šesťhrannou hlavou so závitom k hlave podľa STN EN ISO 4018 (02 1103), výrobnej triedy C, s veľkým priemerom závitu M16, menovitou dĺžkou 80 mm a triedou vlastností 4.6 sa predpíše SKRUTKA SO ŠESŤHRANNOU HLAVOU ISO 4018 - M16 x 80 - 4.6 V zozname položiek sa matica uvádza názvom matice podľa príslušnej normy (napr. šesťhranná matica, šesťhranná matica s prírubou, samopoistná šesťhranná nízka matica a pod.), číslom normy, veľkým priemerom závitu a triedou vlastností skrutiek podľa STN EN ISO 898.

- 273 -

Šesťhranná matica, typ 1 podľa STN EN ISO 4032 (02 1401), s veľkým priemerom závitu M20, a triedy vlastností 8 sa predpíše ŠESŤHRANNÁ MATICA ISO 4032 - M20 - 8

13.6 DRUHY ZÁVITOV Metrický závit je najrozšírenejší druh závitu. Základný profil je trojuholník s vrcholovým uhlom 60° (obr. 13.1). Metrický závit delíme na: a) závit základného radu - označujeme ho písmenom M, za ktoré sa napíše číselná hodnota veľkého priemeru závitu skrutky v mm, napr. M8, b) závit s jemným stúpaním - má menšie stúpanie a hĺbku závitu ako závit základného radu; označuje sa písmenom M a číselnou hodnotou veľkého priemeru závitu skrutky násobeného stúpaním, napr. M 8x0,5.

H/8

Vnútorný závit na izolátory. Základný profil závitu je rovnoramenný trojuholník s vrcholovým uhlom 90° (obr. 13.20). Používa sa na porcelánové izolátory. Má normalizovanú len jednu veľkosť stúpania P = 4,233 mm.

R 60°

H/8

P

d3

d

R

H

H1

IZOLÁTOR

Obr. 13.20 Vnútorný závit na izolátory Edisonov závit. Je to oblý závit (obr. 13.21), ktorý sa používa vo svetelnej technike na pätice a objímky žiaroviek a niektorých špeciálnych žiariviek. Normalizovaných je 9 rozmerov závitov pre priemery d = 5,33 až 39,50 mm. Edisonov závit sa označuje značkou E, za ktorú sa napíše číselná hodnota priemeru zaokrúhlená na celé číslo, napr. E10, E14, E18. Závit pre ochranné sklá. Závit sa používa vo svetelnej technike pre ochranné sklá svietidiel (obr. 13.22). Vrcholový uhol profilu závitu skrutky je 50° a vrcholový uhol profilu závitu matice je 35°. Závit je normalizovaný pre priemery D = 74,5 až 188 mm. Závit má anačku Sk, za ktorú sa napíše číselná hodnota priemeru závitu zaokrúhlená na celé číslo, napr. Sk 188.

- 274 P

OBJÍMKA H1 = h3

d3 = D3

d=D

d 2= D2

R

Obr. 13.21 Závit na pätice žiaroviek

TELESO SVIETIDLA 35°

R

h3

H1

R

50°

R

D

OCHRANNÉ SKLO

D1

d3

d

P

Obr. 13.22 Závit pre ochranné sklá svietidiel Pancierový závit. Používa sa v elektrotechnike na spájanie pancierových rúrok v ktorých sú uložené elektrické vodiče. Má spoločný profil pre závit skrutky a matice s vrcholovým uhlom 80°. Pancierový závit sa označuje písmenom P, za ktoré sa napíše vnútorný priemer vloženej izolačnej rúrky. Napr. P11 znamená, že na pancierovej rúrke, v ktorej je vložená izolačná rúrka svetlosti 11 mm, je narezaný závit priemeru 18,6 mm. Závit pre zvierky objímok. Základný profil tohto závitu je rovnaký ako pre metrický závit a je bez vrcholovej vôle. Presný tvar stanovuje norma STN 01 4020. Ide o špeciálny závit M13x1. Používa sa v elektrotechnike na zvierky objímok. Závit pre styčné skrutky poistiek. Základný profil je rovnaký ako na Whitworthovom závite, s vrcholovým uhlom 55°. Ide o špeciálny závit s 24 závitmi na 1´´. Označuje sa W3/6´´. Používa sa len v elektrotechnike na styčné skrutky poistiek. Vo všetkých odvetviach priemyslu sa používajú skrutky a závity vôbec. Je ich veľmi veľa druhov. V tejto kapitole sú uvedené len závity, ktoré sa používajú v elektrotechnike.

- 275 -

14 KRESLENIE NORMALIZOVANÝCH SÚČIASTOK Súčiastky ktoré sa používajú v každom odvetví priemyslu sa vyrábajú hromadne a ich rozmery, tvar a kvalita sú určované normami. Normalizované súčiastky sú: skrutky, matice, podložky, závlačky, kolíky, kliny, perá, pružiny, ozubené kolesá a pod. V technickej dokumentácii sa normalizované súčiastky kreslia len na výkresoch zostáv a nekreslia sa pre ne samostatné výkresy. Uvádzajú sa v súpiskách súčiastok spôsobom ktorý stanovujú príslušné normy. Pri ručnom kreslení výkresov sa používajú na kreslenie normalizovaných súčiastok rôzne šablonky. Pri kreslení AutoCADom sa používajú tzv. bloky, t.j. predkreslené obrázky jednotlivých normalizovaných súčiastok. Môže si ich vytvoriť užívateľ sám, alebo môže kúpiť programy ktoré sú nadstavbou AutoCADu a obsahujú okrem zobrazení normalizovaných súčiastok aj údaje potrebné do súpisiek súčiastok.

14.1KRESLENIE A KÓTOVANIE NORMALIZOVANÝCH SÚČIASTOK 14.1.1 Skrutky a matice Najpočetnejšou a najpoužívanejšou skupinou normalizovaných súčiastok sú skrutky a matice. Z tohoto dôvodu je venovaná ich kresleniu a kótovaniu kap. 13 tejto publikácie.

14.1.2 Podložky Normalizované podložky sa kreslia len na výkresoch zostáv, a to v podhľade alebo v priečnom reze. Majú svoje pozičné číslo a uvádzajú sa v zozname položiek aj s číslom príslušnej normy. Napr. presná podložka s priemerom D=21 mm vyrobená z ocele 11 421, kadmiovaná sa zapíše v súpise položiek PODLOŽKA 21 STN 02 1702.14 Normalizovaných podložiek je niekoľko druhov. Podložky nenormalizované sa musia nakresliť a podrobne zakótovať.

l d

8

Obr. 14.1 Kreslenie podložky na výkrese zostavenia

Obr. 14.2 Normalizovaná závlačka

- 276 -

14.1.3 Závlačky Normalizované závlačky (obr. 14.2) sa kreslia len na výkrese zostáv, a to obyčajne v priečnom reze. Obidve polovice závlačky v reze sa šrafujú jedným smerom (obr. 14.3). Na výkrese zostavenia sa závlačka označí samostatným pozičným číslom. V súpise položiek sa závlačka označí samostatným pozičným číslom a predpíše sa podľa príslušnej normy. Napr. oceľová závlačka podľa STN EN ISO 1234 (02 1781) bez povrchovej úpravy priemeru 5 mm a dĺžky 50 mm sa označí ZÁVLAČKA ISO 1234 - 5 x 50 - St

9

Obr. 14.3 Kreslenie závlačky na výkrese zostavenia

14.1.4 Kolíky Normalizované kolíky sa kreslia na výkresoch zostavení v pozdĺžnom pohľade alebo v reze bez ohľadu na to, či ide o kolík valcový (obr. 14.4A) alebo kužeľový (obr. 14.4B). Normalizovaný kolík má samostatné pozičné číslo. V zozname položiek sa uvedú hlavné rozmery a číslo normy. Pre kužeľový kolík sa uvádza priemer tenšieho konca. Napr. valcový kolík podľa STN EN ISO 2338 (02 2150) z nezakalenej ocele priemeru 6 mm, dĺžky 25 mm sa označí VALCOVÝ KOLÍK ISO 2338 - 6m6 x 25 - St Diery pre kolíky sa často vŕtajú a vystružujú spoločne v oboch súčiastkach, čo sa predpisuje na výkrese slovne, napr. VRTAŤ PRI MONTÁŽI, alebo VRTAŤ SPOLOČNE SO SÚČIASTKOU Č.V. ....... a pod.

7

A

B

Obr. 14.4 Kreslenie kolíkov na výkrese zostavenia; A - valcový kolík, B - kužeľový kolík

- 277 -

PRE KUŽEĽOVÝ KOLÍK Ø5

Obr. 14.5 Kreslenie otvoru pre kužeľový kolík

14.1.5 Kliny a perá Kliny a perá sú určené na rozoberateľné spojenia súčiastok, ktoré prenášajú krútiaci moment. Zásadný rozdiel medzi klinom a perom je v tom, že klin má na čelnej ploche úkos (obr. 14.6) a pero je bez úkosu (obr. 14.7). Normalizované kliny a perá sa kreslia len na výkresoch zostavení. V zozname položiek sa k názvu pripoja jeho určujúce rozmery, napr. klin šírky 10mm, výšky 6 mm a dĺžky 40 mm sa označí KLIN 10 x 6 x 40 STN 02 2532 Pero šírky 6 mm a dovolenou toleranciou e7, výšky 6 mm a dĺžky 35 mm sa označí PERO 6e7 x 6 x 35 STN 02 2562 Zarazením klina do náboja vzniká výstredné uloženie, ktoré pôsobí na prevod nepriaznivo. V praxi na uprednostňujú perá.

75

6h11

12

Obr. 14.6 Klin

6e7

10h11

6h11

1:100

35

Obr. 14.7 Pero

Drážky pre perá sa kótujú na súčiastkach s ohľadom na možnosti merania. Pri nábojoch (obr. 14.8) sa spravidla nedá merať hĺbka drážky od pôvodnej povrchovej priamky, preto vždy sa kótuje rozmer D+t (obr. 14.8 ⇒ 48 + 2,9 = 50,9). Hĺbka drážky t sa vyhľadá v STN v závislosti na priemere diery D. Pri hriadeľoch sa kótuje rozmer D-t (obr. 14.9 ⇒ 30 - 4,1 = 25,9).

- 278 -

56

+0,2 50,9 +0,0

8P9

R0,4

Ø48H7

+0,2 39 +0,0 8P9

5

Obr. 14.8 Kótovanie drážky pre pero v náboji

-0,0 25,9 -0,2

Obr. 14.9 Kótovanie drážky pre pero v hriadeli

14.1.6 Pružiny Pružiny sa kreslia na výkresoch zostavení v pracovnej polohe, t.j. stlačené alebo natiahnuté (obr. 14.10). Na výrobnom výkrese pružiny (obr. 14.11) sa pružiny kreslia vždy v nezaťaženom stave a na výkrese sa uvádza tzv. pracovný diagram, v ktorom sú uvedené závislosti medzi natiahnutím (stlačením) a zaťažením.

Obr. 14.10 Kreslenie ťažnej pružiny na výkrese zostavenia

Obr. 14.11 Kreslenie valcovej pružiny na výrobnom výkrese

- 279 -

Pružiny môžu mať rôzne tvary a môžu sa vyrábať z materiálu kruhového alebo plochého prierezu. Najpoužívanejšie sú valcové pružiny vyrobené z drôtu kruhového prierezu. Na výkresoch zostavení sa kreslia obyčajne v pohľade, v reze alebo zjednodušene. Ak má pružina viac ako 4 závity, obyčajne sa stredné závity nekreslia (obr. 14.11). Výrobný výkres pružiny sa dopĺňa tabuľkou, ktorá obsahuje údaje: počet činných závitov, celkový počet závitov, zmysel vinutia, priemer vodiaceho čapu a pracovnej dutiny, rozvinutá dĺžka pružiny, priemer kontrolného tŕňa a kontrolného puzdra.

14.1.7 Ozubené kolesá Pre znázornenie ozubených kolies v pohľade alebo v reze platia tieto zásady (obr. 14.12): a) hlavová kružnica a hlavová priamka sa kreslia hrubou plnou čiarou, b) pätná kružnica sa kreslí tenkou plnou čiarou, c) pätná priamka sa kreslí hrubou plnou čiarou, d) rozstupové priamky a kružnice sa kreslia tenkou bodkočiarkovanou čiarou.

Obr. 14.12 Kreslenie ozubného kolesa

Výrobný výkres ozubeného kolesa sa kreslí podľa STN 01 3046. Na výkrese sa uvádza tabuľka s údajmi potrebnými pre výrobu a kontrolu kolesa a ozubenia. Na výkresoch zostavení sa kreslia ozubené kolesá v zábere (obr. 14.13).

Obr. 14.13 Kreslenie ozubených kolies na výkrese zostavenia

- 280 -

14.2 Kreslenie normalizovaných súčiastok AutoCADom - Bloky Ak potrebuje konštruktér často sa opakujúce objekty, je vhodné použiť systém blokov. Pomocov blokov možno zefektívniť a zrýchliť prácu a uľahčiť editovanie výkresu. Každý blok môže byť predefinovaný tak, že sú okamžite prekreslené všetky bloky ktoré sa na výkrese vyskytujú. Bloky umožňujú zmenšiť veľkosť súboru výkresu a po pripojení textových informácií uľahčia tvorbu rozpisiek. Blok je skupina objektov definovaná ako jeden objekt. Môže sa použiť rozložený na jednotlivé objekty, alebo ako celok. Objekty bloku majú vlastnosti ktoré nadobudli v materskom výkrese pred vytvorením bloku - typ čiary, uloženie v hladine a pod.

14.2.1 Vytvorenie bloku

REFERENČNÝ BOD

Blok sa vytvori príkazmi z ponuky Draw - Block Make zo štandardných objektov AutoCADu. Pri tvorbe bloku sa vyberú objekty ktoré ho majú vytvárať a zadá sa poloha referenčného bodu bloku. Obr. 14.14 Skrutka Referenčný bod je bod pomocou ktorého sa blok vkladá na výkrese. Takto vytvorený blok existuje len v aktuálnom výkrese. PRÍKLAD 14.1: Z nakreslenej skrutky (obr. 14.14) treba vytvoriť blok s názvom SKRUTKA_M8. Postup vytvorenia bloku: 1. Z ponuky Draw vyberieme Block a Make (obr. 14.15A) alebo po stlačením ikony (obr. 14.15B) sa zobrazí dialógové okno tvorby bloku (obr. 14.16). 2. V políčku Name napíšeme názov budúceho bloku SKRUTKA_M8 3. Stlačíme tlačítko Pick point a zadáme polohu referenčného bodu, napr. stred hlavy 4. Stlačíme tlačítko Select objects a oknom vyberieme skrutku Príkaz ukončíme stlačením tlačítka OK.

Obr. 14.15B Ikona na výber dialógu tvorby bloku

Obr. 14.15A Výber dialógu tvorby bloku

- 281 -

Pri tvorbe bloku je potrebné v dialógovom okne (obr. 14.16) Objects (objekt) určiť, či vybrané objekty sa majú na obrazovke zachovať v pôvodnom stave, alebo sa majú preniesť na blok, alebo vymazať.

Názov bloku

Objekty

Referenčný bod

Výber objektu

Vybrať bod vloženia

Zachovať Previesť na blok Vymazať Oznam o výbere objektov Zobrazená ikona bloku

Pohľad na blok ikonou Nevytvoriť ikony Vytvoriť ikonu Jednotky Popis bloku

Obr. 14.16 Dialógové okno tvorby bloku

14.2.2 Vloženie bloku Dialógové okno (obr. 14.18) na vloženie existujúceho bloku do aktuálneho výkresu vyvoláme napísaním príkazu Ddinsert alebo z roletového menu Insert voľbou Block ... alebo stlačením ikony (obr. 14.17).

Obr. 14.17A Voľba dialógu na vloženie bloku do výkresu Obr. 14.17B Ikona dialógu na vloženie bloku do výkresu PRÍKLAD 14.2: Do výkresu treba vložiť blok s názvom SKRUTKA_M8. Postup:

- 282 -

1. V ponuke Insert vyberieme voľbu Block... 2. Pomocou tlačítka Browse (hľadať) vyberieme názov bloku: SKRUTKA_M8 3. Zaškrtneme obidve políčka Specify On-Screen. Ak chceme v ďalšej práci upravovať vložený blok, je potrebné zaškrtnúť políčko Explode. Bez zaškrtnutia tohoto políčka bude blok tvoriť jeden celok, bež možnosti jeho úpravy. 4. Dialóg ukončíme potvrdením volieb tlačítkom OK a ďalej postupujeme podľa požiadaviek písaných v dialógovom riadku: 5. Zadáme bod v ktorom má byť uložený referenčný bod bloku. 6. Zadáme mierku v ose X (najčastejšie =1). 7. Zadáme mierku v ose Y (najčastejšie =1, a v takom prípade stačí stlačiť tlačítko Enter). 8. Zadáme uhol natočenia bloku. Ak je potrebné vo vloženom bloku niečo dokresliť alebo vymazať, vloží sa s použitím príkazu Explode. Ak blok obsahuje vložené bloky, je potrebné použiť príkaz Explode viackráť. Mierka

Hľadať ...

Natočenie

Uhol

Názov bloku alebo výber súboru Cesta Bod vloženia Zadať na obrazovke

Rozložiť blok

Obr. 14.18 Dialógové okno vloženia bloku

14.2.3 Uloženie bloku do súboru Ak je už na výkrese vytvorený blok, môže sa uložiť na disk ako samostatný *.dwg súbor. Je to výhodné vtedy, keď je predpoklad, že sa tento blok bude používať častejšie a na viacerých výkresoch. Uložený blok možno vytvoriť aj z iných vybratých objektov na výkrese. Dialógové okno na uloženie bloku do súboru (obr. 14.19) sa vyvolá príkazom Wblock. PRÍKLAD 14.3: Na výkrese je definovaný blok SKRUTKA_M8 a treba ho uložiť na disk do súboru SKRUTKA_M8.DWG. Postup:

- 283 -

1. V príkazovom riadku napíšeme Wblock a zobrazí sa dialógové okno (obr. 14.19) 2. Ďalší postup závisí od voľby zdroja pre uloženiý blok. Ak sa potvrdí voľba Blok (obr. 14.20), umožní sa voľba z existujúcich blokov výkresu. Potrebné údaje sa zapíšu aj do dialógu Cieľ (Destination), t.j. AutoCAD ponúka rovnaké meno bloku na výkrese a súboru ktorý bude uložený samostatne na disku. Ak sa potvrdí voľba Objects (obr. 14.20) vysvietia sa dialógové okná Referenčný bod (Base point) a Objekt (Obects) a vyberie sa niektorým z možných spôsobov objekt a určí sa jeho referenčný bod. Ak sa potvrdí voľba Celý výkres (Entire drawing) je potrebné vyplniť údaje v dialógovom okne Cieľ (Destination) a potvrdiť dialóg. Celý výkres sa uloží na disk ako blok so zadaným názvom.

Obr. 14.19 Výber existujúceho bloku na uloženie

Zdroj Blok Celý výkres

Objekty

Objekt Vybrať objekty

Referenčný bod

Zachovať Previesť na blok Vymazať z výkresu

Cieľ Názov súboru

Oznam o výbere objektov

Umiestnenie Jednotky vloženia

Obr. 14.20 Dialógové okno uloženia bloku do súboru

- 286 -

15 KRESLENIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK Súčiastky vyrobené ohýbaním z plechu alebo tyčového materiálu sa kreslia spravidla tak, ako budú vyzerať v konečnom stave. Kreslia sa v potrebnom počte pohľadov.

15.1 ZOBRAZENIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK

35

Pri jednoduchých tvaroch súčiastky sa vo vhodnom pohľade prikreslí tenkou bodkočiarkovanou čiarou s dvoma bodkami narovnaná súčiastka (obr. 15.1) a zakótuje sa. Treba však rozlišovať súčiastky vyrábané z plechu ohýbaním, t.j. súčiastky ktoré sa dajú rozvinúť (narovnaním) do roviny a súčiastky vyrábané síce tiež z plechu, ale lisovaním a 47 tieto sa nedajú rozvinúť do roviny. 3 Pri viacerých ohyboch (obr. 15.2) sa nakreslí súčiastka v konečnom tvare v potrebnom počte pohľadov a uvedú sa kóty patriace konečnému tvaru súčiastky. Na výkres sa nakreslí ešte súčiastka v rozvinutom tvare, t.j. v tvare po vystrihnutí z tabule alebo pásu plechu. V tomto pohľade sa zakótujú všetky tvarové prvky súčiastky a nad pohľad sa 68,38 nakreslí značka rozvinutého pohľadu (obr. 15.3).

Ø6

90°

16

R9

Obr. 15.1 Spôsob kreslenia jednoduchej súčiastky ohýbanej z plechu

4

1,5

Obr. 15.3 Minimálne rozmery značky rozvinutého pohľadu

Obr. 15.2 Spôsob kreslenia zložitej súčiastky ohýbanej z plechu

- 287 -

Pri ohýbaní materiálov za studena, je vhodné dodržiavať zásadu, aby miesto ohybu bolo kolmé na smer valcovania materiálu (smer vlákien).

15.2 KÓTOVANIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK Pri ohýbaní polotovaru dochádza k trvalej zmene jeho tvaru. Vonkajšia vrstva ohýbaného materiálu sa vplyvom ťahových napätí predlžuje a vnútorná vrstva sa vplyvom tlakových napätí skracuje. Medzi týmito vrstvami je neutrálne pásmo ktorého poloha (v hrúbke materiálu) závisí od polomeru ohybu ale jeho dĺžka sa pri ohýbaní nemení. Ako vidno z obr. 15.4, ohýbaná súčiastka sa skladá z rovných častí a ohýbaných častí. Vnútorný polomer ohybu sa má voliť podľa STN 01 7009 z nasledujúceho radu: 1;

1,2; 1,6; 2; 2,5; 3; 4; 5; 6; 8; 10; 12; 16; 20; 25; 32;

36; 40 atď.

Najmenší polomer ohybu však musí odpovedať tvárnosti materiálu (aby nevznikali trhliny) a pre oceľové plechy je uvedený v tab.15.1, pre iné kovy v tab. 15.2. Najmenší polomer ohybu

Tabuľka 15.1

Oceľ o pevnosti v ťahu ; Ohyb naprieč (N) alebo pozdĺž (P) vlákien

Najmenší polomer ohybu pre hrúbku plechu Rmin

nad do nad do nad do nad do nad do nad do nad do nad do nad do

nad 392 do 490

do 392

1 1 1,5 1,5 2,5 2,5 3 3 4 4 5 5 6 6 7 7 8 8 10

nad 490 do 637

N 1 1,6

P 1 1,6

N 1,2 2

P 1,2 2

N 1,6 2,5

P 1,6 2,5

2,5

2,5

3

3

4

4

3

3

4

4

5

5

5

6

5

6

6

8

6

8

8

10

8

10

8

10

10

12

10

12

10

12

12

16

12

16

12

16

16

20

16

20

16

20

20

25

20

25

Polomer ohybu neutrálnej vrstvy ρ sa vypočíta podľa STN 01 7009 a STN 22 7340:

- 288 -

1. Pri veľkých polomeroch ohybu, kde R/s ≥ 12 sa predpokladá, že neutrálna vrstva prechádza stredom hrúbky materiálu a potom jej polomer sa vypočíta ρ = R + s/2 2. Pri malých polomeroch ohybu, kde R/s < 6 sa neutrálna vrstva posúva na stranu stlačovaných vlákien a jej polomer sa vypočíta ρ = R + s.x kde x je súčiniteľ posunutia neutrálnej vrstvy (tab. 15.3), s je hrúbka materiálu, R je polomer ohybu. Najmenší polomer ohybu Hrúbka s [mm] Materiál Hliník, meď, mosadz Hliníkové zliatiny Horčíkové zlaitiny

Tabuľka 15.2

0,3 0,4 0,5 0,6 0,8 1,0 1,2 1,5 2,0 2,5 3,0 3,5 4,0 5,0 6,0 Minimálny polomer ohybu Rmin [mm] 0,6 0,6 0,6 1,0 1,0 1,5 1,5 2,5 2,5 4,0 4,0 4,0 6,0 6,0

10

1,0 1,5 1,5 1,5 2,5 2,5 4,0 4,0 6,0 6,0

10

10

10

15

15

1,5 1,5 2,5 2,5 4,0 4,0 4,0 6,0

10

15

15

20

20

10

10

Stredné hodnoty súčiniteľa posunutia neutrálnej vrstvy x Pevnosť materiálu Rm [MPa] 0,1 0,2 0,25 R/s 0,3 0,4 0,5 0,6 0,8

súčiniteľ x do 400 nad 400 0,25 0,3 0,32 0,34 0,36 0,37 0,38 0,4

Pevnosť materiálu Rm [MPa] 1 1,2 1,5 R/s 2 3 4 5 6

Tabuľka 15.3 súčiniteľ x do 400 nad 400 0,41 0,35 0,42 0,36 0,44 0,37 0,45 0,38 0,46 0,40 0,47 0,42 0,48 0,43 0,49 0,44

Rozvinutá dĺžka sa môže vypočítať dvoma spôsobmi, voľba ktorých závisí od spôsobu kótovania: 1. Kótovanie rovných častí ramien a1, a2 , polomeru ohybu R a uhla ohnutia α (obr. 15.4). Rozvinutá dĺžka sa vypočíta L = a1 + a2 + l l = π . ρ (180 - α)/180 = π (180 - α).(R + s.x)/180

- 289 -

R

l

s

α

a2

a1 L

Obr.15.4 K výpočtu rozvinutej dĺžky 2. Kótovanie dĺžky ramien aj s ohybom (A1, A2), polomeru ohybu R a uhla ohnutia α (obr. 15.5). Rozvinutá dĺžka sa vypočíta L = A1 + A2 + Z Z = l - 2(R + s) l = π (180 - α).(R + s.x)/180

α

A2

s

R

A1 L Obr. 15.5 K výpočtu rozvinutej dĺžky V obrazoch ohnutého tvaru je potrebné uviesť predovšetkým kóty vnútorných tvarov, uhlov a kóty konštrukčných prvkov ktoré budú vyrobené až po ohnutí do konečného tvaru. V obraze vystrihnutého tvaru sa majú kótovať všetky konštrukčné prvky ktoré budú vyrobené pred ohýbaním. Kóty v rozvinutom tvare sa nemajú opakovať v obrazoch konečného tvaru.

- 288 -

16 PREDPISOVANIE PRESNOSTI ROZMEROV V kap. 11 bol popísaný spôsob predpisovania rozmerov jednotlivým prvkom súčiastok pomocou kót, napr. sa napíše nad kótu číslo 25. Myslí sa tým, že daný prvok súčiastky má mať rozmer 25 mm t.j. prenesené do technických podmienok výrobcu 25,000 mm. Takýto presný rozmer je však vo výrobe ťažko dosiahnuť a je otázne či je vôbec potrebné a účelné trvať na výrobe s takouto presnosťou. Konštruktér musí preto určiť dôležitosť daného rozmeru, t.j. musí rozhodnúť či sa jedná o: a) funkčný rozmer, b) nefunkčný rozmer, c) informatívny rozmer. Funkčné rozmery sú rozmermi funkčných plôch, t.j. plôch ktoré sú viazané v zostave zariadenia na iné plochy súčiastok a sú dôležité z hľadiska funkčnosti daného zariadenia. Ich presnosť a kvalita je preto predpisovaná na výkrese rôznymi parametrami. Nefunkčné rozmery sú rozmermi nefunkčných plôch, t.j. plôch ktoré nie sú viazané s plochami iných súčiastok zariadenia. Tieto rozmery sú na výkrese obyčajne bez zvláštneho predpisu presnosti. Informatívne rozmery uľahčujú prácu vo výrobe a kontrole a obyčajne sa uvádzajú v zátvorke. NF N

F

F

F

NF

NF

F NF

NF INF

Obr. 16.1 Funkčné (F), nefunkčné (NF) a informatívne (INF) rozmery súčiastky. Požadovaný rozmer a tvar funkčnej plochy sa nedá vo výrobe nikdy dosiahnuť s absolútnou presnosťou. Vplyv na to majú pracovné metódy, stroje, práca obsluhy, opotrebenie stroja a nástroja počas výroby, upnutie, teploty a pod. Preto treba už pri konštruovaní zariadenia uvažovať s kolísaním skutočných rozmerov funkčných plôch a určiť: a) dovolenú hospodárnu medznú nepresnosť výroby od predpísaného menovitého rozmeru, b) vhodný vzájomný vzťah medzi rozmermi funkčných plôch dvoch súčiastok v ich spojení, t.j. v uložení. Na výkrese sa preto predpíše rozsah (tolerancia) povolenej odchýlky od menovitého rozmeru určeného kótou (obr. 16.2). Skutočný rozmer sa zistí odmeraním na súčiastke a ak sa nachádza v rámci predpísanej tolerancie, môže byť daný prvok súčiastky považovaný za dobrý (vyrobený správne). Ako vidno z obr. 16.2 skutočný rozmer sa musí nachádzať medzi

- 289 -

najmenším dovoleným rozmerom a najväčším dovoleným rozmerom. Ak by sa nachádzal mimo týchto rozmerov nie je správny a musí byť buď ďalej obrábaný, alebo je už zlý, neopraviteľný. Menovitý rozmer je veľmi dôležitým rozmerom a prechádza ním nulová čiara. K nulovej čiare sa v grafickom zobrazení tolerancií zobrazujú odchýlky. Kladné odchýlky sú vždy vzdialenejšie od nulovej čiary vzhľadom na základňu (zväčšujú rozmer) a záporné sú vždy bližšie k základni ako nulová čiara (zmenšujú rozmer). Plocha medzi hornou a dolnou odchýlkou pri grafickom znázornení tolerancie sa nazýva tolerančné pole (obr. 16.2). Je ohraničené dvoma čiarami, ktoré zobrazujú hornú a dolnú odchýlku vzhľadom k nulovej čiare. SKUTOČNÝ ROZMER

MENOVITÝ ROZMER

90,025

NULOVÁ ČIARA

90 ZÁKLADŇA

DOLNÁ ODCHÝLKA

HORNÁ ODCHÝLKA 0,003

0,026 TOLERANCIA

NAJMENŠÍ DOVOLENÝ ROZMER

0,029 89,997 90,026

NAJVäČŠÍ DOVOLENÝ ROZMER

Obr. 16.2 Základné pojmy tolerovania Na pochopenie vzájomných vzťahov dvoch alebo viacerých súčiastok sa používajú podľa charakteru rozmeru názvy: diera, hriadeľ a rozmer ktorý nemá charakter ani diery ani hriadeľa (napr. poloha otvorov). Diera je termín používaný na označenie vnútorných prvkov súčiastok, vrátane prvkov ktoré nie sú valcové (obr. 16.3). Hriadeľ je termín používaný na označenie vonkajších prvkov súčiastok, vrátane prvkov ktoré nie sú valcové (obr. 16.3).

A

B

Obr. 16.3 Rozmery ktoré majú charakter diery (A) a hriadeľa (B).

- 290 -

Vzájomný vzťah medzi rozmermi dvoch prvkov súčiastok (hriadeľa a diery) ktorý vyplýva z rozdielu ich rozmerov pred spojením, sa nazýva uloženie. Obidva prvky pre spojenie majú spoločný menovitý rozmer. Vo vzájomnom vzťahu dvoch alebo viacerých plôch súčiastok môžu byť požadované nasledovné vlastnosti uloženia: a) uloženie s vôľou - umožňuje vzájomné otáčanie hriadeľom a dierou je vždy vôľa (obr. 16.4A),

alebo posuv súčiastok, t.j. medzi

b) uloženie s presahom - zaručuje pri pôsobení predpokladaných funkčných síl a momentov nehybnosť spojenia, t.j. medzi hriadeľom a dierou je vždy presah (obr. 16.4B),

Vôľa

Presah

Maximálny presah

Minimálny presah

Maximálna vôľa

Minimálna vôľa

c) uloženie prechodné - v tomto uložení sa môže vyskytnúť vôľa alebo presah; tolerancie diery a hriadeľa sa čiastočne prekrývajú (obr. 16.4C).

Obr. 16.4 Základné druhy uloženia; A - s vôľou, B - s presahom, C - prechodné

16.1 SÚSTAVA TOLERANCIÍ Rozmery súčiastok niektorých výrobkov si vyžadujú väčšiu pozornosť výrobcu pri ich výrobe (napr. súčiastky pevného disku počítača, elektromotora a pod.) ako rozmery súčiastok iných výrobkov (napr. skrinka počítača, kávovar a pod.). Avšak ani všetky rozmery dôležitej súčiastky nemusia byť vyrobené s rovnakou presnosťou. Presnosť závisí (ako sme už uviedli na začiatku kapitoly) od funkcie plochy ktorej rozmer patrí. Meranie rozmerov súčiastok vo výrobe pri zabezpečení minimálnych nákladov, ako aj požiadavky na vymeniteľnosť a náhradu súčiastok vyrobených v rôznych závodoch (štátoch) viedli k zostaveniu sústavy tolerancií a uložení ISO (ISO - Medzinárodná organizácia pre normalizáciu). Sústava je založená na poznatku, že veľkosť nepresnosti výroby rastie s treťou odmocninou tolerovaného rozmeru a nepresnosť merania vzrastá vplyvom pružnej deformácie a rozdielu teplôt s rozmerom lineárne. Bolo určené, že základnou teplotou pre ktorú sa určujú rozmery súčiastok a tolerancie je 20° C.

16.1.1 Rozsahy menovitých rozmerov a tolerančná jednotka Predpokladom pre zvýšenie prehľadnosti, zjednodušenie sústavy tolerancií a tým zmenšenie nákladov na meracie zariadenia je rozdelenie takmer nekonečného množstva možných

- 291 -

rozmerov do rozsahu rozmerov (tab. 16.1). Tolerancie a základné odchýlky sú teoreticky vypočítané samostatne nie pre každý menovitý rozmer, ale pre rozsahy menovitých rozmerov. Rozsahy menovitých rozmerov

Tabuľka 16.1

Základné rozsahy menovitých rozmerov

Základné rozsahy menovitých rozmerov

do 500 mm nad

nad 500 mm do 3150 mm do

nad

do

-

3

500

630

3

6

630

800

6

10

800

1 000

10

18

1 000

1 250

18

30

1 250

1 600

30

50

1 600

2 000

50

80

2 000

2 500

80

120

2 500

3 150

120

180

180

250

250

315

315

400

400

500

Hodnoty tolerancií a základných odchýlok pre každý rozsah rozmerov sú vypočítané z geometrického priemeru (D) krajných hodnôt (D1 a D2) daného rozsahu D=

D1. D2

Pre prvý rozsah menovitých rozmerov je určený geometrický priemer D dohodou medzi rozmermi 1 a 3. Pre každý rozsah rozmerov je určený vplyv nepresnosti výroby a nepresnosti merania tolerančnou jednotkou. Veľkosť tolerančnej jednotky sa vypočítava: a) pre menovité rozmery do 500 mm sa tolerančná jednotka i vypočíta zo vzorca i = 0,45

3

D + 0,001D

(µm; mm)

- 292 -

Tento vzorec bol odvodený empiricky s ohľadom na rôzne národné prevádzkové predpisy a za predpokladu, že pre ten istý výrobný proces vzájomný vzťah medzi veľkosťou výrobných chýb a menovimenovitým rozmerom má približne parabolickú závislosť. b) pre menovité rozmery nad 500 mm do 3150 mm sa tolerančná jednotka I vypočíta zo vzorca I = 0,004D + 2,1

(µm; mm)

16.1.2 Stupne presnosti Aby sa vyhovelo rôznym požiadavkám na presnosť výroby poskytuje sústava medzných hodnôt a uložení ISO: a) 20 stupňov presnosti označených IT01, IT0, IT1, ..... , IT18 pre rozmery v rozsahu do 500 mm b) 18 stupňov presnosti označených IT1 až IT18 pre rozmery v rozsahu od 500 do 3150 mm. Každému stupňu presnosti je priradený určitý počet tolerančných jednotiek podľa tab. 16.2. Začínajúc IT6 je v každom piatom stupni presnosti počet tolerančných jednotiek desaťnásobný. Počet tolerančných jednotiek pre jednotlivé stupne presnosti Menovitý

Tabuľka 16.2

Stupne presnosti

rozme mm nad

do

IT1

IT2

IT3

IT4

IT5

IT6

IT7

IT8

IT9

IT10 IT11 IT12 IT13 IT14 IT15 IT16 IT17 IT18

-

500

-

-

-

-

7i

10i

16i

25i

40i

64i

100i

160i

250i

400i

640i

1000 1600 2500 i i i

500

315 0

2I

2,7I

3,7I

5I

7I

10I

16I

25I

40I

64I

100I

160I

250I

400I

640I

1000 1600 2500 I I I

Podľa použitia a kvality sa môžu stupne presnosti rozdeliť takto: a) stupne presnosti IT01 a IT0 sa považujú za výnimočné, b) stupne presnosti IT1 až IT5 sú najpresnejšie a používajú sa pre výrobu meracích zariadení a výrobkov, ktoré vyžadujú veľkú presnosť, c) stupne presnosti IT6 až IT12 sa používajú pre rozmery plôch ktoré tvoria uloženie bežných zariadení, d) stupne presnosti IT13 až IT18 sa používajú pre rozmery plôch ktoré netvoria uloženie a preto sa na ne nekladie dôraz na presnosť výroby.

16.1.3 Odvodenie tolerancie Hodnoty základných tolerancií v stupňoch presnosti IT5 až IT18 pre menovité rozmery do 500 mm sú určené ako funkcia tolerančnej jednotky i

- 293 -

T=k.i

(µm; -, µm)

kde k je počet tolerančných jednotiek určený podľa tab. 16.2 i - tolerančná jednotka Hodnoty základných tolerancií v stupňoch presnosti IT5 ž IT18 pre menovité rozmery nad 500 mm do 3150 mm sú určené ako funkcia tolerančnej jednotky I T=k.I

(µm; -, µm)

kde k je počet tolerančných jednotiek určený podľa tab. 16.2 I - tolerančná jednotka Konkrétny výpočet jednotlivých tolerancií sa v praxi nerobí. Hodnoty tolerancií sa odčítavajú z tolerančných a lícovacích tabuliek.

16.1.4 Poloha tolerančných polí Predpísanie presnosti výroby súčiastky, resp. niektorému jej rozmeru, veľkosťou tolerancie je nedostačujúce. Teoreticky ale aj prakticky môže byť skutočný rozmer súčiastky o hodnotu tolerancie väčší alebo menší ako menovitý rozmer, prípadne môže menovitý rozmer prechádzať cez toleranciu. Každou zmenou polohy tolerancie vzhľadom na menovitý rozmer menia sa veľkosti hornej a dolnej odchýlky a tým aj hodnota možného skutočného rozmeru daného prvku reálnej súčiastky. Polohy tolerančných polí vzhľadom na menovitý rozmer (nulovú čiaru) sa predpisujú písmenami latinskej abecedy (obr. 16.5): a) pre hriadeľ písmenami malej abecedy a, b, c, cd, d, e, ef, f, fg, g, h, j, js, k, m, n, p, r, s, t, u, v, x, y, z, za , zb, zc b) pre dieru písmenami veľkej abecedy A, B, C, CD, D, E, EF, F, FG, G, H, J, JS, K, M, N, P, R, S, T, U, V, X, Y, Z, ZA , ZB, ZC Norma STN EN 20286-1 uvádza vzorce pre výpočet základných odchýliek hriadeľov a dier pre jednotlivé polohy tolerančných polí. Konkrétny výpočet sa v praxi nerobí. Hodnoty tolerancií sa odčítavajú z tolerančných a lícovacích tabuliek. V tabuľkách sa uvádzajú hodnoty pre hornú odchýlku ES alebo es a pre dolnú odchýlku EI alebo ei až na tolerančné pole JS a js ktoré sú súmerné k nulovej čiare (obr. 16.5).

- 294 -

A až G

H

JS

K

M až ZC

ES +

EI

ES

ES

ES

EI

EI

ES

EI

es +

es

es ei

es ei

-

ei

ei a až g

h

js

k

m až zc

Obr. 16.5 Poloha tolerančných polí Na obr. 16.6 sú graficky znázornené tolerancie pre polohy tolerančného poľa D, F, H a N pre rôzne stupne presnosti ale rovnaký menovitý rozmer.

POLOHA TORERANČNÉHO POĽA

D

F

IT 7 6

9 8

IT 13

11 10

H

12

6 5

IT 6

10

8 7

N

9

5

8 7

IT 10

9

6

12 11

13 5

8 7

+ 200

+ 100

0

- 100

Obr. 16.6 Porovnanie tolerančných polí

10 9

11

- 295 -

16.1.5 Sústavy uloženia Pri združovaní tolerovaných hriadeľov a dier do rôznych druhov uložení sú zavedené kvôli hospodárnosti výroby dve sústavy uloženia: a) sústava jednotnej diery; táto sústava je charakterizovaná tým, že pre všetky uloženia súčiastok rovnakého menovitého rozmeru a rovnakého stupňa presnosti DIERA "H" má diera konštantné medzné rozmery v polohe tolerančného poľa H a menia sa podľa druhu uloženia iba medzné rozmery hriadeľa (obr. 16.7). Dolná odchýlka diery je nulová.

Obr. 16.7 Sústava jednotnej diery

MENOVITÝ ROZMER

b) sústava jednotného hriadeľa; táto sústava je charakterizovaná tým, že pre všetky uloženia súčiastok rovnakého menovitého rozmeru a rovnakého stupňa presnosti má hriadeľ konštantné medzné rozmery v polohe tolerančného poľa h a menia sa podľa druhu uloženia iba medzné rozmery diery (obr. 16.8). Horná odchýlka hriadeľa je nulová.

HRIADEĽ "h"

Obr. 16.8 Sústava jednotného hriadeľa

MENOVITÝ ROZMER

Najčastejšie sa používa sústava jednotnej diery, lebo rôzne priemery hriadeľov sa dajú vyrobiť ľahšie ako rôzne priemery dier. Sústava jednotného hriadeľa sa používa väčšinou tam, kde sa vyskytuje dlhý hriadeľ osadený niekoľkými súčiastkami s rôznym uložením.

16.1.6 Tolerančná značka Tolerančná značka je tvorená písmenom(ami) určujúcimi polohu tolerančného poľa a číslom označujúcim stupeň presnosti (písmená IT sa vynechávajú). Napr. poloha tolerančného poľa H, stupeň presnosti IT7 je určená tolerančnou značkou H7.

- 296 -

Tolerančná značka sa pripisuje za menovitý rozmer nad kótou, napr. ∅32 h7. Vo výrobe sa použije na meranie rozmeru buď meracie zariadenie označené ∅32 h7, alebo sa musí veľkosť odchýlok odčítať v tolerančných tabuľkách. Príklad 16.1: ∅32 h7 znamená:

Ø32 h7

horná odchýlka dolná odchýlka horný medzný rozmer dolný medzný rozmer tolerancia

0 µm -16 µm 32,000 mm 31,984 mm 0,016 mm

Ø32,000 Ø31,984

0,016

Obr. 16.9 K príkladu 16.1 Veľkosť tolerancie sa môže zapísať ku menovitému rozmeru okrem tolerančnej značky priamo číselnými hodnotami odchýlok:

0,000 ∅32-0,016 Združením dvoch tolerančných značiek pre dieru a hriadeľ rovnakého menovitého priemeru je H7 . určené uloženie (lícovanie), napr. ∅60 H7/k6 alebo ∅60 k6 Tolerancie dľžkových rozmerov určujú len skutočné miestne rozmery prvkov súčiastok (pri dvojbodovom meraní) nie tolerancie jeho tvaru (napr. toleranciu kruhovitosti, priamosti a pod.).

16.2 PREDPISOVANIE ODCHÝLOK ROZMEROV NA VÝKRESOCH Medzné odchýlky tolerovaných rozmerov sa zapisujú za menovitým rozmerom. S číselným údajom kóty tvoria jeden celok a preto ich nesmie rozdeľovať žiadna čiara. Ak nie je možný iný spôsob zápisu, čiara sa musí prerušiť.

16.2.1 Spôsoby zapisovania tolerancií dĺžkových rozmerov Pri zapisovaní tolerancie sa tolerančná značka píše rovnako vysoká ako menovitý rozmer. Medzi číslom a tolerančnou značkou sa nenecháva medzera (obr. 16.10). Pri zapisovaní tolerancie číselnou hodnotou medzných odchýlok píšu sa tieto čísla rovnakej výšky ako čísla menovitého rozmeru (obr. 16.11). Horná odchýlka sa vždy píše nad dolnú odchýlku, alebo horný medzný rozmer nad dolný medzný rozmer (obr. 16.12), a to bez

- 297 -

ohľadu na to či ide o dieru alebo hriadeľ. Obidve odchýlky sa píšu s rovnakým počtom desatinných miest a v rovnakých jednotkách ako menovitý rozmer. Ak je jedna odchýlka nulová, zapíše sa číslica nula (obr. 16.13). Ø56H7

+0,1 Ø56-0,2

Ø56g6

+0,22 Ø56+0,15

Obr. 16.10 Zapisovanie tolerancie tolerančnou značkou

Obr. 16.11 Zapisovanie tolerancie medznými odchýlkami

Ø32,198 Ø32,195

+0,1 Ø56 0

Obr. 16.12 Predpisovanie horného a dolného medzného rozmeru

0 Ø56-0,2

Obr. 16.13 Zapisovanie tolerancie medznými odchýlkami keď jedna je nulová

Ø56±0,2 Ø12H7/h6

H7 Ø12h6

Obr. 16.15 Zapisovanie tolerancií na výkrese zostavy Obr. 16.14 Zapisovanie tolerancie s číselne rovnakou hornou a dolnou odchýlkou

- 298 -

Ak horná aj dolná odchýlka sú číselne rovnaké, ale s opačným znamienkom zapisuje sa tolerancia len jednou číselnou hodnotou a predpíšu sa pred ňu znamienka ± (obr. 16.14). V niektorých prípadoch treba uviesť tolerancie na výkrese zostavy. Ak sa predpíše uloženie tolerančnými značkami, píše sa tolerančná značka pre dieru nad značkou pre hriadeľ za spoločný menovitý rozmer ktorý sa uvedie len raz (obr. 16.15). Tolerančné značky sa oddelia od seba vodorovnou alebo šikmou čiarkou. Ak je potrebné zapísať tolerancie tolerančnou značkou a aj číselnými medznými odchýlkami, zapíšu sa medzné odchýlky do zátvoriek (obr. 16.16). Pre zjednodušenie sa môže použiť jedna kótovacia čiara (obr. 16.17). Pri zapisovaní tolerancie na výkrese zostavy číselnými hodnotami medzných odchýlok, musia byť pred rozmerami každej súčiastky uvedené názvy (obr. 16.17A), alebo označenie položky (obr. 16.17B). Kóta platná pre dieru musí byť v každom prípade uvedená nad kótou hriadeľa. Rôzne tolerancie jedneho menovitého rozmeru sa musia ohraničiť na súčiastke tenkou plnou čiarou a dĺžky úsekov sa zakótujú (obr. 16.18). Pre každý úsek sa zapíše tolerancia samostatne. Ak je potrebné obmedziť rozmer v jednom smere, zapíše sa za číselnú hodnotu „min“ alebo „max“ (obr. 16.19). Ø8f6

35

+0,034 Ø11F7 +0,016

12

0 Ø11h6 -0,11

Ø8n7

Obr. 16.16 Zápis tolerancie na výkrese zostavy

Obr. 16.18 Tolerovanie jedneho menovitého rozmeru viacerými tolerančnými značkami

1 +0,2 DIERA Ø10+0,1 -0,1 HRIADEL Ø10-0,2

A

B

1 2

+0,2 Ø10+0,1 -0,1 Ø10-0,2

Obr. 16.17 Zápis tolerancie na výkrese zostavy medznými odchýlkami

2

- 299 -

35,5 min

Obr. 16.19 Ohraničenie rozmeru v jednom smere

16.2.2 Tolerovanie uhlov Pravidlá uvedené pre zapisovanie tolerancií dĺžkových rozmerov sa používajú aj pre tolerovanie uhlov s výnimkou jednotiek základného uhla a spôsobu zapísania medzných odchýliek, ktoré musia byť vždy uvedené číslami (obr. 16.20 a 16.21). Ak je uhlová odchýlka vyjadrená len v minútach alebo sekundách, musí sa pred tieto hodnoty vždy uviesť 0° resp. 0°0´ (obr. 16.20). +0°0´15´´ 69°-0°0´30´´

58°±0°0´30´´

Obr. 16.20 Spôsoby zapisovania tolerancií uhlov

78°±0,5°

79°40´ 78°40´

Obr. 16.21 Spôsoby zapisovania tolerancií uhlov

16.2.3 Tolerovanie rozstupov otvorov Rozstupy otvorov, t.j. poloha osí dier sa tolerujú len tam, kde to vyžaduje montáž alebo správna funkcia súčiastky. Ak sa nevyžaduje vymeniteľnosť súčiastok, možno diery vŕtať napr. naraz v obidvoch súčiastkach (alebo aj viacerých), alebo sa diery vyvŕtajú v jednej súčiastke a potom podľa nich v ostatných súčiastkach. V takýchto prípadoch sa rozstupy netolerujú a na výrobných výkresoch obidvoch súčiastok (alebo viacerých) sa napíše poznámka VŔTAŤ SPOLOČNE S ...... (obr. 16.22).

- 300 -

6xØ15 VRTAT SPOLOCNE S 52

Pri kótovaní sústavy dier, ktorých polohy majú v medziach dovolených odchýlok súhlasiť s polohami dier protiľahlej súčiastky, musia sa kótovať a tolerovať vhodným spôsobom. Veľkosť medzných odchýlok nemôže byť ľubovoľná, ale musí sa vypočítať, resp. určiť z tabuľky príslušných STN.

Obr. 16.22 Kótovanie presnosti polohy dier, ak sa nevyžaduje vymeniteľnosť Tolerancia polohy dier sa určuje v závislosti na: a) typu spojenia, b) vôle medzi spojovacími súčiastkami, c) od súčiniteľov využitia vôle (K - tab. 16.3) na kompenzáciu odchýlok polohy osí. Závisí od podmienok montáže a odporúča sa voliť K=1 alebo K=0,8 pre spojenie ktoré nevyžaduje zoradenie vzájomnej polohy spojovaných súčiastok a K=0,8 alebo K=0,6 ak je potrebné zoradiť vzájomnú polohu spojovaných súčiastok. Rozoznávajú sa dva typy spojení: a) spojenie typu A, pri ktorom vôle pre priechod spojovacích súčiastok sú v obidvoch spojovaných súčiastkach, napr. spojenie skrutkami, nitmi a pod. (obr. 16.23A). b) spojenie typu B, pri ktorom vôľa pre priechod spojovacích súčiastok je len v jednej zo spojovaných súčiastok, napr. spojenie závrtnými skrutkami (obr. 16.23B) S min

S min S min

So min/2

So min/2

S min

A

B

C

Obr. 16.23 Druhy spojení, A-spojenie typu A, B-spojenie typu B, C-spojenie so strediacimi prvkami Výber hodnôt tolerancií menovitej polohy osí dier v priemerovom vyjadrení T podľa STN 01 4260 je uvedený v tab. 16.3.

- 301 -

Výber tolerancií menovitej polohy osí dier pre spojenie typu A a typu B Vôľa Smin pre priechod spojovacej súčiastky [mm]

Spojenie typu A

Tabuľka 16.3

Spojenie typu B

Tolerancia menovitej polohy T v mm pri súčiniteli využitia vôle K=1 K=0,8 K=0,6 K=1 K=0,8 K=0,6 0,1 0,08 0,06 0,05 0,04 0,03 0,2 0,16 0,12 0,1 0,08 0,06 0,3 0,25 0,16 0,16 0,12 0,1 0,4 0,3 0,25 0,2 0,16 0,12 0,5 0,4 0,3 0,25 0,2 0,16 0,6 0,5 0,4 0,3 0,25 0,2 0,8 0,6 0,5 0,4 0,3 0,25

0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,8

Presnosť polohy osi dier pre spojovacie súčiastky sa môže predpísať na výkrese: 1. medznými odchýlkami rozstupov dier - obr. 16.24A, 16.25 a 16.26, 2. toleranciou menovitej polohy osi dier (obr. 16.24B), pričom rozstupy sa kótujú tzv. teoreticky presnými kótami v rámčekoch. +0,3 4xØ8 0

+0,3 4xØ8 0

40

40±0,14

Ø0,14 M

40±0,14

A

40

B

Obr. 16.24 Spôsoby tolerovania polohy dier

28±0,2

4xØ3

10

12

8xØ3

10

10

30±0,2 55±0,2 76±0,2

30±0,2 55±0,2 76±0,2

Obr. 16.25 Príklad kótovania a tolerovania polohy sústavy dier

109±0,1

90±0,1

77±0,1

58±0,1

51±0,1

32±0,1

0

18±0,1

- 302 -

16±0,1

12

8xØ3

Obr. 16.26 Príklad tolerovania polohy dier pri zjednodušenom kótovaní

16.2.4 Lícovanie závitov Lícovanie závitov je všeobecný pojem pre zabezpečenie vzájomných geometrických vzťahov medzi vonkajšími a vnútornými závitmi. Z obr. 16.27 je vidieť vzťah menovitého profilu a medzných profilov vonkajšieho a vnútorného závitu. Nulová čiara je priamka ktorá predstavuje v grafickom znázornení menovitý rozmer (obr. 16.28). MENOVITÝ PROFIL VONKAJŠIEHO ZÁVITU

MENOVITÝ PROFIL VNÚTORNÉHO ZÁVITU

P

DOLNÝ MEDZNÝ ROZMER VONKAJŠIEHO ZÁVITU HORNÝ MEDZNÝ ROZMER VONKAJŠIEHO ZÁVITU

D

D2

D3

ES/2

EI/2

60°

d

d2

d3

TD2/2

Td2/2 ei/2

es/2

60°

P

DOLNÝ MEDZNÝ ROZMER VNÚTORNÉHO ZÁVITU

A

B

HORNÝ MEDZNÝ ROZMER VNÚTORNÉHO ZÁVITU

Obr. 16.27 Vzťah menovitého profilu a medzných profilov vonkajšieho (A) a vnútorného závitu (B) Tolerančné pole metrického závitu skrutky a závitu matice je určené pre: 1. uloženie s vôľou, v závislosti od dľžky zaskrutkovania, 2. prechodné uloženie, v závislosti od veľkosti menovitého priemeru závitu, alebo v závislosti od materiálu súčiastky s vnútorným závitom a menovitom priemere závitu,

- 303 -

3. uloženie s presahom, v závislosti od veľkosti rozstupu a materiálu súčiastky s vnútorným závitom, 4. súčiastky s plastov, v závislosti od dľžky zaskrutkovania v troch triedach presnosti. Dĺžky zaskrutkovania, pre účely tolerovania, sa delia na tri skupiny: S - krátke, N - normálne, L - dlhé. TOLERANČNÉ POLE VNÚTORNÉHO ZÁVITU

EI

0 ei

es

ES

ZÁKLADNÉ ODCHÝLKY

TOLERANČNÉ POLE VONKAJŠIEHO ZÁVITU

NULOVÁ ČIARA MENOVITÝ ROZMER

Obr. 16.28 Nulová čiara a odchýlky pri závitoch Pri tolerovaní závitov sa používa pre matice poloha tolerančného poľa H (v špeciálnych prípadoch G). Pre závity skrutiek: a) b) c) d)

pri uložení s vôľou d, e, f, g, h pri prechodnom uložení j, k, m pri uložení s presahom r, p, n; uloženie sa volí podľa materiálu súčiastky s vnútorným závitom, napr. r pre hliník a jeho zliatiny, p prevažne pre liatinu, n prevažne pre ocele.

Tolerančné pole závitu sa predpisuje tolerančnou značkou stredného priemeru závitu (zapisuje sa na prvom mieste) a tolerančnej značky veľkého priemeru pre závit skrutky a malého priemeru pre závit matice: 7g 6g tolerančná značka veľkého priemeru závitu skrutky tolerančná značka stredného priemeru závitu skrutky 7H 6H tolerančná značka malého priemeru závitu matice tolerančná značka stredného priemeru závitu matice Ak sa tolerančná značka veľkého priemeru závitu skrutky alebo malého priemeru závitu matice zhoduje s tolerančnou značkou stredného priemeru závitu, zapíše sa tolerancia len jednou tolerančnou značkou, napr. 6g resp. 7H.

- 304 -

Tolerančná značka sa zapisuje za označenie a rozmer závitu, napr. M12-6g, M12-6H (obr. 16.29).

M12-6g

M12-6H

Obr. 16.29 Predpisovanie tolerancie závitu

Dĺžka zaskrutkovania na ktorú sa vzťahuje tolerancia závitu sa pri tolerovaní závitu s normálnou dĺžkou (N) neuvádza, pre ostatné dĺžky (L, S) sa musí uviesť za tolerančnou značkou: M12-7g6g-30 dĺžka zaskrutkovania Uloženie závitu skrutky a matice, napr. na výkrese zostavenia, sa označuje zlomkom. V čitateli sa uvádza tolerančná značka závitu matice a v menovateli tolerančná značka závitu skrutky, napr.: M12-6H/6g

16.2.5 Medzné odchýlky netolerovaných rozmerov Na výkresoch sa nepredpisujú tolerancie všetkým rozmerom súčiastok. Asi 80% rozmerov sú rozmery nefunkčných plôch. Z technologoických a pevnostných dôvodov však treba aj tieto rozmery dodržať, t.j. vyrobiť s určitou odchýlkou od predpísanej veľkosti. Medzné odchýlky netolerovaných dĺžkových a uhlových rozmerov patria súčiastkam ktoré sa vyrábajú obrábaním s odoberaním materiálu alebo tvárnením z plechu. Norma STN ISO 2768-1:1992 určuje štyri triedy presnosti netolerovaných rozmerov (tab. 16.4): 1. f - jemná trieda presnosti, 2. m - stredná trieda presnoti, 3. c - hrubá trieda presnosti, 4. v - veľmi hrubá trieda presnosti. Triedy presnosti sú určené pre: 1. dĺžkové rozmery - vonkajšie rozmery, vnútorné rozmery, stupňovité rozmery, priemery, rozstupy, polomery zaoblenia a veľkosti zrezania hrán. 2. uhlové rozmery - vrátane obvykle nekótovaných uhlových rozmerov (napr. pravých uhlov 90°), alebo uhlov pravidelných mnohouholníkov. 3. dĺžkové a uhlové rozmery - vzniknutých obrobením zmontovaných súčiastok.

- 305 -

Norma sa nevzťahuje na pomocné rozmery uvedené v zátvorkách a na teoreticky presné rozmery uvedené v pravouhlých rámikoch. Odchýlky netolerovaných rozmerov podľa STN ISO 2768-1 na predpisujú zápisom v titulnom bloku alebo v jeho blízkosti ktorý sa skladá z označenia predmetnej normy a triedy presnosti: ISO 2768 - m Označenie predmetnej normy

trieda presnosti podľa predmetnej normy

Medzné odchýlky netolerovaných dĺžkových rozmerov, okrem zaoblení a zrezaných hrán Tabuľka 16.4 Trieda Medzné odchýlky pre základný rozsah rozmerov presnosti nad Ozna0,5 3 6 30 120 400 1000 2000 čenie Názov do 3 6 30 120 400 1000 2000 4000 f jemná ±0,05 ±0,05 ±0,1 ±0,15 ±0,2 ±0,3 ±0,5 m stredná ±0,1 ±0,1 ±0,2 ±0,3 ±0,5 ±0,8 ±1,2 ±2 c hrubá ±0,2 ±0,3 ±0,5 ±0,8 ±1,2 ±2 ±3 ±4 v veľmi hrubá ±0,5 ±1 ±1,5 ±2,5 ±4 ±6 ±8

16.3 PREDPISOVANIE ODCHÝLOK ROZMEROV V AUTOCADE 16.3.1 Písanie tolerancií pri kótovaní v AutoCADe Na karte Tolerances (Tolerancie - obr. 16.30) sa môže zvoliť spôsob zapisovania tolerancií ku kótam. Voľba Method (Metóda) umožňuje zvoliť zapisovanie tolerancií symetrických, odchýliek, hraničných rozmerov, teoreticky presného rozmeru v rámiku alebo bez zapisovania tolerancií (obr. 16.31). 45±0,1

Symetrické

+0,2 45 -0,1

Odchýlkami

45,2 44,9

45

Hraničné rozmery

Teoretický

Obr. 16.31 Metódy zápisu tolerancie Voľba Precision (Presnosť) umožňuje nastaviť počet desatinných miest pre hodnoty tolerancií. Voľba Upper value (Horná hodnota) umožňuje nastaviť hornú hodnotu tolerancie pre metódu

- 306 -

odchýliek, hraničných rozmerov a použije sa aj pri nastavení metódy symetrickej. Formát tolerancií Metóda Presnosť Horná hodnota Dolná hodnota

Tolerancie alternatívnych jednotiek

Mierka výšky Svislá poloha Potlačenie núl Úvodné Koncové

Obr. 16.30 Nastavenie formátu tolerancií Voľba Lower value (Dolná hodnota) umožňuje nastaviť dolnú hodnotu tolerancie pre metódu odchýliek a hraničných rozmerov. Voľba Scaling for Leight (Mierka výšky) umožňuje nastaviť pomer výšky hraničných odchýliek k výške menovitého rozmeru (obr. 6.85).

+0,2 45 -0,1

Mierka výšky:

1

+0,2

45 -0,1

45 +0,2 -0,1

0,7

0,5

Obr. 16.32 Vplyv mierky výšky na zápis tolerancií Voľba Vertical position (Svislé umiestnenie) umožňuje nastaviť zápis tolerancií voči menovitému rozmeru hore, do stredu a dolu (obr. 16.33).

45 +0,2 -0,1

+0,2 45 -0,1

+0,2 45 -0,1

Obr. 16.33 Svislé umiestnenie tolerancií k menovitému rozmeru

- 307 -

Ďalej je možné voliť pri zapisovaní tolerancií potlačenie núl tolerancií vľavo a vpravo ako aj písanie alternatívnych jednotiek.

16.3.2 Písanie tolerancií a zlomkov v textovom editore AutoCADu Odstavcový textový editor podporuje okrem písania textu aj tvorbu zlomkov a písanie tolerancií, ktoré sú napísané v dvoch riadkoch, t.j. presahujú nastavené riadkovanie. Znak / vytvori zlomok s vodorovnou zlomkovou čiarou (obr. 16.34), znak # so šikmou a znak ^ vytvori tolerancie. Po napísaní textu sa vyznačí časť textu ktorý sa má zmeniť na zlomok a zlomok sa vytvori stlačením tlačítka s vyznačeným zlomkom (obr. 16.35), alebo sa v miestnej ponuke potvrdí voľba Stack/Unstack (Zlomok áno/nie).

Zápis v textovom editore

335/8

335#8

33+5^-8

Tvar vytvorených zlomkov alebo tolerancií

3358

335 8

33+5 -8

Obr. 16.34 Tvorba zlomkov a tolerancií

Tlačítko na zmenu textu na zlomok Vyznačenie textu ktorý sa má zmeniť na zlomok

Voľba Stack/Unstack (Zlomok áno/nie)

Obr. 16.35 Tvorba zlomku v textovom riadku Vytvorené zlomky sa môžu editovať tak, že sa zvýrazní požadovaný zlomok (obr. 16.36) a stlačí pravé tlačítko myši vo zvýraznenom políčku. Z miestnej ponuky sa vyberie ponuka Properties (Vlastnosti). V otvorenom dialógu sa urobia potrebné zmeny (obr. 16.37).

- 308 -

Obr. 16.36 Editovanie vytvorených zlomkov

Obr. 16.37 Zmena vlastností editovaného zlomku

- 309 -

16.4 Kontrolný test Nájdite a zdôvodnite chyby v nasledujúcich obrázkoch !

1

2

Ø15

Ø20-0,1

Ø25H7

Ø20-0,1

1x45°

21

100

3

4

35 1,3h13

4

79

5x45°

30

8

250

6 Ø10

15

30

Ø40

Ø32 p

R3

Ø32K3

Ø20f7

1,5x45°

65

5

Ø19h6

+0,05 Ø26-0,1

35

27-0,1

17,5

Ø15

8

8p9

7

15

R0,4

20±0,1

20±0,1

40 1,4H13

1,5x45° 6,7+0,12

46

Ø40h7

30

Ø38h11

(25)

Ø60

30

- 310 -

17 GEOMETRICKÉ TOLERANCIE Funkcia spoľahlivosti a životnosti výrobku je ovplyvnená vo výrobe okrem dodržania presnosti rozmerov aj dodržaním presnosti geometrického tvaru a vzájomnej polohy prvkov súčiastok ako aj súčiastok navzájom v zostavení. Všetky druhy tolerancií geometrického tvaru alebo vzájomenj polohy sa nazývajú geometrické tolerancie. Geometrické tolerancie môžu nepriaznivo ovplyvniť funkciu jednotlivých súčiastok a výrobných celkov, alebo montážnu zameniteľnosť (napr. pri oprave). Za množstvo možností uveďme aspon jeden príklad: ak sa nevyrobí feritové jadro (obr. 17.1) pravouhlé ale kosouhlé, bude dôsledkom nepresnosti výroby nedosadnutie plôch jadra tak, ako sa pri výpočte napr. tlmivky predpokladalo, lebo bude medzi jadrami iná vzduchová medzera. Obr. 17.1 Dôsledok nedodržania tolerancie polohy dosadacích rovín

17.1 ZÁKLADNÉ POJMY, OZNAČENIA A PREDPISOVANIE Geometrické tolerancie určujú odchýlku prvku súčiastky od jeho tvaru, alebo smeru, alebo polohy a to od teoreticky presného tvaru, smeru alebo polohy bez vzťahu k rozmerom prvkov. Treba si uvedomiť, že medzné odchýlky dľžkových alebo uhlových rozmerov (kap. 16) určujú len skutočné miestne rozmery (pri dvojbodovom meraní) neurčujú však odchýlky jeho tvaru napr. kruhovitosti a priamosti valcového povrchu. Samostatným prvkom súčiastok je však aj ich povrch, napr. valec alebo dve rovnobežné roviny a pod. Geometrické tolerancie sa uplatňujú nezávisle od skutočných miestnych rozmerov jednotlivých prvkov. Napr. hriadeľ (obr. 17.2), ktorého všetky prierezy majú byť vyrobené s maximálnym rozmerom rovnajúcim sa menovitému rozmeru, môže byť hranolovitý v medziach tolerancie kruhovitosti a súčasne prehnutý v medziach tolerancie priamosti. Najväčšia odchýlka kruhovitosti (hranolovitosti) Najväčšia odchýlka priamosti

A

0,06

15

0 Ø15h7 -0,04

0,02

0,06 0,02

Ø15

Horný medzný rozmer

B

Obr. 17.2 A - Nezávislé tolerancie, B - ich výklad

Horný medzný rozmer

- 311 -

Geometrické tolerancie sa predpisujú iba vtedy keď je to opodstatnené, napr. z hľadiska funkčnosti. Na popis geometrického tvaru skutočných plôch a profilov sa v metrológii používa pojemodchýlka, kým pojem tolerancia je všeobecne najväčšia dovolená hodnota príslušnej odchýlky. Tolerancie určujú charakteristický rozmer (šírku alebo priemer) rovinného alebo priestorového tolerančného poľa, v ktorom musia ležať všetky body skutočného posudzovaného prvku. Tolerančné pole môže byť dané (obr. 17.3): a) dvoma rovnobežnými priamkami v rovine, b) dvoma dvojicami navzájom rovnobežných rovín, c) dvojicou navzájom rovnobežných rovín, d) valcom, e) kružnicou. V týchto tolerančných poliach sa musia nachádzať skutočné tvary, osi, valcové plochy, roviny súmernosti, spoločné osi dier a pod. Tolerančné pole (rovnobežné roviny)

Tolerančné pole (rovnobežné priamky)

Tolerančné pole (valec)

Tolerančné pole (sústredné valce)

Tolerančné pole (súosové kružnice)

Obr. 17.3 Príklady tvarov tolerančných polí geometrických tolerancií Základné pravidlá medzi toleranciami rozmerov (dĺžok a uhlov) a geometrickými toleranciami určuje norma STN ISO 8015 (01 4204). Môže sa použiť pravidlo nezávislosti alebo vzájomnej závislosti .

17.2 PRAVIDLO NEZÁVISLOSTI Každý údaj na výkrese, ktorý sa vzťahuje na rozmer alebo geometrický tvar musí byť posudzovaný nezávisle, pokiaľ nie je vzájomný vzťah osobitne predpísaný, t.j. geometrická tolerancia sa posudzuje bez ohľadu na rozmer prvku súčiastky a oba údaje sa posudzujú ako

- 312 -

nezávislé. Medzné odchýlky dĺžkových rozmerov určujú len skutočné miestne rozmery prvkov a nie odchýlky jeho tvaru. Výkresy na ktoré sa vzťahuje pravidlo nezávislosti, musia byť označené v titulnom bloku alebo v jeho blízkosti takto: TOLEROVANIE ISO 8015 Tento predpis musí byť doplnený odkazom na príslušnú normu pre všeobecné geometrické tolerancie alebo na iné súvisiace dokumenty. Pri nezávislých dĺžkových rozmeroch musia byť geometrické tolerancie určené: a) jednotlivo predpísaním tolerancií tvaru, alebo b) všeobecnými geometrickými toleranciami, alebo c) podmienkou obalovej plochy.

17.3 VZÁJOMNÁ ZÁVISLOSŤ Ak sa vyžaduje vzťah medzi rozmerom a tvarom, alebo medzi rozmerom a smerom alebo rozmerom a polohou, musí sa predpísať na výkrese. Vzájomná závislosť rozmerov a geometrických tvarov môže byť vyjadrená: a) podmienkou obalovej plochy, alebo b) podmienkou maxima materiálu.

17.3.1 Podmienka obalovej plochy Podmienka obalovej plochy môže byť uplatnená na jednotlivý prvok súčiastky, napr. povrch valca, alebo prvok tvorený dvoma rovnobežnými rovinami. Táto podmienka znamená, že obálka menovitého tvaru s rozmerom na maxime materiálu nesmie byť prekročená. Podmienka obalovej plochy sa predpisuje: a) značkou E v krúžku umiestnenou za tolerančnou značkou dĺžkového rozmeru - obr. 17.4, alebo b) odkazom na príslušnú normu ktorá obsahuje požiadavku na meranie pomocou obalovej plochy. Príklad 17.1: Podmienka obalovej plochy je vztiahnutá na valcový prvok (obr. 17.4A). Funkčné požiadavky sú: − povrch valcového prvku musí ležať vnútri obalovej plochy menovitého geometrického tvaru s rozmerom maxima materiálu, t.j. ∅150,

- 313 -

− nijaký miestny rozmer nesmie byť menší ako ∅149,96. Uvedená podmienka obalovej plochy aplikovaná na skutočnú súčiastku musí zaručiť: a) každý skutočný miestny priemer hriadeľa musí ležať v rozmerovej tolerancii 0,04 a môže sa meniť od ∅150 do ∅149,96 (obr. 17.4B), b) celý hradeľ musí ležať v obalovom valci správneho tvaru ∅150 (obr. 17.4 C). Znamená to, že hriadeľ by musel byť presne valcový, ak by boli skutočné miestne rozmery na maxime materiálu ∅150.

17.3.2 Podmienka maxima materiálu

A

d3

B Obálka presného tvaru na medzi maxima materiálu

Ø15

0,04

Obálka presného tvaru na medzi maxima materiálu Ø15 Ø14,96

d2

d1

0 Ø15h7 -0,04

E

Ak sa z funkčných a ekonomických dôvodov požaduje vzájomná závislosť rozmerov a smeru alebo polohy prvku (resp. prvkov), môže sa predpísať podmienka maxima materiálu. Predpisuje sa na výkresoch písmenom M v krúžku.

C Miestne skutočné priemery

Miestne skutočné priemery Ø14,96

Obr. 17.4 A - Predpísanie závislosti rozmeru a geometrického tvaru podmienkou obalovej plochy, B, C - vysvetlenie ich dodržania Podmienka maxima materiálu je stav posudzovaného prvku pri ktorom je jeho skutočný rozmer všade na tom hraničnom rozmere ktorý odpovedá maximu materiálu, napr. dolný medzný rozmer diery a horný medzný rozmer hriadeľa (obr. 17.5). Používanie princípu maxima materiálu uľahčuje výrobu bez narušenia voľnej montáže súčiastok, pri ktorých je vzájomná závislosť rozmerov a geometrických tvarov.

- 314 -

Používa sa aj požiadavka minima materiálu a to pri kontrole minimálnej hrúbky steny, prevencii prerušenia a pod. Predpisuje sa na výkresoch písmenom L v krúžku. Zmontovateľnosť súčiastok závisí od vzťahu medzi skutočnými rozmermi a skutočnými geometrickými odchýlkami dvoch prvkov, ako napr. dier v dvoch súčiastkach a skrutiek ktoré ich spojujú. Najmenšia montážna vôľa vzniká, keď každá zo súčiastok tvoriacich uloženie má rozmer maxima materiálu (napr. skrutka s najväčším priemerom a diera s najmenším priemerom), a ak sú ich geometrické odchýlky tiež najväčšie (napr. odchýlky polohy). Najväčšia montážna vôľa vzniká vtedy ak má skutočný rozmer spojovacích súčiastok najväčšiu odchýlku od rozmeru maxima materiálu (napr. hriadeľ s najmenším priemerom a diera s najväčším priemerom) a keď geometrické odchýlky sú nulové (napr. odchýlky polohy). Z uvedeného vyplýva, že keď skutočné rozmery prvkov súčiastok tvoriacich uloženie nedosahujú rozmeru maxima materiálu, možno geometrickú toleranciu zväčšiť bez toho, aby to ohrozilo zmontovateľnosť súčiastok. Táto skutočnosť sa nazýva príncípom maxima materiálu. Najčastejšie sa používa pre tolerovanie umiestnenia. Nemá sa používať pre kinematické sústavy, ozubené prevody, závitové diery, uloženia s presahom a pod. kde by zväčšením tolerancie mohla byť ohrozená funkcia. Príklad 17.2: Na obr. 17.5 je predpísaná tolerancia priamosti osi na ktorú je oplikovaný princíp maxima materiálu. Tolerovaný prvok musí splniť tieto požiadavky:

0 Ø 12 -0,2

Ø 0,4 M

a) každý skutočný miestny rozmer prvku musí ležať v tolerančnom poli 0,2 a preto sa môže jeho rozmer pohybovať v hraniciach ∅12 až ∅11,6, b) tolerovaný prvok musí dodržať podmienku, že obalový valec dokonalého geometrického tvaru s ∅12,4 (∅12 + 0,4) - obr. 17.6. Obr. 17.5 Predpísanie princípu maxima materiálu na výkrese (k príkladu 17.2)

Z uvedených dôvodov os musí ležať vnútri tolerancie priamosti o ∅0,4, keď všetky funkčné priemery sú na rozmere maxima materiálu ∅12 (obr. 17.6A) a môže sa meniť vnútri tolerančného poľa do ∅0,6, keď všetky funkčné priemery sú na rozmere minima materiálu o ∅11,8 (obr. 17.6B). V skutočnosti bude prvok ležať niekde medzi hraničnými podmienkami pri rôznych skutočných miestnych rozmeroch.

- 315 -

Obalový valec dokonalého geometrického tvaru Tolerančné pole Ø12,4

Ø 0,6

Tolerančné pole Ø 12,4

Ø 0,4

Obalový valec dokonalého geometrického tvaru

Ø12 Ø12 Ø12 Skutočné miestne rozmery

A

B

Ø 11,8 Ø 11,8 Ø 11,8 Skutočné miestne rozmery

Obr. 17.6 Zobrazenie hraničných prípadov rozmeru prvku (k príkladu)

17.4 ZÁKLADNE PRE GEOMETRICKÉ TOLERANCIE Základňa je teoreticky presný geometrický prvok (napr. os, rovina, priamka), na ktorú je vztiahnutý tolerovaný prvok. Základne môžu byť tvorené jedným alebo viacerými základnými prvkami na súčiastke. Základný prvok je skutočným prvkom na súčiastke (napr. hrana, plocha, diera) použitý na určenie základne. Základný prvok nemá obvykle vyrobený presný geometrický tvar. Ak je to účelné, môžu sa mu predpísať tolerancie. Náhradný základný prvok je skutočný povrch zodpovedajúceho správneho tvaru (napr. doska, ložisko, hriadeľ) dotýkajúci sa základného prvku použitý na definovanie základne. Náhradné prvky sa používajú prakticky ako základne pri výrobe a kontrole.

17.4.1 Určenie základní Prvky označené ako základne majú zákonite určité výrobné nepresnosti. Môžu byť vyrobené vypuklé, vyduté alebo kužeľovité. Základňou je priamka alebo rovina Základný prvok má takú polohu, pri ktorej najväčšia vzdialenosť medzi ním a náhradným základným prvkom má najmenšiu hodnotu. Ak neprilieha základný prvok k náhradnému základnému prvku, použijú sa vhodne umiestnené podpery. Pre priamku sa použijú dve podpery, pre rovinu tri (obr. 17.7). Základňou je os valca Základňou je os najväčšieho valca vpísaného diere alebo najväčšieho valca opísaného hriadeľu a umiestneného tak, aby odchýlky valca v ktoromkoľvek smere boli rovnaké (obr. 17.8).

- 316 -

Podpery Základný prvok

A

Obr. 17.7 Určenie priamky ako základne

Náhradný základný prvok

Základňa

= obalová priamka

Základný prvok

Náhradný základný prvok

α

α

A

Základňa Najväčšie odchýlky

Obr. 17.8 Určenie osi valca za základňu Základňou je spoločná os alebo spoločná rovina súmernosti Na obr. 17.9 je uvedený príklad, keď základňou je os dvoch najmenších opísaných súosových valcov.

A

A

Základný prvok

Základňa

Náhradný základný prvok Obr. 17.9 Určenie spoločnej osi za základňu

- 317 -

Základňou je os valca kolmá na rovinu Základňa A je plocha realizovaná obalovou rovinou. Základňa B je os najväčšieho vpísaného valca kolmého na základňu A (obr. 17.10) Základňa A je určená za prvú, základňa B za druhú. A

ØX A B Základňa B

Základný prvok B

Základňa A A

90 °

Základný prvok A

Náhradné základné prvky = obalové plochy

Obr. 17.10 Určenie osi valca kolmého na rovinu za základňu

17.4.2 Označenie základní na výkresoch Na označenie základne sa používajú písmená veľkej abecedy napísané do rámčeka spojeného odkazovou čiarou ukončenou trojuholníkom na príslušnom prvku súčiastky. Trojuholník môže byť vyplnený (obr. 17.11).

A

A

Obr. 17.11 Označenie základní Označenie základne sa umiestňuje: a) na obrysovú čiaru alebo na jej predĺženie, ak je základňou príslušná čiara alebo plocha obr. 17.12, b) na predĺženú kótovaciu čiaru, ak je základňou os alebo rovina súmernosti - obr. 17.13; ak nie je dostatok miesta pre dve hraničiace šípky kóty, môže jednu z nich nhradiť trojuholník označujúci základňu, c) na os alebo stopu roviny súmernosti, ak základňou je os alebo rovina súmernosti jedneho alebo viacerých prvkov - obr. 17.14.

- 318 -

A

A

Obr. 17.12 Označenie čiary alebo plochy za základňu

A

Obr. 17.14 Označenie spoločnej osi za základňu

B A

A

Obr. 17.13 Označenie osi alebo roviny súmernosti za základňu

17.4.3 Predpisovanie geometrických tolerancií na výkresoch Geometrické tolerancie sa zapisujú do tolerančných rámikov rozdelených na dve alebo tri polia (obr. 17.15, 17.16). V tolerančnom rámiku sa postupne uvádza: a) značka tolerovanej charakteristiky (tab. 17.1), b) hodnota tolerancie v meracích jednotkách rovnakých s jednotkami použitými pre rozmer prvku; ak je požadované kruhové alebo valcové tolerančné pole treba hodnotu tolerancie predznačiť značkou, c) ak treba, písmenom (obr. 17.16A), alebo písmenami ktoré označujú základne (obr. 17.16B). Veľkosť a hrúbka čiary tolerančného rámčeka závisí od výšky použitého písma pre zapísanie geometrickej tolerancie. Tolerančný rámik sa kreslí plnou čiarou hrúbky menšej o jeden stupeň ako použité písmo typu A, alebo rovnakej hrúbky ako použité písmo typu B. Výška rámčeka je rovná dvojnásobku výšky písma. Tolerančný rámček je rozdelený na políčka: a) dĺžka prvého políčka je rovná jeho výške, b) dĺžka druhého prípadne ďalších políčok závisí od dĺžky zápisu. Medzera medzi zvislými čiarami rámčekov a značkami alebo písmenami nesmie byť menšia ako dvojnásobok hrúbky čiary, najmenej však 0,7 mm.

- 319 -

Tolerančný rámik sa kreslí v blízkosti tolerovaného prvku súčiastky a je spojený s ním odkazovou čiarou ukončenou šípkou kolmou na tolerovaný prvok nasledovne: a) na obrysovej čiare prvku alebo na predĺženej obrysovej čiare, ak sa vzťahuje tolerancia na túto čiaru alebo plochu (obr. 17.15A), b) na predĺženej kótovacej čiare, ak sa tolerancia vzťahuje na os alebo rovinu súmernosti kótovaného prvku (obr. 17.15B), c) na osi, ak sa tolerancia vyťahuje na spoločnú os alebo spoločnú rovinu súmernosti niekoľkých prvkov (obr. 17.15C).

Značky pre tolerované charakteristiky

Prvky a tolerancie

Tabuľka 17.1

Tolerované charakteristiky Značky Priamosť

Osamelé prvky

Rovinnosť Tolerancie Kruhovitosť tvaru

Valcovitosť

Osamelé alebo

Tvar daného profilu

združené prvky

Tvar danej plochy Tolerancie

Združené prvky

smeru

Rovnobežnosť Kolmosť Sklon

Tolerancie Umiestnenie polohy

Sústrednosť a súosovosť Súmernosť

Tolerancie Kruhové hádzanie hádzania

Celkové hádzanie

Veľkosť tolerančného poľa je daná v smere šípky odkazovej čiary ktorá spojuje tolerančný rámik s tolerovaným prvkom. Ak je možné spojiť tolerančný rámik bezprostredne s tolerovaným prvkom a základňou (obr. 17.16), vtedy sa môže trojuholník pri základni vynechať a základňa sa neoznačuje. Ak nie je

- 320 -

možné toto bezprostredné spojenie, označí sa základňa samostatne a jej označenie sa uvedie v treťom políčku tolerančného rámika (obr. 17.17A). Spoločná základňa tvorená dvoma základnými prvkami sa označuje v treťom políčku dvoma písmenami oddelenými pomlčkou (obr. 17.17B)

A

B

C Obr. 17.15 Spojenie tolerančného rámika s tolerovaným prvkom 0,2

0,2

A

B

Obr. 17.16 Bezprostredné spojenie tolerančného rámika so základňou 0,2 A Ø 0,05 A-B

A

A

A

B

Obr. 17.17 Označenie základní v tolerančnom rámiku

B

- 321 -

V prípade keď treba vyznačiť poradie dvoch alebo viacerých základní, umiestňujú sa písmená oddelene do samostatných políčok (obr. 17.18). A

Ø 0,1 A B

A

B

A

Ø 0,1 B A

B

A

90°

B

90°

B

Obr. 17.18 Vyznačenie poradia základní a jeho vplyvu Ak sa použije ako základňa plocha, môže sa jej tvar na skutočnej súčiastke podstatne odlišovať od ideálneho tvaru. Preto môže byť predpisanie celej plochy ako základne dôvodom k získaniu nerovnakých výsledkov pri opakovaných meraniach. Je preto vhodnejšie zaviesť čiastkové základne (v prípadoch keď to neohrozí správnu funkciu súčiastky). Čiastkové základne sa predpisujú kruhovým rámčekom rozdelenom vodorovnou čiarou a zapisuje sa (obr. 17.19): a) v hornom políčku rozmer čiastkovej základne, b) v spodnom políčku písmeno ktorým sa označuje základňa a poradové číslo čiastkovej základne.

Ø5 A1

Kruhový rámik má mať priemer rovný štvornásobku výšky použitých písmen a hrúbku čiary o stupeň tenšiu ako písmo typu A alebo rovnakú ako písmo typu B.

A

B

Obr. 17.19 A - Kruhový tolerančný rámček čiastkovej základne, B - Označenie čiastkovej základne ak je ňou bod, úsečka alebo plôška Čiastkové základne môžu byť predpísané bodom, plôškou alebo úsečkou (obr. 17.20).

- 322 -

Ø5 A1

A1

A

A1

B

C

Obr. 17.20 Predpísanie čiastkovej základne: A-bodom, B-plôškou, C-úsečkou Značky čiastkových základní sa umiestňujú na výkrese v tom obraze kde je príslušný prvok najvhodnejšie zobrazený. Poloha čiastkových základní môže byť zakótovaná prednostne v hlavnom obraze. Použitie a spôsob predpisovania čiastkových základní je uvedený na obr. 17.21. C A1

B

A2

A

C1

Ø0,05 A Ø 0,1 A B C

A3

Ø4 B2

Ø4 B1

Obr. 17.21 Použitie čiastkových základní

- 323 -

Ak má byť predpísaná tolerancia na obmedzenú dĺžku umiestnenú v ľubovoľnej polohe alebo smere na tolerovanom prvku, zapíše sa táto dĺžka za hodnotu tolerancie a oddelí sa od nej šikmou šiarkou (obr. 17.22A).

0,01/100

0,01 0,05/200

B

A

Obr. 17.22 Predpis tolerancie vzťahovanej na obmedzenú dĺžku

Ak je k tolerancii celého prvku predpísaná aj tolerancia rovnakého druhu ale vzťahovaná na obmedzenú dĺžku, predpíše sa v dolnej časti rozšíreného tolerančného rámčeka (obr. 17.22B). Ak sa vzťahuje tolerancia na obmedzenú časť prvku (obr. 17.23A), alebo je základňou obmedzená časť prvku (obr. 17.23B), musí byť veľkosť obmedzenej plochy zakótovaná. 0,1

0,1

A

B

Obr. 17.23 A-tolerovanie obmedzenej časti prvku, B-obmedzená veľkosť základne na prvku Ak je tolerancia umiestnenia, tvaru alebo smeru predpísaná pre prvok, netoleruje sa rozmer ktorý určuje teoreticky presnú polohu, daný tvar alebo smer. Takýto rozmer sa zapíše do rámčeka. Zodpovedajúce skutočné rozmery súčiastky sa vzťahujú len na toleranciu umiestnenia, daného tvaru alebo sklonu, predpísanom v tolerančnom rámčeku (obr. 17.24). 8xØ15H7 Ø 0,1 A B

0,1 A

15

B

15

60°

30

30

30

30

A

A

Obr. 17.24 Predpis teoreticky presných rozmerov Označenie, že sa na toleranciu vzťahuje podmienka maxima materiálu, sa zapíše písmenom M v krúžku a umiestni sa: a) za hodnotu tolerancie - obr. 17.25A,

- 324 -

b) za písmeno označujúce základňu - obr. 17.25B, c) za hodnotu tolerancie a za písmeno označujúce základňu (obr. 17.25C), ak je podmienka maxima materiálu vzťahovaná na obidva tolerované prvky.

Ø 0,04 M

A

A

Ø 0,04 A M

B

Ø 0,04

M A M

C

Obr. 17.25 Vyznačenie vzťahovania tolerancie na podmienku maxima materiálu Ak treba určiť viac ako jednu tolerančnú charakteristiku prvku, zapíšu sa údaje do tolerančných rámčekov umiestnených nad sebou (obr. 17.26).

0,01 0,06 A

Obr. 17.26 Zápis viacerých tolerančných charakteristík prvku

17.5 PODDAJNÉ SÚČIASTKY Niektoré súčiastky, ak sú mimo výrobného prostredia alebo nie sú namontované v zariadení, môžu sa hodne deformovať od svojich definovaných hraničných rozmerov a tvarov pričom zostávajú závislé od svojej hmotnosti, pružnosti, gravitačných síl a pod. Tieto súčiastky sú definované STN ISO 10579 ako poddajné súčiastky. Do tejto kategórie patria také súčiastky ktoré sú z prirodzene tuhého materiálu (napr. tenké kovové súčiastky), ale aj tie ktoré sú z prirodzene pružného materiálu (guma, plasty a pod.). Deformácia poddajnej súčiastky nesmie prekročiť hodnoty ktoré dovoľujú aby sa súčiastka použila v rozsahu tolerancií predpísaných pre kontrolu a uloženie pri montáži alebo upevnení použitím tlaku alebo sily, nepresahujúcej hodnoty ktoré sa pripúšťajú v podmienkach bežnej montáže. Výkresy poddajných súčiastok musia obsahovať: a) v titulnom bloku alebo vedľa neho zápis ISO 10579-NR, b) v poznámke podmienky, pri ktorých sa súčiastka upevní tak, aby spĺňala požiadavky uvedené na výkrese, c) geometrické odchýlky povolené vo voľnom stave a zapísané v tolerančnom rámčeku, sa označia písmenom F v krúžku, d) podmienky, ktorými sa dosiahla geometrická tolerancia vo voľnom stave, ako je smer zemskej príťažlivosti, orientácia súčiastky a pod. Na obr. 17.27 je uvedený príklad predpisu geometrickej tolerancie poddajnej súčiastky. Geometrická tolerancia s písmenom F sa má zabezpečiť v rovnovážnom stave. Ostatné geometrické tolerancie sa aplikujú s podmienkami uvedenými v poznámke výkresu. Poznámka môže obsahovať napr.: Plocha označená písmenom A je pripojená 64 skrutkami a

- 325 -

maticami M6 utiahnutými krútiacim momentom od 9 Nm do 10 Nm a prvok označený písmenom B je obmedzený zodpovedajúcim podmienke maxima materiálu.

2 A B

2,5 F

B

Obr. 17.27 Príklad predpisu geometrickej tolerancie poddajnej súčiaske

A

17.6 POSUNUTÉ TOLERANČNÉ POLE Na obr. 17.28A je nakreslené spojenie dvoch súčiastok skrutkou. Skrutka 3 prechádza cez dieru v súčiastke 2 a je zaskrutkovaná v súčiastke 1. Funkčné rozmery sú zakótované na obr. 17.28B a dôsledok tolerovania na obr. 17.28C.

1 A

1

B 27

2

M30

A

3

M30 30

Ø 30,2min

Ø 0,2 A B

40

B Medzné hodnoty

C

40

1 Ø 0,2 Hrúbka súčiastky

Obr. 17.28 A-Spojenie dvoch súčiastok skrutkou, B-kótovanie funkčných rozmerov, C-dôsledok tolerovania

- 326 -

Poloha osi diery so závitom v súčiastke 1 (obr. 17.29A) znázorňuje, že by nebolo možné vložiť skrutku do otvoru v súčiastke 2. Existuje niekoľko možností odstránenia tejto nezmontovateľnosti: a) Priemer diery by sa mohol zväčšiť tak, ako je to znázornené na obr. 17.29B. Toto riešenie je neprípustné, ak funkčné podmienky ktoré sa vzťahujú na osadenie alebo upnutie (stredenie) to nedovoľujú. b) Tolerancia pre súčiastku 1 by sa mohla zmenšiť, ale to môže spôsobiť zvýšenie ceny súčiastky. c) Mohla by sa predpísať napr. tolerancia menšej hodnoty ako tolerancia umiestnenia, ale to tiež zvyšuje náklady. d) Možnosťou je posunúť tolerančné pole tak, ako je to znázornené na obr. 17.30A. Posunuté tolerančné pole sa označuje písmenom P v krúžku. To umožňuje použiť maximálnu toleranciu, a pri tom sa zabezpečí zoskrutkovanie (obr. 17.30B). Vysvetlenie je na obr. 17.30C. Ø 30,56

3

Ø 0,2

3

2

2

1

1 Medzná poloha

Ø0,2

Obr. 17.29 A-nezoskrutkovateľnosť, B-jedno z možných riešení (a)

17.7 NEPREDPÍSANÉ GEOMETRICKÉ TOLERANCIE Funkcia súčiastky vyžaduje jednoznačne určiť rozmery tvaru každého prvku súčiastky, t.j. určiť jej rozmerové a geometrické charakteristiky a tie určitým spôsobom obmedziť. Ak prvok súčiastky vyžaduje z funkčného dôvodu funkcie tolerancie takej veľkosti, že si ich dodržanie vyžaduje zvýšenú pozornosť pri výrobe, tak sa predpíšu tolerancie rozmerové i geometrické individuálne. Ak sa však jedná o funkčne nevýznamné prvky súčiastky, netreba predpisovať individuálne tolerancie a postačia všeobecné tolerancie. Všeobecné tolerancie pre nepredpísané geometrické tolerancie predpisuje pre súčiastky vyrábané odoberaním materiálu norma STN ISO 2768-2 v troch triedach presnosti označených písmenami H, K, L. Trieda H je najpresnejšia, trieda L najhrubšia. Spolu so všeobecnými medznými odchýlkami rozmerov (kap. 8.2.5), musí byť v titulnom bloku alebo v jeho blízkosti uvedené:

- 327 -

a) zápis ISO 2768, b) trieda presnosti nepredpísaných odchýlok dĺžkových a uhlových rozmerov (kap. 8.2.5), c) trieda presnosti nepredpísaných geometrických tolerancií, napr. ISO 2768-mK. Ø 30,2 Tolerencia pripevnenej

Hrúbka pripevnenej súčiastky

Ø 0,2

3

súčiastky

27

2 1

P 27

Hrúbka pripevnenej súčiastky 27

A

M30

1

27

1

B

Ø 0,2

40 Ø 0,2 P A B Medzné polohy

40

Obr. 17.30 Posunuté tolerančné pole A-predpísanie na výkrese, B-možnosť zoskrutkovania, C-vysvetlenie predpisu tolerancie Ak netreba uplatniť všeobecné tolerancie nepredpísaných odchýlok dĺžkových a uhlových rozmerov, vynechá sa pri zápise na výkrese príslušné písmeno a všeobecné tolerancie nepredpísaných geometrických tolerancií sa potom predpíšu ISO 2768-K Norma STN ISO 2768 uvádza tabuľky hodnôt všeobecných tolerancií samostatne pre jednotlivé tolerované charakteristiky, napr. v tab. 17.2 sú uvedené všeobecné tolerancie pre priamosti a rovinnosti.

- 328 -

Všeobecné tolerancie priamosti a rovinnosti Trieda presnosti

Tabuľka 17.2

Tolerancia priamosti a rovinnosti pre rozsah menovitých rozmerov do 10 nad 10 nad 30 nad 100 nad 300 nad 1000 do 30 do 100 do 300 do 1000 do 3000 0,02 0,05 0,1 0,2 0,3 0,4 0,05 0,1 0,2 0,4 0,6 0,8 0,1 0,2 0,4 0,8 1,2 1,6

H K L

17.8 PREDPISOVANIE GEOMETRICKÝCH TOLERANCIÍ V AutoCADe Geometrické tolerancie sa predpisujú príkazom Tolerance (Tolerancie). Príkaz Tolerance (Tolerancie) sa môže otvoriť z roletového menu Dimension (obr. 17.31), stačením ikony (obr. 17.31) alebo z dialógového riadku napísaním príkazu tolerance. Geometrické tolerancie sa zapisujú v dialógovom okne geometrických tolerancií (obr. 17.32). Symboly sa volia z ponúk (obr. 17.33 a 17.34), ktoré sa otvoria pri zapisovaní do príslušného políčka. Obr. 17.31 Voľba príkazu Geometrické tolerancie Prvá hodnota tolerancie

Materiálová podmienka

Druhá hodnota Základňa 1 tolerancie

Základňa 2 Základňa 3

Možný symbol priemeru Symbol geometrickej tolerancie Výška Dátumový identifikátor

Symbol projektovanej tolerančnej

Obr. 17.32 Dialógové okno geometrických tolerancií Geometrické tolerancie sa zapisujú do rámika, ktorý sa sám generuje podľa počtu zadaných prvkov tolerancie. Rámik sa spája s prvkom súčiastky na ktorý sa vzťahuje geometrická tolerancia odkazovou čiarou.

- 329 -

Obr. 17.34 Symbol materiálovej podmienky

Obr. 17.33 Symboly geometrickej tolerancie Podmienka maxima materiálu sa označuje písmenom M, minima materiálu písmenom L a rozmedzie hraníc bez ohľadu na materiál písmenom S. V poli Výška sa zadáva výška tolerančnej zóny. Označené základne sa zapíšu v tolerančnom rámiku ktorý treba spojiť so súčiastkou odkazovou čiarou so vzťažným trojuholníkom. Príklady zapísaných geometrických tolerancií sú na obr. 17.35.

Ø 0,2

M

A B

0,1 0,2 S A

A

A

Označenie základne Odkazová čiara

Obr. 17.35 Príklady zápisu geometrických tolerancií

- 330 -

18 PREDPISOVANIE KVALITY POVRCHU SÚČIASTOK Vhodná kvalita povrchu súčiastok je jedným z predpokladov správnej funkcie zariadení a významne ovplyvňuje životnosť súčiastok, napr. kvalita povrchu spínacích kontaktov, drsnosť povrchu bežca potenciometra, a pod. Pojmom kvalita povrchu sa rozumie okrem geometrického tvaru povrchu a veľkosti jeho nerovností aj fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu. Jedným z hlavných kritérií pri posudzovaní kvality povrchu ale aj obrobiteľnosti materiálu je drsnosť. Drsnosť predstavuje výšku nerovností od dokonalej a ideálne hladkej plochy (stupeň hladkosti). Vzniká ako dôsledok : a) použitého nástroja a súvisiacich parametrov (mikrogeometrický tvar a veľkosť nerovností), b) uskutočnených úprav povrchu (fyzikálno-mechanický stav). Drsnosť sa chápe ako časť geometrických odchýlok s relatívne malou vzdialenosťou nerovností (ostatné sú vlnitosť a geometrická tolerancia). Chyby materiálu spôsobené náhodným poškodením alebo chybami materiálu (póry, lunkre, trhliny) sa do drsnosti povrchu nezahŕňajú. Pre prácu s drsnosťou je vhodné si pripomenúť typy plôch súčiastok z hľadiska: 1. Dôležitosti a funkcie: a) funkčné - ktoré sú dôležité pre vzájomné uloženie a dosadanie jednej súčiastky na druhú. V týchto prípadoch od drsnosti povrchu závisií životnosť, straty trením, prestup tepla, tuhosť spojenia, elektrický odpor, a pod . b) voľné - ktoré nie sú až tak závažné, ale môžu ovplyvniť vzhľad, únavu materiálu, obtekanie tekutinami, koróziu, odraz svetla a pod. 2. Výrobného (obr. 18.1): a) neopracované - získané bez odoberania materiálu, napr. kovaním, lisovaním valcovaním, odlievaním a pod. pričom na povrchu ostávajú odtlačky nerovnosti nástrojov, prípadne okoviny alebo iné nečistoty. b) opracované - odoberaním materiálu, napr. sústružením, frézovaním apod., pričom sú nerovnosti povrchu dôsledkom stôp ktoré zanechal nástroj. Okrem drsnoti povrchu - jemných nerovností, vznikajú na opracovaných plochách aj rozsiahlejšie, periodicky sa opakujúce nerovnosti, nazývané vlnitosť (obr. 18.2). Vlnitosť je hlavne dôsledkom vibrácie sústavy stroj-nástroj-obrobok. A

F

B C

D

F

Obr. 18.1 Opracované a neopracované plochy; A-tvar súčiastky predpísaný na výkrese; Bneopracovaná súčiastka; C-zväčšený rez miestom F; D-opracovaná súčiastka

- 331 -

m

0

L

L

L

L

L

Ls

Obr. 18.2 Profil drsného a vlnitého povrchu

18.1 POSUDZOVANIE DRSNOSTI POVRCHU Pri posudzovaní drsnosti povrchu sa vychádza zo strednej čiary profilu (obr. 18.3), ktorá je základnou čiarou ktorá: a) má tvar geometrického profilu a rozdeľuje profil tak, že v rozsahu dľžky na ktorej sa určuje drsnosť je súčet štvorcov odchýlok profilu od tejto čiary nejmenší. Nazýva sa strednou čiarou najmenších štvorcov profilu, b) má tvar geometrického profilu a rozdeľuje profil tak, že v rozsahu dľžky na ktorej sa určuje drsnosť je súčet plôch ktoré ohraničuje stredná aritmetická čiara profilu a profil na jej obidvoch stranách rovnaký (obr. 18.3). n

∑ Fi = i=1

n

∑ F′

i

i=1

Ln L

Smer odchýlky profilu

F1

,

F1

Fn

Fi

F2

, F2

, Fi

Stredná čiara najmenších štvorcov profilu, m

, Fn

Všeobecný smer profilu

Obr. 18.3 Stredná čiara profilu

- 332 -

Parametre drsnosti povrchu sa určujú podľa charakteristík: a) nerovností profilu v smere výšky, b) nerovnosti profilu v pozdĺžnom smere, c) tvaru nerovnosti profilu. Najčastejšie sa drsnosť povrchu určuje týmito spôsobmi: a) stredná aritmetická odchýlka profilu Ra - je stredná aritmetická hodnota absolútnych odchýlok profilu v rozsahu základnej dĺžky L (obr. 18.4):

L 1 Ra = ∫ y(x ) dx L0

alebo približne

Ra ≅ n1

n ∑ yi i =1

kde L je dĺžka meraného úseku, n - počet uvažovaných poradníc, yi - poradnice; výšky nerovností nad alebo pod strednou čiarou profilu.

y Ra

yi

m

0

x

L

Obr. 18.4 Stredná aritmetická odchýlka profilu Ra b) výška nerovnosti profilu z desiatich bodov Rz je stredná hodnota z absolútnych hodnôt výšok piatich najvyšších výstupkov profilu a hĺbok piatich najnižších priehlbín profilu v rozsahu meranej dĺžky (obr. 18.5):

Rz =

5 5 ∑ yPi − ∑ yVi i =1 i =1

5

kde yPi je výška i-tého najvyššieho výstupku profilu, yVi - hĺbka i-tej najnižšej priehlbiny profilu.

- 333 -

yP5 yV5

yV2

yP2 yV1

yP1

m

L Obr. 18.5 Výška nerovnosti profilu z desiatich bodov Rz c) stredná výška nerovnosti profilu Rc je súčet absolútnych stredných hodnôt výšok výstupkov profilu a hĺbok priehlbín profilu v rozsahu meranej dĺžky L:

Rc = n1

n ∑ yPi i =1

+ n1

n ∑ Vi i =1

kde n je počet výstupkov a priehlbín profilu v rozsahu meranej dĺžky.

18.2 PREDPISOVANIE DRSNOSTI POVRCHU NA VÝKRESE Drsnosť povrchu sa musí predpisovať na všetkým plochám súčiastky nakreslenej na výkrese, okrem plôch pre ktoré nie je drsnosť dôležitá, napr. zápichy, skosenia, zaoblenia hrán, strediace otvory. Drsnosť sa nevyznačuje bežným závitovým plochám, vŕtaným dieram, hrubým povrchom, valcovým a kuželovým zahĺbeniam pre hlavy skrutiek atď. Požiadavky na drsnosť sa určujú podľa funkčných požiadaviek na zaručenie požadovanej kvality výrobkov. Drsnosť sa vyznačuje na výkrese do grafickej značky stavu povrchu (obr. 18.6). Význam označenia písmenami je nasledujúci: a - značka a číselná hodnota drsnosti Ra v mikrometroch, b - spôsob konečného spracovania, výrobná metóda, opracovanie, úprava povrchu, atď., c - výška vlnitosti v mikrometroch, pred ktorou je uvedená značka parametra alebo základná dĺžka v milimetroch (pre Ra, Rz, Ry sa táto hodnota vynecháva), d - značka smeru nerovnosti povrchu (C-kruhový, M-rôzny, X-skrížený v dvoch smeroch, =-rovnobežný s rovinou premietania daného pohľadu kde je značka použitá, atď.), e - prídavok na opracovanie, f - hodnota drsnosti iná ako Ra v mikrometroch, pred ktorou sa uvedie značka parametra, napr. Ry 0,4.

- 334 -

b c/f

a (e)

d Obr. 18.6 Úplná grafická značka označenia stavu povrchu

Na obr. 18.7 sú uvedené používané tvary grafických značiek drsnosti povrchu. Samotné značky bez potrebných údajov nemajú význam. Rozmery grafických značiek a popisov vychádzajú z normalizovaného radu výšky a hrúbky písma. Hrúbka čiary grafickej značky drsnosti je rovnaká ako hrúbka písmem (číslic) popisu. Výška kratšieho ramena je o stupeň väčšia ako použitá výška písma a výška dlhšieho ramena je väčia ako písmo približne o štyri stupne. Značky drsnosti sa musia svojim vrcholom dotýkať obrysových alebo odkazových čiar (obr. 18.8). Značka sa musí umiestniť tak, aby boli popisy k nej pripojené čitateľné zo spodu alebo z pravej strany výkresu. Značka alebo odkazová čiara zakončená šípkou musí smerovať k vonkajšiemu povrchu materiálu a to buď k obrysovej alebo k pomocnej čiare.

h

H

60°

° 90

A

B

C

D

Obr. 18.7 A - rozmer a tvar základnej značky, B - predpísaná drsnosť musí byť dosiahnutá odoberaním materiálu, C - povrch musí zostať v stave, ktorý vznikol pri predchádza júcom výrobnom procese, D - predpísaná drsnosť sa vyžaduje pre obrysové plochy

a

a

b c

a

a

b c

a

a

a

Obr. 18.8 Orientácia grafických značiek Značky drsnosti sa nesmú písať cez obrysové, kótovacie alebo pomocné čiary (obr. 18.9). Značky drsnosti sa nepripisujú k neviditeľným obrysom.

- 335 -

6,3

6,3

1,6

3,2

6,3

Obr. 18.9 Zapisovanie značiek drsnosti k obrysom súčiastky Grafická značka drsnosti povrchu sa pre daný povrch používa len raz a ak je to možné, tak v rovnakom pohľade ako rozmery určujúce veľkosť alebo polohu. Valcové a ploché povrchy sa špecifikujú len raz, ak majú vyznačenú os súmernosti. Ak má mať väčšina plôch telesa rovnakú drsnosť povrchu (a len niektoré plochy majú mať inú drsnosť), uvedie sa príslušná grafická značka zodpovedajúca požadovanému stavu povrchu v pravom hornom rohu výkresu a za ňou sa do zátvorky uvedie základná značka bez akéhokoľvek upresnenia (obr. 18.10). Znamená to, že všetky plochy ktorým nie je priradená 3,2 grafická značka majú drsnosť predpísanú značkou v pravom 1,6 rohu výkresu a základná značka v zátvorkách oznamuje, že niektoré plochy majú drsnosť inú, predpísanú samostatnou značkou priamo na príslušnej ploche. Je možné v zátvorke 0,4 neuviesť základnú značku, ale uviesť všetky miestne značky drsnosti použité na výkrese. Obr. 18.10 Predpisovanie rôznej drsnosti povrchu jednej súčiastky

1,6 0,8

Drsnosť povrchu sa môže určiť aj rozsahom hodnôt drsnosti (obr. 18.11), pri čom sa v hornom riadku uvedie hodnota väčšia.

Obr. 18.11 Predpísanie rozsahu drsností povrchu Na zjednodušenie niekoľkonásobného opakovania zložitej grafickej značky, alebo z dôvodu úspory miesta sa môže použiť aj zjednodušené označenie povrchu, ktorého význam je treba vysvetliť vedľa zobrazenia, vedľa titulného bloku alebo na mieste pre všeobecné poznámky (obr. 18.12)

- 336 -

z

z

y

y

, Ra0,8

Ra0,4

Obr. 18.12 Zjednodušené označovanie stavu povrchu

0,4

1,6 Ak má súčiastka na jednej ploche určenej jedným menovitým rozmerom viac druhov drsnosti povrchu, hranice medzi nimi sa vyznačia tenkou plnou čiarou a poloha sa zakótuje (obr. 18.13). Obr. 18.13 Predpisovenie rôznej drsnosti jednemu povrchu

78 125

k R6

k

k

k

R8

R6

Drsnosť povrchu zaoblenia plôch sa zapisuje len vtedy, ak má byť iná ak Ra=6,3 µm. V tom prípade sa umiestni na kótovacej čiare ktorou je kótovaný polomer zaoblenia. Ak má byť drsnosť povrchu všetkých alebo väčšiny zaoblení plôch rovnaká, je výhodné použiť zjednodušený zápis (obr. 18.14).

Obr. 18.14 Príklad predpisu drsnosti zaoblenia

Predpisovanie drsnosti povrchu pri opakovaných prvoch sa riadi analogickými ustanoveniami platných pre kótovanie týchto prvkov. Drsnosť rovnaká pre plochy niekoľkých prvkov sa zapíše len raz pri jednom a to kótovanom prvku (obr. 18.15).

- 337 -

Ra 0,8 4xØ12H6 Ra 1,6 4x Ø 6H8

Obr. 18.15 Predpisovanie drsnosti povrchu opakovaným prvkom Ra 6,3 3x Ø 8

Pri zjednodušených alebo schematicky zobrazených prvkoch sa predpisuje drsnosť povrchu spoločne s ďalšími údajmi na jednej odkazovej čiare (obr. 18.16). Obr. 18.16 Predpis drsnosti pre zjednodušene alebo schematicky zobrazené prvky

Pokiaľ nie je na výkrese určené inak, číselná hodnota drsnosti povrchu sa týka stavu povrchu po jeho opracovaní alebo povrchovej úprave. Ak sa požadovaný stav povrchu dá dosiahnuť len určitým postupom alebo spôsobom výroby, potom by tento spôsob mal byť predpísaný slovami nad čiarou prikreslenou k dlhšiemu ramenu značky (obr. 18.17A). Ak je žiadúce definovať stav povrchu pred opracovaním a po ňom, malo by to byť vysvetlené v poznámke alebo označené v súlade s obr. 18.17B. POVLAK CHRÓMU a2

a1

FRÉZOVANÝ Ø 54

a

A

B

Obr. 18.17 A-Príklad predpisu výrobnej metódy, B-predpis drsnosti povlaku Hodnoty drsnosti Ra sa majú predpisovať vhodnou hodnotou z nasledovného radu: 0,025

0,05

0,1

0,2

0,4

0,8

1,6

3,2

6,3

12,5

25

50

- 338 -

19 PREDPISOVANIE POVLAKOV Na zabezpečenie predpokladanej funkcie zariadenia nie je vždy dostačujúce predpísať na výkrese doteraz uvedené parametre. Často treba dosiahnuť kvalitatívne iné parametre povrchu súčiastky oproti pôvodnému stavu materiálu. Ich dosiahnutie sa realizuje: a) nanášaním alebo vytváraním povlakov mechanickými, fyzikálnochemickými alebo elektrochemickými procesmi, napr. natieranie, morenie, pokovovanie a pod., b) tepelným a tepelnochemickým spracovaním, napr. kalenie, nitridovanie, cementovanie a pod., c) mechanickým spracovaním, ako je leštenie, zabrusovanie, abrazívne čistenie a pod. Rozhodujúcim prístupom k spôsobu predpisovania povlakov, tepelného a chemicko-tepelného spracovania povrchu je rozsah aplikácie: a) ak sa majú na všetky plochy súčiastky naniesť rovnaké povlaky alebo aplikovať rovnaký spôsob spracovania, predpíše sa to v v technických požiadavkách na výkrese, b) ak sa má rovnaký povlak (alebo spracovanie) aplikovať na uzavretom obryse súčiastky, treba na konci alebo zlome odkazovej čiary nakresliť krúžok tenkou plnou čiarou priemeru 3 až 5 mm (obr. 19.1),

Obr. 19.1 Predpísanie povlaku pre uzavretý obrys c) ak sa má povlak naniesť na plochu zložitého tvaru, alebo na plochu ktorá sa nedá jednoznačne určiť, resp. spracovaniu podlieha len časť povrchu, označí sa táto plocha (alebo len jej časť) hrubou bodkočiarkovanou čiarou a ak je to potrebné, tak sa zakótuje (obr. 19.2). Nad časť odkazovej čiary rovnobežnej so spodným okrajom výkresu sa predpíše: ca) príslušný povlak, alebo cb) údaj o vlastnostiach materiálu, alebo cc) písmenné označenie, ktoré odpovedá predpisu v technických požiadavkách výkresu. Pri predpisovaní druhu povlaku sa musia uviesť údaje podľa príslušnej normy (ak ide o normalizovaný povlak), alebo pri nenormalizovanom povlaku všetky údaje nevyhnutné na jeho vytvorenie (ak je potrebné aj s technologickým postupom). Údaje o povlaku sa môžu uviesť v technických požiadavkách na výkres, alebo priamo v obrázku (obr. 19.2) napr. „POVLAK PLÔCH A.... „. V prípade, že sa má na viacerých plochách jednej súčiastky vytvoriť rovnaký druh povlaku, označia sa príslušné plochy rovnakým písmenom a predpíše sa povlak napr. „POVLAK PLÔCH A ....“ (obr. 19.3A). Ak sa majú na plochy súčiastky naniesť rôzne druhy povlakov, označia sa tieto plochy rôznymi písmenami (obr. 19.3B) a predpis môže mať tvar napr. „POVLAK PLÔCH A ....., PLÔCH B .... „ .

- 339 -

A

A

(alebo údaje o povlaku)

A

B

Obr. 19.2 Údaj o povlaku A-pre plochu zložitého tvaru, B-pre časť plochy

A

A

B

A

A

B

A

B

Obr. 19.3 Predpis rôznych druhov povlakov Ak sa má povlak naniesť na časť plochy, alebo časť plochy má zostať bez povlaku, označí sa táto podľa príkladu na obr. 19.4 a zakótuje sa jej veľkosť a poloha.

A

Ø 54 80

40

60

55

A

40

105

Obr. 19.4 Predpis povlaku na časť plochy

- 340 -

20 KRESLENIE ELEKTROTECHNICKÝCH SCHÉM Pravidlá na kreslenie elektrotechnických schém sú uvedené v normách STN. Podrobne sú rozpísané v [ 1 ]. Normy platia pre technické podklady, projektovú a výrobnú dokumentáciu, odbornú literatúru a učebnice.

20.1 VOĽBA DRUHU SCHÉM Druhy schém, ktoré sa kreslia na znázornenie elektrického zariadenia, sa volia podľa účelu, pre ktorý majú schémy slúžiť, a podľa druhu elektrického zariadenia. Ku každému zariadeniu sa majú kresliť len najnevyhnutnejšie schémy. Podľa účelu obsahujú schémy potrebné údaje pre celkový prehľad, údaje na znázornenie činnosti, údaje pre stavbe a pod. Rozoznávame tieto druhy schém: A. Vysvetľujúce schémy: a) blokové schémy, b) prehľadové schémy, c) obvodové schémy, d) naukové schémy. B. Vykonávacie schémy: a) zapojovacie schémy, b) situačné schémy.

20.2 ZÁSADY PRE KRESLENIE ELEKTROTECHNICKÝCH SCHÉM 20.2.1 Používanie značiek Pri kreslení elektrotechnických schém sa majú používať značky podľa STN. Výber je v [ 1 ]. Ak sa v odôvodnených prípadoch použijú nenormalizované značky, musí sa ich význam vysvetliť v poznámke na schéme. Pri kreslení sa odporúča používať raster s modulom 2 alebo 3 mm.

20.2.2 Rozmiestnenie značiek Pri kreslení sa má dbať, aby rozmiestnenie značiek bolo prehľadné s dostatkom miesta na označenie a prípadné ďalšie údaje, avšak bez zbytočných medzier medzi značkami. Čiary predstavujúce spoje medzi jednotlivými značkami majú byť podľa možnosti priame, bez zbytočných lomov a krížení. Ak sa použije pri kreslení raster, odporúča sa viesť spoje po čiare rastra. Pri väčšom počte rovnobežných čiar sa odporúča vynechať po troch až piatich čiarach dvojnásobnú medzeru.

- 341 -

20.2.3 Poloha značiek Polohu väčšiny značiek môžeme voliť podľa potreby, len niektoré značky majú polohu predpísanú v STN.

20.2.4 Orientačné polia Kvôli uľahčeniu hľadania a odkazov možno kresliacu plochu rozdeliť na orientačné polia (kap. 3.1.3).

20.2.5 Rozlíšenie obvodov Obvody rôzneho druhu a rôznej dôležitosti sa môžu v schémach rozlíšiť čiarami rôznej hrúbky (napr. obvody hlavné od pomocných, prúdové od napäťových, fázové vodiče od ochranných a pod.) alebo značkami rôznej veľkosti. Na jednom výkrese sa nemá použiť viac ako štyri hrúbky čiar odstupňovaných podľa STN ISO 128 (kap. 7). Toto rozlíšenie sa má použiť len tam, kde prispeje k prehľadnosti a ľahšiemu porozumeniu schémy. Hrúbka čiar znázorňujúcich spoje sa nemá v ich priebehu meniť.

20.2.6 Základný stav zariadení v schémach Zariadenia a jednotlivé prístroje sa kreslia v schémach v základnom stave. Zariadenie zaujme základný stav bez pôsobenia vonkajších vplyvov, ako je napr. napätie, vonkajšie mechanické sily a pod. V súlade s touto zásadou sa kreslia: a) prístroje, ktoré sa samočinne vracajú do východiskovej polohy pôsobením pružiny alebo tiaže, sa kreslia v tejto polohe napr. tlačidlá v polohe nestlačenej, plavákové spínače bez pôsobenia kvapaliny; b) prístroje, ktoré sa pôsobením pružiny alebo tiaže samočinne nevracajú do východiskovej polohy, ale môžu zaujať trvale viacero polôh, sa kreslia normálne v polohe vypnutej; ak má prístroj viac rovnocenných stavov, zvolí sa jedna na nakreslenie a príslušne sa v schéme označí, napr. prepínače; c) prístroje ovládané elektromagneticky sa kreslia v polohe, ktorá odpovedá stavu bez napätia, napr. stýkače a relé v polohe bez pritiahnutej kotvy; toto sa týka aj prístrojov na stály prúd; d) prístroje pre indikáciu rôznych stavov v polohe bez média, napr. tlakové spínače v polohe bez tlaku.

- 342 -

20.2.7 Kreslenie ochranných vodičov a uzemnenia Ochrana proti nebezpečnému dotykovému napätiu a ochanné uzemnenie sa vyznačujú v schémach zakreslením ochranného vodiča alebo pripojením značky uzemnenia k jednotlivým zariadeniam. Táto ochrana sa môže zapísať v niektorých prípadoch aj poznámkou, ktorá predpisuje spôsob ochrany.

- 343 -

DOPORUČENÁ LITERATÚRA [ 1 ] Veselovský,J.-Kroupa,M.: Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike. Alfa, Bratislava, 1989 [ 2 ] Veselovský,J.-Klepš,Z.-Procházka,P.-Klimo,V.-Novák,F.: Technické kreslenie. Alfa, SNTL, Bratislava - Praha, 1986 [ 3 ] Veselovský,J.: Technická dokumentácia a CAD. STU Bratislava, 1999 [ 4 ] Tarbajovský,J.: Technické výkresy I. Alfa-press, Bratislava, 1997 [ 5 ] Tarbajovský,J.-Fedor,P.:Technické kreslenie. Alfa plus, Bratislava, 1997 [ 6 ] Vávra,P. a kol.: Strojnícke tabuľky pre SPŠ strojnícke. Alfa-press, Bratislava, 1997 [ 7 ] Slovenské technické normy z oblasti tvorby technickej dokumentácie [ 8 ] AutoCAD LT 2000, Autodesk, 1999 [ 9 ] Fořt,P.-Klatečka,J.: AutoCAD 2000, Computer press, Praha, 1999 [ 10 ] Liška,J.-Schwarz,J.: AutoCAD LT 2000, Computer press, Praha, 2000.

- 344 -

OBSAH ÚVOD

5

1 TECHNICKÁ DOKUMENTÁCIA ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ 1.1 DRUHY KONŠTRUKČNÝCH DOKUMENTOV 1.2 DRUHY TECHNOLOGICKÝCH DOKUMENTOV 1.3 TECHNICKÉ VÝKRESY 1.3.1 Význam technických výkresov 1.3.2 Všeobecné požiadavky na technické výkresy 1.3.3 Druhy technických výkresov 1.3.3.1 Delenie výkresov podľa spôsobu vyhotovenia 1.3.3.2 Delenie výkresov podľa určenia a obsahu

7 7 10 10 11 11 12 13 13

2 SPÔSOB TVORBY TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE 2.1 RUČNÁ TVORBA TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE 2.2 TVORBA TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE POČÍTAČOM 2.2.1 Pracovná plocha na monitore počítača 2.2.1.1 Titulné okno 2.2.1.2 Riadok roletového menu 2.2.1.3 Stavová lišta 2.2.1.4 Okno príkazových riadkov 2.2.1.5 Nástrojový panel 2.2.1.6 Panel vlastností objektov 2.2.1.7 Dialogové panely 2.2.2 Prvé spustenie AutoCADu 2.2.2.1 Nastavenie prostredia výkresu (Use a Wizard) 2.2.2.2 Výber ponúkanej šablóny výkresu (Use a Template) 2.2.2.3 Otvorenie existujúceho výkresu (Open a Drawing) 2.2.3 Zadávanie príkazov v AutoCADe 2.2.4 Vrátenie a obnova činnosti alebo príkazu 2.2.5 Modifikácia panela nástrojov v AutoCADe 2.2.6 Súradnice na výkrese v AutoCADe 2.2.6.1 Pravouhlé súradnice 2.2.6.2 Polárne súradnice 2.2.7 Výber objektov pre ďalšie použitie 2.2.7.1 Výber objektov kurzorom 2.2.7.2 Výber objektov oknom 2.2.8 Mazanie objektov - Erase 2.2.9 Prekreslenie - Redraw 2.2.10 Meranie vzdialenosti, obvodu a plochy objektu 2.2.11 Čistenie výkresu 2.2.12 Systémové nastavenia

20 20 20 21 22 22 22 23 24 24 25 25 26 27 27 29 31 32 37 37 38 38 39 39 40 40 41 44 45

3 TECHNICKÉ VÝKRESY, ICH ÚPRAVA, TLAČ A ARCHIVOVANIE 3.1 FORMÁTY VÝKRESOV 3.1.1 Výber formátov a určenie rozmerov 3.1.2 Predĺžené formáty 3.1.3 Úprava výkresových listov 3.2 TITULNÉ BLOKY

47 47 47 48 49 51

- 345 -

3.3 SÚPISY POLOŽIEK 3.3.1 Druhy súpisu položiek 3.3.2 Usporiadanie súpisu položiek 3.4 PROTOTYPOVÝ VÝKRES (ŠABLONA) V AutoCADe 3.5 ARCHIVÁCIA VÝKRESOV 3.5.1 Archivácia výkresov v papierovej forme 3.5.2 Archivácia výkresov v elektronickej forme 3.5.2.1 Uloženie výkresov 3.5.2.2 Import a export výkresov 3.5.2.3Vyhľadávanie výkresov 3.5.2.4 Otváranie archivovaných výkresov 3.6 ČISTENIE VÝKRESOV V AutoCADe 3.7 PRÍPRAVA VÝKRESOV PRE VÝROBU V AutoCADe 3.7.1 Tlač výkresov 3.7.2 Nastavenie vykresľovacieho zariadenia 3.7.3 Nastavenie vykresľovacieho prostredia 3.8 SKLADANIE KÓPIÍ VÝKRESOV

53 53 54 54 55 55 56 56 57 57 57 59 60 60 61 64 67

4 SKLADBA TECHNICKÝCH VÝKRESOV 4.1 ROZDELENIE PLOCHY VÝKRESU 4.2 OBRAZY OBJEKTOV - PRIEMETY TELIES 4.3 ČÍTANIE ZOBRAZENÝCH OBJEKTOV NA VÝKRESOCH 4.5 VOĽBA A POČET POHĽADOV PRI ZOBRAZOVANÍ TELIES 4.6 ODKAZY NA ČASTI VÝROBKU NA VÝKRESOCH 4.6.1 Odkazy na výkresoch 4.6.2 Tvorba odkazov AutoCADom 4.7 ZLOŽENIE VÝKRESU V AUTOCADE 4.7.1 Hladiny - Layer 4.7.2 Správa hladín 4.7.3 Nastavenie aktuálnej hladiny podľa objektu 4.8 ZMENY NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH

69 69 71 71 72 72 72 74 77 77 80 80 81

5 POPISOVANIE TECHNICKÝCH VÝKRESOV 5.1 NORMALIZOVANÉ TECHNICKÉ PÍSMO 5.1.1 Výška písma 5.1.2 Hrúbka písma 5.1.3 Šírka písma 5.1.4 Medzery medzi písmenami a slovami 5.1.5 Riadkovanie písma 5.1.6 Tvary technického písma 5.2. TEXT PÍSANÝ V AUTOCADE 5.2.1 Nastavenie štýlu textu 5.2.2 Riadkový text 5.2.3 Odstavcový text 5.2.3.1 Popis textového editora 5.2.3.2 Písanie zlomkov a tolerancií 5.2.4 Qtext

82 82 82 82 83 84 84 85 88 88 89 92 93 95 96

6 MIERKY NA TVORBU TECHNICKÝCH VÝKRESOV 6.1 MIERKA 6.1.1 Voľba mierky

97 97 97

- 346 -

6.1.2 Označovanie mierky 6.1.3 Zapisovanie mierky na výkrese 6.2 MIERKA PRI TVORBE VÝKRESU V AutoCADe 6.2.1 Mierka zobrazenia na monitore 6.2.2 Mierka zobrazenia výrobku na výkrese

98 98 98 99 101

7 KRESLENIE TECHNICKÝCH VÝKRESOV 7.1 ČIARY 7.1.1 Hrúbka čiar 7.1.2 Konfigurácia čiar 7.1.3 Druhy čiar 7.1.4 Kreslenie čiar 7.2 KRESLENIE ČIAR V AutoCADe 7.2.1 Nastavenie čiar v hladinách AutoCADu 7.2.2 Zmena vlastností čiar 7.2.3 KRESLENIE ČIAR V AutoCADe 7.2.3.1 Úsečka - Line 7.2.3.2 Dvojitá čiara - Double line 7.2.3.3 Konštrukčná čiara - Construction Line 7.2.3.4 Polpriamka - Ray

103 103 103 104 104 105 107 108 110 112 112 113 114 114

8 ZOBRAZOVANIE NA VÝKRESOCH 8.1 ZÁKLADY PREMIETANIA 8.1.1 PREMIETANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 8.1.2 Hlavné a vedľajšie priemety 8.1.3 Kreslenie telies 8.1.4 Umiestňovanie telies pri kreslení 8.1.5 Voľba a počet pohľadov 8.1.6 Názorné premietanie 8.1.6.1 Pravouhlé axonometrické premietanie 8.1.6.2 Šikmé axonometrické premietanie 8.1.7 Preniky 8.2 KRESLENIE OBJEKTOV ČIARAMI V AutoCADe 8.2.1 Obdĺžnik - Rectangle 8.2.2 Pravidelný mnohouholník - Polygon 8.2.3 Kružnica - Circle 8.2.4 Oblúk - Arc 8.2.5 Elipsa - Ellipse, Eliptický oblúk - Ellipse Arc 8.2.6 Bod - Point 8.2.7 Krivka - Polyline, Pedit 8.2.8 Splajn - Spline 8.2.9 Prsteň - Donut 8.2.10 Doska - Solid

115 115 116 118 121 123 124 127 127 128 129 131 131 132 133 136 137 140 143 146 147 148

9 POSTUP KRESLENIA TECHNICKÝCH VÝKRESOV 9.1 KRESLENIE NÁČRTKU 9.2 KRESLENIE TECHNICKÉHO VÝKRESU 9.2.1 Kreslenie výkresu rukou 9.2.2 Kreslenie výkresu AutoCADom 9.2.2.1 Uchytenie objektov - Object Snap 9.2.2.1.1 Jednorázové uchytenie

150 150 151 151 151 152 153

- 347 -

9.2.2.1.2 Automatické uchytenie objektov 9.2.2.2 Editačné príkazy 9.2.2.2.1 Výber objektov 9.2.2.2.1.1 Výber oknom 9.2.2.2.1.2 Výber pomocou uzlov 9.2.2.2.2 Mazanie objektov - Erase 9.2.2.2.3 Kopírovanie objektov - Copy 9.2.2.2.4 Zrkadlenie - Mirror 9.2.2.2.5 Paralela - Offset 9.2.2.2.6 Pole - Array 9.2.2.2.7 Posunutie - Move 9.2.2.2.8 Otáčanie - Rotate 9.2.2.2.9 Mierka - Scale 9.2.2.2.10 Natiahnutie - Stretch 9.2.2.2.11 Predĺženie - Lengthem 9.2.2.2.12 Orezanie - Trim 9.2.2.2.13 Predĺženie - Extend 9.2.2.2.14 Prerušenie - Break 9.2.2.2.15 Zrazenie - Chamfer 9.2.2.2.16 Zaoblenie - Fillet 9.2.2.2.17 Oblasť - Region 9.2.2.2.18 Rozloženie - Explode 9.2.2.2.19 Obláčik - Revision Cloud (Revcloud)

154 156 156 157 158 158 159 160 161 161 165 166 167 168 169 170 171 172 173 176 178 178 179

10 REZY A PRIEREZY TELIES 10.1 TVORBA REZOV A PRIEREZOV TELIES 10.1.1 Označenie rezových rovín 10.1.2 Šrafovanie rezov 10.1.3 Druhy rezov a prierezov 10.1.3.1 Úplný rez 10.1.3.2 Polovičný rez 10.1.3.3 Miestny rez 10.1.3.4 Prierez pootočený v príslušnom pohľade 10.1.3.5 Vysunutý rez prierez 10.1.4 Kreslenie prvkov vo zväčšenej mierke 10.1.5 Prerušovanie obrazov 10.2 ŠRAFOVANIE REZOV POMOCOU AUTOCADU 10.2.1 Výber šrafovacieho vzoru 10.2.2 Výber objektu na šrafovanie 10.2.3 Voľba štýlu šrafovania 10.2.3 Modifikácia existujúcich šrafovacích čiar 10.2.4 Odvodenie vlastností šrafovacích čiar z existujúceho šrafovania 10.3 KONTROLNÉ TESTY

180 180 182 185 186 187 187 188 188 188 189 190 191 192 193 193 197 198 199

11 KÓTOVANIE 11.1 ZÁKLADNÉ PRVKY KÓTOVANIA 11.1.1 Pomocné čiary, kótovacie čiary, odkazové čiary 11.1.2 Zapisovanie hodnôt rozmerov na výkresoch 11.2 VŠEOBECNÉ ZÁSADY KÓTOVANIA 11.3 DRUHY KÓT 11.4 USPORIADANIE KÓT

201 201 202 205 206 210 211

- 348 -

11.4.1 Reťazcové kótovanie 11.4.2 Kótovanie od spoločnej (jednej) základne 11.11.3 Kombinované kótovanie 11.11.4 Kótovanie súradnicami 11.5 SPÔSOBY KÓTOVANIA PRVKOV SÚČIASTOK 11.5.1 Kótovanie dĺžkových rozmerov 11.5.2 Kótovanie sklonených plôch 11.5.3 Kótovanie skosenia 11.5.4 Kótovanie kužeľov 11.5.5 Kótovanie ihlanov 11.5.6 Kótovanie štvorhranov 11.5.7 Kótovanie šesťhranov 11.5.8 Kótovanie polomerov 11.5.9 Kótovanie kruhových oblúkov 11.5.10 Kótovanie priemerov 11.5.11 Kótovanie guľových plôch 11.5.12 Kótovanie valcových dier 11.5.12.1 Kótovanie priemeru valcových dier 11.5.12.2 Kótovanie hĺbky dier 11.5.12.3 Kótovanie polohy dier 11.5.12.3.1 Kótovanie polohy dier na rozstupových priamkach 11.5.12.3.2 Kótovanie polohy dier na rozstupových kružniciach 11.5.12.3.3 Kótovanie polohy dier rozmiestnených v rovine 11.5.13 Kótovanie nepravideľných krivkových tvarov 11.5.14 Kótovanie súmerných súčiastok 11.5.15 Kótovanie zvláštnej úpravy povrchu súčiastok 11.5.16 Kótovanie opakujúcich sa prvkov 11.6 POČET KÓT A ICH UMIESTŇOVANIE 11.7 KÓTOVANIE V AutoCADe 11.7.1 Spôsoby kótovania 11.7.1.1 Lineárne kótovanie 11.7.1.2 Šikmé kótovanie (Aligned) 11.7.1.3 Súradnicové kótovanie (Ordinate) 11.7.1.4 Kótovanie polomerov (Radius) 11.7.1.5 Kótovanie priemerov (Diameter) 11.7.1.6 Kótovanie uhlov (Angular) 11.7.1.7 Kótovanie od základne (Baseline) 11.7.1.8 Reťazové kótovanie (Continue) 11.7.1.9 Kótovanie s odkazovou čiarou (Leader) 11.7.2 Editovanie textov kót 11.7.2.1 Premiestňovanie textu 11.7.2.2 Zmena textu kóty 11.7.3 Aktualizácia kót 11.7.4 Úprava vlastností kót 11.7.5 Kótovací štýl 11.7.5.1 Nastavenie aktuálneho štýlu kótovania 11.7.5.2 Nový kótovací štýl 11.7.5.2.1 Čiary a šípky 11.7.5.2 .2 Nastavenie kótovacieho textu 11.7.5.2.3 Automatické umiestňovanie kótovacieho textu a šípiek

211 211 213 213 214 214 214 215 216 216 217 218 218 218 219 221 221 221 221 222 223 225 226 227 227 228 228 229 231 232 232 234 235 235 236 236 238 240 241 242 242 242 244 244 245 246 247 248 249 251

- 349 -

11.7.5.2.4 Nastavenie základných jednotiek 11.7.5.2.5 Nastavenie alternatívnych jednotiek 11.7.5.3 Úprava kótovacieho štýlu 11.7.5.4 Prepísanie kótovacieho štýlu 11.7.5.5 Vymazanie a premenovanie kótovacieho štýlu 11.8 TESTY

252 254 255 256 256 257

12 PREDPISOVANIE STAVU HRÁN 12.1 Definície 12.2 Označovanie na technickom výkrese

258 258 260

13 KRESLENIE A KÓTOVANIE ZÁVITOV 13.1 Základné pojmy a označenia 13.2 Kreslenie závitov 13.3 Kótovanie závitov 13.4 Kreslenie skrutiek a skrutkových spojov 13.5 Predpisovanie skrutiek a matíc v technickej dokumentácii 13.6 Druhy závitov

265 265 266 269 270 272 273

14 KRESLENIE NORMALIZOVANÝCH SÚČIASTOK 14.1 KRESLENIE A KÓTOVANIE NORMALIZOVANÝCH SÚČIASTOK 14.1.1 Skrutky a matice 14.1.2 Podložky 14.1.3 Závlačky 14.1.4 Kolíky 14.1.5 Kliny a perá 14.1.6 Pružiny 14.1.7 Ozubené kolesá 14.2 Kreslenie normalizovaných súčiastok AutoCADom - Bloky 14.2.1 Vytvorenie bloku 14.2.2 Vloženie bloku 14.2.3 Uloženie bloku do súboru

275 275 275 275 276 276 277 278 279 280 280 281 282

15 KRESLENIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK 15.1 ZOBRAZENIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK 15.2 KÓTOVANIE OHÝBANÝCH SÚČIASTOK

284 284 285

16 PREDPISOVANIE PRESNOSTI ROZMEROV 16.1 SÚSTAVA TOLERANCIÍ 16.1.1 Rozsahy menovitých rozmerov a tolerančná jednotka 16.1.2 Stupne presnosti 16.1.3 Odvodenie tolerancie 16.1.4 Poloha tolerančných polí 16.1.5 Sústavy uloženia 16.1.6 Tolerančná značka 16.2 PREDPISOVANIE ODCHÝLOK ROZMEROV NA VÝKRESOCH 16.2.1 Spôsoby zapisovania tolerancií dĺžkových rozmerov 16.2.2 Tolerovanie uhlov 16.2.3 Tolerovanie rozstupov otvorov 16.2.4 Lícovanie závitov 16.2.5 Medzné odchýlky netolerovaných rozmerov

288 290 290 292 292 293 295 295 296 296 299 299 302 304

- 350 -

16.3 PREDPISOVANIE ODCHÝLOK ROZMEROV V AUTOCADE 16.3.1 Písanie tolerancií pri kótovaní v AutoCADe 16.3.2 Písanie tolerancií a zlomkov v textovom editore AutoCADu 16.4 Kontrolný test

305 305 307 309

17 GEOMETRICKÉ TOLERANCIE 17.1 ZÁKLADNÉ POJMY, OZNAČENIA A PREDPISOVANIE 17.1.2 PRAVIDLO NEZÁVISLOSTI 17.1.3 VZÁJOMNÁ ZÁVISLOSŤ 17.1.3.1 Podmienka obalovej plochy 17.1.3.2 Podmienka maxima materiálu 17.1.4 ZÁKLADNE PRE GEOMETRICKÉ TOLERANCIE 17.1.4.1 Určenie základní 17.1.4.2 Označenie základní na výkresoch 17.1.4.3 Predpisovanie geometrických tolerancií na výkresoch 17.1.5 PODDAJNÉ SÚČIASTKY 17.1.6 POSUNUTÉ TOLERANČNÉ POLE 17.1.7 NEPREDPÍSANÉ GEOMETRICKÉ TOLERANCIE 17.2 PREDPISOVANIE GEOMETRICKÝCH TOLERANCIÍ V AutoCADe

310 310 311 312 312 313 315 315 317 318 324 325 326 328

18 PREDPISOVANIE KVALITY POVRCHU SÚČIASTOK 18.1 POSUDZOVANIE DRSNOSTI POVRCHU 18.2 PREDPISOVANIE DRSNOSTI POVRCHU NA VÝKRESE

330 331 333

19 PREDPISOVANIE POVLAKOV

338

20 KRESLENIE ELEKTROTECHNICKÝCH SCHÉM 20.1 VOĽBA DRUHU SCHÉM 20.2 ZÁSADY PRE KRESLENIE ELEKTROTECHNICKÝCH SCHÉM 20.2.1 Používanie značiek 20.2.2 Rozmiestnenie značiek 20.2.3 Poloha značiek 20.2.4 Orientačné polia 20.2.5 Rozlíšenie obvodov 20.2.6 Základný stav zariadení v schémach 20.2.7 Kreslenie ochranných vodičov a uzemnenia

340 340 340 340 340 341 341 341 341 342

Doporučená literatúra

343