Integrály niektorých funkcií Integrovanie niektorých racionálnych funkcií: dx
∫ (x − α )
k
=−
1 + C pre k ≠ 1 . Ak je k = 1 (k − 1)(x − α )k −1
dx
∫ (x − α ) = ln x − α + C Výsledok platí na každom intervale, ktorý neobsahuje bod α . dx dx p pre p 2 − 4q < 0 použijeme substitúciu x + = t a , ∫ x 2 + px + q = ∫ p 2 2 p2 x + + q − 2 4 p2 . Dostávame kde a = q − 4 p x+ dx 1 2 . = arctg ∫ p 2 2 a a p x+ + q − 2 4 Mx + N M (2 x + p )dx Mp dx ∫ x 2 + px + q dx = 2 ∫ x 2 + px + q + N − 2 ∫ x 2 + px + q + C . dx potom pre n > 1 platí Položme I n = ∫ (x 2 + px + q )n p x+ 1 2n − 3 2 In = + I n −1 . n −1 2 2 p (x + px + q ) p2 2(n − 1) q − 2(n − 1) q − 4 4 Integrovanie iracionálnych funkcií: 1 1 k k ax b ax b + + 1 n x, R ,..., ∫ cx + d cx + d dx , kde k1 ,...k n sú prirodzené čísla, a, b, c, d sú reálne čísla 1
ax + b k a platí ad − bc ≠ 0 , môžeme riešiť pomocou substitúcie t = , pričom k je najmenší cx + d spoločný násobok čísel k1 ,...k n .
∫ R(x,
)
ax 2 + bx + c dx , kde a ≠ 0 možno pomocou Eulerových substitúcií prepísať na
integrál z racionálnej funkcie. Ak a > 0 , položíme t = ax 2 + bx + c ± x a . Ak c ≥ 0 , položíme xt = ax 2 + bx + c ± c .
Ak α , β sú reálne korene kvadratickej rovnice ax 2 + bx + c = 0 , položíme t = a
Príklad Vypočítajme
∫
dx x2 + a
x−β . x −α
.
Riešenie. Ak použijeme substitúciu x 2 + a = t − x , po úpravách dostaneme dx dt 2 ∫ x 2 + a = ∫ t = ln t + C = ln x + x + a + C .
∫ x (a + bx ) dx , m
n p
kde m, n, p sú racionálne čísla, sa nazýva m +1 m +1 p, , + p je celé číslo položíme: n n q r • x = t s , ak p je celé číslo a m = , n = ; s s m +1 • a + bx n = t , ak je celé číslo; n m +1 • ax − n + b = t , ak + p je celé číslo. n
binomický integrál. Keď jedno z čísiel
Metóda neurčitých koeficientov Nech P : R → R je polynóm n -tého stupňa, a, b, c ∈ R, a ≠ 0 . Potom platí P(x ) dx 2 ∫ ax 2 + bx + c dx = Q(x ) ax + bx + c + k ∫ ax 2 + bx + c , kde koeficienty polynómu Q stupňa n − 1 a číslo k určíme metódou neurčitých koeficientov ′ z rovnosti polynómov P(x ) = ax 2 + bx + c Q(x ) ax 2 + bx + c + k , ktorú sme dostali
(
derivovaním poslednej rovnice a násobením odmocninou
)
ax 2 + bx + c .
Integrovanie trigonometrických funkcií:
∫ R(sin x, cos x )dx , x kde R(u , v ) je racionálna funkcia, možno upraviť substitúciou t = tg , x ∈ (− π , π ) na neurčitý 2 2t 1− t 2 2 integrál z racionálnej funkcie. Pritom platí sin x = , cos x = , dx = dt pre 2 2 1+ t 1+ t 1+ t2 t ∈ (− ∞, ∞ ) . Príklad Vypočítajme
dx
∫ sin x ,
x ∈ (0, π )
Riešenie. Po zavedení substitúcie t = tg
x dostaneme 2
2 dt x dx 1+ t2 ∫ sin x = ∫ 2t dt =∫ t = ln t + C = ln tg 2 + C . 1+ t2 Ak má funkcia R(u , v ) špeciálny tvar, môžeme použiť aj iné substitúcie: π π Ak R(u , v ) , kde u = sin x, v = cos x je nepárna v premennej v pre každé x ∈ − , , tak 2 2 π π použijeme substitúciu t = sin x, x ∈ − , . 2 2 Ak R(u , v ) , kde u = sin x, v = cos x je nepárna v premennej u pre každé x ∈ (0, π ) , tak použijeme substitúciu t = cos x, x ∈ (0, π ) . Ak R(u , v ) , kde u = sin x, v = cos x je párnou funkciou v oboch premenných pre každé π π π π x ∈ − , , tak použijeme substitúciu t = tgx, x ∈ − , . V tomto prípade niekedy je 2 2 2 2 1 1 výhodnejšie použiť vzorce cos 2 x = (1 + cos 2 x ), sin 2 x = (1 − cos 2 x ) . 2 2 Príklad Vypočítajme ∫ sin 2 x cos 4 x dx . Riešenie. Daný integrál môžeme upraviť takto 1 1 + cos 2 x 2 2 4 2 2 ∫ sin x cos x dx = ∫ (sin x cos x ) cos x dx = 4 ∫ sin 2 x 2 dx = 1 = ∫ sin 2 2 x dx + ∫ sin 2 2 x cos 2 x dx . 8 1 1 1 Pre prvý z integrálov platí ∫ sin 2 2 x dx = ∫ (1 − cos 4 x )dx = x − sin 4 x + C 2 4 2 a pri výpočte druhého integrálu položíme sin 2 x = t , teda 2 cos 2 xdx = dt a dostaneme 1 2 1 3 2 ∫ sin 2 x cos 2 x dx = 2 ∫ t dt = 6 sin 2 x + C 1 1 1 Teda ∫ sin 2 x cos 4 x dx = x − sin 4 x + sin 3 2 x + C . 2 4 6
(
)
Integrály ∫ sin ax cos bxdx ,
∫ sin ax sin bxdx , ∫ cos ax cos bxdx ,
1 [sin (α + β ) + sin (α − β )], 2 1 cos α cos β = [cos(α + β ) + cos(α − β )], 2 1 sin α sin β = [cos(α − β ) − cos(α + β )] . 2 sin α cos β =
upravíme pomocou vzorcov