OTÁZKY
sapp a (2004/2005)
1.vývoj informačných technológií. etapa klasickej automatizácie. etapa typových apv 2.etapa interaktívnych systémov a etapa využitia osobných počítačov. etapa distribu ovaných systémov a globálnych sietí. 3.porovnanie základných charakteristických rysov etáp vývoja it 4.generátory vstupov. generátory výstupov. systémy na dokumentovanie is 5. systémy na automatizáciu prác s informačnými základňami is. metódy na realizáciu systémov na automatizáciu prác s informačnými základňami is 6.generátory kódov. metódy využívané na riadenie gk 7.sapp v etape využitia osobných počítačov. systémy Čase. charakteristické rysy 8.Členenie Čase podľa životného cyklu a režimu práce. metodológie a metódy podpo rované Čase 9.Členenie Čase podľa stupňa integrácie. smery integrácie Čase. príklady Čase a ich charakteristika 10.sdw. Štruktúra, system encyclopaedia, generátory kódov pracujúce s sdw 11.moduly sdw, úlohy, možnosti 12.vývoj sdw. sdw 2.0, sdw 3.0 13.Čase 4.0, charakteristika, štruktúra. modul publishing 14.Čase 4.0. modul system analysis 15.Čase 4.0. modul system design 16.databázové systémy na tvorbu is podnikov. základné charakteristiky. 17.dbs oracle, charakteristika, štruktúra. oracle server 18.oracle 8i a 9i, charakteristiky 19.oracle 1 og, charakteristiky 20.vývojové nástroje dbs oracle. Štruktúra oracle designer/2000 21.repository object navigátor 22.administrácia repository 23.reverzné inžinierstvo v oracle designer/2000. designer process modelling 24.oracle designer/2000. designer system modelling 25.modelovanie väzieb pomocou matrix diagrammer. použitie ron na spresnenie ob jektov repository 26.database design wizard. data schéma diagrammer 27.application design wizard. modul stracture diagrammer. modul data diagrammer. modul preference generátor 28.ddl generátor. oracle developer/2000 29.generátory výstupov v oracle 30.vývojové nástroje oracle 9i 31.oracle forms developer. form builder. základné pojmy 32.tvorba formulárov v oracle form builder. 33.ms visio. tvorba diagramov v ms visio. 34.logický model bd, kontrola modelu v ms visio. 35.generovanie v ms visio. 36.rational xde - základné informácie, modelovacie package a používateľské prostredie v xde. 37.modelovanie v xde (validácia, stereotypy, code template, ras). modelovanie .net aplikácií. 38.modelovanie dát v xde (postup, domény, atď). integrácia s inými rational produktami. visual trace.
posledné štvri otázky nebudú predmetom skúšky?
ETAPY VÝVOJA INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
1.
ETAPA
KLASICKEJ
automatizÁcie - 60,
A ZAČ .
70.
ROKOV
charakteristickÉ Črty: ■is sa vytvÁrali
pre
konkrÉtne objekty riadenia
■tvorba is sa uskutoČŇovala bez akejkoĽvek automatizÁcii ■Čas nÁvrhu a realizÁcie is bol zÁvislÝ od rozsahu projektu a pohyboval
sa
medzi 2-5 rokmi ■ako technickÉ mÉdia sa pouŽÍvali dierne ŠtÍtky, dierne pÁsky, magnetickÉ pÁs ky, disky a inÉ
■INFORMAČNÁ NOU,
ZÁKLADŇA
is
BOLA USPORIADANÁ AKO MNOŽINA SÚBOROV SO SEKVENČ
indexovo-sekvenČnou alebo priamou organizÁciou
■PROGRAMOVANIE ■TECHNOLÓGIA
STROJOVÝ JAZYK, ALGORITMICKÉ PROGRAMOVACIE JAZYKY
SPRACOVANIA DÁT BOLA ZLOŽITÁ A VYŽADOVALA PRÍSNU ORGANIZÁCIU
TECHNOLÓGIA SPRACOVANIA DÁT POZOSTÁVALA Z NASLEDUJÚCICH KROKOV: ZHROMAŽĎOVANIE A PRENOS DÁT DO VÝPOČTOVÝCH STREDÍSK PRENOS DÁT NA TECHNICKÉ MÉDIÁ KONTROLA A KOREKCIA DÁT PROGRAMOVÁ KONTROLA VSTUPNÝCH ÚDAJOV VYTVORENIE A AKTUALIZÁCIA SÚBOROV DÁT VYHOTOVENIE KÓPII SÚBOROV DÁT SPRACOVANIE DÁT POČÍTAČOM VYHOTOVENIE VÝSTUPNÝCH ZOSTAV ALEBO SÚBOROV DÁT KONTROLA VÝSTUPNÝCH ZOSTAV PRÍPADNE ODSTRÁNENIE CHYB A OPAKOVANIE VÝPOČTOVÝCH PROCESOV AŽ PO VYTLAČENIE SPRÁVNYCH VÝSTUPNÝCH ZOSTAV NEDOSTATKY:
■
ZLOŽITOSŤ PROJEKTOVANIA, PROGRAMOVANIA A SPRACOVANIE DÁT BRÁNILI UŽÍVATEĽOM ABY SA PRIAMO ZÚČASTŇOVALI NA ĽUBOVOĽNEJ ETAPE ŽC IS
■
PRÁCNOSŤ SI VYŽADOVALA DLHODOBÉ TERMÍNY NA TVORBU IS A STÁVALO SA, ŽE SA POČAS VÝVOJA IS DANÝ OBJEKT ZMENIL
■ PR ÁCA
P ROGR A MÁTORA A PR OJEK TA NTA BOLA R UČ N Á A KVA LI TA IS B OLA ZÁV IS L Á OD
ICH ODBORNEJ KVALIFIKÁCIE
■INFORMAČNÁ
A TVORIVÝCH SCHOPNOSTÍ
Z Á K L A D Ň A I S B O L A R O Z D E L E N Á N A V E Ľ K É M N O Ž S T V O S A M O S TAT N Ý C H
S ÚB OR OV A P R I V Ä Č Š ÍC H IS I C H P OČ E T B OL P R EK ÁŽK O U N A ÚČ I N N É R I A D E N IE I N FOR MAČNEJ ZÁKLADNE ZHRNUTIE ;
■ NE DOSTATK Y
SPOJEN É S P RÍLIŠ DL HÝM ČAS OM TV OR B Y IS A N EUSP OK OJ IV OU KVA LI TOU
PROGRAMOVÉHO VYBAVENIA
■ NEDOSTATKY
SPOJENE
S VEĽKOU
PRÁCNOSŤOU
A S NUTNOU
A PROGRAMÁTOROV PRI IMPLEMENTÁCIÍ A PREVÁDZKE IS
ÚČASŤOU
PROJEKTANTOV
2. etapa
typovÝch apv ZA ZAČIATOK ETAPY MOŽN O POVAŽOVAŤ ROK
1969,
KEĎ FIR MA IBM ZAVIEDLA OSOBITN Ý PREDAJ SW A HW ,
TYPOVÉ APV UMOŽŇOVALI AUTOMATIZÁCIU INFORMAČNÝCH ÚLOH ORGANIZÁCIÍ A PODNIKOV CHARAKTERISTICKÉ ČRTY :
■ NA
TVORBU IS ORGANIZÁCII A PODNIKOV SA POUŽÍVAJÚ TYPOVÉ APV , VLASTNÉ PROJEK
TOVÉ A PROGRAMOVÉ APLIKÁCIE ALEBO KOMBINÁCIA OBIDVOCH
■ POPRI
SÚBOROVEJ ORGANIZÁCII DÁT SA POUŽÍVA DATABÁZOVÁ ORGANIZÁCIA
■ TECHNOLÓGIA ■ ZÁK LA DN ÝM
SPRACOVANIA DÁT Z ETAPY KLASICKEJ AUTOMATIZÁCIE JE ZACHOVANÁ
R EŽI MOM SPRA COVA NI A D ÁT JE D ÁVK OV É SPRA COVA NI E A P REN OS D ÁT SA
USKUTOČŇUJE V REŽIMOCH ON - LINE A OFF - LINE O
I N - LI NE - ÚD AJE SA PRE N ÁŠ AJÚ R UČ NÉ
O
OF F - L I N E - ZO V ZD I A LE N É H O MI E S TA OD OŠ LE ME D ÁTA , N A H R ÁVA ME N A MA GN E TI C K Ú P ÁSK U A
NESKÔ R SPRA COV ÁVA ME O
ON - LINE
-
SPRACOVANIE ÚDAJOV ZO VZDIALENÝCH MIEST JE PRIAME
NEDOSTATKY :
■
V TECHNOLÓGII PRÍPRAVY DÁT , SPOČÍVAJÚCE VO VEĽKEJ PRÁCNOSTI A NEEFEKTÍVNOSTI
■v technolÓgii spracovania dÁt, prejavujÚce sa viac pri is, ktorÉ pracovali s niekoĽkÝmi typovÝmi apv a pripadne aj s vlastnÝm programovÝm vybavenÍm ■jednotlivÉ typovÉ apv neboli kompatibilnÉ a Často sa ŤaŽko dali prispÔsobiŤ konkrÉtnym objektom ■is, ktorÉ boli vytvorene pomocou nich, nebolo moŽnÉ integrovaŤ a na druhej strane
typovÉ
apv
umoŽŇovali
automatizÁciu
len
urČitÝch
ekonomickÝch
Úloh a nie tvorbu kompletnÝch asr
3- etapa interaktÍvnych systÉmov charakteristickÉ Črty: o skrÁtenie technologickÉho cyklu spracovania dÁt a vÝrazne zvÝŠenie produktivity prace pri zhromaŽĎovanÍ a prenose dÁt na technickÉ mÉdium a pri nÁvrhu is a sp o
vstupne
Údaje
sa
bezprostredne
zavÁdzajÚ
od
zdrojov
informÁciÍ,
ČÍm
sa
pos t u p n o sŤ
t e ch n o l o g i c k Ý c h o p e r Ác i i n a v s t u p e z j e d n o d u Š i l a a za m e n Í l a s postupnosŤou operÁciÍ „zavedenie vstupnÝch Údajov", „programovÁ kontrol a " o is sa priblÍŽili k systÉmom riadenia a vytvorili s nimi jednotne nedeliteĽnÉ systÉmy, v ktorÝch pouŽÍvatelia priamo koreŠpondujÚ s vt a dostavajÚ potrebne informÁcie o pouŽÍvatelia interaktÍvnych systÉmov pri prÁci s vt vystaČia s minimÁlnymi poznatkami z oblasti automatizovanÉho spracovania dÁt, pretoŽe uŽ is a sp pomÁhajÚ uŽÍvateĽom a vytvÁrajÚ priateĽskÉ prostredie
o
PRECHOD Z DAVKOVÉHO DO INTERAKTÍVNEHO REŽIMU SPRACOVANIA DÁT ZVÄČŠIL SKALU SP ROZŠIRUJÚCICH MOŽNOSTI OPERAČNÝCH SYSTÉMOV
NEDOSTATKY:
-
ZVÝŠENIE ODBORNÝCH POŽIADAVIEK NA PROJEKTANTOV A PROGRAMÁTOROV TÝM , Ž E ZAVED EN I E I N T ER AK TÍ VN EH O R EŽ I MU BO L O D O ZN AČ N EJ MI E RY SPO J EN É S DOSTATOČNOU APLIKÁCIOU URČITÝCH SYSTÉMOVÝCH SP A SAPP
- v mnohÝch prÍpadoch bolo dÁvkovÉ spracovanie dÁt pre uŽÍvateĽov pohodlnejŠie neŽ interaktÍvne, pretoŽe Čas na prÁcu s terminÁlom si nemohli vŽdy urČiŤ sami
4- etapa vyuŽitia osobnÝch poČÍtaČov - v 80. rokoch CHARAKTERISTICKÉ ČRTY :
•
PREDNOSTNE
VYUŽITIE
OSOBNÝCH
MIEST ALEBO
V LOKÁLNYCH SIEŤACH
POČÍTAČOV
AKO
»
PREDNOSTNE VYUŽITIE SP PRE PC
-
VYSOKÁ KOMPATIBILITA HW A SW RÔZNYCH VÝROBCOV
■
PREDNOSTNE VYUŽITIE RELAČNÝCH BÁZ DÁT
SAMOSTATNÝCH
PRACOVNÝCH
NEDOSTATKY :
"
NEVHODNE APLIKOVANÁ FILOZOFIA
„ AUTOMATICKÉHO
PRACOVNÉHO MIESTA " PRI TVORBE I S Z N A M E N A L A
Z R E D U K O VA N I E Ž I V O T N É H O C Y K L U I S N A D V E F Á Z Y : P R O G R A M O VA N I E A PREVÁDZKA , TÝM ODPADLI FÁZY ANALÝZA A NÁVRH
"
JEDNOTLIVÉ PROJEKTOVANÉ ÚLOHY SA AŽ PO AUTOMATIZÁCII INTEGROVALI DO JEDNOTNÉHO SYSTÉMU , ČO
•
VIEDLO K VYTVORENIU NEEFEKTÍVNYCH IS
ŤAŽISKO TVORBY IS SA PRESUNULO K PROGRA MOVANIU
5- etapa distribuovanÝch systÉmov a globÁlnych sieti CHARAKTERISTICKÉ ČRTY :
- MASOVÉ
VYUŽITIE INTERNETU
- VYUŽI TIE
DATABÁZOVÝC H SYSTÉMOV , U MOŽŇ UJÚCICH DSD
- V Y U Ž I TI E
S A P P N A K O M P L E X N Ú A U TO M ATI Z ÁC I U A O B J E K TO V O O R I E N TO VA N É P R OG R A M O
VACIE JAZYKY VYŠŠEJ GENERÁCIE , AKO SÚ VLSUAL C
++
A VLSUAL BASIC . NET PRI TVORBE
NOVÝCH IS
- VÝVOJ
NOVÝCH IS PODĽA ŠTRUKTÚROVANÝCH ALEBO OBJEKTOVO ORIENTOVANÝCH METODO lÓgii
^\etapa
KLASICKEJ
CHARAKTERI -^\ ST 1 CKÉ
AUTOMATIzÁcie
RYS Y
TYPOVÝCH apv
O-
INTERAKTÍVNYCH
VYUŽITIA
SYSTÉMOV
SOBNÝCH POČÍ-
\^
DISTRIB. SPRAC. DÁT A INTERNET
taČov
RIADENIE SPRACOVANIA DÁT
os
os s rozŠÍrenÝmi moŽnosŤami
os s rozŠÍre-nÝmi moŽnosŤami
SIEŤOVÉ os
sÁlovÉ poČÍtaČe
sÁlovÉ poČÍtaČe
pc
SERVERY, pc
sÚbory, bd (hierarchickÉ, sieŤovÉ)
bd (hierarchickÉ, sieŤovÉ, relaČnÉ)
RELAČNÉ
in-line
in-line offline
on-line
on-une
on-line
dÁvkovÝ
dÁvkovÝ
INTERAKTÍVNY.
INTERAKTÍVNY.
INTERAKTÍVNY.
MALÁ
MALÁ
VÄČŠIA
VEĽMI VEĽKÁ
VEĽMI VEĽKÁ
ÁNO
ÁNO
NIE
NIE
NIE
RIADIACIMI
progr.
a
os HAR-DWARE
PREVLÁDAJÚCI
PREVLÁDAJÚCE METÓDY
sÁlovÉ poČÍtaČe sÚbory
org. dÁt
PREVLÁDAJÚCE REŽIMY PRENOSU DÁT PREVLÁDAJÚCE REŽIMY
bd
b d,
RELAČNÉ
dÁtovÉ sklady
SPRACOVANIA DÁT
ÚČasŤ uŽÍvateĽa v pri prÍprave a spravovanÍ dÁt POTREBNOSŤ
ORGANIZÁCIE
prÍpravy
a sprac. dÁt
PRÁCNOSŤ
PRÍPRAVY DÁT
VEĽMI
VEĽKÁ
VEĽMI VEĽKÁ
VEĽKÁ
MALÁ
MALÁ
PRÁCNOSŤ TECHNOLÓGIÍ
VEĽMI
VEĽKÁ
VEĽMI VEĽKÁ
VEĽKÁ
MALÁ
MALÁ
POTREBNÝ OPERÁTOR-SKÝ
POČETNÝ
POČETNÝ
MALÝ
MALÝ
MALÝ
VEĽMI VEĽKÁ
VEĽMI VEĽKÁ
VEĽKÁ
MALÁ
MALÁ
alg. prgr. jazyky
TYPOVÉ
progr. jaz.
sapp, PR. J.
SAPP,PR.J.
SAPP,PR.J.
4-5r
1-2R
VYŠE ROKA
<1r
<1R
RUČNÉ
TYPOVÉ,
RUČNÉ,
RUČNÉ, AUTO-
RUČNÉ,
RUČNÉ
TIZOVANÉ.
MATIZOVANÉ.
MATIZOVANÉ.
PRÍRUČKY
PRÍRUČKY
PRÍRUČKY
cd-rom, www
PERSONÁL POČETNOSŤ ÚDRŽBY bd
TVORBA PROGRAMOV
DOBA VÝVOJA DOKUMENTOVANIE
ais
SPÔSOB DOKUMENTOV
PRÍRUČKY
apv,
apv,
TYPOVÉ
AUTOMA-
TYPOVÉ
apv,
TYPOVÉ
str. MOŽNOSŤ
AUTOMAT,
NIE
NIE
ÁNO
Áno
NIE (ÁNO S
ČiastoČne Áno
Áno
Áno
WINDOWS
WINDOWS
tapv)
programovania a testovania uŽÍvateĽskÉ prostredie
ČiastoČne Áno
tapv)
ANALÝZY A NÁVRHU AIS
MOŽ NOSŤ AUTOMAT IZOVAŤ
NIE (ÁNO S
■
■
apv,
AUTO-
sapp v etapÁch typovÝch apv a interaktÍvnych systÉmov
■automatizujÚ transfer Údajov z dokladov do sÚborov, resp. bÁzy dÁt (bd) ■generujÚ programy na vytvÁranie sÚborov dÁt, resp. bd a na ich aktualizÁciu zo vstupnÝch dÁt -umoŽŇujÚ definovaŤ:
-kontrolu vstupnÝch Údajov -metÓdu organizÁciÍ sÚborov, resp. bd -technickÉ mÉdiÁ -ŠtruktÚru vstupov -ŠtruktÚru sÚborov, resp. bd
program na zÁznam dÁt do vstupnÝch sÚborov (resp. bd) mÔŽe byŤ: 1. originÁlny - pre kaŽdÝ vstupnÝ doklad (prevlÁdal) 2. univerzÁlny - pre kaŽdÝ vstupnÝ doklad je potrebnÉ zadaŤ vstupnÉ a vÝ stupnÉ parametre gvst - generuje osobitnÝ program pre kaŽdÝ vstup - automatizuje tvorbu ŠtruktÚry bd pri interaktÍvnom reŽime (tak ako v ĎalŠej etape napr. v dbase - create)
dÁvkovÝ reŽim
interaktÍvny reŽim
systÉmy na automatizÁciu prac s informaČnÝmi zÁkladŇami -tieto sapp negenerujÚ programy, ale rovno vykonÁvajÚ zadanÉ funkcie -automatizujÚ: 1.
programovanie napr.: -
klasickÝch technologickÝch premenovanie sÚborov dÁt
operÁciÍ so
sÚbormi
dÁt, ako
- kopÍrovanie sÚborov dat -rozdelenie sÚborov dÁt -zjednotenie sÚborov dÁt -reorganizÁcia sÚborov dÁt -zmazanie sÚborov dÁt -aktualizÁcia sÚborov dÁt atĎ. P RE KA ŽD Ú Z VYMEN OVA NÝCH OPE R ÁC I Í
sapp
MUS IA MA Ť OS OB ITN Ý VÝK ON N Ý
modul, ktorÝ moŽno aktivizovaŤ prÍkazom riadiaceho programu s prÍsluŠnÝmi parametrami. sapp tohto druhu sa stali sÚČasŤou os (napr. v ĎalŠej etape
v ms dos mkdir, diskcopy, copy, ren,
sort v d'base use...index on, sort to atĎ) 2. automatizujÚ vykonanie aritmetickÝch a logickÝch operÁciÍ s Údajmi bd a sÚbormi, zmeny ŠtruktÚry informaČnej zÁkladne a zmeny ŠpecifikÁciÍ Údajov (napr. v d'base
sum,
v ĎalŠej etape
total on)
3. automatizujÚ reŠerŠ v sÚboroch alebo bd po zadanom kĽÚČi a display, resp. vytlÁČanie Údajov z informaČnej zÁkladne (napr. 4.
v ĎalŠej etape v d'base
goto a dfsplay, locate)
automatizujÚ vytvÁranie a vyuŽÍvanie slovnÍkov dÁt a metabÁz dÁt
- slovnÍky dÁt (majÚ organizÁciu sÚborov dÁt) a metabÁzy dÁt (majÚ organizÁciu ako bd) obsahujÚ Údaje o uchovÁvanÝch dÁtach v bd, tzv. metadÁtach - pomocou nich je moŽnÉ oddeliŤ popis Údajov od programovania operÁciÍ s Údajmi. tÝm zanikÁ potrebnosŤ popisovaŤ ich v programoch, t.j. popisovaŤ: •poloŽky v operaČnej pamÄti •poloŽky vo vetÁch sÚborov v obrazovkÁch a vÝstupnÝch zostavÁch -tieto sapp zabezpeČujÚ: •tvorbu metabÁz dÁt, resp. slovnÍkov dÁt •reŠerŠnÉ vyhĽadÁvanie potrebnÝch Údajov z metÁ bd
•
ZARADENIE POPISOV DÁT DO PROGRAMU A LINKOVANIE PROGRAMOV S BD
METÓDY NA REALIZÁCIU SYSTÉMOV NA AUTOMATIZÁCIÍ PRÁC S INFORMAČNÝMI ZÁKLADŇAMI A 1 S :
1.
PARAMETRICKO-INTERPRETAČNÁ METÓDA:
a)
JE EFEKTÍVNA:
-pri ÚlohÁch s malÝm poČtom technologickÝch operÁciÍ (to) -pri ÚlohÁch, ktorÉ v znaČnej miere vyuŽÍvajÚ systÉmovÉ programy b) pripomÍna metÓdu tvorby programovÝch jazykov c) realizovanÉ funkcie sÚ: -funkcie os -funkcie vykonÁvanÉ vÝkonnÝmi modulmi d)vÝkonnÉ moduly sÚ "ladenÉ" ku konkrÉtnej Úlohe parametrami e)vÝkonnÉ moduly vykonÁvajÚ napr. tieto funkcie: o
aritmetickÉ
o logickÉ operÁcie o ČÍtanie o reŠerŠ o zoraĎovanie o tlaČ Údajov atĎ. f)
prÍkazy riadiaceho jazyka majÚ nasledujÚcu syntaktickÚ ŠtruktÚru: <parambter> ... <parameter>
g) kaŽdÉmu prÍkazu zodpovedÁ osobitnÝ vÝkonnÝ modul, ktorÉho prÁca je podmienenÁ zadanÝmi parametrami (t.j. konkrÉtnymi hodnotami riadiacich polÍ)
NEVÝHODA METÓDY: S RASTÚCIM POČTOM TECHNOLOGICKÝCH OPERÁCIÍ ÚMERNE NARASTÁ POČET PRÍKAZOV A POČET VÝKONNÝCH MODULOV
v Ý ho d a m e t Ó d y : je p r i o b m e d ze n o m p o c t e te c h n o l o g i c k Ýc h o p e r Á c i Í a p r e s p s jednoduchou ŠtruktÚrou 2.
metÓda generovania technolÓgiÍ : a)sapp zaloŽenÉ na tejto metÓde sÚ sp so zloŽitou ŠtruktÚrou b)riadiaci program zadÁva technolÓgiu spracovania dÁt pre konkrÉtnu Úlo hu C ) KAŽDÝ VÝKONNÝ MODUL VYKONÁVA KOMPLEXNÚ TECHNOLOGICKÚ OPERÁCIU AKO SAMOSTATNÝ PROGRAM , KTORÉHO FUNKCIE MOŽNO REGULOVAŤ PARAMETRAMI D)INTERPRETÁTOR PRACUJE AKO TRANSLÁTOR
-
RAM NARAZ A VYTVÁRA V RIADIACOM BLOKU
SPRACOVÁVA CELÝ RIADIACI PROG
"TABUĽKU
TECHNOLÓGIÍ SPRACOVANIA
DÁT", KTORÁ DOSTÁVA KÓD A SA ZAPAMÄTÁVA V TZV. DÁT"
(METÁ
"KATALÓGU
TECHNOLÓGIE
BD)
E ) PRI POTREBE OPÄTOVNÉHO POUŽITIA URČITÉHO RIADIACEHO PROGRAMU MOŽNO NAMIESTO NEHO ZADAŤ IBA KÓD TABUĽKY SPRACOVANIA DÁT F)RIADIACI MODUL SA NAZÝVA
"GENERÁTOR
TECHNOLÓGIÍ" A JEHO ÚLOHOU JE RIADIŤ
PRÁCU VÝKONNÝCH MODULOV A VYUŽITIE AJ INÝCH SP G)TABUĽKA TECHNOLÓGIÍ SPRACOVANIA DÁT OBSAHUJE ZOZNAM VÝKONNÝCH MODU LOV, ICH PORADIE A HODNOTY PARAMETROV
GENERÁTORY VÝSTUPOV
■
fgvyst.)
na zÁklade parametrov a popisu zadanÝch v riadiacom jazyku generujÚ prog ramy, ktorÉ: -ČÍtajÚ Údaje zo sÚborov dÁt, napr. z bd -vykonÁvajÚ urČitÉ kalkulÁcie a operÁcie s tÝmito Údajmi -vytvÁrajÚ vÝstupnÉ sÚbory dÁt, resp vytlÁČajÚ vÝstupnÉ zostavy
■
parametre sa tÝkajÚ: -titulnej Časti vÝstupu -ŠtruktÚry vÝstupu -odkiaĽ budÚ naČÍtanÉ Údaje -akÉ kalkulÁcie vyŽaduje definovanie vÝstupu
■generovanÉ programy sÚ v algoritmickom jazyku (napr. asemblerl) a mÔŽu byŤ neskÔr korigovanÉ ■podĽa prÍkazov riadiaceho programu gvyst vykonÁvajÚ kompilÁciu aj linkovanie ■generovanÉ programy gvyst pracujÚ podĽa technolÓgie (vid. obrÁzok):
SYSTÉMY NA DOKUMENTOVANIE
ais:
pouŽÍvali sa na dokumentovanie len niektorÝch ČastÍ projektov ais, najmÄ programovÝch algoritmov
gvd ( GENERÁTOR
VÝVOJOVÝCH DIAGRAMOV ) NAPRÍKLAD GENEROVAL VÝVOJOVÉ DIAGRAMY Z KÓDU
programu (v algoritmickÝch jazykoch) riadiaci jazyk gvd ("schÉma") - jeho prÍkazy sa zapisujÚ ako komentÁre k programovÝm riadkom (k programom v jazykoch asembler, cobol, pl/1, fortran) na zaČiatku kaŽdej Časti riadiaceho programu sa uvÁdza ŠpeciÁlny parametrickÝ operÁtor, ktorÝ udÁva miesto programu v celkovej technolÓgiÍ, programovÝ jazyk, parametre a text, NAPR.:
SCHÉMA/FORTRAN:
cp
PROGRAM
p1
VYVOLÁ VYTLAČENIE VÝSTUPU:
popis komentÁrov k podmienkovÉmu operÁtoru vyvolÁ:
- NEVÝHODA: - VÝVOJOVÉ DIAGRAMY VZNIKAJÚ Z HOTOVÝCH PROGRAMOV A NIE NAOPAK
generÁtory kÓdov (gk) ■
gk automaticky zostavujÚ programy pre spracovanie dÁt podĽa prÍkazov riadiaceho programu
VSTUP GK VÝSTUP GK
-
JE PROCEDURÁLNY ALEBO NEPROCEDURÁLNY JE PROGRAM V STROJOVOM KÓDE , RESP . AKO FÁZA
R IA D I A C I P R OGR A M J E N AP ÍS A N Ý P OD Ľ A R I A D I A CE H O J A ZYK A , K TOR Ý J E OR I E N TOVA N Ý NA:
1. FILOZOFIU
ALGORITMICKÝCH JAZYKOV
2. ŠTANDARDNOM
PROGRAMOVANÍ
3. ŠTRUKTÚROVANOM 4. MODULÁRNOM 5. ICH
PROGRAMOVANÍ
PROGRAMOVANÍ
KOMBINÁCIU
Š TA N D A R D N E ■ ME TÓD A
P R O GR A M OVA N I E
J E V YV I N U TÁ FI R M OU U N I VA C
■ ZALOŽEN Á
NA IDEI ROZPRACOVANIA TYPOVÝCH ŠTRUKTÚR
{ AKO
PROGRA MOVÝC H ČASTÍ )
NAZÝVANÝCH BLOKY
■KAŽDÝ
B L OK S A M Ô Ž E S K L A D A Ť Z Č A S T Í V Y K O N ÁVA J Ú C I C H S A Z H OR A
-
N A D OL A MA J Ú
JEDEN VSTUP A JEDEN VÝSTUP
■ BLOKY
MÔŽU BYŤ NAPRÍKLAD :
- RIADIACA
ČASŤ PROGRAMOV
- PROGRAMOVÁ
ČASŤ NA ZÁZNAM DÁT ZO VSTUPNÝCH SÚBOROV
- PROGRAMOVÁ
ČASŤ NA KONTROLU VSTUPNÝCH DÁT
- PROGRAMOVÁ
ČASŤ NA ČÍTANIE ZÁZNAMOV ZO SÚBOROV ALEBO BD
- PROGRAMOVÁ
ČASŤ NA AKTUALIZÁCI U SÚBOR OV ALEBO BD
- PROGRAMOVÁ
ČASŤ NA GENEROVANIE VÝSTUPNÝCH OBRAZOVIEK ALEBO ZOSTÁV ...
- BLOKY
SÚ VÝKONNÝMI MODULMI SOFTWAROVÉHO PRODUKTU GK
■ VYPRACOVAŤ
POPIS GENEROVANÉHO PROGRAMU ZNAMENÁ NAPÍSAŤ RIADIACI PROGRAM
PRE GK , KTOR Ý URČUJE PORADIE A PARAMETRE ČASTI
( RESP .
CELÝCH ) BLOKOV ZARA
DENÝCH DO PROGRAMU
■ ŠTANDARDNÉ
PROGRA MOVANIE MENÍ PROCES PROGRA MOVANIA NA PROCES DEFINOVA
NIA HOTOVÝCH BLOKOV A ICH PORADIE V PROGRAMOCH
Š TR U K TÚ R OVA N É ■ ZA L O ŽE N É
P R O GR A M OVA N I E
J E N A M E TÓ D E M . J A C K S O N A , T . J . N A I D E I , Ž E V Š E TK Y P R ÍK A Z Y P R OG R A M U
MÔŽU BYŤ NAHRADENÉ TROMI SCHÉMAMI
-
SEKVENCIOU , SELEKCIOU A ITERÁCIOU
■ SCHÉMY
MÔŽU POZOSTÁVAŤ Z ĽUBOVOĽNÉHO POČTU PRÍKAZOV
■ RIA DI AC I
P ROGR A M GK
( ZAL OŽEN Ý
(0
AŽ N )
NA ŠTRU KTÚR OVAN OM P ROGR A MOVAN Í ) JE VL ASTNE
POPIS GENEROVANÉHO PROGRAMU PRÍKLAD :
tosp ( JAZYK
TEXTOVÉHO POPISU ŠTRUKTÚROVANÉHO PROGRAMU )
o popis programov je v hovorovej reČi v rÁmci tzv. jednoduchÝch a zloŽenÝch viet o vety zaČÍnajÚ a konČia slovami, ktorÉ ich dÁvajÚ do rÁmČeka a mÔŽu byŤ vkladanÉ do seba o
text vo vetÁch je ĽubovoĽnÝ, ale existujÚ pravidlÁ ako napr.: •vety zaČÍnajÚ na novom riadku •jednoduchÁ veta konČÍ znakom „;" a zloŽenÁ znakom „." •menÁ modulov zaČÍnajÚ pÍsmenami, ktorÉ ukazujÚ ich druh (napr.: s - sÉman tickÉ spracovanie, su - riadiaci modul...) a konČia ©0 atĎ.
druh viet
slova
pre
zaČiatok
slova na konci viet
viet na
popis
Štart
end
modula
zaČiatok
koniec
sekvencia
description, open, clo-
end description, end open, end
se, apply
close, end apply
popis,
otvoriŤ,
zatvo-
riŤ, vykonaŤ
koniec popisu, koniec zatvoriŤ,
koniec otvoriŤ, koniec vyko-
naŤ selekcia
if, then, else, Čase
end if, end then, end else,
ak, tak, inÁČ, vÝber
end Čase koniec ak, koniec tak, koniec inÁČ, koniec vÝber
iterÁcia
do while, repeat until
end do while, end repeat until
opakovaŤ pokiaĽ
koniec opakovaŤ pokiaĽ
Štart schemes suabc ©0 main module description filÉ vÝkaz, placed on hard disk with sequence organisation up to 1800 records each max. 80 bytes end description apply calculation
mn(mn=h/c) end apply if
then <ĽubovolnÁ veta > end then else <ĽubovolnÁ veta > end else end if end modularne programovanie - zÁkladnÁ idea - kaŽdÝ program moŽno stavaŤ ako sp s jednoduchou ŠtruktÚrou -moduly sÚ viazanÉ na vykonÁvanÉ funkcie objektu a nie na moŽnÉ operÁcie spra covania dÁt, vyplÝvajÚce z technolÓgie spracovania -moduly majÚ jeden vstup a jeden vÝstup -riadiaci program gk je podobnÝ ako u ŠtandardnÉho programovania -ŠtandardnÉ a modularne programovanie sÚ zÁkladom pre objektovÉ programo vanie a pre programovanie riadenÉ udalosŤami prÍklady gk: 1)
i s p - cobol -
vÝrobca anglickÁ firma jackson ltd.
-zaloŽenÝ je na metÓde ŠtruktÚrovanÉho programovania -riadiaci jazyk je isp
-v isp kaŽdÁ hierarchickÁ ŠtruktÚra Údajov sa popisuje
troma typovÝmi
ŠtruktÚrami - sekvenciou, selekciou a iterÁciou -operÁcie s Údajmi sa popisujÚ ako v cobole 2)
fsa
- vÝrobca kalifornskÁ univerzita
-zaloŽenÝ je na metÓde ŠtandardnÉho programovania -programy sa zhotovujÚ z hotovÝch modulov -popis generovanÝch programov sa realizuje pomocou tzv.i -siete dÁt -matice transakcie -vstupno/vÝstupnÉ matice 3) pstads
-
vÝrobca americkÁ firma exxon
zaloŽenÝ na metÓde ŠtruktÚrovanÉho programovania popis generovanÝch programov sa realizuje pomocou tzv. ŠtruktÚrovanÝch diagramov vyuŽÍvajÚ grafickÝ vstup generovanÉ programy sÚ v pl / 1
sapp v etape vyuŽitia osobnÝch poČÍtaČov.
textovÉ editory, tabuĽkovÉ procesory automatizujÚ kancelÁrie 1. textovÉ editory: ■jazykovo orientovanÉ ■pouŽÍvajÚ sa na dokumentovanie ais ■grafickÉ vÝstupy
2.KARTOTÉKY: ■TVORBA
KARTOTÉKY
-
ŠTRUKTÚRA, ZÁPIS DÁT
■AKTUALIZÁCIA ■GENERÁTOR
VÝSTUPOV
(ZORADENIE,
KALKULÁCIE):
•TEXTOVÝCH •GRAFICKÝCH 3.
TABUĽKOVÉ PROCESORY
(NAPR.
LOTUS, EXCEL):
A)PRÁCA S TABUĽKAMI B) KALKULÁCIE C)GENEROVANIE VÝSTUPOV:
•AKO
SÚBORY
•TEXTOVÝCH •GRAFICKÝCH
dbs na automatizÁciu pracovnÉho miesta
-D'BASE,
FOXPRO, ATĎ.
-D'BASE
AUTOMATIZUJE:
■VYTVÁRANIE ■ZÁZNAM
ÚDAJOV DO BD
■KONTROLA
(CREATE)
(EDÍT,
CHANGE)
VSTUPNÝCH ÚDAJOV PRE DRUH
-
TVORBA SÚBOROV VÝSTUPNÝCH SPRÁV
■
TVORBA ĽUBOVOLNÝCH VÝSTUPOV
-
AKTUALIZÁCIA BD
-RIADIACI -JE
ŠTRUKTÚR BD
(REPLACE,
(C , N , L , D ,
(CREATE
M)
REPORT)
(REPORT)
DELETE , PACK )
JAZYK D'BASE JE ORIENTOVANÝ NA PRÁCU S BD A NA TVORBU VÝSTUPOV
JEDNODUCHŠÍ AKO ALGORITMICKÉ JAZYKY ALE PROGRAMOVANIE VÝSTUPOV OSTÁVA PO.
MERNE ZLOŽITÉ
-PROGRAMOVANIE
JE V INTERAKTÍVNOM REŽIME
4
oracle
■majÚ systÉm na prenos dÁt do relaČnÝch bd, ■majÚ moduly na vÝvoj aplikÁciÍ v prostredÍ internetu, ■majÚ moduly na vÝvoj multimediÁlnych systÉmov, ■majÚ moduly na vÝvoj reŠerŠnÝch systÉmov a pod.
dbs ORACLE vÝrobca - spoloČnosŤ oracle corp. z californie.
dbs
ORACLE
BOL
P RV Ý M
dbs
UMOŽŇUJÚCIM
V Y T V Á R A NIE
relaČnÝch bÁz dÁt na sÁlovÝch poČÍtaČoch a na mikropoČÍtaČoch a ich vzÁjomnÉ prepÁjanie. v sÚČasn o s t i
MÁ
dbs
ORACLE
NASLEDUJÚCE
CHARAKTERISTIKY:
. zabezpeČuje prÁcu na viac ako 80 platformÁch -
ibm, dec, INTEL
HEWLETT PACKARD,
"BASED",
DESIATKACH OS
INTERGRAPH
.
.
icl,
SUN, SEQUENT, SILICON GRAPHICS,
UMOŽŇUJE PRÁCU V NIEKOĽKÝCH
JE PLNE PRENOSITEĽNÝ V RÔZNOM HW A SW
PROSTREDÍ OD SYSTÉMOV DESKTOP AŽ PO POČÍTAČE TYPU MAIN FRAME A SUPERPOČÍTAČE.
. zabezpeČuje vysokÝ vÝkon pre veĽkÝ poČet pouŽÍvateĽov na vŠetkÝch hw architektÚrach a na distribuovanÝch db. . mÁ vŠetky opÍsanÉ charakteristiky pre dbs na tvorbu is podnikov a organizÁciÍ.
ŠTRUKTÚRA dbs
ORACLE
srbd
S E RV E R
ORACLE
srbd
ORACLE
SERVER
(7, 8i, 9i, 10g)
TVORÍ
JADRO
C E LÉHO
systÉmu a zabezpeČuje jeho zÁkladnÉ funkcie, ktorÉ moŽno definovaŤ takto:
-ŠtruktÚrovanie bd (definovanie integrity dÁt), -prÁcu s bd (s centralizovanou alebo distribuova nou bd), -aktualizÁciu bd, -kontrolu dostupnosti dÁt - zabezpeČuje uzamyka nie aŽ na Úrovni riadkov tabuĽky, -optimÁlne rÝchly prÍstup k Údajom (pomocou optimalizÁtora dotazov) -obmedzenie prÍstupovÝch zdrojov, t. j. poČet sys tÉmovÝch zdrojov, ktorÉ mÁ pouŽÍvateĽ
prÁvo
spotrebovaŤ, -kontinuita prÁce aj pri „kritickÝch" operÁciÁch (napr. zÁlohovanie dÁt, obnova dÁt, sprÁva bd). P R I I C H V Y K O N Á VA N Í P O U Ž Í VAT E Ľ P R A C U J E S
db
ON-
line, -uloŽenie pl/sql procedÚr na Úrovni db tabuliek tieto procedÚry moŽno vyvolaŤ z inÝch procedÚr alebo mÔŽu byŤ spÚŠŤanÉ pri manipulÁcii s dÁtami, -definovanie a kontrola prÍstupovÝch prÁv,
- podpora
nÁrodnÝch
jazykov
napr.
pre
chybovÉ
hlÁsenia, heĽpy a pod. -sprÁva
distribuovanej bd,
spracovanie
distribu
ovanÝch dotazov (pouŽÍvateĽ si nemusÍ pamÄtaŤ, kde sÚ Údaje umiestnenÉ, aplikÁcie nemusia byŤ preprogramovane,
ak
sa
Údaje
premiestŇujÚ)
a
zriadenie distribuovanÝch transakciÍ, -kopÍrovanie tabuliek v rÔznych uzloch systÉmu a automatickÁ obnova pÔvodnej tabuĽky, -integrÁcia s inÝmi systÉmami: •inÝmi relaČnÝmi dbs (napr.: informix, ingres, sybase, eda/sql,
atĎ),
•inÝmi nerelaČnÝmi dbs (napr. ims), •inÝmi
dvojprÍstupovÝmi
sÚbormi
(napr.
rms,
vsam), • inÝmi nedatabÁzovÝmi zdrojmi (napr. lotus 1-
2-3,
EXCEL, PARADOX,
txt
PROCESORY).
ORACLE
8i A 9i
zachovÁvajÚ si charakteristiky oraclu 7, ale sÚ o-rientovanÉ na sieŤovÚ architektÚru, sÚ rÝchlejŠie a efektÍvnejŠie na sieŤovÉ aplikÁcie, Čo je v sÚlade s trendmi vÝvoja informaČnÝch technolÓgiÍ. PODPORUJÚ
JÁVA
PARTITIONING
-
AKO
ALTERNATÍVU
SCHOPNOSŤ
PRE
ROZDEĽOVANIA
pl/sql.
PODPORUJÚ
DÁT MEDZI SERVERMI
TAK, ABY BOL DOSIAHNUTÝ MAXI mÁlny VÝKON. UMOŽŇUJÚ ROZDELIŤ DÁTA NA SEGMENTY A PRACOVAŤ S NIMI SAMOSTATNE TAK AKO S TABUĽKAMI. NA PODPORU A ÚDRŽBU SEGMENTOV EXISTUJÚ OPERÁCIE NA PRIDANIE,
ZRUŠENIE,
PREMIESTNENIE,
ROZDELENIE,
SPOJENIE,
PREMENOVANIE A ANALÝZU SEGMENTOV PODPORUJÚ RANGE PARTITIONING
(ROZDELENIE PARTITIONING
DÁT
DO
SEGMENTOV
(ROZDELENIE
PODĽA
POŽIADAVIEK),
HASH
DÁT DO SEGMENTOV S ROVNAKOU VEĽKO -
SŤOU, KTORÉ MUSIA BYŤ UMIESTNENÉ NA MIESTACH ZODPOVEDAJÚCE ICH VEĽKOSTÍ),
COMPOSITE
PARTITIONING
ROZDELIA PODĽA METÓDY HASH PARTI -
(V
PRVEJ
FÁZY
SA
DÁTA
tioning
a nÁslednÉ
podĽa
potreby
metÓdou
range
partttioning) -connectjon pooling - spÔsob prepojenia k bd pri kto rom sa dynamickÝ prerozdeĽuje fyzickÉ prepojenie tak, aby neČinnÍ uŽÍvatelia boli v tzv. vyČkÁvacom mÓde -connection multiplexing - spÔsob prepojenia k bd pri ktorom viacerÍ uŽÍvatelia pristupujÚ k bd cez jedno db pripojenie (prostrednÍctvom conection managera, ktorÝ presmerovÁva dÁta z viacerÝch zdrojov do jednÉho db servera) -server queuing - prepojenie pre web aplikÁcie a dis tribuovanÉ spracovanie dÁt
ORACLE
v
POROVNANÍ
s
ORACLE
8i
9i
MÁ NAVIAC :
- schopnosŤ ukladaŤ xml dokumentu v rozloŽenom stave
(dokument
tak
nie
je
nutnÉ
rozkladaŤ
v procese dotazovania na dÁta ČÍm sa redukujÚ nÁ klady na realizÁciu dotazov)
-
INTERNET FILÉ SYSTEM
(ifs) -
SÚBOROVÝ SYSTÉM KTORÝ
umoŽŇuje prÍstup k sÚborom pomocou rÔznych protokolov ako http, ftp, smtp, imap a inÉ. podporuJ E
AJ PR OTOKOL SM B , KTOR Ý UM OŽŇUJ E
PR AC OVAŤ S IFS POMOCOU WINDOWS EXPLORERA
- PO DP OR UJ E
D YNA M I C KÚ ZM EN U B UF E R O V A VI AC ER É VE Ľ
KOSTI BLOKOV STRÁNOK
(PREDTÝM
LEN FIXNÉ VEĽKOSTI
ODKLADACÍCH STRÁNOK A BUFEROV )
-PODPORUJE
V N OR E N É TAB U Ľ K Y , VAR I A B I L N É P O L I A
( VA R -
rays), xml -podporuje prÁcu s uloŽenÝmi procedÚrami, trigrami, udalosŤami, vÝstrahami a constrtrains -umoŽŇuje dva spÔsoby ukladania objektov - do re laČnÝch tabuliek, alebo do objektovÝch tabuliek pomocou generovanÉho objektovÉho identifikÁtora (oid) pre kaŽdÝ riadok v objektovej tabuĽke -objektovÉ pohĽady - umoŽŇujÚ mapovaŤ objektovo orientovanÝ pohĽad do relaČnej schÉmy a tak vy tvÁraŤ objektovo orientovanÉ aplikÁcie, ktorÉ pri stupujÚ k dÁtam uloŽenÝm v relaČnej bd
(napr. Úda-
je z objednÁvky sa zapisujÚ
do rÔznych
tabuliek! /
OBJEKTOVÝ POHĽAD UMOŽNI , ABY NOVÁ APLIKÁCIA DEFINOVALA
objednÁvku ako jeden objekt do obJEKTOVEJ -EN T ERP RIS E
J ÁVA EN G IN E
( PR EDT ÝM
VERZIA JÁVA VIRTUAL MACHINE MALIZÁCIU
TABUĽKY )
JSERVER )
(jvm), čo
celÚ
- VLAST NÁ
ZNAMENÁ OPTI
jvm pre potreby bd a tÝm zvÝŠenÁ vÝkon
nosŤ -REAL
APĹICATION CLUSTERING
VOSŤ
-REAL
-
ZABEZPEČUJE SPOĽAHLI
a odolnosŤ voČi vÝpadku systÉmu
APĹICATION CLASTERS
vanÝch
db
serverov
(rac) -
NA SPRÁVU CLUSTRO -
vyuŽitÍm
technolÓgiÍ
shared
disk
Čo
zabezpeČuje vysokÚ flexibilitu pri prideĽovanÍ zdrojov individuÁlnym dotazom. pozostÁva z d v och modul ov - dl st ri but ed l ock manager (d l m) a cache fusions (cf). dlm zabezpeČuje ÚdrŽbu konzistencie dÁt medzi
jednotlivÝmi
uzlami
clustrova-nÉho
systÉmu,
koordinÁcia
aktualizÁciÍ medzi uzlami a plynulosŤ spracovania pri vÝpadku niektorÉho uzla. cf
je sprÍstupniŤ
jednu cache (rÝchla ope-
raČnÁ pamÄŤ) pre vŠetky uzly tak, aby nebolo nutnÉ ju
zdieĽaŤ
doČasnÝmi
zÁpismi
a
ČÍtaŤ
v kaŽdom z uzlov
(dochÁdza k redukciÍ i/o) -podporuje m-commerce (oracle portÁl, podpora mo bilnÝch zariadenÍ pomocou oracle 9i lite) -podporuje e-commerce (etl nÁstroje, xml, proto koly soap, uddi,
-
OBSAHUJE ORACLE
WEBOVÉ SLUŽBY)
olap ( MODIFIKOVANÁ
VERZIA ORACLU
expressu) a darvin (produkt pre oblasŤ data minin-gu)
-
OBSAHUJE NÁSTROJE PRE ADMINISTRÁTOROV AKO NAPR. O R A C L E D ATA G U A R D
( A U T O M AT I Z U J E
PROCES PRECHODU
NA ZÁLOŽNÝ SYSTÉM ), ORACLE LOG MLNER Z TRANSAKČNÝCH MOŽŇUJE
v
RIADIŤ
L O G O V ), PRÍSTUP
OBNOVU DÁT
ORACLE LABEL SECURITY NA
TAB U Ľ K E ), O R A C L E WA L L E T S M A N A G E R
VATEĽSKÝCH
( NA
ÚROVNI
(NA
bezpeČnostnÝch certifikÁtov) atĎ.
(U-
ZÁZNAMU
SPRÁVU UŽÍ
ORACLE
-ORACLE
INTERMEDIA
(PREDTÝM
9i
ZAHRŇUJE :
ORACLE MÉDIA SERVER )
VYTVÁRA PROSTREDIE NA SPRACOVANIE NEŠTRUKTÚROVANÝCH INFORMÁCIÍ
(TEXT,
OBRAZ, VIDEO) V DATABÁZE SPO
LOČNE SO ŠTRUKTÚROVANÝMI INFORMÁCIAMI A NA TVOR BU MULTIMEDIÁLNYCH APLIKÁCIÍ.
-ORACLE
INTERMEDIA TEXT
UMOŽŇUJE
(PREDTÝM
ORACLE TEXT SERVER )
UCHOVANIE A SPRÁVU ROZSIAHLYCH TEXTO
VÝCH SÚBOROV, AKO AJ ICH PREHĽADÁVANIE.
-ORACLE
APPLIKATION
SERVER
ZABEZPEČUJE
PODPORU
V OBLASTI M - COMMERCE . JEHO MODULY SÚ ORACLE PO RTAL
(NA
VÝVOJ A PREVÁDZKA E-BUSINES PORTALS), APLI
KÁCIE NA TRANSAKCIE A WEB SERVIS.
-ORACLE 9i
LITE JE URČENÝ PRE UŽÍVATEĽOV PRACUJÚCICH
V REŽIME OFF-LINE, KTORÍ SŤAHUJÚ Z BD POŽADOVANÉ IN FORMÁCIE PROSTREDNÍCTVOM WEB BROWSERU
(OBSAHUJE
FUNKCIE NA EFEKTÍVNU REPLIKACIU).
-ORACLE
SPATIAL JE EXTENDER POSKYTUJÚCI PRIESTOR PRE
ŠPECIÁLNE
INDEXOVANIE,
VYHĽADÁVANIE
LOKÁCIÍ
a spracovanie dotazov na priestorovÉ dÁta. umoŽŇuje bezdrÔtovÝ prenos Údajov.
-
ORACLE
9i
LITE V SPOLUPRÁCI S ORACLE SPATIAL, ORACLE
applikation server a oracle 9i wlrless edition umoŽŇuje lokalizovaŤ mobilnÉho uŽÍvateĽa a adresne mu ponÚknuŤ a poskytnÚŤ poŽadovanÉ sluŽby (podstata obchodovania v m-commerce)
ORACLE
-ORACLE log -GRID
JE PRVÝ
db SYSTÉM PRE
log
GRID COMPUTING
COMPUTING JE NOVÁ SOFTVÉROVÁ ARCHITEKTÚRA ,
KTORÁ SPÁJA PAMÄTE , SERVERY , DB SERVERY , APLIKAČNÉ SERVERY A APLIKÁCIE,
TAK ABY SPRACOVANIE DÁT BOLO
ČO NAJLACNEJŠIE A SPOĽAHLIVÉ. TÝM SA RIEŠIA PROBLÉMY PIKOVÝCH
ZAŤAŽENÍ
A PRÁCI
PRI
VÝPADKU
SERVERA
V NIEKTOROM Z UZLOV SIETI.
-ORACLE NÉ
DATABASE
log
RIADI COMPUTING GRIDS NAZÝVA
database grids
-ORACLE APPLICATION SERVER
DI
10g ( ORACLE
AS
log)
RIA
podnikovÉ aplikÁcie na computing grids nazÝvanÉ
A P P L I C AT I O N S E R V E R G R I D S . A P L I K Á C I E V O R A C L E
as 9i
mÔŽu byŤ prenesenÉ bez zmien do oracle as log
-
ORACLE APPLICATION SERVER ENTERPRISE MANAGER
10g
log
JE RIADENÝ CEZ ORACLE
GRID CONTROL A POMOCOU WEB -
based management console, takŽe administrÁtor riadi viac aplikaČnÝch serverov s pocitom, Že riadi len jeden
-
ORACLE APPLICATION SERVER
log
A ORACLE DATABASE
log
sÚ integrovanÉ v rÔznych smeroch, ČÍm je dosiahnutÁ optimalizÁcia riadenia dÁt a podnikovÝch aplikÁciÍ.
CHARAKTERISTIKY PRODUKTU ORACLE APPLICATION SERVER
log
-automatizuje procesy inŠtalovania a konfigurovania softvÉru -automatickÝ
aktualizuje oracle application server
9i na 10g -automatickÝ vytvÁra cesty pre jeden alebo viac
ORACLE APPLICATION SERVER
-ROZKLADÁ (KLONUJE)
APPLICATION SERVERS A ICH KONFI
GURÁCIE MEDZI UZLAMI
-AUTOMATIZUJE -REDUKUJE
RIADENIE ADMINISTRATÍVNYCH ÚLOH
CENY A PRÁCU NA ZABEZPEČENIE POTREBNÝCH
kapacÍt
-ZABEZPEČUJE -MONITORUJE
RIADENIE OCHRANY A BEZPEČNOSTI A RIADI SPOLOČNÝ SYSTÉM VEĽKÉHO POČTU
APLIKÁCIÍ A UŽÍVATEĽOV
-OPTIMALIZUJE
SLUŽBY,
TRANSAKCIE,
PAMÄTE
VSTUPY
A VÝSTUPY SIETE TAK , ABY BOLI VYUŽÍVANÉ EFEKTÍVNE EXISTUJÚCE ZDROJE
-ELIMINUJE
(CPU,
PAMÄTE)
PLÁNOVANÉ A NEPLÁNOVANÉ
PRESTOJE
(MAI-
TENANCE, SYSTÉMOVÉ A ĽUDSKÉ CHYBY, HAVÁRIE)
-ORACLE
COLABORATION SUÍT JE INTEGROVANÝ SYSTÉM NA
PODNIKOVÉ KOMUNIKÁCIE. ZAHRŇUJE POSIELANIE SÚBO ROV, E-MAILOV, VOICE
prenos.
-MAILOV,
FAXOV A BEZDRÔTOVÝ
OBSAH
PORTÁLU
SA
PRIBLIŽUJE
KONKRÉTNYM
POUŽÍVATEĽA . KAŽDÝ POUŽÍVATEĽ MÁ MOŽNOSŤ
obsah portÁlu podĽa vlastnÝch poŽiadaviek.
ORACLE DESIGNER
9i
POŽIADAVKÁM
upraviŤ vzhĽad a
design editor obsahuje: -server
model diagram (v
designer/2000 data
schÉma diagrammer) - na dotvorenie logickÉho modelu bd a na generovanie fyzickÉho modelu
bd -module diagram (v designer/2000 module dia grammer) - prepÁja vybranÝ modul na tabuĽky (pre kaŽdÝ modul je jeden diagram) -db -na nastavenie prÍstupovÝch prÁv -distribution - na distribuovanÉ bd
oracle forms developer PREDSTAVUJE VÝVOJOVÉ PROSTREDIE PRE TVORBU DATABÁZOVÝCH APLIKÁCIÍ
(NÁVRH
VSTUPNO-VÝSTUPNÝCH
OBRAZOVIEK
A
ICH
PREPOJENIE NA BD, MODULY) ORACLE FORMS DEVELOPER OBSAHUJE: O NAVRHOVACÍ NÁSTROJ
o
FORMULÁROV
do zdrojovÉho kÓdu
FORM BULDER
FORMS COMPILER
-
-
NA KOMPILÁCIU
o
forms runtime - ČÍta sÚbory vytvorenÉ pomocou forms compiler a spÚŠŤa
o
WEB PREVIEWER
-
formulÁrov NA MIESTNE TESTOVANIE FOR MULÁROV
servera v prehliadaČi podporu JÚCEHO JAVU .
FORM BULDER
POMOCOU FORM BULDER MOŽNO VYTVÁRAŤ TIETO TYPY MODULOV:
-MODUL
TYPU FORMULÁR
-
VO FORMULÁRI MÔŽEME DEFINO
VAŤ OBJEKTY AKO OKNA , KANVASY , POLOŽKY A BLOKY
-MODUL
TYPU MENU
~
NA VYTVÁRANIE MENU NA RÔZNYCH
ÚROVNIACH . JE KOLEKCIOU OBJEKTOV MENU A PRÍKAZOV PRE JEHO POLOŽKY
-MODUL
TYPU PL / SQL KNIŽNICA
JE KTO V )
-
( MODUL
TYPU KNIŽNÍC OB
OBSAH U JE OBJEK TY , K TO RÉ STA ČÍ V YT VO RIŤ
A POTOM ICH POUŽÍVAŤ V CELEJ SADE MODULOV FORMU LÁROV
(NAPR.
MODULY KTORÉ PRACUJÚ S ROVNAKÝMI DÁ
TAMI A ROVNAKÝM SPÔSOBOM MÔŽEME NAHRADIŤ JEDNÝM MODULOM V TEJTO KNIŽNICE ). OBSAHUJÚ TIEŽ KÓD KTORÝ MOŽNO ZDIEĽAŤ MEDZI APLIKÁCIAMI PRI ICH KOMUNIKÁCIÍ S DATABÁZOU.
zo
OKNO
-
RÁM,
PRÁZDNY
K TO RÉ HO
TITULNÁ
L I Š TA
Z A B E Z P E ČUJE
pre
uŽÍvateĽa rozbaĽovanie, pohyb a zruŠenie kanvÁsy - mnoŽina objektov na formulÁri (ako riadiace arrays) pre ktorÉ moŽno zadÁvaŤ spoloČnÉ vlastnosti. kaŽdÝ objekt musÍ byŤ umiestnenÝ na urČitom kanvase. kanvasy mÔŽu byŤ typu: •content (obsah) •stacked (zÁsobnÍkovÝ) •horizontÁl
toolbar
(horizontÁlne
menu) •vertikÁl toolbar (vertikÁlne menu) •tab(karta,zÁloŽka) poloŽky (items) - objekty rozhrania, ktorÉ umoŽŇujÚ uŽÍvateĽovi spojenie s aplikÁciou (textovÉ polia, tlaČidla, zaŠkrtÁvacie poliČka a pod.) bloky -
poskytujÚ mechanizmus na zoskupenie poloŽiek do funkČnÝch jednotiek. bloky mÔŽu byŤ:
- dÁtovÉ
bloky
-
obsahujÚ
tzv.
bound
items, teda items, ktorÉ sÚ prepojenÉ na
bd.
JEDEN DÁTOVÝ BLOK JE ZVYČAJNE PREPOJENÝ
na
jednu databÁzovÚ tabuĽku ( POHĽAD ).
AK
ODKAZUJEME PRI
VYTVÁRAME
STĹPCE
TABUĽKY
PREVÁDZKE
S POLOŽKAMI
BLOK ,
DÁTOVÝ
PRACUJE
NA
POLOŽKY .
P O U Ž Í VAT E Ľ
V DÁTOVOM
BLOKU
A REALIZUJE DOTAZY A AKTUALIZÁCIE , PRI ČOM DÁTOVÝ BLOK AUTOMATICKÝ ZAHRŇUJE FUNKCIE NA ICH PODPORU
-
RLADLACE BLOKY
-
OBSAHUJÚ TZV . UNBOUND ITEMS ,
TEDA OBJEKTY , KTORÉ NIE SÚ PREPOJENÉ NA BD
( NAPR .
TLAČIDLÁ ). NA DEFINOVANIE KÓDU PRE TIETO ITEMS SA POUŽÍVA PL - S Q L E D I T O R . PRI PRÁCI S FORM BUILDER POUŽÍVAME :
-
PALETA VLASTNOSTI
{PROPERTIES
PALETTE)
-UMOŽŇUJE
VLASTNOSTI OBJEKTOV. MOŽNO JU OTVORIŤ
NASTAVOVAŤ
V HLAVNOM MENU CEZ TOOLS / PROPERTY PALETTE ALEBO CEZ OBJECT NAVIGÁTOR POMOCOU PONUKY MOŽNOSTI
-
EDITOR ROZLOŽENIA
( LAYOUT
EDITOR )
-
ZABEZPEČUJE VI
prezentÁciu aplikÁcie a korekcie objektov
ZUÁLNU
VO FORMULÁRI HLAVNOM
( POLOŽKY ,
MENU
CEZ
RÁMY ) A KANVASOV . MOŽNO HO OTVORIŤ V
TOOLS / LAYOUT
EDITOR
A - LEBO
CEZ
OBJECT
NAVIGÁTOR . AK POTREBUJEME VIDIEŤ KANVAS A JEHO OBJEKTY STAČÍ KLIKNÚŤ NA IKONU KANVA - suv OBJECT NAVIGÁTOR
-EDITOR
PONUKY
( MENU
ZMENU PONÚK
(NOVÝ
ceho
EDITOR )
-
UMOŽŇUJE TVORBU A
OBJEKT V MENU, ÚPRAVU EXISTUJÚ
OBJEKTU). ZOBRAZENIE EDITORA JE MOŽNÉ CEZ
TOOLS/MENU EDITOR
ALEBO
CEZ
OBJECT NAVIGÁTOR .
TVORBA NOVEJ POLOŽKY V MENU VYŽADUJE VÝBER POPUP MENU A V HLAVNOM MENU ZVOLIŤ
-KNIŽNICA STROJE
OBJE KTO V
( OBJECT
EDIT / CREATE
LIBRARY )
-
OBSAHUJE NÁ
na tvorbu, zruŠenie a zdieĽanie vybranÝch
objektov, na zadanie poČiatoČnÝch hodnÔt, na vÝber a pouŽitie objektov triedy a pod.
-
NAVIGÁTOR OBJEKTOV
( OBJECT
NAVIGÁTOR )
-
UMOŽŇUJE
HIERARCHICKÉ ZOBRAZENIE VŠETKÝCH OBJEKTOV V APLI KÁCII , ICH TVORBU , PREHLIADAVANIE , VÝBER , KOPÍROVA
nie, ZMAZANIE. OBJEKTY SÚ V NAVIGÁTORI ORGANIZOVANÉ pod ŠpecifickÝmi hlaviČkami podĽa stupŇov. na najvyŠŠom stupni sÚ formulÁre, menu, pl/sql a objektovÉ kniŽnice.
-
EDITOR
pl/sql (pl/sql
EDITOR)-
UMOŽŇUJE
ZÁPIS
pl/sql kÓdu, zmenu a debag klientskej aj serverov-skej strÁnke funkciÍ a procedÚr. pomocou editora pl/sql moŽno vytvÁraŤ triggery, programovÉ jednotky, kalkulaČnÉ poloŽky, kÓdy menu. trigger je blok v pl/sql kÓdu, ktorÝ predstavuje udalosŤ + procedÚru, ktorÁ sa na tÚto udalosŤ spustÍ.
TVORBA FORMULÁRA TVORBU NOVÉHO FORMULÁRA MOŽNO REALIZOVAŤ:
■
POMOCOU
WJZARDOV
■ruČne
■ako formulÁr, ktorÝ je zaloŽenÝ na ŠablÓne
PRI VYUŽITÍ WIZARDOV VYKONÁVAME NASLEDUJÚCE KROKY ;
■ TVORBA
NOVÉHO MODULU VO FORM BUILDER
■ TVORBA
DÁTOVÉHO BLOKU , KTORÝ JE ZALOŽENÝ NA DATA
BÁZOVEJ TABUĽKE
■ ROZLOŽENIE
POLOŽIEK Z DÁTOVÉHO BLOKU DO RÁMU NA
kanvase
■
KOMPILÁCIA A TESTOVANIE
P RI T V OR B E FO R M U LÁ R OV P OU Ž ÍVAM E DATA BL OC K WI Z A RD A LAYOUT WIZARD DATA BLOCK WIZARD JE NÁSTROJ , KTORÝ UMOŽŇUJE VYTVORENIE
zmenu dÁtovÉho bloku. moŽno ho aktivoVAŤ DATA
BLOCK
( TABUĽKY
Z
WLZARD . BD ;
PO
POTOM
MOŽNO
ZVOLENÍ
TEJTO
Z HLAVNÉHO MENU TOOLSL
VYBRAŤ FUNKCIE
Z
( ULOŽENÉ
PONUKY
URČUJEME
KTORÝMI BUDE FORMULÁR KOMUNIKOVAŤ ), VLEWS STORED PROCEDÚRE
alebo
TABLES
STĹPCE
( POHĽADY )
S
ALEBO
PROCEDÚRY ; PO ZVOLENÍ TEJTO FUNKCIE
vyberÁme dotaz, vloŽenie, zmazanie alebo zmenu DÁT PRE DÁTOVÝ BLOK ) LAYOUT WIZARD
-
UMOŽŇUJE RÝCHLE A JEDNODUCHÉ ROZLOŽENIE
na formulÁri (priČom Údaje pochÁdzajÚ
poloŽiek
z dÁtovÉho
bloku)
a zmenu
rozloŽenia
poloŽiek na
formulÁri. tento nÁstroj sa pouŽÍva na: ■vÝber alebo tvorbu kanvasu ■vÝber poloŽiek z dÁtovÝch blokov ■vÝber typu rÁmu ■specifikovanie poČtov zÁznamov na formulÁri ■nastavenie vÝŠky a ŠÍrky
GENERÁTORY VÝSTUPOV V PROSTREDÍ ORACLE GENERÁTORY
VÝSTUPOV ,
KTORÉ
PONÚKA
FIRMA
ORACLE ,
MOŽNO
ROZDELIŤ NA DVE SKUPINY , TAK AKO JE TO ZNÁZORNENÉ NA OBRÁZKU
NAJNOVŠÍM GENERÁTOROM VÝSTUPOV Z RELAČNEJ
bd
ORACLE DISCOVERER , KTORÝ UMOŽŇUJE :
- VYHĽADÁVAŤ - VYBERAŤ
POTREBNÉ TABUĽKY A STĹPCE NA VÝSTUPY ,
Z BD STĹPCE NA VÝSTUPY ,
- DEFINOVAŤ
PODMIENKY
NA
VYHĽADÁVANIE
ÚDAJOV
Z TABUĽKY BD ,
- DEFINOVAŤ
A ZAPAMÄTÁVAŤ NA MNOHONÁSOBNÉ POUŽI
TIE ŠTRUKTÚRY VÝSTUPOV ,
ORACLE JE
- vytvÁraŤ kalkulÁciami zo stĹpcov tabuliek bd stĹpce vÝstupov, - vytvÁraŤ grafickÉ vÝstupy s vybranÝm druhom grafu,
-
TRANSFER
VÝSTUPNÝCH
DÁT
DO
INÉHO
PROSTREDIA
(NAPR.
MICROSOFT ). ORACLE DISCOVERER JE NAVRHNUTÝ PRE ŠTANDARDNÉ PROSTREDIE WLNDOWS ,
ČO
UMOŽŇUJE
RÝCHLE
OSVOJENIE
PRÁCE
s
NÍM.
NEDOSTATKOM ORACLE DISCOVERER JE JEHO NEDOSTATOČNÁ RÝCHLOSŤ VYHĽADÁVANIA ÚDAJOV PRI ROZSIAHLYCH BD . ORACLE
EXPRESS
JE
NÁSTROJ,
KTORÝ
MÁ
MODUL
P R A C U JÚCI
ako
generÁtor vÝstupov pre dÁtovÉ sklady. je zaloŽenÝ na technolÓgii olap (on-llne analytical pro-cessing), t. j. na multidimenzionalnom dÁtovom modeli. ORACLE EXPRESS POZOSTÁVA ZO SERVERA
olap, z
MODULU ORACLE
EXPRESS OBJECTS A Z MODULU ORACLE EXPRESS ANALYZER
ORACLE SERVER
-ORACLE
olap SÁ DISTRIBUUJE V DVOCH VERZIÁCH:
PERSONÁL EXPRESS
-
PRE SAMOSTATNÉ POČÍ
TAČE,
-ORACLE ORACLE
SERVER PRE SIEŤOVÉ APLIKÁCIE.
EXPRESS
OBJECTS
SLÚŽI
NA
VÝVOJ
APLIKÁCIÍ
PROSTREDÍ ORACLE EXPRESS POMOCOU INTELIGENTNÝCH OBJEKTOV
v
(PRE
GRAFY, TABUĽKY ATĎ., PRE KTORÉ SÚ PROCEDÚRY NA VÝSTUP V ÚDAJOVEJ ZÁKLADNI) A VLSUAL BASIC.
ORACLE DÁTOVÉHO
EXPRESS
SKLADU.
ANALYZER
PRACUJE
JE
PODOBNE
GENERÁTOR AKO
ORACLE
UMOŽŇUJE GENEROVAŤ VÝSTUPY V TABUĽKOVEJ
VÝSTUPOV DLS-COVERER
Z A
alebo grafickej for me, zadaŤ kalkulÁcie ( mÁ zabudo vane matematickÉ a ŠtatistickÉ funkcie).
vÝvojovÉ nÁstroje
oracle 9i
ORACLE INTERNET DEVELOPER SUITE OBSAHUJE :
-PORTÁL -DESIGNER 9i -FORMS
DEVELOPER
- REPORTS
DEVELOPER
- JDEVELOPER - BUSINES
COMPONENTS FOR JAVA
- DLSCOVERER
DESKTOP A ADMINISTRATION EDITION
ORACLE PORTÁL k o mp l ex n É r i e Š e n i e pr e t v or b u, na s ad zo va ni e a sprÁvu podnikovÝch portÁlov (slÚŽia na prÍstup k informaČnÝm zdrojom a aplikÁciÁm pracujÚcim s tÝmito zdrojmi).